Afinný priestor a afinné zobrazenia interaktívne
| Portál: | Virtuálna Univerzita Mateja Bela |
| Kurz: | Vybrané kapitoly z aritmetiky a analytickej geometrie |
| Kniha: | Afinný priestor a afinné zobrazenia interaktívne |
| Vytlačil(a): | Hosťovský používateľ |
| Dátum: | štvrtok, 4 júna 2026, 02:07 |
![]() |
Univerzita Mateja Bela Fakulta prírodných vied |
|---|
Afinné zobrazenia interaktívne
Pavol Hanzel, Patrik Voštinár
Banská Bystrica 2025.
Úvod
Analytická geometria je oblasť matematiky, v ktorej sa geometrické útvary študujú pomocou súradnicovej sústavy (pomocou analytických vyjadrení - rovníc).
Afinná geometria patrí medzi kľúčové disciplíny modernej matematiky, pričom zohráva zásadnú úlohu nielen v čisto teoretickej rovine, ale aj v aplikáciách v prírodných vedách, inžinierstve či informatike. Jej základom je štúdium geometrických útvarov a ich transformácií, ktoré zachovávajú vzájomnú polohu bodov a ich lineárne vlastnosti. Tento prístup umožňuje popisovať a analyzovať komplexné geometrické štruktúry prostredníctvom vektorových a matičných metód.
Cieľom tejto učebnice je poskytnúť študentom prehľad základných princípov afinného priestoru a zobrazení. Prezentované učivo postupne prechádza od fundamentálnych konceptov vektorového priestoru cez základy afinných transformácií až po ich aplikácie. Učebnica je štruktúrovaná tak, aby nadväzovala na znalosti z lineárnej algebry, čím poskytuje čitateľom pevný teoretický základ a zároveň ich pripravuje na pokročilejšie štúdium geometrie a príbuzných oblastí.
Prvá časť sa venuje základom vektorových priestorov, čo zahŕňa lineárnu závislosť, dimenziu, bázu a skalárny súčin. Táto sekcia slúži ako vstupná brána pre pochopenie štruktúry afinného priestoru, kde sú predstavené jeho základné vlastnosti vrátane vzájomnej polohy podpriestorov.
Nasledujúca časť sa sústreďuje na afinné zobrazenia, ktoré sú kľúčovým nástrojom na pochopenie transformácií geometrických útvarov, ako sú posunutia, rovnoľahlosti a osové súmernosti. Záver učebnice zahŕňa aj konkrétne príklady a úlohy, ktoré pomáhajú študentom upevniť teoretické poznatky prostredníctvom praktických aplikácií.
Prvá časť sa venuje základom vektorových priestorov, čo zahŕňa lineárnu závislosť, dimenziu, bázu a skalárny súčin. Táto sekcia slúži ako vstupná brána pre pochopenie štruktúry afinného priestoru, kde sú predstavené jeho základné vlastnosti vrátane vzájomnej polohy podpriestorov.
Nasledujúca časť sa sústreďuje na afinné zobrazenia, ktoré sú kľúčovým nástrojom na pochopenie transformácií geometrických útvarov, ako sú posunutia, rovnoľahlosti a osové súmernosti. Záver učebnice zahŕňa aj konkrétne príklady a úlohy, ktoré pomáhajú študentom upevniť teoretické poznatky prostredníctvom praktických aplikácií.
Dnes existujú vedľa seba dva spôsoby budovania geometrie:
- Syntetický - bez súradníc
- názorná, v ktorej sa konštrukcie geometrických útvarov uskutočňujú v súlade s axiomatickým systémom; dôkazy tvrdení sa robia prevažne konštrukčne;
- vychádzame z euklidovského priestoru podľa (Euklidove Základy);
- Jadro tvoria konštrukcia geometrických útvarov ale premenu (tranformáciu) útvarov s rovnakým obsahom (štvorec
obĺžnik
trojuholník: pozri Elementy; Kniha II, Návrh 5 - applet Tu). - potom zavádzame pojem vektora a následne vektorového priestoru (týmto sa podrobne zaoberá Lineárna algebra);
- syntetická metóda neformuluje explicitne vzťah geometrie k základnému poľu priestoru (Čižmár, J., 2007);
- základná schéma budovania: najprv vybudujeme euklidovský priestor a potom skonštruujeme vektorový priestor nad daným poľom;
- s algebraickým pohľadom na štruktúru vektorových priestoroch ste sa oboznámili v kurze Lineárna algebra.
- Analytický – so súradnicami
- do hry vstupuje algebraické pole – najčastejšie ide pole reálnych čísel;
- v 19. storočí sa v analytickej metóde začali využívať vektory a začali sa skúmať afinné (polohové) vlastnosti vektorov – operácie s vektormi;
- pri tejto metóde sa v geometrii pracuje ľahšie, v súčasnosti významne pomáhajú aj počítače;
- viac príležitostí skĺznuť k mechanickému počítaniu namiesto porozumenia geometrickej podstate daného problému;
- základná schéma budovania: najprv skonštruujeme vektorový priestor nad daným poľom a potom afinný priestor resp. euklidovský priestor.
V tejto učebnici sa zameriame na druhý spôsob budovania geometrie. Budeme sa venovať základným pojmom, ktoré sa viažu na:
- vektorový priestor;
- afinný priestor;
- afinné transformácie - ukážka Tu;
- zhodnostné transformácie euklidovskej roviny.
Táto učebnica je určená pre študentov vysokých škôl, najmä tým, ktorí sa zaoberajú matematikou, fyzikou či informatickými disciplínami. Autori veria, že poskytnutý obsah im pomôže nielen pri riešení úloh v rámci štúdia, ale aj pri praktickom využití geometrických metód v ich budúcej kariére.
Historické poznámky
Historický vývoj analytickej (afinnej) geometrie.
Analytická geometria, známa aj ako kartézska geometria, je základnou disciplínou matematiky, ktorá spája algebru s geometriou. Tento vývojový proces však nebol okamžitý; jeho korene siahajú až do staroveku, pričom jeho postupné zdokonaľovanie pokračovalo až do 20. storočia.
- Od Euklida k moderným priestorom.
Už v 3. storočí pred naším letopočtom Euklides vo svojom diele Základy (Elements) položil základy geometrie, ktorú dnes označujeme ako euklidovskú. Euklidovská geometria opisuje priestor pomocou základných geometrických prvkov: bodov, priamok a rovín. Euklidov prístup sa sústredil na primitívne pojmy (elementy) bod, priamka a rovina a na primitívne vzťahy medzi týmito pojmami, Základné elementy opisoval pomocou logických axióm a deduktívnych dôkazov, pričom na konštrukciu väčšiny základných geometrických útvarov používal len pravítko a kružidlo. Takéto konštrukcie dodnes nesú pomenovanie po Euklidovi – euklidovské konštrukcie. Euklidovská geometria fungovala výhradne na konštrukčných geometrických princípoch. Tento systém bol čisto geometrický, bez použitia čísel a algebrických rovníc popisoval geometrické objekty a vzťahy medi nimi.
V roku 1635 nastala zásadná revolúcia. Francúzski matematici René Descartes a Pierre de Fermat zaviedli súradnicový systém, ktorý umožnil prepojenie geometrických útvarov s algebrickými rovnicami. Tento nový spôsob uvažovania, publikovaný Descartesom v diele La Géométrie, umožnil riešiť geometrické problémy algebrickými metódami.
Francúzski matematici René Descartes a Pierre de Fermat zohrali zásadnú úlohu vo vzniku analytickej geometrie tým, že zaviedli súradnicový systém, ktorý umožnil prepojenie geometrických a algebrických princípov. Ich práca vznikala na pozadí veľkých spoločenských a vedeckých zmien 17. storočia, keď sa renesancia a skoré novoveké myslenie zameriavali na racionalitu, dôkazy a systematické skúmanie prírody.
V roku 1635 nastala zásadná revolúcia. Francúzski matematici René Descartes a Pierre de Fermat zaviedli súradnicový systém, ktorý umožnil prepojenie geometrických útvarov s algebrickými rovnicami. Tento nový spôsob uvažovania, publikovaný Descartesom v diele La Géométrie, umožnil riešiť geometrické problémy algebrickými metódami.
Francúzski matematici René Descartes a Pierre de Fermat zohrali zásadnú úlohu vo vzniku analytickej geometrie tým, že zaviedli súradnicový systém, ktorý umožnil prepojenie geometrických a algebrických princípov. Ich práca vznikala na pozadí veľkých spoločenských a vedeckých zmien 17. storočia, keď sa renesancia a skoré novoveké myslenie zameriavali na racionalitu, dôkazy a systematické skúmanie prírody.
- René Descartes a jeho dielo "La Géométrie" (1637).
René Descartes (1596–1650), považovaný za otca moderného filozofického racionalizmu, predstavil svoju metódu spojenia geometrie a algebry vo svojom diele La Géométrie, ktoré bolo súčasťou širšej publikácie Diskurz o metóde. Dielo je dostupné v PDF formáte, pozri prácu [DEC, 1954]. Francúzsky originál sa nachádza na stránke Univerzity v Nantes a je dostupný Tu. Pozrite si na prvej strane posledný odsek, ktorý hovorí o násobení úsečiek. Formát PDF Tu.
Descartes: Nech
(obr. 1) je jednotka a je potrebné vynásobiť
číslom
.
Jednoducho spojím body
, potom nakreslím
rovnobežne s
. Potom
je súčin tohto násobenia.
V tomto diele opísal princípy karteziánskej súradnicovej sústavy, v ktorej každý bod
z roviny
je reprezentovaný dvojicou reálnych čísel.
Historický význam Descartovho prístupu:
Prepojenie geometrie s algebrou: Descartes ukázal, že geometrické problémy, ako sú umiestnenie bodov, kreslenie priamok či riešenie úloh s kružnicami, možno riešiť pomocou algebrických rovníc. Napríklad algebrická rovnica
predstavuje priamku, čo bolo revolučné v porovnaní s tradičným čistým geometrickým prístupom.
Vedecký kontext:
Descartesovo dielo vzniklo v čase, keď sa začínali systematicky rozvíjať fyzika a matematika. Jeho prístup poskytol nástroj na popis pohybu a zmien v priestore, čím významne prispel k vývoju mechaniky a neskôr k Newtonovým zákonom pohybu.
Karteziánska sústava:
Karteziánska súradnicová sústava, pomenovaná podľa Descartesovho latinského mena Cartesius, položila pevné základy pre modernú analytickú geometriu. Descartes ukázal, že ak si zvolíme pevný referenčný bod (počiatok) a súradnicové osi, môžeme popísať celý priestor pomocou čísel.
Upravený pôvodný text odseku
Pevne zvolenú úsečku
nazveme jednotkou a priradíme ju k číslu 1. Nech sú dané dve ďalšie úsečky
. Pozri obrázok nižšie.
Úloha
Nájdite štvrtú úsečku
, ktorá je "k jednej z týchto dvoch taká, aká je druhá k jednotke"
. To je to isté ako násobenie
.
Pevne zvolenú úsečku
nazveme jednotkou a priradíme ju k číslu 1. Nech sú dané dve ďalšie úsečky
. Pozri obrázok nižšie.Úloha
Nájdite štvrtú úsečku
, ktorá je "k jednej z týchto dvoch taká, aká je druhá k jednotke"
. To je to isté ako násobenie
.Descartes: Nech
(obr. 1) je jednotka a je potrebné vynásobiť
číslom
. Jednoducho spojím body
, potom nakreslím
rovnobežne s
. Potom
je súčin tohto násobenia.
z roviny
je reprezentovaný dvojicou reálnych čísel.
Historický význam Descartovho prístupu:
Prepojenie geometrie s algebrou: Descartes ukázal, že geometrické problémy, ako sú umiestnenie bodov, kreslenie priamok či riešenie úloh s kružnicami, možno riešiť pomocou algebrických rovníc. Napríklad algebrická rovnica
predstavuje priamku, čo bolo revolučné v porovnaní s tradičným čistým geometrickým prístupom. Vedecký kontext:
Descartesovo dielo vzniklo v čase, keď sa začínali systematicky rozvíjať fyzika a matematika. Jeho prístup poskytol nástroj na popis pohybu a zmien v priestore, čím významne prispel k vývoju mechaniky a neskôr k Newtonovým zákonom pohybu.
Karteziánska sústava:
Karteziánska súradnicová sústava, pomenovaná podľa Descartesovho latinského mena Cartesius, položila pevné základy pre modernú analytickú geometriu. Descartes ukázal, že ak si zvolíme pevný referenčný bod (počiatok) a súradnicové osi, môžeme popísať celý priestor pomocou čísel.
- Pierre de Fermat a jeho prínos.
Pierre de Fermat (1601–1665), známy aj ako zakladateľ modernej teórie čísel, sa nezávisle od Descarta venoval aj geometrii. Aj keď Fermat svoje práce nezverejnil systematicky počas svojho života, jeho korešpondencia a rukopisy dokazujú, že už pred Descartesom používal algebraické metódy na riešenie geometrických problémov. Fermat skúmal vlastnosti kriviek a priamok pomocou algebrických rovníc, čím podobne ako Descartes položil základy analytickej geometrie. Fermatove myšlienky o krivkách a algebrických rovniciach mali významný vplyv na neskorší vývoj matematiky, vrátane diferenciálneho a integrálneho počtu. Pierre de Fermat síce nepoužíval súradnicovú sústavu tak, ako ju poznáme dnes. Jeho prístup k algebraickému popisu geometrických útvarov bol založený na konceptoch, ktoré predchádzali karteziánsku súradnicovú sústavu Reného Descarta.
možno generalizovať, a tak vznikla karteziánska sústava.
Príklad.
Fermat kružnicu definoval ako množinu bodov, ktoré majú konštantnú vzdialenosť
od stredu, pričom túto vzdialenosť opisoval algebraicky. Fermat používal písmená na označenie premenných/vzdialeností, ktoré zodpovedali dĺžkam úsekov. V modernej notácii môžeme jeho prístup chápať nasledovne:
Z uvedeného príkladu vidieť, že "zatiaľ" Fermat nepotreboval súradnicové osi. Až Descartes si uvedomil, že priamky Fermat kružnicu definoval ako množinu bodov, ktoré majú konštantnú vzdialenosť
od stredu, pričom túto vzdialenosť opisoval algebraicky. Fermat používal písmená na označenie premenných/vzdialeností, ktoré zodpovedali dĺžkam úsekov. V modernej notácii môžeme jeho prístup chápať nasledovne:
možno generalizovať, a tak vznikla karteziánska sústava.- Dedičstvo Descarta a Fermata
Zavedenie súradnicového systému znamenalo začiatok novej éry v matematike. Predstavovalo revolúciu v geometrii. Umožnilo analyzovať geometrické útvary algebrickými metódami, čím prepojil dve dovtedy samostatné oblasti matematiky.
Inšpirácia pre ďalších vedcov
Ich práca bola kľúčová pre vývoj diferenciálneho a integrálneho počtu (Newton, Leibniz), lineárnej algebry a fyziky.
Praktické aplikácie
Dnes je karteziánska geometria základom všetkých moderných matematických a technických disciplín, od počítačovej grafiky až po kvantovú mechaniku.
Práca Descarta a Fermata nebola len matematickou inováciou, ale aj súčasťou širšieho intelektuálneho hnutia, ktoré formovalo moderný vedecký pohľad na svet. Analytická geometria tak ukazuje, ako interdisciplinárne myslenie a prepojenie filozofie, matematiky a prírodných vied môžu viesť k revolučným objavom.
Analytická geometria, ktorá vznikla spojením geometrie a algebry v 17. storočí, sa v nasledujúcich storočiach neustále vyvíjala a rozširovala o nové koncepty. Kým Descartes a Fermat položili základy tým, že zaviedli súradnicový systém, ďalšie pokroky smerovali k formalizácii a zovšeobecneniu geometrických a algebrických princípov. Jedným z dôležitých krokov v tomto vývoji bola práca Bernharda Bolzana a Hermanna Grassmanna, ktorí prispeli k rozvoju konceptu vektorového priestoru.
Inšpirácia pre ďalších vedcov
Ich práca bola kľúčová pre vývoj diferenciálneho a integrálneho počtu (Newton, Leibniz), lineárnej algebry a fyziky.
Praktické aplikácie
Dnes je karteziánska geometria základom všetkých moderných matematických a technických disciplín, od počítačovej grafiky až po kvantovú mechaniku.
Práca Descarta a Fermata nebola len matematickou inováciou, ale aj súčasťou širšieho intelektuálneho hnutia, ktoré formovalo moderný vedecký pohľad na svet. Analytická geometria tak ukazuje, ako interdisciplinárne myslenie a prepojenie filozofie, matematiky a prírodných vied môžu viesť k revolučným objavom.
Analytická geometria, ktorá vznikla spojením geometrie a algebry v 17. storočí, sa v nasledujúcich storočiach neustále vyvíjala a rozširovala o nové koncepty. Kým Descartes a Fermat položili základy tým, že zaviedli súradnicový systém, ďalšie pokroky smerovali k formalizácii a zovšeobecneniu geometrických a algebrických princípov. Jedným z dôležitých krokov v tomto vývoji bola práca Bernharda Bolzana a Hermanna Grassmanna, ktorí prispeli k rozvoju konceptu vektorového priestoru.
- Bernhard Bolzano a operácie s bodmi a priamkami.
Bernhard Bolzano (1781–1848), český matematik a filozof, sa vo svojej práci venoval množstvu otázok spojených s matematikou, logikou a filozofiou. V oblasti geometrie skúmal operácie s bodmi a priamkami, pričom jeho metódy vykazovali základné prvky konceptu, ktorý dnes označujeme ako vektor. Bolzanove myšlienky:
- Operácie medzi bodmi: Bolzano naznačil, že body a priamky môžu byť manipulované algebraickými spôsobmi, hoci tieto operácie ešte neboli presne formalizované. Pozrite si prezentáciu Tu.
- Geometrický význam: V jeho práci sa objavujú náznaky toho, že priamky možno považovať za výsledky operácií medzi bodmi, čím vytvoril predobraz vektorových operácií.
- Hermann Grassmann a jeho dielo "Die Lineale Ausdehnungslehre".
Hermann Grassmann (1809–1877), nemecký matematik a filológ, je dnes považovaný za jedného z najvýznamnejších priekopníkov modernej lineárnej algebry. Vo svojej knihe Die Lineale Ausdehnungslehre, 1844 (Lineárna teória rozšírení) predstavil koncept, ktorý dnes poznáme ako vektorový priestor. Kniha Hermanna Grassmanna "Die lineale Ausdehnungslehre, ein neuer Zweig der Mathematik" z roku 1844 je dostupná online Tu. Táto kniha bola revolučná nielen pre geometriu, ale aj pre algebru a matematickú analýzu. Grassmannove inovácie:
Pozrite si tiež poznámky Tu.
- Definícia vektora:
Grassmann po prvýkrát presne formalizoval pojem vektora ako matematického objektu, ktorý má nielen veľkosť, ale aj smer. Vektory už neboli viazané len na konkrétne geometrické objekty, ale mohli existovať v abstraktnom priestore. - Operácie s vektormi:
Zaviedol sčítanie vektorov, ktoré umožňuje kombinovať dva vektory tak, že výsledkom je nový vektor. Definoval násobenie vektora skalárom, čo mení jeho veľkosť bez zmeny smeru. - Vektorový priestor:
Grassmann opísal priestory, v ktorých tieto operácie platia, čím položil základy pre koncept vektorového priestoru. Tento priestor bol zovšeobecnením karteziánskej geometrie, pretože umožňoval pracovať s n-dimenzionálnymi priestormi. - Lineárna závislosť a nezávislosť:
Zaviedol pojmy, ktoré dnes označujeme ako lineárna závislosť a nezávislosť vektorov, čo je kľúčové pre štúdium dimenzií a bázy vektorového priestoru
Pozrite si tiež poznámky Tu.
Poznámky.
- Prechod od Bolzana ku Grassmannovi:
Zmena myslenia. Kým Bolzano ešte stále pracoval v rámci tradičnej geometrie, Grassmann urobil zásadný krok smerom k abstrakcii. Táto zmena myslenia znamenala prechod od vizuálneho a geometrického uvažovania k algebrickému formalizmu. Tento posun umožnil rozšírenie geometrických konceptov do vyšších dimenzií a položil základy modernej matematiky. - Dedičstvo v modernej matematike
Práca Bolzana a Grassmanna predstavuje kľúčové míľniky vo vývoji analytickej geometrie a lineárnej algebry. Grassmannove vektorové priestory sa stali základom pre vývoj mnohých oblastí matematiky, od diferenciálnej geometrie cez funkcionálnu analýzu až po teóriu relativity. Tieto koncepty ukazujú, ako sa matematické myslenie dokáže vyvíjať od konkrétnych geometrických pozorovaní k abstraktným a univerzálnym princípom. - Pozrite si prácu o zrode n- rozmernej geometrie: Čižmár, J. Začiatky a formovanie základov n - rozmernej geometrie. Dostupné Tu.
- William Rowan Hamilton
William Rowan Hamilton (1805–1865), írsky matematik, fyzik a astronóm, zohral kľúčovú úlohu vo vývoji matematiky a rozšírení geometrických konceptov zavedením kvaterniónov v roku 1843. Kvaternióny, ktoré sú štvordimenzionálne entity, predstavujú prelomový krok v algebrizácii geometrie a analýze priestoru. Hamiltonova práca poskytla matematický základ pre manipuláciu s bodmi a vektormi v trojrozmernom priestore a neskôr aj vo fyzike a informatike.
________________________________________
Zrod kvaterniónov
Hamiltonova práca na kvaterniónoch bola motivovaná jeho snahou rozšíriť koncept komplexných čísel do troch alebo viacerých dimenzií. Komplexné čísla, ktoré sa vyjadrujú v tvare
, kde
je imaginárna jednotka (
), boli už v jeho čase dobre pochopené a používané na reprezentáciu dvojrozmerných rotácií a transformácií. Hamilton sa však snažil vytvoriť podobnú algebru pre trojrozmerný priestor.
Po rokoch neúspechov si Hamilton uvedomil, že trojdimenzionálny systém nezachováva kľúčové vlastnosti komplexných čísel, ale štvordimenzionálny systém áno. Tento prelomový objav nastal 16. októbra 1843, keď si Hamilton počas prechádzky v Dubline uvedomil rovnice pre kvaternióny a vyryl ich na most Broom Bridge.
________________________________________
Čo sú kvaternióny?
Kvaternióny sú rozšírením komplexných čísel, ktoré majú tvar:
,
kde a, b, c, d sú reálne čísla a i, j, k sú imaginárne jednotky, ktoré spĺňajú nasledovné pravidlá:
.
Tieto pravidlá vedú k nekomutatívnej algebre, čo znamená, že násobenie kvaterniónov nie je komutatívne (
). Tento nekomutatívny charakter bol novinkou a odklonom od tradičných matematických systémov.
________________________________________
Použitie kvaterniónov v geometrii
Kvaternióny umožnili opisovať rotácie a transformácie v trojrozmernom priestore, pričom nahradili komplikovanejší systém založený na maticiach alebo eulerovských uhloch. Hlavné aplikácie zahŕňajú:
Historický význam a vplyv kvaterniónov
Hamiltonove kvaternióny mali zásadný význam pre rozvoj matematiky a fyziky. Ich vplyv možno pozorovať v niekoľkých oblastiach.
William Rowan Hamilton svojím objavom kvaterniónov nielenže rozšíril hranice geometrie, ale tiež položil základy pre moderné chápanie algebrických štruktúr a ich aplikácií. Kvaternióny sa stali jedným z prvých príkladov nekomutatívnej algebry a ukázali, že abstraktné matematické systémy môžu mať praktické a revolučné aplikácie. Hamiltonova práca tak symbolizuje spojenie čistého matematického myslenia s praktickými inováciami.
________________________________________
Zrod kvaterniónov
Hamiltonova práca na kvaterniónoch bola motivovaná jeho snahou rozšíriť koncept komplexných čísel do troch alebo viacerých dimenzií. Komplexné čísla, ktoré sa vyjadrujú v tvare
, kde
je imaginárna jednotka (
), boli už v jeho čase dobre pochopené a používané na reprezentáciu dvojrozmerných rotácií a transformácií. Hamilton sa však snažil vytvoriť podobnú algebru pre trojrozmerný priestor.Po rokoch neúspechov si Hamilton uvedomil, že trojdimenzionálny systém nezachováva kľúčové vlastnosti komplexných čísel, ale štvordimenzionálny systém áno. Tento prelomový objav nastal 16. októbra 1843, keď si Hamilton počas prechádzky v Dubline uvedomil rovnice pre kvaternióny a vyryl ich na most Broom Bridge.
________________________________________
Čo sú kvaternióny?
Kvaternióny sú rozšírením komplexných čísel, ktoré majú tvar:
, kde a, b, c, d sú reálne čísla a i, j, k sú imaginárne jednotky, ktoré spĺňajú nasledovné pravidlá:
.Tieto pravidlá vedú k nekomutatívnej algebre, čo znamená, že násobenie kvaterniónov nie je komutatívne (
). Tento nekomutatívny charakter bol novinkou a odklonom od tradičných matematických systémov.________________________________________
Použitie kvaterniónov v geometrii
Kvaternióny umožnili opisovať rotácie a transformácie v trojrozmernom priestore, pričom nahradili komplikovanejší systém založený na maticiach alebo eulerovských uhloch. Hlavné aplikácie zahŕňajú:
- Reprezentácia bodov a vektorov:
- Kvaternióny môžu reprezentovať body a vektory v trojrozmernom priestore ako čisté kvaternióny (
). - Rotácie:
- Rotácie okolo akejkoľvek osi v trojrozmernom priestore môžu byť efektívne reprezentované pomocou kvaterniónov. To je mimoriadne užitočné v grafike, robotike a leteckom inžinierstve, pretože kvaternióny eliminujú problém gimbal lock (straty stupňov voľnosti pri rotáciách).
- Transformácie:
- Kvaternióny zjednodušujú výpočty spojené s transformáciami objektov v priestore, čo sa stalo základom pre moderné 3D modelovanie a počítačové simulácie.
Historický význam a vplyv kvaterniónov
Hamiltonove kvaternióny mali zásadný význam pre rozvoj matematiky a fyziky. Ich vplyv možno pozorovať v niekoľkých oblastiach.
- Vektorová analýza:
- Kvaternióny inšpirovali neskorší vývoj vektorovej analýzy. William Thomson (Lord Kelvin) a Peter Guthrie Tait, ktorí pracovali s kvaterniónmi, položili základy modernej vektorovej matematiky.
- Fyzika:
- Kvaternióny našli uplatnenie vo fyzike, najmä v kvantovej mechanike a teórii relativity, kde sa používajú na opis rotácií a symetrií.
- Informatika a počítačová grafika:
- V modernej dobe sú kvaternióny neoddeliteľnou súčasťou 3D počítačovej grafiky, kde slúžia na manipuláciu a animáciu objektov v trojrozmernom priestore.
William Rowan Hamilton svojím objavom kvaterniónov nielenže rozšíril hranice geometrie, ale tiež položil základy pre moderné chápanie algebrických štruktúr a ich aplikácií. Kvaternióny sa stali jedným z prvých príkladov nekomutatívnej algebry a ukázali, že abstraktné matematické systémy môžu mať praktické a revolučné aplikácie. Hamiltonova práca tak symbolizuje spojenie čistého matematického myslenia s praktickými inováciami.
- Giuseppe Peano a axiomatizácia vektorového priestoru.
Moderná definícia vektorového priestoru sa zrodila v roku 1888 vďaka talianskemu matematikovi Giuseppemu Peanovi. Jeho práca znamenala významný krok vo formalizácii matematiky a položila pevné základy pre ďalší rozvoj geometrie a algebry. Peano bol priekopníkom axiomatického prístupu, ktorý matematiku zbavil závislosti na intuitívnych predstavách a priniesol dôslednú logickú štruktúru.
Peanov prínos spočíval v tom, že definoval vektorový priestor prostredníctvom systému axióm, ktoré presne špecifikovali, ako majú vektory a operácie medzi nimi fungovať. Tento formálny prístup sa stal základom modernej matematiky.
Peanove axiomatické pravidlá:
Peanov prínos spočíval v tom, že definoval vektorový priestor prostredníctvom systému axióm, ktoré presne špecifikovali, ako majú vektory a operácie medzi nimi fungovať. Tento formálny prístup sa stal základom modernej matematiky.
Peanove axiomatické pravidlá:
- Operácie medzi vektormi:
Zaviedol sčítanie vektorov, ktoré musí byť komutatívne a asociatívne.
Určil existenciu nulového vektora, ktorý nemá žiadny smer ani veľkosť.
Definoval opačný vektor, ktorý v kombinácii s pôvodným dáva nulový vektor. - Násobenie skalárom:
Peano formalizoval násobenie vektora skalárnou hodnotou, ktoré mení veľkosť (a prípadne smer) vektora. - Axiomatické vlastnosti:
Operácie musia byť kompatibilné so skalármi, pričom skaláre patria k číselnému poľu, zvyčajne k reálnym alebo komplexným číslam.
Rozšírenie vektorového priestoru v 20. storočí.
Na prelome 19. a 20. storočia Peanove axiomatické základy rozvíjali ďalší významní matematici, ako Stefan Banach a David Hilbert. Títo vedci priniesli nové typy priestorov, ktoré významne obohatili matematickú analýzu a funkcionálnu analýzu.
Stefan Banach a Banachove priestory
Stefan Banach (1892–1945) bol poľský matematik, ktorý zaviedol pojem Banachovho priestoru, čo je kompletný normovaný vektorový priestor. Tento koncept sa stal základom funkcionálnej analýzy a našiel široké uplatnenie v rôznych oblastiach matematiky.
Charakteristika Banachových priestorov:
David Hilbert a Hilbertove priestory
David Hilbert (1862–1943), nemecký matematik, zaviedol koncept Hilbertovho priestoru, ktorý je špeciálnym prípadom Banachovho priestoru, kde norma vychádza zo skalárneho súčinu.
Charakteristika Hilbertových priestorov:
Stefan Banach a Banachove priestory
Stefan Banach (1892–1945) bol poľský matematik, ktorý zaviedol pojem Banachovho priestoru, čo je kompletný normovaný vektorový priestor. Tento koncept sa stal základom funkcionálnej analýzy a našiel široké uplatnenie v rôznych oblastiach matematiky.
Charakteristika Banachových priestorov:
- Banachov priestor je vektorový priestor vybavený normou, ktorá umožňuje merať "veľkosť" vektorov.
- Má vlastnosť úplnosti, čo znamená, že každá Cauchyho postupnosť vektorov v tomto priestore má limit, ktorý patrí do priestoru.
- Teória diferenciálnych rovníc.
- Kvantová mechanika a teória distribúcií.
- Numerická matematika a optimalizácia.
David Hilbert a Hilbertove priestory
David Hilbert (1862–1943), nemecký matematik, zaviedol koncept Hilbertovho priestoru, ktorý je špeciálnym prípadom Banachovho priestoru, kde norma vychádza zo skalárneho súčinu.
Charakteristika Hilbertových priestorov:
- Tieto priestory majú skalárny súčin, ktorý umožňuje definovať ortogonalitu a uhol medzi vektormi.
- Sú mimoriadne dôležité v kvantovej fyzike, kde reprezentujú stavový priestor kvantových systémov.
- Kvantová mechanika, kde opisujú vlnové funkcie.
- Štatistická analýza a strojové učenie.
- Teória signálov a Fourierova analýza.
Vývoj od Euklida po moderné priestory.
Celkový vývoj analytickej geometrie ilustruje fascinujúcu transformáciu geometrických intuící na abstraktné algebraické štruktúry. Celý vývoj môžeme zhrnúť do 5 bodov:
Celkový vývoj analytickej geometrie ilustruje fascinujúcu transformáciu geometrických intuící na abstraktné algebraické štruktúry. Celý vývoj môžeme zhrnúť do 5 bodov:
- Euklidova geometria: Geometria založená na axiómach a vizuálnej intuícii.
- Descartov súradnicový systém: Spojenie geometrie a algebry, ktoré umožnilo analyzovať geometrické problémy pomocou rovníc.
- Grassmannove vektorové priestory: Zavedenie vektorov ako základných stavebných kameňov priestoru.
- Peanove axiomatické pravidlá: Formalizácia vektorových priestorov a oslobodenie od geometrickej intuície.
- Banachove a Hilbertove priestory: Zovšeobecnenie vektorových priestorov a ich aplikácia v modernej matematike a fyzike.
Niektoré časti tejto kapitoly boli upravené v súčinnosti s umelou inteligenciou.
Informačné listy
Analytická geometria 1.
Stručná osnova predmetu
- Vektorový priestor. Skalárny súčin vektorov a jeho vlastnosti. Norma vektora, normovaný vektor. Schwartzova nerovnosť.
- Uhol dvoch vektorov. Ortogonálne a ortonormálne vektory. Schmidtov ortogonalizačný proces. Totálne kolmé a kolmé podpriestory.
- Vonkajší súčin v
-rozmernom vektorovom priestore. Vektorový súčin v 3-rozmernom vektorovom priestore. Ortogonálny doplnok vektorov. - Afinný priestor a jeho vlastnosti. Lineárna sústava súradníc. Transformácia lineárnej sústavy súradníc. Deliaci pomer, stred dvojice bodov.
- Podpriestory afinného priestoru, parametrické vyjadrenie afinného podpriestoru, vzájomná poloha afinných podpriestorov.
- Priečka mimobežiek, určenie priečky daným bodom a daným smerom.
- Spojenie afinných podpriestorov. Všeobecná rovnica nadroviny. Zväzok priamok a zväzok rovín.
- Euklidovský priestor. Karteziánska súradnicová sústava. Normálový vektor nadroviny. Vzdialenosť dvoch bodov (bodu od podpriestoru).
- Vzájomná poloha podpriestorov v n-rozmernom euklidovskom priestore. Vzdialenosť dvoch mimobežných podpriestorov. Odchýlka dvoch podpriestorov.
- Afinné zobrazenie a jeho anylytické vyjadrenie.
Analytická geometria 2.
Stručná osnova predmetu
- Analytické vyjadrenie zhodného zobrazenia. Samodružné prvky zhodnosti. Grupa zhodností.
- Posunutie a rovnoľahlosť ako afinné zobrazenie.
- Zhodné zobrazenia v rovine, ich analytické vyjadrenie. Stredová súmernosť. Otočenie.
- Osová súmernosť, jej analytické vyjadrenie.
- Klasifikácia zhodností euklidovskej roviny a v euklidovskom priestore. Skladanie zhodných zobrazení.
- Podobné zobrazenie. Samodružné prvky podobnosti. Analytické vyjadrenie podobnosti euklidovskej roviny.
- Úlohy riešené s využitím programu GeoGebra.
- Zhodné a podobné zobrazenia v rovine a v priestore v učive ZŠ a SŠ.
- Rovnoľahlosť v školskej matematike. Rovnoľahlosť kružníc. Využitie rovnoľahlosti.
Vektorový priestor
Syntetický (geometrický) prístup
- Orientovaná úsečka je úsečka, ktorej krajné body majú určené poradie (pripúšťame aj nulovú orientovanú úsečku). Ak
je orientovaná úsečka, bod
sa nazýva jej začiatočný bod, bod
jej koncový bod. - Hovoríme, že orientované úsečky
sú súhlasne orientované (rovnobežné, majú ten istý smer), ak polpriamky
incidujú s priamkami tej istej osnovy a zároveň:
- Otvorte si applet Tu.
- Orientované úsečky
sú ekvivalentné ak stredy úsečiek
sú totožné.
- Množina všetkých orientovaných úsečiek ekvivalentných s
sa nazýva geometrický vektor. - Orientovaná úsečka
sa nazýva reprezentant (umiestnenie) vektora
, zapisujeme
. - Geometrický vektor sa nazýva aj voľný vektor (množina všetkých orientovaných úsečiek) a konkrétna orientovaná úsečka sa nazýva viazaný vektor.
- Množina všetkých orientovaných úsečiek ekvivalentných s
- Orientovaná úsečka
je reprezentuje opačný vektor k vektoru
a označujeme ho
.
Cvičenie - [MOZ, 1.1.16 ]. (Nezabudnite na nulové vektory.) Riešenie (pozrite si prvú časť súboru) Tu.
Východiskové definície
Vo všeobecnosti vektor je množina všetkých navzájom zhodných, súhlasne orientovaných úsečiek.
Umiestnením vektora sa nazýva každá orientovaná úsečka, ktorá tento vektor určuje. Umiestnením vektora do bodu sa nazýva také jeho umiestnenie, ktorého začiatočným bodom je daný bod.
Vektor určený orientovanou úsečkou
označíme tiež ako rozdiel bodov:
. Otvorte si applet Tu.
"Slovo vektor je prevzaté z latinského slova vector („nositeľ“, …). Vektor vznikol z potrieb fyziky (kde napr. vektor interpretujeme ako silu), do matematiky zaviedol vektory v r. 1853 írsky matematik a fyzik W. R. Hamilton (1805 – 1865). Takmer súčasnú podobu dal „vektorovému počtu“ na konci 19. storočia americký fyzik J. W. Gibbs (1839 – 1903)." Prevzaté z práce (Vranková).
Vo všeobecnosti vektor je množina všetkých navzájom zhodných, súhlasne orientovaných úsečiek.
Umiestnením vektora sa nazýva každá orientovaná úsečka, ktorá tento vektor určuje. Umiestnením vektora do bodu sa nazýva také jeho umiestnenie, ktorého začiatočným bodom je daný bod.
Vektor určený orientovanou úsečkou
označíme tiež ako rozdiel bodov:
. Otvorte si applet Tu. "Slovo vektor je prevzaté z latinského slova vector („nositeľ“, …). Vektor vznikol z potrieb fyziky (kde napr. vektor interpretujeme ako silu), do matematiky zaviedol vektory v r. 1853 írsky matematik a fyzik W. R. Hamilton (1805 – 1865). Takmer súčasnú podobu dal „vektorovému počtu“ na konci 19. storočia americký fyzik J. W. Gibbs (1839 – 1903)." Prevzaté z práce (Vranková).
Okruh
s jednotkou 
), v ktorom každý nenulový prvok má vzhľadom na násobenie inverzný prvok, nazývame telesom. Komutatívne teleso, v ktorom násobenie je komutatívna operácia, nazývame pole.
s jednotkou 
), v ktorom každý nenulový prvok má vzhľadom na násobenie inverzný prvok, nazývame telesom. Komutatívne teleso, v ktorom násobenie je komutatívna operácia, nazývame pole.Nech sú dané
• neprázdna množina
, ktorej prvky nazývame vektory,
• pole
, ktorého prvky nazývame skaláry,
• zobrazenie
, ktoré nazývame sčítanie vektorov,
• zobrazenie
, ktoré nazývame násobenie vektora skalárom (prvkom z telesa
).
• neprázdna množina
, ktorej prvky nazývame vektory, • pole
, ktorého prvky nazývame skaláry, • zobrazenie
, ktoré nazývame sčítanie vektorov, • zobrazenie
, ktoré nazývame násobenie vektora skalárom (prvkom z telesa
).Definícia (Vektorový priestor).
Vektorový priestor nad poľom1)
je množina
spolu s dvoma binárnymi operáciami (
) s vlastnosťami
Vektorový priestor nad poľom1)
je množina
spolu s dvoma binárnymi operáciami (
) s vlastnosťami
- sčítanie dvoch vektorov:
je súčet
opäť vektor, - násobenie vektora prvkom z poľa P (skalárom):
je súčin
opäť vektor,
Na zopakovanie základných pojmov a vlastností algebraickej štruktúry "Vektorový priestor" odporúčame okrem práce od profesora Haviara aj e-knihu venovanú vektorovým priestorom od RNDr. Edity Vrankovej z Trnavskej univerzity v Trnave. Tiež na zopakovanie operácií s vektormi odporúčame prácu "Vektory v geometrii" od PaedDr. Miroslava Tisoňa, PhD., ktorá je dostupná Tu.
Interpretujte vzťahy uvedené v definícii vektorového priestoru v prostredí GeoGebra!
Interpretujte vzťahy uvedené v definícii vektorového priestoru v prostredí GeoGebra!
Analytický (algebraický) prístup
Príklady vektorového priestoru.
- Vektory v rovine so sčitovaním a násobením ako ho poznáte zo strednej školy, tvoria vektorový priestor nad telesom reálnych čísel
.
- Usporiadané
-tice reálnych čísel s operáciami
definovanými po súradniciach tvoria vektorový priestor nad telesom reálnych čísel
.
V ďalších častiach budeme prevažne pracovať s vektormi, ktoré tvoria usporiadané
-tice reálnych čísel a to len pre rovinu
resp. priestor 
Ďalšie príklady vektorových priestorov sú množiny (všetkých)
- polynómov v jednej neurčitej nad poľom reálnych čísel, operácia - sčítanie polynómov "podľa rovnakých mocnín",
- reálnych funkcií, operácia - bežný súčet funkčných hodnôt,
- matíc typu
, operácia sčítania matíc - sčítanie v rovnakom riadku a stĺpci.
Cvičenie. Riešenie (pozrite si druhú časť súboru, príklady 1 až 4) Tu.
Nech je daná množina
usporiadaných trojíc resp. dvojíc s obvyklým sčitovaním "po zložkách". Zistite, či množina
je vektorovým priestorom nad poľom
.
Nech je daná množina
usporiadaných trojíc resp. dvojíc s obvyklým sčitovaním "po zložkách". Zistite, či množina
je vektorovým priestorom nad poľom
.
;
.
; Riešte pre
a pre
.
;
.- Rozhodnite, či množina
je vektorovým priestorom nad telesom
. (Množina je tvorená polynómami, pre ktoré je súčet osemnásobku hodnoty v nule a šesťnásobku hodnoty v jednotke rovný nule.) Vytvorte algebraickú reprezentáciu a applet pre polynómy 1. stupňa, ktoré majú takúto vlastnosť.
Riešenia.
- Uzavretosť operácie sčítania.
Pre ľubovoľné dva vektory
pre ich súčet platí
odkiaľ dostávame, že operácia + je uzavretá. - Postupujeme podobne ako v predchádzajúcom prípade.
- Operácia sčítania zrejme nie je uzavretá, lebo pre ľubovoľné dva vektory
. - Uvažujme dva ľubovoľné polynómy
, ktoré sú prvkami množiny
. Ďalej majme polynóm
, ktorý je ich súčtom. Pre polynómy
platí
,
.
Sčítaním oboch rovníc získame
. Odkiaľ dostávame
,
teda že polynóm
, čo je súčet ľubovoľných dvoch polynómov množiny
, je opäť prvkom tejto množiny. Tým sme dokázali uzavretosť sčítania vektorov.
Pokúste sa o grafickú interpretáciu vektorov, ak budeme brať do úvahy iba polynómy 1. stupňa alebo len polynómy 2. stupňa. Viete určiť počiatočné a koncové body týchto vektorov? Otvorte so applet Tu.
Polynómy 1. a 2. stupňa, dynamický obrázok Tu.
__________________________________________________________________________________________
1) Pole je teleso s komutatívnou multiplikatívnou operáciou
.
2) Pozrite si prácu [SBI] na stránke https://reseneulohy.cz/1356/vektorovy-prostor-ii
1) Pole je teleso s komutatívnou multiplikatívnou operáciou
. 2) Pozrite si prácu [SBI] na stránke https://reseneulohy.cz/1356/vektorovy-prostor-ii
Lineárna závislosť vektorov
V predchádzajúcej kapitole sme pri definícii vektorového priestoru uviedli, že dvojica
je Abelova komutatívna grupa. To znamená, že binárna operácia "+" je komutatívna a asociatívna. Zároveň sme definovali násobenie skalárom. Pomocou týchto dvoch operácií pripomenieme pojmy: lineárna kombinácia, závislosť a nezávislosť vektorov, ktoré sú dôležité a potrebné pri geometrickej manipulácii s vektormi.
je Abelova komutatívna grupa. To znamená, že binárna operácia "+" je komutatívna a asociatívna. Zároveň sme definovali násobenie skalárom. Pomocou týchto dvoch operácií pripomenieme pojmy: lineárna kombinácia, závislosť a nezávislosť vektorov, ktoré sú dôležité a potrebné pri geometrickej manipulácii s vektormi.Definícia (Lineárna kombinácia vektorov.)
Nech je daných
vektorov
. Každý vektor
vyjadrený v tvare
, kde
sú reálne čísla, sa nazýva lineárna kombinácia vektorov
.
Nech je daných
vektorov
. Každý vektor
vyjadrený v tvare
, kde
sú reálne čísla, sa nazýva lineárna kombinácia vektorov
.Príklady.
Definícia (Lineárna závislosť vektorov).
Vektory
voláme lineárne závislé, ak rovnica
je splnená tak, že aspoň jedno z čísel
je rôzne od nuly.
Vektory
voláme lineárne závislé, ak rovnica
je splnená tak, že aspoň jedno z čísel
je rôzne od nuly.Definícia (Lineárna nezávislosť vektorov).
Vektory
voláme lineárne nezávislé, ak rovnica

je splnená len pre
.
Vektory
voláme lineárne nezávislé, ak rovnica 
je splnená len pre
.Príklady.
Po zavedení pojmov lineárna závislosť a lineárna nezávislosť môžeme pristúpiť k pojmom dimenzia a báza vektorového priestoru. Predtým musíme zadefinovať lineárny obal
vektorov a pridať niektoré vektorové axiómy. V ďalšom budeme uvažovať vektorový priestor
nad telesom
.
vektorov a pridať niektoré vektorové axiómy. V ďalšom budeme uvažovať vektorový priestor
nad telesom
.Definícia (Lineárny obal).
Nech
je vektorový priestor nad telesom
a nech sú dané vektory
. Potom množinu všetkých vektorov
nazývame lineárny obal vektorov
alebo podpriestor generovaný vektormi
. Označujeme ho
.
Ak platí
, hovoríme, že vektory
generujú vektorový priestor
.
Nech
je vektorový priestor nad telesom
a nech sú dané vektory
. Potom množinu všetkých vektorov
nazývame lineárny obal vektorov
alebo podpriestor generovaný vektormi
. Označujeme ho
. Ak platí
, hovoríme, že vektory
generujú vektorový priestor
. Cvičenie.
- Zistite, či vektor
patrí do lineárneho obalu množiny
.
Dokážte, že ľubovoľný vektor
leží v lineárnom obale množiny
pre ľubovoľnú trojicu
reálnych čísel. - Je daná množina
. Rozhodnite, či je vektor
prvkom lineárneho obalu množiny
.
Množina obsahuje trojice prvkov telesa
zvyškových tried modulo 5. - Zistite, či vektor
patrí do lineárneho obalu množiny
. Ďalšie úlohy na Tu. Príklad riešenia Tu.
Riešenie.
Cvičenie 1
Hľadajme koeficienty
, pre ktoré platí rovnosť
.
Po úprave a porovnaní jednotlivých zložiek dostávame sústavu
Napríklad Gaussovou eliminačnou metódou (Otvor Tu) zistíme, že sústava má riešenie pre ľubovoľné
.
Medzi týmito riešeniami je jedno triviálne pre
. Všetky ostatné sú netriviálne. Príkladom netriviálneho riešenia pre trojicu
je
. Potom platí
2 (1, 2, 3) − 3 (1, 0, 2) − 4 (−2, 1, 0) = (7, 0, 0).
Existuje teda netriviálna lineárna kombinácia vektorov
, ktorá je rovná nulovému vektoru. Teda vektory
sú lineárne závislé. Pozrite si prácu [Olšák, str. 24].
Cvičenie 2
Cvičenie 1
Hľadajme koeficienty
, pre ktoré platí rovnosť
. Po úprave a porovnaní jednotlivých zložiek dostávame sústavu
Napríklad Gaussovou eliminačnou metódou (Otvor Tu) zistíme, že sústava má riešenie pre ľubovoľné
.
Medzi týmito riešeniami je jedno triviálne pre
. Všetky ostatné sú netriviálne. Príkladom netriviálneho riešenia pre trojicu
je
. Potom platí2 (1, 2, 3) − 3 (1, 0, 2) − 4 (−2, 1, 0) = (7, 0, 0).
Existuje teda netriviálna lineárna kombinácia vektorov
, ktorá je rovná nulovému vektoru. Teda vektory
sú lineárne závislé. Pozrite si prácu [Olšák, str. 24].Cvičenie 2
- Lineárny obal množiny
priestoru
je množina všetkých lineárnych kombinácií vektorov množiny
s koeficientmi z poľa. Teda stačí zistiť, či je možné vektor
zapísať ako lineárnu kombináciu vektorov množiny
. - Vektor
patrí do lineárneho obalu množiny
ak existujú prvky
tak, aby
.
Pre každú vektorovú zložku získame rovnicu. Trojica nasledujúcich rovníc tvorí sústavu, ktorú vyriešime. Pozor – sústavu riešime nad
!
Sčítaním prvej a druhej rovnice dostaneme
lebo
. Úpravou (mod 5) dostaneme
. Sčítaním 3.r.+2.r. dostaneme
odkiaľ
. Sústava má v poli
riešenie. Vektor
je lineárnou kombináciou vektorov množiny
. Preto
. - Seminárne zadanie: Riešte túto úlohu pomocou maticvého počtu.
Dimenzia a báza
Nech
je vektorový priestor nad telesom
. Po zavedení pojmov lineárna závislosť a lineárna nezávislosť sme zadefinovali lineárny obal ako množinu všetkých lineárnych kombinácií
kde
sú vopred dané vektory priestoru
.
Teraz môžeme pristúpiť k pojmom dimenzia a báza vektorového priestoru. Predtým musíme a pridať niektoré vektorové axiómy.
je vektorový priestor nad telesom
. Po zavedení pojmov lineárna závislosť a lineárna nezávislosť sme zadefinovali lineárny obal ako množinu všetkých lineárnych kombinácií
kde
sú vopred dané vektory priestoru
. Teraz môžeme pristúpiť k pojmom dimenzia a báza vektorového priestoru. Predtým musíme a pridať niektoré vektorové axiómy.
Axiómy dimenzie - rozmeru
- Nech vo vektorovom priestore
existuje maximálne
lineárne nezávislých vektorov, kde
je prirodzené číslo. Číslo
nazývame dimenzia vektorového priestoru. - Každá
- tica vektorov je už lineárne závislá. - Podmnožina
vektorového priestoru
je jeho báza práve vtedy, keď každý vektor
možno práve jediným spôsobom vyjadriť ako lineárnu kombináciu
navzájom rôznych vektorov množiny
. - Koeficienty
nazývame súradnice vektora v vzhľadom na bázu
. Označujeme
a čítame „súradnice vektora
vzhľadom na bázu
.
Definícia (Báza vektorového priestoru).
Vektorový priestor
nad telesom
je konečno-rozmerný, ak existuje taká konečná množina vektorov
, že platí
.
Báza je množina
lineárne nezávislých vektorov, ktorá generuje celý priestor
.
Vektorový priestor
nad telesom
je konečno-rozmerný, ak existuje taká konečná množina vektorov
, že platí
. Báza je množina
lineárne nezávislých vektorov, ktorá generuje celý priestor
. Príklad.
Majme množinu
všetkých usporiadaných dvojíc reálnych čísel a operácie:
- sčítanie po zložkách.
- násobenie skalárom
,
kde
sú ľubovoľné usporiadané dvojice reálnych čísel. Ukážte, že množina
spolu s operáciami
je 2-rozmerný vektorový priestor. Nájdite aspoň jednu jeho bázu.
Majme množinu
všetkých usporiadaných dvojíc reálnych čísel a operácie:
- sčítanie po zložkách.
- násobenie skalárom
, kde
sú ľubovoľné usporiadané dvojice reálnych čísel. Ukážte, že množina
spolu s operáciami
je 2-rozmerný vektorový priestor. Nájdite aspoň jednu jeho bázu.Pozrite si riešenie prvej časti príkladu v samostatnom
súbore Tu.
súbore Tu.Poznámky.
- Vektorový priestor
je reprezentovaný množinou všetkých orientovaných úsečiek, ktoré sú určené ľubovoľnou usporiadanou dvojicou bodov v klasickej euklidovskej rovine. - Ak využijeme pravouhlý súradnicový systém s osami
a počiatkom
, tak jedno z umiestnení vektora
môžeme znázorniť ako orientovanú úsečku
, kde bod
má súradnice
. Všimnite si, že budeme rozlišovať zápis usporiadanej dvojice (okrúhle zátvorky) a súradnice bodu v rovine (hranaté zátvorky). - V stredoškolskej matematike sa vektor priamo definuje ako orientovaná úsečka so šípkou smerujúcou od počiatku
súradnicového systému k bodu
. Šípkou sa označuje “orientácia” vektora
. - V písomnom texte budeme vektor
označovať symbolom
.
Nech sú dané dva vektory
. V pravouhlom súradnicovom systéme usporiadané dvojice
reprezentujú tiež dva body
v euklidovskej rovine. Označme
. Zrejme vektor
, potom súčtom vektorov
je vektor
. Uvažujme o trojuholníkoch
, ktoré prezentuje obrázok "Súčet vektorov". Tieto trojuholníky sú zhodné:
. V dôsledku tejto zhodnosti ľahko určíme súradnice súčtu vektorov.
Pre súradnice vektora
, ktorý je súčtom vektorov
platí:
Súradnice vektora
určeného orientovanou úsečkou
, kde
určíme ako rozdiely súradníc bodov
tj.
. Vytvorili sme operáciu: odčítavanie bodov, pričom:
Rozdielom dvoch bodov je vektor.
Vektor určený orientovanou úsečkou
môžeme zapísať aj ako
.
. V pravouhlom súradnicovom systéme usporiadané dvojice
reprezentujú tiež dva body
v euklidovskej rovine. Označme
. Zrejme vektor
, potom súčtom vektorov
je vektor
. Uvažujme o trojuholníkoch
, ktoré prezentuje obrázok "Súčet vektorov". Tieto trojuholníky sú zhodné:
. V dôsledku tejto zhodnosti ľahko určíme súradnice súčtu vektorov.Pre súradnice vektora
, ktorý je súčtom vektorov
platí:
Súradnice vektora
určeného orientovanou úsečkou
, kde
určíme ako rozdiely súradníc bodov
tj.
. Vytvorili sme operáciu: odčítavanie bodov, pričom: Rozdielom dvoch bodov je vektor.
Vektor určený orientovanou úsečkou
môžeme zapísať aj ako
.Cvičenie.
Daný je vektorový priestor
.
1. Nájdite nejakú bázu
priestoru
a určite jeho dimenziu.
2. Určete súradnice vektora
vzhľadom k báze
, ak
.
Priestor
obsahuje štvorice prvkov telesa
zvyškových tried modulo 7.
Daný je vektorový priestor
. 1. Nájdite nejakú bázu
priestoru
a určite jeho dimenziu. 2. Určete súradnice vektora
vzhľadom k báze
, ak
. Priestor
obsahuje štvorice prvkov telesa
zvyškových tried modulo 7. Poznámka k cvičeniu.
Zápis
hovorí, že súradnice vektora
voči kanonickej báze sú
. Súradnice vektora
voči kanonickej báze sú koeficienty lineárnej kombinácie vektorov kanonickej bázy dávajúcej vektor
, tj.
.
Súradnice vektora voči kanonickej báze predstavujú priamo zložky
vektora
.
hovorí, že súradnice vektora
voči kanonickej báze sú
. Súradnice vektora
voči kanonickej báze sú koeficienty lineárnej kombinácie vektorov kanonickej bázy dávajúcej vektor
, tj.
. Súradnice vektora voči kanonickej báze predstavujú priamo zložky
vektora
.Riešenie (pozrite si Tu).
- Máme nájsť bázu vektorového priestoru
, ktorý je daný ako lineárny obal množiny generátorov
.
Aby množina vektorov bola bázou, musí byť ešte lineárne nezávislá. - Ak teda nájdeme bázu
musí pre súradnice vektora
platiť
.
Z tejto vektorovej rovnice vypočítame súradnice
. Najskôr treba upraviť maticu
na trojuholníkový tvar (Pozor, pracujeme nad telesom resp. poľom
zvyškových tried modulo 7!) Po prvej iterácii
dostanme
.
Urobte ešte dve iterácie tak, aby ste dostali maticu
. - Hodnosť matice je rovná 2, preto pre lineárny obal platí
.
Dimenzia je rovná 2 a aspoň jedna báza je určená lineárne nezávislou množinou vektorov
- Určte súradnice vektora
v tejto báze. Výpočet súradníc nájdete Tu.
Veta (Existencia bázy).
Každý netriviálny konečno generovaný vektorový priestor má aspoň jednu konečnú bázu.
Každý netriviálny konečno generovaný vektorový priestor má aspoň jednu konečnú bázu.
Z vlastností hodnosti matíc ľahko odvodíme tvrdenie. Dôkaz nájdete napríklad v práci [HASa, 2020 ], str. 45-46].
Súradnice v báze
Príklad.
Riešenie.
- Zrejme
.
Toto sú súradnice vektora
vzhľadom k jednotkovej báze. Je dôležité dodržať poradie prvkov bázy
. - Určiť súradnice vzhľadom k báze
znamená vektor
vyjadriť ako lineárnu kombináciu prvkov bázy
.
Opäť treba dať pozor na poradie prvkov bázy. Musíme nájsť
, pre ktoré platí:
po dosadení
(r)
.
Úlohu môžeme riešiť ako sústavu rovníc (vyriešte úlohu týmto spôsobom).
alebo rovnosť (r) prepíšeme na maticový tvar (vektory bázy zapisujeme do stĺpcov! Prečo?) takto:
Vyjadriť vektor
(transponovaný zápis vektora) môžeme tak, že obe strany rovnice (iv) vynásobíme zľava inverznou maticou
.
Inverznú maticu určíme napríklad pomocou programu GeoGebra, otvorte si applet "inverzná matica" Tu. Po vynásobení zľava obidvoch strán rovnice (iv) dostaneme
.
Riešením je vektor
. Otvorte si výpočty Matrix calculator a v Matrix calculator
Tu a v GeoGebre
Tu.
Nasledujúci applet demonštruje určenie súradníc vektora
v báze
Riešením sú súradnice
. Vypočítajte ich pomocou maticového tvaru, pričom využite program Matrix calculator.
v báze
Riešením sú súradnice
. Vypočítajte ich pomocou maticového tvaru, pričom využite program Matrix calculator.
♥ Príklad.
Je dané lineárne zobrazenie
, ktoré jednotkovú bázu
zobrazí na bázu
priestoru
. Nájdite obraz
vektora
v tomto zobrazení.
Je dané lineárne zobrazenie
, ktoré jednotkovú bázu
zobrazí na bázu
priestoru
. Nájdite obraz
vektora
v tomto zobrazení.
Poznámka.
Nech
sú vektorové priestory nad telesom
. Zobrazenie
sa nazýva lineárne zobrazenie, ak je splnené nasledovné:
kde
a
.
Nech
sú vektorové priestory nad telesom
. Zobrazenie
sa nazýva lineárne zobrazenie, ak je splnené nasledovné:
kde
a
.
Riešenie.
- Využitím vlastností lineárneho zobrazenia.
Vektor
vyjadríme ako lineárnu kombináciu
vektorov jednotkovej bázy. Keďže zobrazenie zobrazenie
je lineárne, tak musí platiť
![\small =\varphi[ 5\vec{e_1})-1(\vec{e_2})+9(\vec{e_3}) ] \small =\varphi[ 5\vec{e_1})-1(\vec{e_2})+9(\vec{e_3}) ]](https://lms.umb.sk/filter/tex/pix.php/cd03d29993f1d054825e7f80121467a8.png)
.
Po úprave dostaneme:
.
Po roznásobení a postupným sčítaním po zložkách dostaneme, že riešením je vektor
. - S použitím programu Matrix calculator si môžete prezrieť Tu.
Skalárny súčin vektorov
Definícia, vlastnosti (zopakovanie z Lineárnej algebry).
Definícia (Skalárny súčin).
Nech
je vektorový priestor nad poľom reálnych čísel. Zobrazenie
(resp. operáciu
)
:
nazveme skalárny súčin na
, ak pre každé
sú splnené tieto podmienky:
Nech
je vektorový priestor nad poľom reálnych čísel. Zobrazenie
(resp. operáciu
)
:
nazveme skalárny súčin na
, ak pre každé
sú splnené tieto podmienky:
Poznámky.
- Vlastnosti (ii) a (iii) nastavujú požiadavku na linearitu v prvej zložke. Vlastnosť (i) žiada symetriu, tj linearita prvej zložky sa prenáša do zložky druhej. Tieto vlastnosti má symetrická bilineárna forma. Viac o bilineárnych formách nájdete Tu.
- Vlastnosť (iv) hovorí, že forma musí byť pozitívne definitná. Viac o matici skalárneho súčinu Tu.
- Skalárny súčin na reálnom priestore je teda symetrická pozitívne definitná bilineárna forma na danom priestore.
- Takto definovaný skalárny súčin sa často v literatúre označuje ako vážený skalárny súčin.
- Pre skalárny súčin na reálnom priestoresa okrem označenia
používa aj označenie ako:
Definícia.
Definícia normy a uhla vektorov
Definícia normy a uhla vektorov
- Norma vektora
Nech
je reálny vektorový priestor so skalárnym súčinom
. Normou vektora
rozumieme číslo:
.
Inak povedané, norma vektora je odmocnina zo skalárneho súčinu tohto vektora samého so sebou.
Vektor
sa nazýva normovaný (jednotkový), ak platí
. - Vektory
sú ortogonálne (na seba kolmé), ak ich skalárny súčin je rovný nule (nulovému prvku telesa
).
Vážený skalárny súčin je oproti „stredoškolskému skalárnemu súčinu“ oveľa všeobecnejší. Stredoškolsky definovaný skalárny súčin (tiež nazývaný aj ako euklidovský skalárny súčin) na priestore
je zavedený nasledovne. Ak
, tak

Presvedčte sa, že stredoškolsky definovaný skalárny súčin spĺňa podmienky uvedené v definícii, že je to symetrická pozitívne definitná bilineárna forma.
Definícia skalárneho súčinu môže mať rôzne podoby. Napríklad na množine spojitých funkcií intervalu ⟨a,b⟩ možno uvažovať skalárny súčin vo forme

je zavedený nasledovne. Ak
, tak 
Presvedčte sa, že stredoškolsky definovaný skalárny súčin spĺňa podmienky uvedené v definícii, že je to symetrická pozitívne definitná bilineárna forma.
Definícia skalárneho súčinu môže mať rôzne podoby. Napríklad na množine spojitých funkcií intervalu ⟨a,b⟩ možno uvažovať skalárny súčin vo forme

Cvičenie.
Riešenie.
Dosadením súradníc vektorov
do definície skalárneho súčinu, ľahko overíme, že jednotlivé podmienky v definícii sú splnené. Pozrite si riešenie Tu.
Dosadením súradníc vektorov
do definície skalárneho súčinu, ľahko overíme, že jednotlivé podmienky v definícii sú splnené. Pozrite si riešenie Tu.Veta (Ďalšie vlastnosti skalárneho súčinu).
Veta (Určenie euklidovského skalárneho súčinu).
Nech
je ortonormálna báza vektorového priestoru
a nech
sú súradnice vektorov
v báze
. Potom
.
Nech
je ortonormálna báza vektorového priestoru
a nech
sú súradnice vektorov
v báze
. Potom
. Dôkaz.
Nech
sú súradnice vektorov v báze
. Definujme euklidovský skalárny súčin ako súčin mnohočlenov
.
Využitím symetrie, distributívnosti a linearity skalárneho súčinu, vzťahov
;
a využitím komutatívnosti, distributívnosti násobenia a sčítania reálnych čísel dostaneme požadovaný výsledok.
Nech
sú súradnice vektorov v báze
. Definujme euklidovský skalárny súčin ako súčin mnohočlenov
. Využitím symetrie, distributívnosti a linearity skalárneho súčinu, vzťahov
;
a využitím komutatívnosti, distributívnosti násobenia a sčítania reálnych čísel dostaneme požadovaný výsledok.Vonkajší a vektorový súčin
Vonkajší súčin
vektorov vo
a Vektorový súčin dvoch vektorov vo
budeme označovať:
vektorov vo
a Vektorový súčin dvoch vektorov vo
Definícia (Vonkajší súčin).
Nech
je orientovaný vektorový priestor a nech
je jeho kladná ortonormálna báza. Pod vonkajším súčinom vektorov
rozumieme nasledujúci determinant:
kde v riadkoch tohto determinantu sú súradnice vektorov
vzhľadom na bázu
,
tj.
.
Vonkajší súčin vektorov Nech
je orientovaný vektorový priestor a nech
je jeho kladná ortonormálna báza. Pod vonkajším súčinom vektorov
rozumieme nasledujúci determinant:
kde v riadkoch tohto determinantu sú súradnice vektorov
vzhľadom na bázu
, tj.
.
budeme označovať:
- Geometrický význam vonkajšieho súčinu vektorov od
a až po
:
- Nech
je kladná báza vektorového priestoru
a nech vektory
tvoria rovnobežník s orientáciou podľa
. Potom vonkajší súčin
vyjadruje orientovanú plochu rovnobežníka tvoreného vektormi
. - Nech
je kladná báza vektorového priestoru
a nech vektory
tvoria rovnobežnosten s orientáciou podľa
. Potom vonkajší súčin
vyjadruje objem rovnobežnostena tvoreného týmito vektormi.
- Nech
- Vo vektorovom priestore
okrem vonkajšieho súčinu, ktorého výsledkom je reálne číslo predstavujúce objem, môžeme definovať operáciu "vektorový súčin". Výsledkom tejto operácie bude vektor.
Definícia (Vektorový súčin).
Vektorový súčin dvoch vektorov
je definovaný ako vektor kolmý k vektorom
, ktorého veľkosť je rovná ploche kosodĺžnika, ktorý oba vektory vytvárajú. Zapisujeme
,
kde
je uhol zvieraný vektormi
s vlastnosťou
a
je jednotkový vektor kolmý k nim.
Vektorový súčin dvoch vektorov
je definovaný ako vektor kolmý k vektorom
, ktorého veľkosť je rovná ploche kosodĺžnika, ktorý oba vektory vytvárajú. Zapisujeme
, kde
je uhol zvieraný vektormi
s vlastnosťou
a
je jednotkový vektor kolmý k nim. Existujú rôzne metódy výpočtu vektorového súčinu dvoch vektorov
a
v trojrozmernom priestore. Tu sú najbežnejšie metódy:
a
v trojrozmernom priestore. Tu sú najbežnejšie metódy:Determinantová metóda (priama metóda pomocou determinantov).
Vektorový súčin dvoch vektorov
a
sa vypočítame ako determinant matice so základnými vektormi
a komponentami vektorov
:
a
sa vypočítame ako determinant matice so základnými vektormi
a komponentami vektorov
:Veta.
Vektorový súčin možno definovať aj bez pomoci uhla, ktorý oba vektory určujú. Nech sú dané vektory
. Potom zložky vektora
vektorového súčinu
možno určiť ako

Vektorový súčin možno definovať aj bez pomoci uhla, ktorý oba vektory určujú. Nech sú dané vektory
. Potom zložky vektora
vektorového súčinu
možno určiť ako 
Vektorový súčin je úzko spojený s priesečníkom dvoch priamok. Pozrite si príspevok k téme Aplikácie vektorového súčinu Tu.
V moderných programovacích jazykoch, ako Python alebo GeoGebra, MATLAB, sú k dispozícii vstavané funkcie na výpočet vektorového súčinu, ktoré umožňujú rýchly a presný výpočet.
V moderných programovacích jazykoch, ako Python alebo GeoGebra, MATLAB, sú k dispozícii vstavané funkcie na výpočet vektorového súčinu, ktoré umožňujú rýchly a presný výpočet.
Pomôcka na výpočet súradníc vektora
.
Zapíšeme si súradnice vektorov do zákrytov pod seba, prvý riadok budú súradnice vektora
a pridáme ešte raz jeho prvú a druhú súradnicu. V druhom riadku urobím to isté s vektorom
. Dostaneme schému
.
Teraz určíme súradnice vektora
- krížové násobenie:
.
. Zapíšeme si súradnice vektorov do zákrytov pod seba, prvý riadok budú súradnice vektora
a pridáme ešte raz jeho prvú a druhú súradnicu. V druhom riadku urobím to isté s vektorom
. Dostaneme schému
. Teraz určíme súradnice vektora
- krížové násobenie:
.Tvrdenia.
- Pre obsah trojuholníka
je známy vzorec
,
kde
. Porovnaním s definíciou vektorového súčinu, môžeme písať
. - Zrejme pre obsah rovnobežníka
bude platiť:
. - Prípad
. Vzorec pre obsah rovnobežníka
poznáme zo základnej geometrie: S= základňa x výška. Uvažujeme nezávislé vektory
určené vrcholmi rovnobežníka tak, aby základňa = dĺžka vektora
a zároveň výška = dĺžka kolmého vektora
na vektor
. Z vlastnosti pravouhlého trojuholníka dostaneme
. Obsah rovnobežníka sa teda vypočíta ako súčin základne a príslušnej výšky:
,
kde
je uhol medzi vektormi. Tento výraz sa pri vyjadrení pomocou súradníc rovná
. Výraz
je determinant matice, ktorej prvky sú súradnice daných vektorov. Preto determinant vyjadruje orientovaný obsah rovnobežníka určeného týmito dvoma vektormi a jeho absolútna hodnota udáva skutočný obsah:
. - Pomocou zmiešaného súčinu troch vektorov môžeme vypočítať objem rovnobežnostena. Zdôvodnenie nájdete Tu. Tiež odporúčame prácu Vodičková, V.: Aplikácie vektorového súčinu. Dostupné Tu.
Cvičenie.
Cauchy-Schwarz nerov.
Tvrdenia.
Dôkaz - Cauchy-Schwarzovej nerovnosti.
- Pre lineárne závislé vektory
musí existovať nenulové reálne číslo
, pre ktoré platí
.
Ak sú vektory nezávislé tak, pre každé nenulové reálne číslo
vektor
je nenulový. Zrejme druhá mocnina jeho normy je
a nie je rovná nule. Podľa definície normy rozpíšeme ľavú stranu nerovnosti ako
Skalárny súčin je symetrický a distributívny, preto po úprave dostaneme kvadratickú nerovnicu .
Ľavá strana nerovnice predstavuje kvadratický trojčlen v premennej
, ktorý nemá reálne korene (pre ľubovoľnú hodnotu
je trojčlen > 0).
Jej diskriminant musí byť záporný, teda platí
Odtiaľ už ľahko dostaneme
a po odmocnení
.
- Dôkaz pre lineárne závislé vektory prenechávame čitateľovi. Zrejme bude platiť rovnosť strán.
Dôkazy.
- Na úrovni VŠ použite Cauchy-Schwarzovu nerovnosť. Podrobné dôkazy nájdete v
"Sbírce řešených úloh Katedřy didaktiky fyziky Matematicko-fyzikální fakulty UK Praha". Tu.
Vezmite normu (druhú mocninu normy) na ľavej strane nerovnosti a prepíšte ju podľa definície pomocou skalárneho súčinu. Výraz zjednodušte vďaka linearite a symetrii skalárneho súčinu. - Na úrovni SŠ použite Cauchy-Schwarzovu nerovnosť ale pre prípad vektorového priestoru
so štandardnou ortonormálnou
bázou
. Pre vektory
je skalárny súčin definovaný ako
.
Cvičenie.
- Skalárny súčin je definovaný na
takto:
.
pre
. Určte číslo
tak,
aby vektory
boli na seba kolmé v zmysle definície kolmosti vektorov. Aký reálny uhol zvierajú tieto vektory v euklidovskom 3-rozmernom priestore? (Ukážte, že táto operácia spĺňa podmienky skalárneho súčinu). - Body
sú susedné vrcholy štvorca. Pomocou skalárneho súčinu určte súradnice jeho zvyšných vrcholov.
Riešenie.
- Pomocou bilineárnych foriem ukážte, že operácia spĺňa podmienky skalárneho súčinu (použitie bilineárnych foriem na zdôvodnenie tvrdenia nájdete Tu).
Ak vektory
majú byť na seba kolmé, tak ich skalárny súčin sa musí rovnať nule. Po dosadení dostaneme
Riešením kvadratickej rovnice sú čísla
. Pozrite si grafické riešenie
Tu. -
Pre skalárny súčin platí
.
Schmidt ortogon. proces
Nech
je
- rozmerný vektorový priestor so skalárnym súčinom
a nech je daná množina
lineárne nezávislých vektorov tohto konečno rozmerného priestoru (
).
je
- rozmerný vektorový priestor so skalárnym súčinom
a nech je daná množina
lineárne nezávislých vektorov tohto konečno rozmerného priestoru (
).
Definícia.
Schmidtov ortogonalizačný proces je proces, ktorým z množiny
lineárne nezávislých vektorov vytvárame ortonormálnu bázu
- rozmerného
vektorového priestoru
.
Schmidtov ortogonalizačný proces je proces, ktorým z množiny
lineárne nezávislých vektorov vytvárame ortonormálnu bázu
- rozmerného
vektorového priestoru
.
Poznámka.
Ortonormálna báza sa vyznačuje vlastnosťou, že jej vektory majú normovanú jednotkovú dĺžku a všetky sú navzájom kolmé (ortogonálne).
Existenciu takejto ortonormálnej bázy zabezpečuje Veta - Schmidtov ortogonalizačný proces.
Ortonormálna báza sa vyznačuje vlastnosťou, že jej vektory majú normovanú jednotkovú dĺžku a všetky sú navzájom kolmé (ortogonálne).
Existenciu takejto ortonormálnej bázy zabezpečuje Veta - Schmidtov ortogonalizačný proces.
Celý proces vytvárania ortonormálnej bázy možno popísať algoritmicky/rekurentne takto:
- V prvom kroku Schmidtovho ortogonalizačného procesu sa za základ stanoví prvý vektor z danej množiny vektorov
. Podľa tohto vektora sa odvíja orientácia
zvyšných. - Ďalším
-tym krokom je samotná ortogonalizácia
-teho vektora. Nasledujúci
-ty vektor určíme ako lineárnu
kombináciu
-teho vektora z danej množiny vektorov
a už
vytvorených vektorov. - Nakoniec prevedieme normalizáciu vektorov. Pre zjednodušenie výpočtov sa vektory normalizujú až na koniec procesu.
Veta (Schmidtov ortogonalizačný proces).
Nech
je vektorový priestor so skalárnym súčinom
a nech
sú lineárne nezávislé vektory. Potom existujú
ortonormálne vektory
, pre ktoré platí
Nech
je vektorový priestor so skalárnym súčinom
a nech
sú lineárne nezávislé vektory. Potom existujú
ortonormálne vektory
, pre ktoré platí
Dôkaz.
A. Proces ortogonalizácie.
A. Proces ortogonalizácie.
- Najprv určíme prvý vektor, pričom položíme
. - Druhý vektor určíme ako lineárnu kombináciu
, pričom podľa predpokladu platí
.
Po skalárnom vynásobení
rovnice
vektorom
dostaneme riešenie
.
Po dosadení dostaneme riešenie
. - Pre tretí vektor bude lineárna kombinácia v tvare
, pričom platí
.
Po skalárnom vynásobení rovnice postupne vektormi
dostaneme riešenie
;
. - Pomocou matematickej indukcie dokážeme, že pre ďalšie vektory platia vzťahy
. - Teraz stačí len "znormovať" tieto vektory.
Dostaneme jednotkové vektory

Cvičenie.
- (MON 2.2.2) Vo vektorovom priestore usporiadaných trojíc reálnych čísel sú dané vektory
. Vykonajte Schmidtov ortogonalizačný proces. - Určte aspoň jednu ortonormálnu bázu vektorového podpriestoru
, ktorý je určený (smerom-rovinou)
.
Riešenie.
- Zvoľme prvý vektor ortogonálnej bázy
(zrejme nie je jednotkový, jeho normalizáciu urobíme v závere riešenia). Druhý
vektor
určíme zo vzťahu
(k)
,
kde
. Rovnicu (k) skalárne vynásobíme vektorom
. Podľa predpokladu v Schmidtovom ortogonalizačnom procese musia
byť vektory
na seba kolmé, teda musí pre ich skalárny súčin platiť rovnosť
. Zároveň platí
. Po dosadení do (k) môžeme určiť/vypočítať koeficient
, odkiaľ dostaneme pre vektor
.
Tretí vektor určíme zo vzťahu
(zobrali sme 2-násobok druhého vektora
). Ľahko nahliadneme, že
, odkiaľ
. Zrejme
vektory
sú na seba kolmé a stačí ich znormovať.
V prípade, že by sme zvolili
dostali by sme bázu
, ktorá je tiež ortogonálna.
Teda výsledná báza závisí od voľby poradia vektorov
.
- Stačí určiť smerové vektory danej roviny, ktoré patria do vektorového priestoru určeného danou rovinou (do jej zamerania). Sú to napríklad vektory
.
Potom realizujte Schmidtov ortogonalizačný proces a utvorte ortogonálnu bázu skúmaného vektorového podpriestoru.
Preštudujte si študijný text o kolmých vektorových podpriestoroch v práci:
[MONc], časť Totalne kolmé vektorové priestory, Kolmé vektorové priestory.
Afinný n-rozmerný priestor
Pri syntetickom prístupe v geometrii sme vychádzame z euklidovského priestoru podľa Euklidových Základov, v ktorom sa základné geometrické útvary (bod, priamka) nedefinovali. Vedeli sme jednoznačne rozhodnúť o pravdivosti výrokov typu: Bod patrí alebo nepatrí danému útvaru. Tento prístup z matematického hľadiska predstavuje zásadný problém: Nevieme jasne zadefinovať, čo je to (bodová) množina.
V predchádzajúcich kapitolách (podobne tomu bolo aj historicky vo vývoji geometrie) boli zavedené základné pojmy:
, ktorej vektory sú navzájom kolmé a majú jednotkovú dĺžku. Takejto báze tiež hovoríme ortonormálová báza.
Súradnice
pevne zvoleného vektora
v danej báze
zapisujeme pomocou dolného indexu
.
Tieto pojmy nám umožňujú zaviesť afinný priestor axiomaticky pomocou vektorového priestoru.
V predchádzajúcich kapitolách (podobne tomu bolo aj historicky vo vývoji geometrie) boli zavedené základné pojmy:
- vektor ako prvok vektorového priestoru (štruktúry s predpísanými binárnymi operáciami)
- štandardná báza
vektorového priestoru 
- súradnice vektora
v štandardnej báze, pričom zrejme platí
,
, ktorej vektory sú navzájom kolmé a majú jednotkovú dĺžku. Takejto báze tiež hovoríme ortonormálová báza. Súradnice
pevne zvoleného vektora
v danej báze
zapisujeme pomocou dolného indexu
. Tieto pojmy nám umožňujú zaviesť afinný priestor axiomaticky pomocou vektorového priestoru.
V definícii afinného priestoru sme použili označnie
, ktoré sa najčastejšie vyskytuje odbornej literatúre. Toto označenie často nahradíme aj označením, ktoré sme používali v teórii vektorových priestorov
. Teda
.
, ktoré sa najčastejšie vyskytuje odbornej literatúre. Toto označenie často nahradíme aj označením, ktoré sme používali v teórii vektorových priestorov
. Teda
.Pozrite si ukážky afinných priestorov Tu.
Podrobne preskúmajte afinný priestor, v ktorom
Podrobne preskúmajte afinný priestor, v ktorom
Príklad.
Dané sú množiny (červená)
,
množina (modrá)
a zobrazenie
je odčitovanie trojíc reálnych čísel po zložkách.
Dokážte, že
je afinný priestor nad poľom
. Dynamický obrázok Tu.
Dané sú množiny (červená)
, množina (modrá)
a zobrazenie
je odčitovanie trojíc reálnych čísel po zložkách. Dokážte, že
je afinný priestor nad poľom
. Dynamický obrázok Tu.
Riešenie.
Pre ľubovoľný bod
platí, že
.
Pozrite si riešené príklady afinných priestorov zo zbierky Monoszová : Úloha 1.2.1. b, Úloha 1.2.5. b.
Pre ľubovoľný bod
platí, že
.
- Podmienka (AP1): zo vzťahov
dostávame
,
čo bolo treba ukázať. - Podmienka (AP2):
Nech
je pevne zvolený bod a
,
sú ľubovoľné dva rôzne body. Potom je
a zrejme aj pre obrazy
platí, že sú rôzne. Teda zobrazenie je bijektívne.
Dôkaz, pre podmienku (AP2') nájdete v práci Afinné transformácie na strane 7. Pozrite tiež Príklad 2 na strane 8.
Pozrite si riešené príklady afinných priestorov zo zbierky Monoszová : Úloha 1.2.1. b, Úloha 1.2.5. b.
Poznámky.
Dimenzia (alebo rozmer) afinného priestoru je číslo, ktoré je dimenziou jeho zamerania (dimenziou vektorového priestoru
). Afinný priestor dimenzie 0, 1, 2 budeme v poradí nazývať bod, priamka, rovina.
Dimenzia (alebo rozmer) afinného priestoru je číslo, ktoré je dimenziou jeho zamerania (dimenziou vektorového priestoru
). Afinný priestor dimenzie 0, 1, 2 budeme v poradí nazývať bod, priamka, rovina.Definícia.
(n-1)-rozmerný podpriestor n-rozmerného afinného priestoru
nazývame nadrovina priestoru
.
(n-1)-rozmerný podpriestor n-rozmerného afinného priestoru
nazývame nadrovina priestoru
.Poznámky.
Ak
sú body afinného priestoru
, tak ľahko nahliadneme platnosť nasledujúcich tvrdení
Dôkazy (predchádzajúce tvrdenia).
Ak
sú body afinného priestoru
, tak ľahko nahliadneme platnosť nasledujúcich tvrdení
Dôkazy (predchádzajúce tvrdenia).
Pripomeňme, že vo vektorovom priestore sme tiež používali termín "bod" v súvislosti s viazaným vektorom
, teda len v súvislosti s vektorovým priestorom
. V tomto vektorovom priestore voľný vektor
predstavoval usporiadanú
-ticu reálnych čísel. Začiatok voľného vektora ("bod") mal súradnice (0,0, ..., 0) a koncový "bod" voľného vektora
mal súradnice zhodné so súradnicami daného vektora v štandardnej báze resp. so súradnicami bodu
. Vektor sme interpretovali ako posunutie, pohyb. Intuitívne sme používali aj súčet
,
ktorý vo vektorovom priestore nie je definovaný (načrtnite si obrázok). Avšak v afinnom priestore to už budeme vedieť definovať. Takýto súčet predstavuje posunutý bod
o vektor
a v súlade s tvrdením Rozdiel bodov platiť: 
, teda len v súvislosti s vektorovým priestorom
. V tomto vektorovom priestore voľný vektor
predstavoval usporiadanú
-ticu reálnych čísel. Začiatok voľného vektora ("bod") mal súradnice (0,0, ..., 0) a koncový "bod" voľného vektora
mal súradnice zhodné so súradnicami daného vektora v štandardnej báze resp. so súradnicami bodu
. Vektor sme interpretovali ako posunutie, pohyb. Intuitívne sme používali aj súčet
, ktorý vo vektorovom priestore nie je definovaný (načrtnite si obrázok). Avšak v afinnom priestore to už budeme vedieť definovať. Takýto súčet predstavuje posunutý bod
o vektor
a v súlade s tvrdením Rozdiel bodov platiť: 
Tvrdenie (Existencia referenčného afinného bodu).
V afinnom priestore
platí vlastnost’ (AP2) pre ľubovoľný pevne zvolený bod
, t.j.
je bijektívne zobrazenie. Body
nazývame referenčné afinné body.
V afinnom priestore
platí vlastnost’ (AP2) pre ľubovoľný pevne zvolený bod
, t.j.
je bijektívne zobrazenie. Body
nazývame referenčné afinné body.Tvrdenie (Rozdiel bodov).
Každými dvomi bodmi afinného priestoru je určený vektor, ktorý je daný ako rozdiel vektorov
. Bod
je ľubovoľný referenčný bod. Pozrite so obrázok "Vektory a body roviny".
Každými dvomi bodmi afinného priestoru je určený vektor, ktorý je daný ako rozdiel vektorov
. Bod
je ľubovoľný referenčný bod. Pozrite so obrázok "Vektory a body roviny".Dôkaz (bez súradnicového systému).
Nech
je afinný priestor nad poľom
. V afinnom priestore je zavedená operácia
, ktorá každým dvomi bodmi
priraďuje vektor
. Táto operácia má nasledujúce vlastnosti:
Ukázali sme, že operácia priradenia vektora dvom bodom je jednoznačne daná ich „rozdielom“, ktorý je chápaný v zmysle vektorového priestoru
. Definitoricky môžeme písať
.
Nech
je afinný priestor nad poľom
. V afinnom priestore je zavedená operácia
, ktorá každým dvomi bodmi
priraďuje vektor
. Táto operácia má nasledujúce vlastnosti:
- Vektor medzi dvoma bodmi je dobre definovaný (AP2), teda existuje zobrazenie
,
ktoré je také, že pre každý pevný (referenčný) bod
je zobrazenie
bijektívne zobrazenie z množiny bodov
do vektorového priestoru
. - Existencia afinného bodu ako referencie.
Nech je
ľubovoľný pevný bod v
(nepotrebujeme ho interpretovať ako začiatok súradnicového systému, stačí, že existuje). Potom pre každý bod
existuje jednoznačný vektor
, ktorý reprezentuje jeho afinnú polohu voči
. - Vyjadrenie vektora medzi bodmi pomocou "rozdielu" bodov.
Keďže
je vektorový priestor, tak
je Abelova grupa. Z vlastnosti (AP1) a z vlastností grupy bude pre ľubovoľné vektory určené bodmi
splnená implikácia:
Stačí si uvedomiť, že
sú vektory, pre ktoré platia grupové operácie sčítania, inverzného (tj. opačného) prvku, ... Preto uvedený rozdiel vektorov
je dobre definovaný vo
. Keďže výber bodu
je ľubovoľný, vidíme, že
závisí iba od bodov
a
, nie od voľby referenčného bodu.
Ukázali sme, že operácia priradenia vektora dvom bodom je jednoznačne daná ich „rozdielom“, ktorý je chápaný v zmysle vektorového priestoru
. Definitoricky môžeme písať
. Poznámky.
Podmienka (AP2) sa niekedy uvádza takto:
(AP2')
existuje práve jeden bod
taký, že
.
(AP2'')
taký, že
.
V tejto kapitole budeme pracovať len s reálnym afinným priestorom nad telesom (poľom) reálnych čísel
.
Podmienka (AP2) sa niekedy uvádza takto:
(AP2')
existuje práve jeden bod
taký, že
. (AP2'')
taký, že
. V tejto kapitole budeme pracovať len s reálnym afinným priestorom nad telesom (poľom) reálnych čísel
. Cvičenie.
Zistite, či usporiadané trojice
sú afinným priestorom.
Otvorte si dynamické obrázky: ľavý Tu - príklad afinného priestoru; pravý Tu- nie je afinným priestorom.
Zistite, či usporiadané trojice
sú afinným priestorom.
Otvorte si dynamické obrázky: ľavý Tu - príklad afinného priestoru; pravý Tu- nie je afinným priestorom.
Poznámky.
- Afinný priestor budeme tiež jednoducho označovať
alebo ako
. Vektorový priestor prislúchajúci afinnému priestoru
budeme označovať ako
alebo len
. - Vektorovému priestoru hovoríme tiež zameranie afinného priestoru. Afinný priestor, ktorého zameraním je vektorový priestor nad poľom reálnych čísel nazývame reálny afinný priestor alebo aj aritmetický afinný priestor.
- Affinis znamená latinsky príbuzný. Prvý krát tento pojem použil Leonhard Euler (1707-1783) pre označenie vzťahu vzoru a obrazu v zobrazení, ktoré zachováva deliaci pomer (pozri kapitolu Deliaci pomer Tu). Afinná geometria je geometria bez vzdialenosti/miery.
Lineárna súradnicová sústava
V predchádzajúcej kapitole sme uviedli, že dimenzia (rozmer) afinného priestoru sa definuje ako dimenzia jeho vektorového zamerania. Teda definitoricky
dim
dim
.
dim
dim
.Poznámky (Pripomenutie pojmov).
- Dimenziu afinného priestoru označujeme indexom vpravo hore, napríklad
-rozmerný afinný priestor ako
. - Afinný priestor dimenzie 1 nazývame afinná priamka, označujeme ho
ale aj ako obvykle 
- Afinný priestor dimenzie 2 nazývame afinná rovina, označujeme ho
ale aj ako obvykle 
- Afinný priestor dimenzie
nazývame afinná nadrovina.
Uvedieme základné definície z práce [MONa], v ktorých sa pomocou bázy vektorového priestoru zavádza repér afinného priestoru a (lineárna) afinná súradnicová sústava. Súhrnne sa pre tento systém používa označenie: afinný súradnicový systém.
Definície.
- Nech
je afinný priestor a
je ľubovoľný (referenčný) bod tohto priestoru. Ďalej nech
je báza (nie nutne ortonormálna) vektorového priestoru
. Potom
-tica
sa nazýva repér afinného priestoru
.
- Nech
je afinný priestor, nech
je repér v
. Nech P je ľubovoľný pevne zvolený (polohový) bod afinného priestoru. Lineárna súradnicová sústava (stručne LSS) je bijektívne zobrazenie
pričom
. Pozrite si prácu (str. 8-11) Tu.
Dôkaz korektnosti definície.
Ľubovoľný vektor (teda aj polohový) vektorového priestoru sa dá jednoznačne vyjadriť ako lineárna kombinácia vektorov bázy tohto vektorového priestoru
.
Z vlastnosti (AP2) vyplýva, že pre bod
a vektor
existuje práve jeden bod
. Preto aj bod
vzhľadom na danú afinnú sústavu súradníc sa dá jednoznačne vyjadriť ako kombinácia
.
Rovnosť
skrátene zapisujeme ako
a
-ticu
nazývame súradnicami bodu
. Súradnice bodu budeme zapisovať v hranatých zátvorkách
. Vektor, ktorý určuje lineárna kombinácia
sa nazýva polohový vektor
.
Ľubovoľný vektor (teda aj polohový) vektorového priestoru sa dá jednoznačne vyjadriť ako lineárna kombinácia vektorov bázy tohto vektorového priestoru
. Z vlastnosti (AP2) vyplýva, že pre bod
a vektor
existuje práve jeden bod
. Preto aj bod
vzhľadom na danú afinnú sústavu súradníc sa dá jednoznačne vyjadriť ako kombinácia
. Rovnosť
skrátene zapisujeme ako
a
-ticu
nazývame súradnicami bodu
. Súradnice bodu budeme zapisovať v hranatých zátvorkách
. Vektor, ktorý určuje lineárna kombinácia
sa nazýva polohový vektor
.Existencia a jednoznačnosť súradníc bodu
vyplýva tiež z jednoznačného riešenia rovnice,
,
keďže vektory
tvoria bázu vektorového priestoru
.
vyplýva tiež z jednoznačného riešenia rovnice,
,keďže vektory
tvoria bázu vektorového priestoru
. Pomenovania.
Cvičenie.
Ukážte, že usporiadaná trojica
je afinný priestor, ak
Zistite. či zobrazenie
je lineárna sústava súradníc.
Ukážte, že usporiadaná trojica
je afinný priestor, ak
Zistite. či zobrazenie
je lineárna sústava súradníc.Riešenie.
- Podmienka (AP2): Zvoľme si ľubovoľné reálne čísla
a body
, potom zobrazenie
je bijekcia. - Zrejme aj zobrazenie
je bijektívne, preto je LSS.
Veta o súradniciach
V kapitole Lineárna súradnicová sústava sme uviedli:
Súradnice bodu
afinného priestoru
vzhľadom na danú afinnú sústavu súradníc sú súradnice jeho polohového
vektora
vzhľadom na bázu súradnicových vektorov. Teda platí
.
Súradnice bodu
afinného priestoru
vzhľadom na danú afinnú sústavu súradníc sú súradnice jeho polohového
vektora
vzhľadom na bázu súradnicových vektorov. Teda platí
.
Po zavedení súradnicovej sústavy môžeme nielen vektory ale aj body "sčitovať". Pravidlá, ktoré musíme pritom dodržiavať stanovuje tzv. základná
veta o súradniciach, ktorú poznáme z lineárnej algebry. Nech
-tica
je repér afinného priestoru
.
-tica
je repér afinného priestoru
.Dôkaz.
- Zrejme z vlastnosti (AP1) afinného priestoru vyplýva, že
a pre začiatok súradnej sústavy
bude platiť
tj.
odkiaľ s využitím Tvrdenia (Rozdiel bodov) dostaneme
Z bijektívnosti LSS a z vlastnosti
vyplýva, že
.
Z definície sčítania (rozdielu) vektorov v báze
dostaneme
- Z vlastnosti (AP2') afinného priestoru vyplýva, že
existuje práve jeden bod
taký, že
. Keďže aj pre bod
platí, že existuje práve jeden
bod
taký, že
je polohový vektor v danom repéri. Pre polohové vektory platí

ale
. Po úprave dostaneme
.
Záver
.
Zmena repéru
Pri závádzaní lineárnej súradnicovej sústavy sa v definícii nekládla požiadavka ortonormálnosti na repér
afinného priestoru
. To znamená, že súradnice
nejakého bodu
môžeme vyjadriť aj vzhľadom na ľubovoľný iný repér. Ako určiť súradnice bodu pri zmene repéru popisuje nasledujúci príklad.
Pri závádzaní lineárnej súradnicovej sústavy sa v definícii nekládla požiadavka ortonormálnosti na repér
afinného priestoru
. To znamená, že súradnice
nejakého bodu
môžeme vyjadriť aj vzhľadom na ľubovoľný iný repér. Ako určiť súradnice bodu pri zmene repéru popisuje nasledujúci príklad.
Príklad.
Riešenie.
- Zrejme
.
Toto sú súradnice bodu
vzhľadom k ortonormálnemu repéru - kanonické súradnice. Je dôležité dodržať poradie prvkov repéru
. Urobte geometrickú interpretáciu. - Určiť súradnice vzhľadom k repéru
znamená bod
vyjadriť ako lineárnu kombináciu prvkov repéru
.
Opäť treba dať pozor na poradie prvkov bázy. Musíme nájsť
, pre ktoré platí:
resp.
.
Úlohu môžeme riešiť ako sústavu rovníc (vyriešte úlohu týmto spôsobom).
Poslednú rovnosť môžeme vyjadriť v maticovom tvare (vektory repéru zapisujeme do stĺpcov!):
Riešením je bod
.
Riešenie.
Afinný podpriestor
Zvoľme si v afinnom priestore
jeden pevný bod
a nejaké zameranie
, ktoré je podmnožinou vektorového zamerania
. Dostaneme podmnožinu bodov afinného priestoru, ktorá bude spĺňať axiómy afinného priestoru. Takouto množinou je napríklad priamka v euklidovskej rovine alebo rovina v euklidovskom priestore.
jeden pevný bod
a nejaké zameranie
, ktoré je podmnožinou vektorového zamerania
. Dostaneme podmnožinu bodov afinného priestoru, ktorá bude spĺňať axiómy afinného priestoru. Takouto množinou je napríklad priamka v euklidovskej rovine alebo rovina v euklidovskom priestore. Definícia (Afinný podpriestor).
Nech
je afinný priestor nad poľom
. Neprázdnu podmnožinu
nazývame afinný podpriestor resp. lineárna varieta afinného priestoru
, ak existuje vektorový podpriestor
, pričom platí
Nech
je afinný priestor nad poľom
. Neprázdnu podmnožinu
nazývame afinný podpriestor resp. lineárna varieta afinného priestoru
, ak existuje vektorový podpriestor
, pričom platí
Dokážte, že
je afinný podpriestor priestoru
,
je odčítanie po zložkách. [MON 1.4.1] Riešenie odovzdajte vo formáte
article, použite ZIP súbor "Article Clear - Afinný priestor".
je afinný podpriestor priestoru
,
je odčítanie po zložkách. [MON 1.4.1] Riešenie odovzdajte vo formáte
article, použite ZIP súbor "Article Clear - Afinný priestor". Tvrdenie.
Nech
je ľubovoľný bod z afinného priestoru
. Potom bod
leží v podpriestore
, práve vtedy, keď platí rovnosť
,
kde
;
sú reálne čísla a
je
lineárne nezávislých vektorov podpriestoru
. Uvedená rovnosť sa nazýva parametrické vyjadrenie podpriestoru
. Čísla
sa nazývajú parametre bodu
.
Nech
je ľubovoľný bod z afinného priestoru
. Potom bod
leží v podpriestore
, práve vtedy, keď platí rovnosť
, kde
;
sú reálne čísla a
je
lineárne nezávislých vektorov podpriestoru
. Uvedená rovnosť sa nazýva parametrické vyjadrenie podpriestoru
. Čísla
sa nazývajú parametre bodu
. Poznámky.
Pre rovnosť
sa tradične používa nie úplne presný názov parametrické rovnice podpriestoru. Parametrické rovnice podpriestoru
majú známy tvar
...
,
kde
sú súradnice bodu
a
sú súradnice vektora
v kanonickej báze
. Túto sústavu rovníc môžeme zapísať pomocou matíc. Maticový tvar parametrických rovníc vyzerá takto
Maticu sústavy
z predchádzajúceho vyjadrenia nazývame matica prechodu od afinnej súradnicovej sústavy
do sústavy
.
Pre rovnosť
sa tradične používa nie úplne presný názov parametrické rovnice podpriestoru. Parametrické rovnice podpriestoru
majú známy tvar
...
, kde
sú súradnice bodu
a
sú súradnice vektora
v kanonickej báze
. Túto sústavu rovníc môžeme zapísať pomocou matíc. Maticový tvar parametrických rovníc vyzerá takto
Maticu sústavy
z predchádzajúceho vyjadrenia nazývame matica prechodu od afinnej súradnicovej sústavy
do sústavy
. Príklad 1.
Zistite, či body
incidujú s podpriestorom (ležia v podpriestore)
. Dané sú bod
a vektory
. Nájdite parametrické vyjadrenie tohto podpriestoru. Vytvorte grafickú ilustrácia k tomuto príkladu.
Zistite, či body
incidujú s podpriestorom (ležia v podpriestore)
. Dané sú bod
a vektory
. Nájdite parametrické vyjadrenie tohto podpriestoru. Vytvorte grafickú ilustrácia k tomuto príkladu.Riešenie.
Hľadáme reálne čísla
, pre ktoré platí rovnosť (vektorová rovnica má práve jedno riešenie)
resp.
Odpoveď: Bod
inciduje s daným podpriestorom, riešenie nájdete Tu. Ukážte, že bod
neleží v danom podpriestore.
Hľadáme reálne čísla
, pre ktoré platí rovnosť (vektorová rovnica má práve jedno riešenie)
resp.
Odpoveď: Bod
inciduje s daným podpriestorom, riešenie nájdete Tu. Ukážte, že bod
neleží v danom podpriestore.Neparametrické vyjadrenie podpriestoru
V afinnom priestore
môžeme lineárne podpriestory
vyjadriť aj neparametricky pomocou sústavy
lineárnych rovníc s
neznámymi. Ich počet je závislý od dimenzie podpriestoru
a od dimenzie daného priestoru
. Musí byť splnená rovnosť:
. V stredoškolskej analytickej geometrii
môžeme lineárne podpriestory
vyjadriť aj neparametricky pomocou sústavy
lineárnych rovníc s
neznámymi. Ich počet je závislý od dimenzie podpriestoru
a od dimenzie daného priestoru
. Musí byť splnená rovnosť:
. V stredoškolskej analytickej geometrii
- Priamka (
) ležiaca v rovine (
) je vyjadrená jedinou lineárnou rovnicou s dvoma neznámymi. Bod (
) je chápaný ako prienik dvoch priamok, teda môže byť vyjadrený ako sústava dvoch lineárnych rovníc. - V afinnom priestore
rovina (nadrovina (
)) je vyjadrená jedinou lineárnou rovnicou s troma neznámymi
. Priamka je prienikom dvoch rovín a na jej určenie sú potrebné dve rovnice
.
Príklad 2.
- Nájdite neparametrické vyjadrenie roviny z príkladu 1 a zistite, či body
incidujú s touto rovinou. - Nájdite parametrické aj neparametrické vyjadrenie roviny v
, ktorá prechádza bodom
a má smer
.
Riešenie Tu.
Vytvorte grafickú ilustrácia k tomuto príkladu.
Pre lineárny podpriestor platí, že s každými dvoma bodmi
obsahuje tento podpriestor aj bod
.
Dôkaz tohto tvrdenia sa robí v základnom kurze z lineárnej algebry.
obsahuje tento podpriestor aj bod
. Dôkaz tohto tvrdenia sa robí v základnom kurze z lineárnej algebry.
Lineárne podpriestory s danou dimenziou.
- Afinný podpriestor dimenzie 1 sa nazýva afinnou priamka.
- Afinný podpriestor dimenzie 2 sa nazýva afinnou rovina.
- Afinný podpriestor dimenzie
-1 v
-rozmernom afinnom priestore sa nazýva nadrovina . Zrejme priamka je zároveň nadrovinou v priestore
a rovina je nadrovinou v
. - Budeme hovoriť, že podpriestor
je
-rozmerný (má dimenziu
), ak podpriestor
má dimenziu
(dim
).
Príklady.
Vzájomná poloha útvarov
Lineárne podpriestory, ktorých prienik je prázdna množina, nazývame disjunktné. Hovoríme aj, že takého podpriestory sa nepretínajú.
Ak nie sú dva podpriestory disjunktné, potom sú nedisjunktné (pretínajú sa, majú neprázdny prienik).
Tvrdenie.
Nech
sú lineárne podpriestory priestoru
a
sú ich smerové podpriestory. Potom platia nasledovné tvrdenia:
Nech
sú lineárne podpriestory priestoru
a
sú ich smerové podpriestory. Potom platia nasledovné tvrdenia:
Lineárne podpriestory sa nazývajú:
- Rovnobežné, ak všetky smerové vektory jedného podpriestoru sú smerovými vektormi druhého.
- Rôznobežné, ak majú spoločný aspoň jeden bod a žiadny z podpriestorov nie je podmnožinou druhého.
- Mimobežné, ak sú disjunktné a prienik smerových podpriestorov obsahuje len nulový vektor.
Riešenie.
- Smerové vektory priamok
sú lineárne závislé, preto
uvažované priamky sú navzájom rovnobežné. - Ak priamky
majú spoločný bod
, tak existuje parameter
, ktorý je riešením sústavy
a zároveň súradnice
tohto spoločného bodu priamky
s priamkou
musia byť riešením sústavy rovníc
čiže
ktorá má jediné riešenie
. Prienikom priamok je teda bod
a preto sú priamky rôznobežné. - Odpovedajúca sústava nemá riešenie a spoločné vektory sú LN, priamky sú mimobežné
Domáca úloha.
Práca (Tisoň, Lineárne podpriestory, dostupné Tu) strana 31.
Práca (Tisoň, Lineárne podpriestory, dostupné Tu) strana 31.
Euklidovský priestor
Vektorový priestor, na ktorom je definovaný skalárny súčin (tiež nazývaný aj vnútorný súčin) umožňuje rozumne definovať geometrické pojmy uhol a vzdialenosť, čím na tomto vektorovom priestore vzniká dodatočná geometrická metrika.
Euklidovský priestor je
-rozmerný afinný priestor so zameraním
a s vyššie definovaným skalárnym súčinom; označovať’ ho budeme symbolom
.
-rozmerný afinný priestor so zameraním
a s vyššie definovaným skalárnym súčinom; označovať’ ho budeme symbolom
.Táto definícia presne vystihuje podstatu
-rozmerného euklidovského priestoru ako afinného priestoru so skalárnym súčinom na jeho zameraní. Pre úplnosť by však bolo vhodné zdôrazniť, že skalárny súčin indukuje metriku a normu, čo je kľúčové pre geometriu tohto priestoru. Normu sme popísali v kapitole Cauchy-Schwarzova nerovnosť.
-rozmerného euklidovského priestoru ako afinného priestoru so skalárnym súčinom na jeho zameraní. Pre úplnosť by však bolo vhodné zdôrazniť, že skalárny súčin indukuje metriku a normu, čo je kľúčové pre geometriu tohto priestoru. Normu sme popísali v kapitole Cauchy-Schwarzova nerovnosť.Definícia (Súradnicová sústava).
Lineárnu súradnicovú sústavu v
danú repérom
nazývame karteziánskou súradnicovou sústavou, ak
je ortonormálna báza zamerania
.
Lineárnu súradnicovú sústavu v
danú repérom
nazývame karteziánskou súradnicovou sústavou, ak
je ortonormálna báza zamerania
.Budeme používať označenie súradníc bodu:
(hraranté zátvorky) a označenie súradníc vektora:
(okrúhle zátvorky) v karteziánskej súradnicovej sústave.
(hraranté zátvorky) a označenie súradníc vektora:
(okrúhle zátvorky) v karteziánskej súradnicovej sústave.Definícia (Vzdialenosť bodov).
Pod vzdialenosťou dvoch bodov
euklidovského priestoru rozumieme normu prislúchajúceho vektora
, t.j.
.
Pod vzdialenosťou dvoch bodov
euklidovského priestoru rozumieme normu prislúchajúceho vektora
, t.j.
. Dokážte.
Nech
sú nadroviny euklidovského priestoru
. Potom
sú rovnobežné nadroviny práve vtedy, keď ich normálové vektory sú lineárne závislé. Vektor
sa nazýva normálový vektor nadroviny
(normálový vektor nadroviny
budeme označovať aj
).
Definícia (uhol dvoch euklidovských podpriestorov).
Cvičenie. Zdôvodnite:
Príklad
Príklad - Zbierka (MOZ, 2016) Úloha 1.4.11
Napíšte parametrické aj neparametrické vyjadrenie roviny
, ktorá prechádza bodom
a je rovnobežná s priamkami
, ktorých parametrické vyjadrenia sú:
Napíšte parametrické aj neparametrické vyjadrenie roviny
, ktorá prechádza bodom
a je rovnobežná s priamkami
, ktorých parametrické vyjadrenia sú:
Riešenie.
1. Smerový vektor priamky
je
a smerový vektor priamky
je
.
2. Vektorový súčin
na získanie normálového vektora roviny. Normálový vektor roviny
je kolmý na oba smerové vektory priamok
a
.
Vypočítame:



Rovnica roviny
:
Všeobecná rovnica roviny
je daná tvarom:
kde
je bod v rovine
(v našom prípade bod
), a
sú zložky normálneho vektora
. Dosadením do všeobecnej rovnice roviny dostaneme:
odkiaľ všeobecná rovnica roviny
je:
Parametrické vyjadrenie roviny 1. Smerový vektor priamky
je
a smerový vektor priamky
je
.
2. Vektorový súčin
na získanie normálového vektora roviny. Normálový vektor roviny
je kolmý na oba smerové vektory priamok
a
.
Vypočítame:



Rovnica roviny
:
Všeobecná rovnica roviny
je daná tvarom:
kde
je bod v rovine
(v našom prípade bod
), a
sú zložky normálneho vektora
. Dosadením do všeobecnej rovnice roviny dostaneme:
odkiaľ všeobecná rovnica roviny
je:
je:
kde
,
a
.
Parametrické vyjadrenie:
kde
.
Lineárna kombinácia bodov
Definícia.
Afinná (barycentrická resp. lineárna) kombinácia bodov. Nech
, tak
súčtom (afinnou kombináciou bodov)
rozumieme bod
(AK)
,
pričom pre
musí platiť
.
Afinná (barycentrická resp. lineárna) kombinácia bodov. Nech
, tak
súčtom (afinnou kombináciou bodov)
rozumieme bod
(AK)
,
pričom pre
musí platiť
.
Dôkaz korektnosti definície.
Treba ukázať, že afinná kombinácia (AK) nezávisí od voľby bodu
.
Nech
a nech
je ľubovoľný bod (uvedomte si, že
je tiež afinným priestotom). Upravujme afinnú kombináciu
aplikovaním tvrdenia
dostaneme
.
Čo bolo treba dokázať.
Treba ukázať, že afinná kombinácia (AK) nezávisí od voľby bodu
.
Nech
a nech
je ľubovoľný bod (uvedomte si, že
je tiež afinným priestotom). Upravujme afinnú kombináciu
aplikovaním tvrdenia
dostaneme
.
Čo bolo treba dokázať.
Usporiadaná množina bodov
afinného priestoru
sa nazýva simplex
priestoru
, kde
Teda môžeme zapísať
.
afinného priestoru
sa nazýva simplex
priestoru
, kde
Teda môžeme zapísať
.
Veta (Bod ako kombinácia simplexu).
Ľubovoľný bod
sa dá jednoznačne vyjadriť v tvare
,
kde
a
je simplex afinného priestoru
.
Ľubovoľný bod
sa dá jednoznačne vyjadriť v tvare
,
kde
a
je simplex afinného priestoru
.
Dôkaz.
Z vlastnosti (AP1) afinného priestoru vyplýva, že pre ľubovoľný (každý) bod
platí
(Q)
.
Vektor
vzhľadom na repér
sa dá jednoznačne vyjadriť
ako lineárna kombinácia
.
Využitím vzťahov
upravme vzťah (Q)
,
odkiaľ
.
Bez ujmy na obecnosti položme resp. označme
. Potom dostaneme
Na základe tvrdenia " Operácie s bodmi" môžeme písať
.
Teraz si stačí uvedomiť, že
. Potom dostaneme
.
Tým je dôkaz ukončený..
Z vlastnosti (AP1) afinného priestoru vyplýva, že pre ľubovoľný (každý) bod
platí
(Q)
.
Vektor
vzhľadom na repér
sa dá jednoznačne vyjadriť
ako lineárna kombinácia
.
upravme vzťah (Q)
,
odkiaľ
.
Bez ujmy na obecnosti položme resp. označme
. Potom dostaneme
Na základe tvrdenia " Operácie s bodmi" môžeme písať
.
Teraz si stačí uvedomiť, že
. Potom dostaneme
. Tým je dôkaz ukončený..
Pretože rovnosti v dôkaze predošlej vety nezávisia na voľbe bodu
, tak ku každému usporiadanému simplexu
a bodu
afinného priestoru
existuje jediná sústava skalárov
tak,
že platí rovnosť uvedená v tejto vete. Zrejme platí aj obrátená veta: Každá sústava skalárov
jednoznačne určuje bod
, pre ktorý platí tvrdenie vety.
, tak ku každému usporiadanému simplexu
a bodu
afinného priestoru
existuje jediná sústava skalárov
tak,
že platí rovnosť uvedená v tejto vete. Zrejme platí aj obrátená veta: Každá sústava skalárov
jednoznačne určuje bod
, pre ktorý platí tvrdenie vety.
Z dôkazu predchádzajúcej vety vyplýva, že súčet
je rovný jednej. Preto podmienka
v definícii afinnej kombinácii bodov je dôležitá a nutná.
je rovný jednej. Preto podmienka
v definícii afinnej kombinácii bodov je dôležitá a nutná.
Cvičenie.
- Nech
sú dva rôzne body. Zistite, aký bod predstavuje lineárna kombinácia
. - Nech
sú tri nekolineárne body. Zistite, ktorý bod predstavuje lineárna kombinácia
. Vyjadrite pomocou lineárnej kombinácie vrcholov trojuholníka
ľubovoľný vnútorný bod tohto trojuholníka. - ♥ Vyjadrite pomocou lineárnej kombinácie nezávislých bodov
ľubovoľný bod podpriestoru
určeného týmito bodmi. [Poznámka: lineárne nezávislé body sú také, pre ktoré napr. vektory
sú nezávislé.]
Riešenie.
- Upravujme
,
čo predstavuje stred úsečky
. Zobrazte túto situáciu v GeoGebre. - Znázornite túto situáciu v GeoGebre, otvorte si zadanie Tu. Riešenie Tu.
- Podľa vety "bod ako kombinácia simplexu" pre bod
podpriestoru
a vlastností simplexu
platí
(Mx)
,
kde súčet
je rovný jednej. Vzťah (Mx) predstavuje bod podpriestoru
.
- Pre podpriestor
množina všetkých bodov
spĺňajúcich podmienku (Mx) je zrejme priamka (útvar určený dvoma nezávislými bodmi).
Jej parametrické vyjadrenie má tvar
.
Po úprave dostaneme
,
čo predstavuje lineárnu kombináciu bodov
. - Pre podpriestor
to bude rovina (útvar určený tromi nezávislými bodmi). Jej parametrické vyjadrenie má
tvar
.
Po úprave dostaneme
,
čo predstavuje lineárnu kombináciu bodov
.
- Pre podpriestor
Deliaci pomer
Definícia (Deliaci pomer bodov).
Nech
a
sú tri kolineárne body. Deliacim pomerom bodov
(v tomto poradí) nazývame reálne
číslo
také, že
(DP)
.
Budeme ho označovať
.
Nech
a
sú tri kolineárne body. Deliacim pomerom bodov
(v tomto poradí) nazývame reálne
číslo
také, že
(DP)
.
Budeme ho označovať
.
Riešenie.
-
Najskôr je nutné zistiť, či body
sú kolineárne.
Pre deliaci pomer
musí platiť:
(
)
.
Potom môžeme spočítať
.
Po dosadení do vzťahu (
) dostaneme
. - Najskôr určte súradnice priesečníka
priamky
a roviny
. Rovnica
priamky
je daná parametricky
Po dosadení do všeobecnej rovnice roviny
určíme riešenie
. Spoločný bod
má súradnice
.
- Najskôr určte súradnice bodov
.
Nasledujúce obrázky dokumentujú vzťah deliaceho pomeru pre pevne zvolené body
a premenlivý bod
. Tento vzťah predstavuje hyperbolickú funkciu.
a premenlivý bod
. Tento vzťah predstavuje hyperbolickú funkciu.
Tvrdenie (Vzťah deliaceho pomeru a lineárnej kombinácie).
Nech bod
je lineárnou kombináciou bodov
, ktorá má tvar
. Potom pre deliaci pomer platí:
(DP1)
.
Nech bod
je lineárnou kombináciou bodov
, ktorá má tvar
. Potom pre deliaci pomer platí:
(DP1)
.
Dôkaz.
Vieme, že
. Po roznásobení dostaneme
,
z čoho už priamo plynie výsledok.
Platí aj tvrdenie v opačnom smere. Nech pre deliaci pomer platí:
. Potom platí:
.
Vieme, že
. Po vydelení číslom
dostaneme
.
Pozrite si grafické zdôvodnenie Tu.
Vieme, že
. Po roznásobení dostaneme
,
z čoho už priamo plynie výsledok.
Platí aj tvrdenie v opačnom smere. Nech pre deliaci pomer platí:
. Potom platí:
.
Vieme, že
. Po vydelení číslom
dostaneme
.
Pozrite si grafické zdôvodnenie Tu.
Poznámky.
- Z definície deliaceho pomeru
vyplýva, že vektory
sú lineárne závislé a
platí
. Preto kvôli korektnosti definície deliaceho pomeru je v definícii uvádzaná podmienka kolineárnosti bodov
. Z predchádzajúceho tvrdenia aj z cvičenia 3. tiež vyplýva, že body
sú kolineárne. - Z cvičenia 1. vyplýva, že existuje bod
, ktorý budeme nazývať stred dvojice bodov
(resp. úsečky
). Ak
, tak pre stred
platí
.
Stred dvojice bodov
budeme označovat’
.
Tvrdenie.
a) Nech body
, potom vektory
(sa rovnajú) práve vtedy, keď
(stred rovnobežníka).
b) Pre súradnice stredu
platí:
.
Výberové témy
a) Nech body
, potom vektory
(sa rovnajú) práve vtedy, keď
(stred rovnobežníka).
b) Pre súradnice stredu
platí:
.
Tvrdenie (Menelaos).
Nech
sú nekolineárne body a nech
sú body rôzne od bodov
. Potom
body
sú kolineárne práve vtedy, keď
.
Nech
sú nekolineárne body a nech
sú body rôzne od bodov
. Potom
body
sú kolineárne práve vtedy, keď
.
Dôkaz.
Zvoľme afinnú sústavu súradníc tak, že
. Body
majú po rade súradnice
,
pričom
. Rovnica nadroviny (priamky)
má všeobecnú rovnicu
. Preto
.
Z definície deliaceho pomeru dostaneme
.
Po jednoduchých úpravách ľahko zistíme, že rovnosť
je ekvivalentná s rovnosťou
.
Na druhej strane body
sú kolineárne práve vtedy, keď ležia na jednej priamke. Priamka určená bodmi
má parametrické vyjadrenie
.
Bod
leží na tejto priamke práve vtedy, keď platí
. Po dosadení súradníc dostaneme sústavu dvoch rovníc o jednej neznámej
,
ktorá má riešenie práve vtedy, keď platí
.
Zvoľme afinnú sústavu súradníc tak, že
. Body
majú po rade súradnice
,
pričom
. Rovnica nadroviny (priamky)
má všeobecnú rovnicu
. Preto
.
Z definície deliaceho pomeru dostaneme
.
Po jednoduchých úpravách ľahko zistíme, že rovnosť
je ekvivalentná s rovnosťou
.
Na druhej strane body
sú kolineárne práve vtedy, keď ležia na jednej priamke. Priamka určená bodmi
má parametrické vyjadrenie
.
Bod
leží na tejto priamke práve vtedy, keď platí
. Po dosadení súradníc dostaneme sústavu dvoch rovníc o jednej neznámej
,
ktorá má riešenie práve vtedy, keď platí
.
Afinné zobrazenie
V ďalších kapitolách sa budeme zaoberať len euklidovským priestorom
so zameraním
. Zameriame sa prevažne len na dvojrozmerný a trojrozmerný euklidovský priestor - rovinu
a priestor
. Pripomíname, že v euklidovskom priestore je definovaný skalárny súčin.
so zameraním
. Zameriame sa prevažne len na dvojrozmerný a trojrozmerný euklidovský priestor - rovinu
a priestor
. Pripomíname, že v euklidovskom priestore je definovaný skalárny súčin.Definícia (Afinné zobrazenie).
Nech
sú euklidovské podpriestory priestoru
. Zobrazenie
sa nazýva afinné zobrazenie (AZ), ak obrazom ľubovoľných troch kolineárnych bodov sú buď totožné body, alebo kolineárne body, pričom ich deliaci pomer sa zachováva.
Nech
sú euklidovské podpriestory priestoru
. Zobrazenie
sa nazýva afinné zobrazenie (AZ), ak obrazom ľubovoľných troch kolineárnych bodov sú buď totožné body, alebo kolineárne body, pričom ich deliaci pomer sa zachováva.
Z definície vyplýva, že afinné zobrazenie má vlastnosť lineárneho zobrazenia. Vo všeobecnosti platí nasledujúca veta "Maticové vyjadrenie AZ". Pozrite si tiež vetu "Obraz bodu v afinnom zobrazení" v kapitole Analytické vyjadrenie.
Veta (Maticové vyjadrenie AZ).
Afinné zobrazenie
medzi euklidovskými podpriestormi priestoru
možno vyjadriť ako
,
ktoré bodu
priradí bod
, kde
je lineárna matica (zobrazenie medzi vektorovými podpriestormi
a
); a
je pevný vektor (posunutie), ktorý je určený obrazom počiatku repéru v zobrazení
.
Afinné zobrazenie
medzi euklidovskými podpriestormi priestoru
možno vyjadriť ako
, ktoré bodu
priradí bod
, kde
je lineárna matica (zobrazenie medzi vektorovými podpriestormi
a
); a
je pevný vektor (posunutie), ktorý je určený obrazom počiatku repéru v zobrazení
.Dôkaz .
Uvedieme len hlavné myšlienky dôkazu.
Uvedieme len hlavné myšlienky dôkazu.
- Zrejme afinné zobrazenie zachováva afinné kombinácie, teda musí plaitť
pre ľubovoľné body
euklidovského priestoru
. - Uvažujme o asociovanom zobrazení
medzi vektorovými priestormi
(zamerania afinných podpriestorov
). Potom pre bod
a zobrazenie
bude platiť
(pozrite si riešenie príkladu "Nájdite súradnice vektora" pri zobrazení bázy
v kapitole Súradnice v báze)
. - Po dosadení a vhodných úpravách dostaneme
,
čo v súradniciach predstavuje
.
Vo všeobecnosti môžeme konštatovať, že afinné zobrazenie zachováva nasledovné vlastnosti:
- Lineárnosť.
Afinné zobrazenie
zachováva lineárne kombinácia bodov. Ak platí
,
tak musí platiť aj
,
kde
. - Kolineárnosť .
Afinné zobrazenie zachováva kolineárnosť bodov. Teda ak tri body sú kolineárne pred zobrazením, zostanú kolineárne aj po zobrazení. - Deliaci pomer.
Afinné zobrazenie zachováva pomery medzi bodmi na priamke, ale nemusí zachovať vzdialenosti bodov alebo veľkosti uhlov. Teda platí:
.
Príklad.
Afinné zobrazenie
je dané maticou
a vektorom posunutia
.
Určte súradnice obrazu bodu
. Ktorý bod sa zobrazia do bodu [9, 8] ? Určte obraz vektora
a tiež obrazy vektorov ortonormálnej bázy. Využite dynamický (applet) model tohto afinného zobrazenia.
Afinné zobrazenie
je dané maticou
a vektorom posunutia
. Určte súradnice obrazu bodu
. Ktorý bod sa zobrazia do bodu [9, 8] ? Určte obraz vektora
a tiež obrazy vektorov ortonormálnej bázy. Využite dynamický (applet) model tohto afinného zobrazenia.Riešenie. ♥ Nájdite chyby v riešení (aj v grafickej interpretácii), získate 1+1 plusový bod.
Maticové vyjadrenie tohto afinného zobrazenia bude mať tvar
,
čo je ekvivalentné zápisu ("transformačným rovniciam")
.
Teraz súradnice bodu [3, -1] dosadíme do maticového vyjadrenia (AZ) alebo použijeme transformačné rovnice a dostaneme, že bod
sa zobrazí do bodu
.
Hľadajme, ktorý bod sa zobrazí do bodu [9 , 8]. Súradnice tohto obrazu dosadíme do transformačných rovníc za premenné
. Riešením je dvojica
.
Obraz vektora
určíme dvoma spôsobmi:
. Nájdenie súradníc vektorov bázy prenecchávame na čitateľa.
Maticové vyjadrenie tohto afinného zobrazenia bude mať tvar
, čo je ekvivalentné zápisu ("transformačným rovniciam")
. Teraz súradnice bodu [3, -1] dosadíme do maticového vyjadrenia (AZ) alebo použijeme transformačné rovnice a dostaneme, že bod
sa zobrazí do bodu
. Hľadajme, ktorý bod sa zobrazí do bodu [9 , 8]. Súradnice tohto obrazu dosadíme do transformačných rovníc za premenné
. Riešením je dvojica
. Obraz vektora
určíme dvoma spôsobmi:
- Pomocou obrazov jeho počiatku
a jeho koncového bodu
. Počiatok sa zorazí do bodu
a koncový bod do bodu
. Potom vektor ![\vec v'=\small ([3,6]-[-6,1]=[9,5] \vec v'=\small ([3,6]-[-6,1]=[9,5]](https://lms.umb.sk/filter/tex/pix.php/e225d637badc123b594aad64f38b0a28.png)
- Pomocou lineárnej matice ako súčin
. Nájdenie súradníc vektorov bázy prenecchávame na čitateľa.Cvičenie. ( ♥ - vyriešte a získate plusový bod)
Určte obrazy súradného simplexu
v afinnom zobrazení z predchádzajúceho príkladu "Transformačná matica". Pokúste sa to zovšeobecniť na simplex
.
Určte obrazy súradného simplexu
v afinnom zobrazení z predchádzajúceho príkladu "Transformačná matica". Pokúste sa to zovšeobecniť na simplex
. Pomoc
Poznámky.
- Afinné zobrazenie môže, ale nemusí, zachovávať vzdialenosti bodov a veľkosti uhlov. Ak ich zachováva, tak sa nazýva "izometria".
- V prípade izometrie transformačná matica
je ortogonálna, pre ktorú platí:
,
kde
je jednotková matica. V práci [PTA, 2016] nájdete dôkaz tvrdenia pre euklidovský priestor
. - Ak
, tak afinnému zobrazeniu
hovoríme transformácia euklidovského priestoru
.
Príklad - tri body
♥ Príklad - Tri body.
Afinné zobrazenie
zobrazuje body
do bodov
v tomto poradí. Kam sa zobrazí bod
resp. bod
? Prevzaté z práce [CHP, 2010], Cvičenie 28.
Afinné zobrazenie
zobrazuje body
do bodov
v tomto poradí. Kam sa zobrazí bod
resp. bod
? Prevzaté z práce [CHP, 2010], Cvičenie 28.Riešenie.
Bod
vyjadrime ako lineárnu kombináciu bodov
. V takom prípade musia existovať reálne čísla
(1)
.
Zobrazenie
je lineárne, preto pre obraz
bodu
bude platiť
(2)
, pričom tiež musí platiť
Sústavu rovníc (1) a (2) vyjadríme v maticovom tvare a vyriešime.
Matica vzorov
matica neznámych
Matica obrazov
matica neznámych
Po vyjadrení
a po dosadení do (2) dostaneme riešenie
.
Matica obrazov
inverzná matica vzorov
matica súradníc zobrazovaného bodu
Po roznásobení
.
Porovnaním ľavej a pravej strany dostaneme riešenie
.
Ak pre bod
zvolíme všeobecné súradnice
, tak riešenie môžeme zapísať v tvare

Bod
vyjadrime ako lineárnu kombináciu bodov
. V takom prípade musia existovať reálne čísla
(1)
. Zobrazenie
je lineárne, preto pre obraz
bodu
bude platiť (2)
, pričom tiež musí platiť
Sústavu rovníc (1) a (2) vyjadríme v maticovom tvare a vyriešime.
Pri riešení použijeme kalkulátor "Matrix calculator", ktorý je dostupný Tu.
Matica vzorov
matica neznámych
Matica obrazov
matica neznámych Po vyjadrení
a po dosadení do (2) dostaneme riešenie
. Matica obrazov
inverzná matica vzorov
matica súradníc zobrazovaného boduPo roznásobení
. Porovnaním ľavej a pravej strany dostaneme riešenie
. Ak pre bod
zvolíme všeobecné súradnice
, tak riešenie môžeme zapísať v tvare 
Transformačné rovnice afinného zobrazenia.
Porovnaním riadkov matíc dostaneme sústavu, ktorú budeme nazývať "transformačné rovnice zobrazenia". V našom príklade to budú rovnice
Dosaďte súradnice
do tejto sústavy a zistíte súradnice hľadaného bodu
.
Porovnaním riadkov matíc dostaneme sústavu, ktorú budeme nazývať "transformačné rovnice zobrazenia". V našom príklade to budú rovnice
Dosaďte súradnice
do tejto sústavy a zistíte súradnice hľadaného bodu
. Iný spôsob riešenia príkladu "Tri body".
Po dosadení súradníc do vťahu (1) dostaneme
, čo po roznásobení predstavuje sústavu troch rovníc o troch neznámych
.
Riešením tejto sústavy je trojica čísel
.
V afinnom zobrazení sa kolineárnosť zachováva, preto platí
. Po dosadení riešenia
a súradníc bodov
do vzťahu (2) dostaneme
Po dosadení súradníc do vťahu (1) dostaneme
, čo po roznásobení predstavuje sústavu troch rovníc o troch neznámych
.Riešením tejto sústavy je trojica čísel
. V afinnom zobrazení sa kolineárnosť zachováva, preto platí
. Po dosadení riešenia
a súradníc bodov
do vzťahu (2) dostaneme
Pozrite si riešenie v GeoGebre Tu. Kompletné grafické riešenie pre afinné zobrazenie určené obrazmi troch bodov otvorte si Tu. Riešte úlohu 3.2 zo zbierky [BILL], pričom využite applet "Obraz 3 bodov".
Príklad - Ťažisko trojuholníka.
Zobrazenie
roviny
do tej istej roviny, ktoré bodu
priradí bod
je afinné zobrazenie. Zobrazenie, ktoré trojuholníku s jedným premenným vrcholom priradí jeho ťažisko je afinné zobrazenie. Pozrite si dôkaz, že takéto zobrazenie je afinné Tu.
Zobrazenie
roviny
do tej istej roviny, ktoré bodu
priradí bod
je afinné zobrazenie. Zobrazenie, ktoré trojuholníku s jedným premenným vrcholom priradí jeho ťažisko je afinné zobrazenie. Pozrite si dôkaz, že takéto zobrazenie je afinné Tu.Rôzne dimenzie
V predchádzajúcej kapitole sme riešili úlohy transformácie euklidovských priestorov
, keď
. V tejto kapitole sa budeme zaoberať prípadom
.
, keď
. V tejto kapitole sa budeme zaoberať prípadom
.Príklad zobrazenie
.
Určte parameter
tak, aby zobrazenie ktoré zobrazuje body
do bodov
v tomto poradí bolo afinné. Pre vhodné
Príklad je prevzatý zo zbierky [MOZ], 2.časť, Cvičenie 3.3.5.
. Určte parameter
tak, aby zobrazenie ktoré zobrazuje body
do bodov
v tomto poradí bolo afinné. Pre vhodné
Príklad je prevzatý zo zbierky [MOZ], 2.časť, Cvičenie 3.3.5.Riešenie.
Body
vyjadrime ako lineárne kombinácie
,
kde
.Zápis v maticovom tvare V predchádzajúcej kapitole sme ukázali, že
,
kde
je matica vzorov,
matica obrazov
,
.
Pomocou maticovej kalkulačky určíme inverznú maticu.
Roznásobením
.
a porovaním ľavej a pravej strany dostaneme transformačné rovnice
Body
vyjadrime ako lineárne kombinácie
, kde
.Zápis v maticovom tvare V predchádzajúcej kapitole sme ukázali, že
, kde
je matica vzorov,
matica obrazov
,
. Pomocou maticovej kalkulačky určíme inverznú maticu.
Roznásobením
. a porovaním ľavej a pravej strany dostaneme transformačné rovnice
Zobrazenie bude afinným práve vtedy, ak
. Súradnice obrazu ľubovoľného bodu
určíme dosadením súradníc
do transformačných rovníc. Napríklad pre
a
dostaneme
.
Kružnica určená bodmi
má stred v bode
a polomer
a jej parametrické vyjadrenie má tvar (pozrite si prácu [VEL, 2012], časť "Kružnica, Veta 8" Tu)
.
Po dosadení týchto parametrických súradníc do transformačných rovníc, zistíme, že obrazom je elipsa ležiaca v rovine
. Jej parametrické vyjadrenie má tvar
.
. Súradnice obrazu ľubovoľného bodu
určíme dosadením súradníc
do transformačných rovníc. Napríklad pre
a
dostaneme
. Kružnica určená bodmi
má stred v bode
a polomer
a jej parametrické vyjadrenie má tvar (pozrite si prácu [VEL, 2012], časť "Kružnica, Veta 8" Tu)
. Po dosadení týchto parametrických súradníc do transformačných rovníc, zistíme, že obrazom je elipsa ležiaca v rovine
. Jej parametrické vyjadrenie má tvar
.
Príklad zobrazenie
.
Určte transformačné rovnice afinného zobrazenia, ktoré zobrazuje body
do bodov
v tomto poradí.
Určte obraz ľubovoľného bodu
a jeho stopu. Príklad je prevzatý zo zbierky [MOZ], 2.časť, Cvičenie 3.3.2a.
. Určte transformačné rovnice afinného zobrazenia, ktoré zobrazuje body
do bodov
v tomto poradí. Určte obraz ľubovoľného bodu
a jeho stopu. Príklad je prevzatý zo zbierky [MOZ], 2.časť, Cvičenie 3.3.2a.Riešenie.
Transformačné určíme pomocou maticovej kalkulačky. Musíme si uvedomiť, že bod-vzor má 2 súradnice a bod-obraz má 1 súradnicu. To znamená, že bod P ako vzor vyjadríme ako lineárnu kombináciu troch bodov
. Teda musí byť
,
kde
.
Transformačné určíme pomocou maticovej kalkulačky. Musíme si uvedomiť, že bod-vzor má 2 súradnice a bod-obraz má 1 súradnicu. To znamená, že bod P ako vzor vyjadríme ako lineárnu kombináciu troch bodov
. Teda musí byť
, kde
.
Príklad zobrazenie
.
Určte transformačné rovnice afinného zobrazenia, ktoré zobrazuje body
do bodov
v tomto poradí.
. Určte transformačné rovnice afinného zobrazenia, ktoré zobrazuje body
do bodov
v tomto poradí.
- Pokúste sa toto afinné zobrazenie geometricky interpretovať pomocou GeoGebry. Príklad je prevzatý zo zbierky [MOZ], 2.časť, Cvičenie 3.3.7.
- Určte obraz nejakej kružnice a jej stredu.
Všeobecne dim
Nech
sú euklidovské podpriestory priestoru
a zobrazenie
je afinné zobrazenie podpriestoru
do podpriestoru
.
sú euklidovské podpriestory priestoru
a zobrazenie
je afinné zobrazenie podpriestoru
do podpriestoru
.
Zvoľme si ľubovoľný bod
, ktorý je lineárneárnou kombináciou bodov
.
V takom prípade musia existovať reálne čísla
(1)
.
Nech bod
je obraz bodu
v zobrazení
.
Zobrazenie
je lineárne, preto pre obraz
bude platiť
(2)
,
.
Keďže bod
je bodom podpriestoru
musí mať
súradníc ale je lineárnou kombináciou práve
. Potom sústavu rovníc (1) a (2) môžeme vyjadriť v maticovom tvare
, ktorý je lineárneárnou kombináciou bodov
.
V takom prípade musia existovať reálne čísla
(1)
.
Nech bod
je obraz bodu
v zobrazení
.
Zobrazenie
je lineárne, preto pre obraz
bude platiť
(2)
,
.
Keďže bod
je bodom podpriestoru
musí mať
súradníc ale je lineárnou kombináciou práve
. Potom sústavu rovníc (1) a (2) môžeme vyjadriť v maticovom tvare
Jednoznačnosť AZ
Afinné zobrazenie
determinuje ďalšie zobrazenie
medzi vektorovými zložkami príslušných euklidovských vektorových priestorov.
determinuje ďalšie zobrazenie
medzi vektorovými zložkami príslušných euklidovských vektorových priestorov.
Definícia (Asociované zobrazenie).
Nech
je afinné zobrazenie. Zobrazenie
nazývame asociovaným zobrazením k afinnému zobrazeniu
,
ak spĺňa nasledujúce podmienky:
Nech
je afinné zobrazenie. Zobrazenie
nazývame asociovaným zobrazením k afinnému zobrazeniu
,
ak spĺňa nasledujúce podmienky:
Predchádzajúca definícia vlastne hovorí, že asociované zobrazenie „zachováva” lineárne kombinácie bodov.
Veta (Korektnosť definície asociovaného zobrazenia).
Zobrazenie
je jednoznačné určené a je dobre definované. Ekvivalentný matematický zápis: nech
pre nejaké
. Potom existuje práve jedno asociované zobrazenie
také, že
.
Zobrazenie
je jednoznačné určené a je dobre definované. Ekvivalentný matematický zápis: nech
pre nejaké
. Potom existuje práve jedno asociované zobrazenie
také, že
.
Dôkaz - korektnosť definície asociovaného zobrazenia.
Existencia a jednoznačnosť asociovaného zobrazenia je daná obrazmi vektorov Vn.
Čo sa týka dobrej definovanosti zápisu v definicii asociovaného zobrazenia, z predpokladu vety vyplýva, že
pre nejaké
. Teda
.
Keďže zobrazenie
je afinné, a teda zachováva lineárne kombinácie bodov, tak
. Prezrite si applet z definície
Existencia a jednoznačnosť asociovaného zobrazenia je daná obrazmi vektorov Vn.
Čo sa týka dobrej definovanosti zápisu v definicii asociovaného zobrazenia, z predpokladu vety vyplýva, že
pre nejaké
. Teda
.
Keďže zobrazenie
je afinné, a teda zachováva lineárne kombinácie bodov, tak
. Prezrite si applet z definície
Lineárne nezávislá množina bodov.
Nech
je množina bodov euklidovského priestoru. Je celkom prirodzené zaviesť pojem lineárne nezávislých bodov,
ako množinu lineárne nezávislých vektorov
.
Nech
je množina bodov euklidovského priestoru. Je celkom prirodzené zaviesť pojem lineárne nezávislých bodov,
ako množinu lineárne nezávislých vektorov
.
Poznámka.
Z predchádzajúcej definície je zrejmé, že v euklidovskom
rozmernom priestore existuje najviac
lineárne nezávislých bodov. Naviac tento počet sa dá dosiahnuť.
Z predchádzajúcej definície je zrejmé, že v euklidovskom
rozmernom priestore existuje najviac
lineárne nezávislých bodov. Naviac tento počet sa dá dosiahnuť.
V kapitole "Lineárna kombinácia bodov" sme dokázali vetu
Na základe tohto tvrdenia a definície nezávislých bodov, môžeme povedať, že ľubovoľný bod euklidovského priestoru
sa dá
jednoznačne vyjadriť ako ich lineárna kombinácia.
Poznámka o lineárnych zobrazeniach.
Z lineárnej algebry poznáme tvrdenie, že každé lineárne zobrazenie
je jednoznačne dané obrazmi prvkov nejakej bázy
priestoru
.
sa dá
jednoznačne vyjadriť ako ich lineárna kombinácia.
Poznámka o lineárnych zobrazeniach.
Z lineárnej algebry poznáme tvrdenie, že každé lineárne zobrazenie
je jednoznačne dané obrazmi prvkov nejakej bázy
priestoru
.
Dôsledok obraz repéra.
Nech
je repér priestoru
a ľubovoľný bod
. Ďalej
nech
sú vektory vektorového priestoru
. Potom existuje jediné afinné
zobrazenie
také, že
a
pre
.
Nech
je repér priestoru
a ľubovoľný bod
. Ďalej
nech
sú vektory vektorového priestoru
. Potom existuje jediné afinné
zobrazenie
také, že
a
pre
.
Dôkaz nájdete v učebniciach z lineárnej algebry.
Veta (Jednoznačnosť afinného zobrazenia).
Nech
je afinné zobrazenie. Potom
je jednoznačne určené obrazmi
lineárne nezávislých bodov z
.
Nech
je afinné zobrazenie. Potom
je jednoznačne určené obrazmi
lineárne nezávislých bodov z
.
Dôkaz.
Nech
. V súlade s definíciou nezávislých bodov, vektory
sú lineárne nezávislé. Keďže afinné zobrazenie je zároveň aj lineárne, tak pre obrazy vektorov
v asociovanom afinnom zobrazení
platí
pre
.
Podľa dôsledku "obraz repéra" je takto jednoznačne definované afinné zobrazenie. Treba len overiť, či takto definované zobrazenia spĺňa podmienku, že
.
(Urobte to ako cvičenie!)
Nech
. V súlade s definíciou nezávislých bodov, vektory
sú lineárne nezávislé. Keďže afinné zobrazenie je zároveň aj lineárne, tak pre obrazy vektorov
v asociovanom afinnom zobrazení
platí
pre
.
Podľa dôsledku "obraz repéra" je takto jednoznačne definované afinné zobrazenie. Treba len overiť, či takto definované zobrazenia spĺňa podmienku, že
.
(Urobte to ako cvičenie!)
Príklad.
Dané sú body afinného priestoru
. Zistite, či sústava
bodov
je afinne (ne)závislá a vypočítajte dimenziu afinného podpriestoru generovaného sústavou
(dimenziu obalu
).
Dané sú body afinného priestoru
. Zistite, či sústava
bodov
je afinne (ne)závislá a vypočítajte dimenziu afinného podpriestoru generovaného sústavou
(dimenziu obalu
).
Riešenie.
Množina bodov
je afinne nezávislá, ak sústava vektorov
je lineárne nezávislá. Pre súradnice týchto vektorov dostaneme
.
Sústava vektorov W je lineárne nezávislá, ak rovnosť
je splnená práve len pre
. V našom prípade to nie je splnené lebo hodnosť matice
je dva. Teda hodnosť je menšia ako počet vektorov, preto sústava
je lineárne závislá a teda body
sú afinne závisle. Z poslednej matice vyplýva,
že dva vektory
sú lineárne nezávislé a vektory
sú ich lineárne kombinácie.
Preto dimenzia podpriestoru
je rovná dvom. Parametrické vyjadrenie tohto podpriestoru môžeme vyjadriť ako
.
To znamená, že body
ležia v rovine
.
Množina bodov
je afinne nezávislá, ak sústava vektorov
je lineárne nezávislá. Pre súradnice týchto vektorov dostaneme
.
Sústava vektorov W je lineárne nezávislá, ak rovnosť
je splnená práve len pre
. V našom prípade to nie je splnené lebo hodnosť matice
je dva. Teda hodnosť je menšia ako počet vektorov, preto sústava
je lineárne závislá a teda body
sú afinne závisle. Z poslednej matice vyplýva,
že dva vektory
sú lineárne nezávislé a vektory
sú ich lineárne kombinácie.
Preto dimenzia podpriestoru
je rovná dvom. Parametrické vyjadrenie tohto podpriestoru môžeme vyjadriť ako
.
To znamená, že body
ležia v rovine
.
Poznámky.
- Nech
je
-rozmerný euklidovský priestor so zameraním
a
nech
je afinná transformácia. Potom môžeme definovať asociované zobrazenie
afinného zobrazenia
aj nasledovne:
,
- Asociované zobrazenie
je vlastne "reštrikcia" zobrazenia
na vektorový priestor. Zobrazuje vektory
so zamerania
na vektory toho istého zamerania.
Analytické vyjadrenie
Nech je v
je afinné zobrazenie
, v ktorom sa repér
zobrazí na repér
, pričom pre súradnice obrazov platí
,
kde
je asociované zobrazenie.
je afinné zobrazenie
, v ktorom sa repér
zobrazí na repér
, pričom pre súradnice obrazov platí
, kde
je asociované zobrazenie.Tvrdenie - obraz bodu v afinnom zobrazení.
Nech
je bod euklidovského priestoru, potom pre jeho obraz
v afinnom zobrazení
bude platiť
(REP)
.
Nech
je bod euklidovského priestoru, potom pre jeho obraz
v afinnom zobrazení
bude platiť (REP)
.Dôkaz.
V afinnom priestore platí, že afinné zobrazenie je úplne určené obrazom réperu. Réper v afinnom priestore pozostáva zo základného bodu
(začiatok réperu) a množiny lineárne nezávislých vektorov
. Teda bod
sa dá jednoznačne vyjadriť ako lineárna kombinácia
V afinnom priestore platí, že afinné zobrazenie je úplne určené obrazom réperu. Réper v afinnom priestore pozostáva zo základného bodu
(začiatok réperu) a množiny lineárne nezávislých vektorov
. Teda bod
sa dá jednoznačne vyjadriť ako lineárna kombinácia
odkiaľ po roznásobení dostaneme
čo predstavuje rovnosť (REP).
Poznámky.
- Predchádzajúce tvrdenie hovorí, že na určenie afinného zobrazenia stačí poznať obrazy repéra.
- Jednoznačnosť analytického vyjadrenia (AV) vyplýva z jednoznačnosti vyjadrenia daného bodu
v repéri
a z lineárnosti afinného zobrazenia. - Pre obraz bodu
platí
. - Zápis (AV) nazývame analytické vyjadrenie afinného zobrazenia
vzhľadom k afinnej súradnicovej sústave
. Ukážka: afinné zobrazenie - applet v GeoGebre Tu resp. Tu.
Namiesto označenia
budeme tiež používať označenie
. V ďalších kapitolách sa zameriame na afinné zobrazenia v euklidovskej rovine, pričom upriamime pozornosť na analytické vyjadrenia zhodných (zhodnostných) zobrazení v rovine.
budeme tiež používať označenie
. V ďalších kapitolách sa zameriame na afinné zobrazenia v euklidovskej rovine, pričom upriamime pozornosť na analytické vyjadrenia zhodných (zhodnostných) zobrazení v rovine.Úlohy.
Riešenie úlohy č. 1.
Pre identitu platí, že každý bod roviny sa zobrazí sám na seba, t. j
. Označme súradnice vzoru
ako usporiadanú dvojicu
a súradnice jeho obrazu
v zobrazení
ako
. Keďže ide o identické zobrazenie, tak musí platiť
.
Rovnosť usporiadaných dvojíc nastane práve vtedy, keď sa rovnajú odpovedajúce zložky. Teda, keď súčasne platia rovnosti
.
Táto jednoduchá sústava dvoch rovníc je analytickým vyjadrením identity. Ak zapíšeme získanú sústavu dvoch rovníc v maticovom tvare, tak získame rovnicu v tvare
alebo v riadkovom zápise (maticou násobíme sprava!)
.
Určte analytické vyjadrenie identického zobrazenia euklidovského priestoru
.
Riešenie úlohy č. 2 je v ďalšej kapitole.
Pre identitu platí, že každý bod roviny sa zobrazí sám na seba, t. j
. Označme súradnice vzoru
ako usporiadanú dvojicu
a súradnice jeho obrazu
v zobrazení
ako
. Keďže ide o identické zobrazenie, tak musí platiť
. Rovnosť usporiadaných dvojíc nastane práve vtedy, keď sa rovnajú odpovedajúce zložky. Teda, keď súčasne platia rovnosti
. Táto jednoduchá sústava dvoch rovníc je analytickým vyjadrením identity. Ak zapíšeme získanú sústavu dvoch rovníc v maticovom tvare, tak získame rovnicu v tvare
alebo v riadkovom zápise (maticou násobíme sprava!)
. Určte analytické vyjadrenie identického zobrazenia euklidovského priestoru
. Riešenie úlohy č. 2 je v ďalšej kapitole.
Rozšírené matice
Rozšírené afinné súradnice.
Pri riešení príkladu "Tri body" sme použili matice, ktorých posledné riadky korešpondovali s podmienkou lineárnej kombinácie bodov V tomto príklade sme vlastne použili rozšírené matice, pomocou ktorých sme zjednodušili zápis analytického vyjadrenia afinného zobrazenia: ktorý sme upravili pomocou "rozšírených matíc" na tvar
Pri riešení príkladu "Tri body" sme použili matice, ktorých posledné riadky korešpondovali s podmienkou lineárnej kombinácie bodov V tomto príklade sme vlastne použili rozšírené matice, pomocou ktorých sme zjednodušili zápis analytického vyjadrenia afinného zobrazenia: ktorý sme upravili pomocou "rozšírených matíc" na tvar
Rozšírené afinné súradnice sprehľadnia zápis zobrazení. Súradnice bodu
nahradíme súradnicami
a súradnice
vektora
nahradíme súradnicami
.
Pre takto zavedené rozšírenie platí obvyklá aritmetika s bodmi a vektormi z euklidovských priestorov, ako aj počítanie s lineárnymi kombináciami. Umožňujú vytvárať
zložené zhodné zobrazenia. Pozrite si prezentáciu
Tu.
Výhody použitia rozšírených matíc
nahradíme súradnicami
a súradnice
vektora
nahradíme súradnicami
.
Pre takto zavedené rozšírenie platí obvyklá aritmetika s bodmi a vektormi z euklidovských priestorov, ako aj počítanie s lineárnymi kombináciami. Umožňujú vytvárať
zložené zhodné zobrazenia. Pozrite si prezentáciu
Tu.
Výhody použitia rozšírených matíc
- Skladanie transformácií: Rozšírené matice umožňujú skladať viacero transformácií (napr. rotáciu, škálovanie a transláciu) do jednej matice násobením.
- Jednoduchšie výpočty: Takáto reprezentácia zjednodušuje výpočet pomocou štandardných operácií s maticami.
- Flexibilita: Rozšírené matice môžu reprezentovať širokú škálu transformácií, vrátane identít, rotácií, škálovaní, posunov a zložených transformácií.
Cvičenie.
Vyjadrite afinné zobrazenie (posunutie)
o vektor
, ktoré zobrazuje bod
na bod
pomocou rozšírenej matice.
Vyjadrite afinné zobrazenie (posunutie)
o vektor
, ktoré zobrazuje bod
na bod
pomocou rozšírenej matice.
Riešenie.
Zo zadania úlohy vyplýva, že dané afinné zobrazenie je určené transformačnými rovnicami
(Tran)
,
ktoré môžeme zapísať pomocou matíc takto:
(
)
Pravú stranu rovnosti (
) (sčitovanie matíc) nahraďme rozšírenou maticou typu 3 x 3. Potom posunutie
o
vektor
budeme môcť vyjadriť ako súčin matíc. Hľadajme rozšírenú maticu typu 3 x 3 tak, aby platilo:
.
Ľahko zistíme, že matica
vyhovuje naším požiadavkám. Rovnosť (
) môžeme teraz zapísať v tvare
Zo zadania úlohy vyplýva, že dané afinné zobrazenie je určené transformačnými rovnicami
(Tran)
,
ktoré môžeme zapísať pomocou matíc takto:
(
)
Pravú stranu rovnosti (
) (sčitovanie matíc) nahraďme rozšírenou maticou typu 3 x 3. Potom posunutie
o
vektor
budeme môcť vyjadriť ako súčin matíc. Hľadajme rozšírenú maticu typu 3 x 3 tak, aby platilo:
.Ľahko zistíme, že matica
vyhovuje naším požiadavkám. Rovnosť (
) môžeme teraz zapísať v tvare
Rovnoľahlosť
V tejto kapitole sa budeme zaoberať transformáciami euklidovskej roviny - posunutím a rovnoľahlosťou. Tieto zobrazenia v syntetickom poňatí geometrie definujeme
jednoducho pomocou
- pevne zvoleného vektora -posunutie,
- pevne zvoleného bodu a skalára - homotétia alebo tiež rovnoľahlosť. Ukážeme, že tieto zobrazenia sú afinné a určíme ich transformačné matice.
Dôkaz.
Rovnoľahlosť
v euklidovskej rovine bodu
priraďuje bod
taký, že pre deliaci pomer bodov
platí
. Z definície deliaceho pomeru dostaneme vzťah
(h)
,
kde
je zvolený stred rovnoľahlosti a
je reálny koeficient.
V prvom kroku musíme ukázať (dokázať), že obrazom troch kolineárnych bodov v rovnoľahlosti sú opäť tri kolineárne body. Najskôr dokážeme toto tvrdenie analyticky.
Nech
sú ľubovoľné tri navzájom rôzne kolineárne body. Dvomi bodmi
je určená práve jediná priamka
. Podľa predpokladu bod
je bodom priamky
. V takom prípade existuje parameter
taký, že platia rovnosti
,
.
Označme
obrazy bodov
v rovnoľahlosti
. Potom súradnice týchto bodov musia spĺňať vzťah (h), čo vedie k rovnostiam
pre
. Upravujme posledný výraz
.
Dostali sme výraz, ktorý nám hovorí, že obraz
bodu
v zobrazení
leží na priamke určenej
bodmi
. Odkiaľ vyplýva, že zobrazenie
zachováva kolineárnosť a preto je afinným zobrazením.
Syntetický (konštrukčný) dôkaz tvrdenia, že rovnoľahlosť zachováva kolineárnosť je pomerne jednoduchý. Stačí využiť vlastnosť, že v rovnoľahlosti sa rovnobežnosť zachováva. Pozrite si nasledujúci obrázok. Vlastnosť zachovania kolineárnosti vyplýva z podobnosti trojuholníkov
a
.
Rovnoľahlosť
v euklidovskej rovine bodu
priraďuje bod
taký, že pre deliaci pomer bodov
platí
. Z definície deliaceho pomeru dostaneme vzťah(h)
,
kde
je zvolený stred rovnoľahlosti a
je reálny koeficient.
V prvom kroku musíme ukázať (dokázať), že obrazom troch kolineárnych bodov v rovnoľahlosti sú opäť tri kolineárne body. Najskôr dokážeme toto tvrdenie analyticky.
Nech
sú ľubovoľné tri navzájom rôzne kolineárne body. Dvomi bodmi
je určená práve jediná priamka
. Podľa predpokladu bod
je bodom priamky
. V takom prípade existuje parameter
taký, že platia rovnosti
,
.Označme
obrazy bodov
v rovnoľahlosti
. Potom súradnice týchto bodov musia spĺňať vzťah (h), čo vedie k rovnostiam
pre
. Upravujme posledný výraz
.
Dostali sme výraz, ktorý nám hovorí, že obraz
bodu
v zobrazení
leží na priamke určenej
bodmi
. Odkiaľ vyplýva, že zobrazenie
zachováva kolineárnosť a preto je afinným zobrazením.
Syntetický (konštrukčný) dôkaz tvrdenia, že rovnoľahlosť zachováva kolineárnosť je pomerne jednoduchý. Stačí využiť vlastnosť, že v rovnoľahlosti sa rovnobežnosť zachováva. Pozrite si nasledujúci obrázok. Vlastnosť zachovania kolineárnosti vyplýva z podobnosti trojuholníkov
a
.
Vzťah (h) je vlastne parametrické vyjadrenie a predstavuje transformáciu roviny
, ktorá bodu
v rovnoľahlosti
priradí bod
. Tento vzťah môžeme po jednoduchej úprave upraviť na sústavu dvoch rovníc o dvoch neznámych
,
kde
.
Usporiadaná dvojica
predstavuje súradnice obrazu počiatku
v rovnoľahlosti
.
K dôkazu stačí dosadiť súradnice začiatku
do vzťahu (h).
Preskúmajme aké budú obrazy súradnicových ortonormálnych vektorov
v rovnoľahlosti
. Dosadením súradníc
bodov
do vzťahu (h) dostaneme pre obrazy
,
po dosadení súradníc
do rozdielov
dostaneme súradnice obrazov
Súradnice obrazov súradnicových ortonormálnych vektorov sú závisé len od koeficienta
.
V súlade s definíciou analytického vyjadrenia afinného zobrazenia môžeme vyjadriť rovnoľahlosť
v rovine pomocou rozšíreného maticového tvaru takto:
.
, ktorá bodu
v rovnoľahlosti
priradí bod
. Tento vzťah môžeme po jednoduchej úprave upraviť na sústavu dvoch rovníc o dvoch neznámych
,
kde
.
Usporiadaná dvojica
predstavuje súradnice obrazu počiatku
v rovnoľahlosti
.
K dôkazu stačí dosadiť súradnice začiatku
do vzťahu (h).
Preskúmajme aké budú obrazy súradnicových ortonormálnych vektorov
v rovnoľahlosti
. Dosadením súradníc
bodov
do vzťahu (h) dostaneme pre obrazy
,
po dosadení súradníc
do rozdielov
dostaneme súradnice obrazov
Súradnice obrazov súradnicových ortonormálnych vektorov sú závisé len od koeficienta
.
V súlade s definíciou analytického vyjadrenia afinného zobrazenia môžeme vyjadriť rovnoľahlosť
v rovine pomocou rozšíreného maticového tvaru takto:
.
Poznámky.
- Maticu
nazývame matica afinného zobrazenia (rovnoľahlosti), pričom prvky prvého (resp. druhého) stĺpca tejto matice predstavujú súradnice vektora
(resp. vektora
), ktorý je obrazom vektora
(resp. vektora
) v danej rovnoľahlosti. V rovnoľahlosti rovnobežnosť sa zachováva, preto vektory
a
sú lineárne závislé, pričom
. - V transformačných rovniciach koeficienty pri neznámej
(resp.
) predstavujú súradnice vektora
(resp. vektora
).
Obraz troch bodov
Nech je daná
- tica bodov
v euklidovskom priestore
taká, že
- tica vektorov
so zamerania
je nezávislá. V tomto prípade sústava
tvorí repér tohto priestoru. Takejto
- tici bodov budeme hovoriť, že je lineárne nezávislá.
Vo vete "Jednoznačnosť afinného zobrazenia" sme dokázali, že afinné zobrazenie
je jednoznačne určené obrazmi
lineárne nezávislých bodov euklidovského priestoru
.Dôkaz tohto tvrdenia nájdete aj v práci [Chalmoviansky, 2022].
V ďalšej časti sa zameriame na určenie transformačných rovníc afinného zobrazenia v euklidovskej rovine
, v ktorom sú dané dve trojice odpovedajúcich nekolineárnych bodov. Začneme trojicami, ktoré vyhovujú rovnoľahlosti, čo nám uľahčí kontrolu správnosti určenia transformačných rovníc.
- tica bodov
v euklidovskom priestore
taká, že
- tica vektorov
so zamerania
je nezávislá. V tomto prípade sústava
tvorí repér tohto priestoru. Takejto
- tici bodov budeme hovoriť, že je lineárne nezávislá.
Vo vete "Jednoznačnosť afinného zobrazenia" sme dokázali, že afinné zobrazenie
je jednoznačne určené obrazmi
lineárne nezávislých bodov euklidovského priestoru
.Dôkaz tohto tvrdenia nájdete aj v práci [Chalmoviansky, 2022].
V ďalšej časti sa zameriame na určenie transformačných rovníc afinného zobrazenia v euklidovskej rovine
, v ktorom sú dané dve trojice odpovedajúcich nekolineárnych bodov. Začneme trojicami, ktoré vyhovujú rovnoľahlosti, čo nám uľahčí kontrolu správnosti určenia transformačných rovníc.
Riešenie.
Riešenie pomocou rozšírených matíc sme popísali v predchádzajúcich kapitolách. Teraz pre úplnosť ukážeme aj riešenie, v ktorom sa budeme opierať o sústavu 6 rovníc o 6 neznámych. Takéto riešenie je však technicky náročnejšie a dosť nepraktické.
Pre bod
v rovine
platí, že je lineárnou kombináciou bodov
,
preto platí
, pričom
.
V kapitole "Afinné zobrazenie" sme ukázali, že transformačné rovnice afinného zobrazenia v euklidovskom priestore
majú tvar
,
kde
sú súradnice obrazov vektorov bázy
a súradnice obrazu začiatku repéra
. Dosaďme súradnice
bodov
do týchto transformačných rovníc. Po úprave dostaneme dve rovnice o 6 neznámych
. Konkrétne to budú rovnice
Postupne ak dosadíme súradnice ďalších bodov
dostaneme ďalšie 4 rovnice.
Spolu je to sústava 6 lineárnych rovníc, ktorá vzhľadom na zadanie (nekolineárne body) bude mať práve jedno riešenie. Vypíšte všetkých 6 rovníc a potom vyriešte túto sústavu.
Riešenie pomocou rozšírených matíc sme popísali v predchádzajúcich kapitolách. Teraz pre úplnosť ukážeme aj riešenie, v ktorom sa budeme opierať o sústavu 6 rovníc o 6 neznámych. Takéto riešenie je však technicky náročnejšie a dosť nepraktické.
Pre bod
v rovine
platí, že je lineárnou kombináciou bodov
,
preto platí
, pričom
.
V kapitole "Afinné zobrazenie" sme ukázali, že transformačné rovnice afinného zobrazenia v euklidovskom priestore
majú tvar
,
kde
sú súradnice obrazov vektorov bázy
a súradnice obrazu začiatku repéra
. Dosaďme súradnice
bodov
do týchto transformačných rovníc. Po úprave dostaneme dve rovnice o 6 neznámych
. Konkrétne to budú rovnice
Postupne ak dosadíme súradnice ďalších bodov
dostaneme ďalšie 4 rovnice.
Spolu je to sústava 6 lineárnych rovníc, ktorá vzhľadom na zadanie (nekolineárne body) bude mať práve jedno riešenie. Vypíšte všetkých 6 rovníc a potom vyriešte túto sústavu.
Poznámka.
Nájsť riešenie takejto sústavy je časovo dosť náročná práca, ktorá študentov nemotivuje a navyše ich odpúta od podstaty úlohy– nájsť transformačné rovnice.
Nájsť riešenie takejto sústavy je časovo dosť náročná práca, ktorá študentov nemotivuje a navyše ich odpúta od podstaty úlohy– nájsť transformačné rovnice.
Preto s výhodou môžeme použiť nástroje programu GeoGebra (alebo iných softvérov, napr. Matrix). Pomocou nástroja/vzhľadu "Tabuľka" v programe GeoGebra najskôr „vygenerujeme“ maticu
sústavy 6 rovníc so 6 neznámymi s pravou stranou. Do jednotlivých polí v „Tabuľke“ vložíme súradnice bodov pomocou príkazov:
, kde
je názov bodu, ktorého súradnice vkladáme.
Z tabuľky vidieť, že napr. do poľa „A2“ je vložený príkaz
, ktorý predstavuje prvú súradnicu bodu
.
Tabuľka má ďalšiu veľkú výhodu: Vstupné pole „A2“ je aktívne voči zmene polohy bodu
. Ak sa poloha bodu
zmení, tak sa automaticky zmení aj
príslušné polia tabuľky
. Analogicky sa aktualizujú aj zvyšné polia tabuľky. Dynamické vstupy nám teda umožnia aktualizovať maticu
sústavy 6 rovníc aj s pravou stranou. Je to matica typu 6×7 s rozsahom je
.
Riešenie danej sústavy 6 rovníc so 6 neznámymi s pravou stranou môžeme nájsť pomocou maticového počtu, ktorý je tiež k dispozícii v GeoGebre.
Výsledok.
Transformačné rovnice skúmaného afinného zobrazenia sú prezentované na ďalšom obrázku v ľavej časti obrázka.
Matica zobrazenia
v tomto príklade má tvar
,
čo predstavuje osovú afinitu.
, kde
je názov bodu, ktorého súradnice vkladáme.
Z tabuľky vidieť, že napr. do poľa „A2“ je vložený príkaz
, ktorý predstavuje prvú súradnicu bodu
.
Tabuľka má ďalšiu veľkú výhodu: Vstupné pole „A2“ je aktívne voči zmene polohy bodu
. Ak sa poloha bodu
zmení, tak sa automaticky zmení aj
príslušné polia tabuľky
. Analogicky sa aktualizujú aj zvyšné polia tabuľky. Dynamické vstupy nám teda umožnia aktualizovať maticu
sústavy 6 rovníc aj s pravou stranou. Je to matica typu 6×7 s rozsahom je
.
Riešenie danej sústavy 6 rovníc so 6 neznámymi s pravou stranou môžeme nájsť pomocou maticového počtu, ktorý je tiež k dispozícii v GeoGebre.
Výsledok.
Transformačné rovnice skúmaného afinného zobrazenia sú prezentované na ďalšom obrázku v ľavej časti obrázka.
Matica zobrazenia
v tomto príklade má tvar
,
čo predstavuje osovú afinitu.
Cvičenie - nájdite chybu.
Pozrite si geometrický spôsob riešenia podobnej úlohy, v ktorom sa využíva program GeoGebra. Otvorte si riešenie Tu.
V tejto konštrukcii je nesprávne zadaná hodnota v matici vzorov. Nájdite túto zle zadanú hodnotu a opravte ju.
Pozrite si geometrický spôsob riešenia podobnej úlohy, v ktorom sa využíva program GeoGebra. Otvorte si riešenie Tu.
V tejto konštrukcii je nesprávne zadaná hodnota v matici vzorov. Nájdite túto zle zadanú hodnotu a opravte ju.
Obraz repéra
Z analytického vyjadrenia (REP) afinného zobrazenia
vyplýva, že takéto afinné zobrazenie je jednoznačne určené, ak poznáme obraz
súradného repéru
v tomto zobrazení. Analytické vyjadrenie daného zobrazenia je určené vzťahom (AV) v kapitole "Analytické vyjadrenie".
V tejto kapitole sa budeme zaoberať transformáciami euklidovskej roviny
, ktorá má repér
. Nech tento súradný repér v afinnom zobrazení
sa zobrazí na repér
. Vektory
sú lineárne nezávislé, preto aj ich obrazy
sú zrejme lineárne nezávislé. Dokážte to!
vyplýva, že takéto afinné zobrazenie je jednoznačne určené, ak poznáme obraz
súradného repéru
v tomto zobrazení. Analytické vyjadrenie daného zobrazenia je určené vzťahom (AV) v kapitole "Analytické vyjadrenie".
V tejto kapitole sa budeme zaoberať transformáciami euklidovskej roviny
, ktorá má repér
. Nech tento súradný repér v afinnom zobrazení
sa zobrazí na repér
. Vektory
sú lineárne nezávislé, preto aj ich obrazy
sú zrejme lineárne nezávislé. Dokážte to!
Maticový zápis pre rovinné afinné zobrazenie
určené obrazom repéra
bude mať nasledovný tvar
alebo
,
kde
sú obrazy súradnicových vektorov v asociovanom zobrazení
a
je obraz začiatku súradnej sústavy v afinnom zobrazení
.
určené obrazom repéra
bude mať nasledovný tvar
alebo
,
kde
sú obrazy súradnicových vektorov v asociovanom zobrazení
a
je obraz začiatku súradnej sústavy v afinnom zobrazení
.
Matica
sa nazýva transformačná matica afinného zobrazenia
.
Pri určovaní afinného zobrazenia, ktoré je určené obrazom
, môžeme transformačné rovnice určiť priamo pomocou súradníc obrazu počiatku
a súradníc vektorov
. Súradnice obrazu ľubovoľného bodu
roviny potom môžeme získať tak, že do transformačných rovníc dosadíme súradnice
bodu
.
sa nazýva transformačná matica afinného zobrazenia
.
Pri určovaní afinného zobrazenia, ktoré je určené obrazom
, môžeme transformačné rovnice určiť priamo pomocou súradníc obrazu počiatku
a súradníc vektorov
. Súradnice obrazu ľubovoľného bodu
roviny potom môžeme získať tak, že do transformačných rovníc dosadíme súradnice
bodu
.
Príklad - obraz bodu
a kružnice euklidovskej roviny.
a kružnice euklidovskej roviny.
-
Určte transformačné rovnice afinného zobrazenia, ktoré postupne zobrazuje body súradného repéra
do bodov
v tomto poradí. - Určte obraz ľubovoľného bodu
. - Určte obraz kružnice
pomocou nástroja "Množina bodov". - Pokúste sa toto afinné zobrazenie geometricky interpretovať. Príklad je prevzatý z práce [CHP, 2010], Cvičenie 29.
Riešenie.
- Najskôr musíme určiť obraz súradného repéra
. Keďže začiatok súradnej sústavy bod
je samodružný, tak pre obrazy vektorov
bude platiť
.
Transformačné rovnice určíme dosadením súradníc obrazov vektorov
a súradníc bodu
do sústavy dvoch lineárnych rovníc o dvoch neznámych
Dostaneme transformačné rovnice
- Súradnice obrazu ľubovoľného bodu
určíme dosadením jeho súradníc
do transformačných rovníc. Pre súradnice
dostaneme
Výsledok napríklad pre bod
je
. - Samostatná práca: V GeoGebra applete (upravte applet "Kompletné grafické riešenie ..." z príkladu Tri body) si zvoľte si ľubovoľnú kružnicu
a na nej si zvoľte ľubovoľný "Bod na objekte"
.
Potom vo vlastnostiach bodu
v definícii zadajte P=L. Nakoniec aktivujte nástroj "Množina bodov" a kliknite postupne na bod
a potom na bod
.
- Na základe obrazu kružnice ide o osovú afinitu, ktorej os je x-ová súradná os. Ukážte, že každý bod x-ovej súradnej osi je samodružný.
- Kompletná konštrukcia - "Dynamický repér" Tu.
Samodružnosť
Definícia (Samodružný bod).
Bod
v afinnom zobrazení
je samodružný práve vtedy, ak sa v zobrazení
zobrazí sám na seba
.
Bod
v afinnom zobrazení
je samodružný práve vtedy, ak sa v zobrazení
zobrazí sám na seba
.Samodružné body afinnej transformácie pre
jednoducho nájdeme ako riešenie sústavy dvoch rovníc
Vyriešiť tieto rovnice je jednoduché, ak poznáme koeficienty a,b,c,d,p,q.
jednoducho nájdeme ako riešenie sústavy dvoch rovníc
Vyriešiť tieto rovnice je jednoduché, ak poznáme koeficienty a,b,c,d,p,q.
Poznámky.
Z pohľadu syntetickej geometrie táto sústava dvoch rovníc predstavuje dve priamky v rovine. Vyriešiť sústavu znamená teda nájsť spoločné body dvoch priamok a to môže byť
Z pohľadu syntetickej geometrie táto sústava dvoch rovníc predstavuje dve priamky v rovine. Vyriešiť sústavu znamená teda nájsť spoločné body dvoch priamok a to môže byť
- prázdna množina – vtedy afinné zobrazenie nemá samodružný bod
- existuje priesečník priamok – afinné zobrazenie má jeden samodružný bod
- priamky sú totožné - afinné zobrazenie má priamku samodružných bodov.
Transformačné rovnice budú mať tvar
Nasledujúci obrázok predstavuje grafickú interpretáciu tohto afinného zobrazenie v rovine. Bod
je pohyblivý, ktorého obraz je bod
. Bod
má v afinnom zobrazení súradnice
, kde (\small a,b,c,d,p,q\) sú súradnice obrazu repéra. Applet k tomuto cvičeniu si môžete otvoriť Tu.
Samodružné body afinnej transformácie jednoducho nájdeme ako riešenie rovnice
Po rozpísaní dostaneme sústava dvoch rovníc, ktorá bude mať tvar
Ľahko nahliadneme, že rovnice sú lineárne závislé (dokonca rovné). Preto množina bodov, ktoré sú riešením danej sústavy je priamka
. Presnejšie: každý bod priamky
je samodružný. Zobrazenie, ktoré má priamku bodovo samodružnú, je buď osová súmernosť alebo osová afinita. V našom prípade je to osová súmernosť s osou súmernosti
.
Nasledujúci obrázok predstavuje grafickú interpretáciu tohto afinného zobrazenie v rovine. Bod
je pohyblivý, ktorého obraz je bod
. Bod
má v afinnom zobrazení súradnice
, kde (\small a,b,c,d,p,q\) sú súradnice obrazu repéra. Applet k tomuto cvičeniu si môžete otvoriť Tu.
Samodružné body afinnej transformácie jednoducho nájdeme ako riešenie rovnice
Po rozpísaní dostaneme sústava dvoch rovníc, ktorá bude mať tvar
Ľahko nahliadneme, že rovnice sú lineárne závislé (dokonca rovné). Preto množina bodov, ktoré sú riešením danej sústavy je priamka
. Presnejšie: každý bod priamky
je samodružný. Zobrazenie, ktoré má priamku bodovo samodružnú, je buď osová súmernosť alebo osová afinita. V našom prípade je to osová súmernosť s osou súmernosti
. Úlohy.
Určite samodružné body afinného zobrazenia určeného transformačnými rovnicami:
Určite samodružné body afinného zobrazenia určeného transformačnými rovnicami:


- Úlohy zo zbierky [MOZ], Úlohy 3.5.1 až 3.5.7.
- Napíšte rovnice afinného zobrazenia v
, v ktorom všetky body priamky
sú samodružné a bod
sa zobrazí do bodu
. Pozrite si applet dostupný Tu.
Riešenie
- Po úprave dostaneme
Applet Tu. - Po úprave dostaneme
. - Použite nástroje CAS "Riešenie sústavy rovníc".
Zhodnostné zobrazenia
Analytické vyjadrenia zhodnostných zobrazení.
So syntetickým prístupom k zhodnostným zobrazeniam ste sa zoznámili v kurze Planimetria. Euklidovské konštrukcie, v ktorých sa využívajú vlastnosti zhodnostných
zobrazení si môžete zopakovať
Tu.
Definícia (Zhodnostné zobrazenie).
Zobrazenie
v euklidovskej rovine budeme nazývať zhodnostné zobrazenie, ak pre každé dva body
a ich obrazy
platí
(ZH)
.
Inými slovami zhodnostné zobrazenia zachovávajú vzdialenosti bodov.
Zobrazenie
v euklidovskej rovine budeme nazývať zhodnostné zobrazenie, ak pre každé dva body
a ich obrazy
platí
(ZH)
.
Inými slovami zhodnostné zobrazenia zachovávajú vzdialenosti bodov.
Ak chceme so zhodnostnými zobrazeniami pracovať ako s afinnými zobrazeniami v
-rozmernom euklidovskom priestore zameraním
, tak musíme najskôr ukázať že platí nasledujúca veta.
-rozmernom euklidovskom priestore zameraním
, tak musíme najskôr ukázať že platí nasledujúca veta.
Dôkaz.
Treba dokázať, že zhodnostné zobrazenie
spĺňa podmienku zachovania kolineárnosti a deliaceho pomeru.
Nech
sú kolineárne body
, potom zrejme aj body (\small f(A), f(B),f(C) \) sú navzájom rôzne.
Bez ujmy na obecnosti môžeme predpokladať, že pre usporiadanie bodov
platí
. Bod
leží medzi bodmi
.
Ukážeme, že body
sú kolineárne a zároveň platí
.
.
Treba dokázať, že zhodnostné zobrazenie
spĺňa podmienku zachovania kolineárnosti a deliaceho pomeru.
Nech
sú kolineárne body
, potom zrejme aj body (\small f(A), f(B),f(C) \) sú navzájom rôzne.
Bez ujmy na obecnosti môžeme predpokladať, že pre usporiadanie bodov
platí
. Bod
leží medzi bodmi
.
Ukážeme, že body
sú kolineárne a zároveň platí
.
- Prvú časť tvrdenia dokážeme sporom. Nech body
nie sú kolineárne, potom vytvárajú trojuholník a
na základe trojuholníkovej nerovnosti dostaneme spor. - Teda body
ležia na jednej priamke. Pre ich usporiadanie môžu nastať dva prípady, z ktorých iba prípad, keď bod
leží medzi bodmi
vyhovuje podmienkam:
.
.
Nech
je euklidovská rovina so súradnicovou sústavou
. V predchádzajúcich kapitolách sme ukázali,
že ľubovoľný bod
a vektor
sa dá jednoznačne vyjadriť ako lineárna kombinácia repéru resp. bázy
je euklidovská rovina so súradnicovou sústavou
. V predchádzajúcich kapitolách sme ukázali,
že ľubovoľný bod
a vektor
sa dá jednoznačne vyjadriť ako lineárna kombinácia repéru resp. bázy
Tvrdenie (Analytické vyjadrenie zhodnostného zobrazenia v rovine).
Zhodnostné zobrazenie
má maticové analytické vyjadrenie v tvare
(AZH)
kde
sú obrazy súradnicových vektorov v asociovanom zobrazení
a
je obraz začiatku súradnej sústavy v afinnom zobrazení
.
Zhodnostné zobrazenie
má maticové analytické vyjadrenie v tvare
(AZH)
kde
sú obrazy súradnicových vektorov v asociovanom zobrazení
a
je obraz začiatku súradnej sústavy v afinnom zobrazení
.
Dôkaz.
Nech je v
je afinné zobrazenie
, v ktorom sa repér
zobrazí na repér
, pričom pre súradnice obrazov platí
.
Ľubovoľný bod
euklidovskej roviny sa pomocou súradného repéru
dá jednoznačne
ako
.
Keďže zobraznie
je lineárne, tak pre jobraz
bude platiť
odkiaľ dostávame
,
čo predstavuje maticový zápis (AZH).
Nech je v
je afinné zobrazenie
, v ktorom sa repér
zobrazí na repér
, pričom pre súradnice obrazov platí
.
Ľubovoľný bod
euklidovskej roviny sa pomocou súradného repéru
dá jednoznačne
ako
.
Keďže zobraznie
je lineárne, tak pre jobraz
bude platiť
odkiaľ dostávame
,
čo predstavuje maticový zápis (AZH).
Podmienka
Ak
je matica zhodnostného zobrazenia, tak musí platiť
kde
je transponovaná matica k matici
a matica
je jednotková. Zdôvodnenie nájdete v práci (Ptáčková, 2016).
Ak
je matica zhodnostného zobrazenia, tak musí platiť
kde
je transponovaná matica k matici
a matica
je jednotková. Zdôvodnenie nájdete v práci (Ptáčková, 2016).
Matica, ktorá splňuje túto podmienku má tvar
kde
sú obrazy súradnicových vektorov v asociovanom zobrazení.
Zvoľme
, alebo
, aby bola splnená rovnosť
. Získame dve riešenia. Jedno riešenie je:

Matica
je matica typu:
kde
. Matice tohto typu sú matice priamych zhodností.
Druhým riešením je matica typu:
kde
, čo predstavuje maticu nepriamej zhodnosti.
sú obrazy súradnicových vektorov v asociovanom zobrazení.
Zvoľme
, alebo
, aby bola splnená rovnosť
. Získame dve riešenia. Jedno riešenie je:

Matica
je matica typu:
kde
. Matice tohto typu sú matice priamych zhodností.
Druhým riešením je matica typu:
kde
, čo predstavuje maticu nepriamej zhodnosti.
Posunutie
Z planimetrie vieme, že posunutie
zachováva rovnobežnosť. Keďže posunutie je zhodnostné zobrazenie, tak zachováva aj dĺžku úsečky. Z vlastností rovnobežníka
vieme, že jeho protiľahlé strany sú zhodné a navzájom rovnobežné. Teda platí
Preto môžeme vysloviť nasledujúcu vetu.
zachováva rovnobežnosť. Keďže posunutie je zhodnostné zobrazenie, tak zachováva aj dĺžku úsečky. Z vlastností rovnobežníka
vieme, že jeho protiľahlé strany sú zhodné a navzájom rovnobežné. Teda platí
Preto môžeme vysloviť nasledujúcu vetu.
Tvrdenie (Obraz bodu v posunutí).
Pre obrazy
súradných vektorov
v ľubovoľnom posunutí platí
(TAU)
a
.
Pre obrazy
súradných vektorov
v ľubovoľnom posunutí platí
(TAU)
a
.
Dôkaz.
Otvorte si dynamický applet Tu, v ktorom môžete premiestňovať vektor
a meniť polohu koncového bodu
vektora
.
Z vlastností rovnobežníka (
) vyplýva, že
.
Otvorte si dynamický applet Tu, v ktorom môžete premiestňovať vektor
a meniť polohu koncového bodu
vektora
.
Z vlastností rovnobežníka (
) vyplýva, že
.
Posunutie v rovine
je afinné zobrazenie určené vektorom posunutia
, kde
.
Posunutie je analyticky určené rovnicou
(1)
je afinné zobrazenie určené vektorom posunutia
, kde
.
Posunutie je analyticky určené rovnicou
(1)
Posunutie v rovine je afinné zobrazenie. Dokážte to.
Úloha.
Vytvorte applet v GeoGebre, ktorý bude generovať transformačné rovnice pre posunutie v rovine.
Vytvorte applet v GeoGebre, ktorý bude generovať transformačné rovnice pre posunutie v rovine.
Osová súmernosť
Osová súmernosť ako afinné zhodnostné zobrazenie.
Z kurzu Planimetria vieme, že osová súmernosť je jednoznačne určená osou súmernosti a dvojicou odpovedajúcich bodov. Ak si zvolíme dva rôzne body na osi súmernosti, tak osovú súmernosť
môžeme jednoznačne určiť dvomi Samodružnými bodmi a jednou dvojicou odpovedajúcich si bodov. Túto vlastnosť neskôr výhodne využijeme pri hľadaní transformačných rovníc osovej súmernosti.
Osová súmernosť - ukážka.
- Na určenie transformačných rovníc osovej súmernosti určenej osou súmernosti
budeme potrebovať obrazy
troch rôznych bodov a ich obrazy v danej osovej súmernosti.
Najvýhodnejšie bude ak si zvolíme dva rôzne samodružné body a nejaký tretí bod tak, aby všetky tri boli nekolineárne. Takými bodmi pri takto danej osi súmernosti sú napríklad- Dva body na osi súmernosti
, pre ktoré platí
a
,
prípad ak jeden z koeficientov
je rovný nule sa rieši zvlášť. bodu
- Tretí bod nech je počiatok súradnej sústavy
. Súradnice
jeho obrazu
určíme napríklad pomocou bodu
.
Tento bod je spoločným bodom danej priamky
a kolmice
. Pre jeho súradnice platí:
.
Vektor
Obraz počiatku súradnej sústavy v osovej súmernosti.
je
násobkom vektora
. Odkiaľ dostávame súradnice obrazu počiatku v osovej súmernosti:
.
- Dva body na osi súmernosti
- Potom dosadíme súradnice obrazov
do vzťahov
pričom musí platiť
.
Dostaneme maticovú rovnicu v tvare
. (pozrite tiež príklad "
Tri body"
v kapitole Afinné zobrazenie) a využitím
Matrix calculator dostaneme
.
=
odkiaľ už ľahko určíme hľadané transformačné rovnice.
Tvrdenie (Obraz bodu v osovej súmernosti
).
Transformačné rovnice pre osovú súmernosť určenú osou súmernosti
:
(OS)
).Transformačné rovnice pre osovú súmernosť určenú osou súmernosti
:
(OS)
Riešenie.
Po určení
a priesečníkov so súradnými osami
a dostaneme pre maticu vzorov
a maticu obrazov
;
;
odkiaľ
čo predstavuje transformačné rovnice pre skúmanú osovú súmernosť
.
Po určení
a priesečníkov so súradnými osami
a dostaneme pre maticu vzorov
a maticu obrazov
;
;
odkiaľ
čo predstavuje transformačné rovnice pre skúmanú osovú súmernosť
.
Osová súmernosť je oproti ostatným zhodným zobrazeniam niečím výnimočná. Má zaujímavú vlastnosť, skladaním osových súmerností sa dajú získať
všetky zhodné zobrazenia v rovine.
V applete "Skladanie osových súmerností" sú osi súmerností navzájom kolmé. Preto ich zložením bude stredová súmernosť so stredom
. Matica
zloženého zobrazenia
je súčinom transformačnej matice osovej súmernosti
a transformačnej matice osovej súmernosti
.
Ak označíme súradnice stredu
ako
, tak rozšírená matica stredovej súmernosti bude mať tvar
kde
sú súradnice obrazu počiatku v skúmanej stredovej súmernosti. V nasledujúcej kapitole dokážeme túto vlastnosť pomocou skladania posunutia a stredovej súmernosti so stredom v pčiatku súradnej sústavy.
Presvedčte sa že hodnoty
sa nemenia pri zmene polohy osí súmerností za predpokladu, že kolmosť je invariantná voči zmene polohy. Nastavte osi súmernosti tak, aby
.
. Matica
zloženého zobrazenia
je súčinom transformačnej matice osovej súmernosti
a transformačnej matice osovej súmernosti
.
Ak označíme súradnice stredu
ako
, tak rozšírená matica stredovej súmernosti bude mať tvar
kde
sú súradnice obrazu počiatku v skúmanej stredovej súmernosti. V nasledujúcej kapitole dokážeme túto vlastnosť pomocou skladania posunutia a stredovej súmernosti so stredom v pčiatku súradnej sústavy.Presvedčte sa že hodnoty
sa nemenia pri zmene polohy osí súmerností za predpokladu, že kolmosť je invariantná voči zmene polohy. Nastavte osi súmernosti tak, aby
.
Stredová súmernosť
Konštrukciu obrazu ľubovoľného bodu
v stredovej súmernosti
môžeme zhrnúť do dvoch krokov:
V predchádzajúcej kapitole sme stredovú súmernosť vyjadrili ako zložené zobrazenie dvoch osových súmerností, ktorých osi sú na seba kolmé. Stredovú súmernosť môžeme vyjadriť aj ako zložené zobrazenie z:
Posunutie
o vektor
je určené maticou
.
Stredová súmernosť
je daná maticou
.
Zrejme posunutie
o vektor
je určené maticou
.
Stredová súmernosť ako zložené zobrazenie je dané súčinom matíc
.
Postupným prenásobením dostaneme
.
v stredovej súmernosti
môžeme zhrnúť do dvoch krokov:
V predchádzajúcej kapitole sme stredovú súmernosť vyjadrili ako zložené zobrazenie dvoch osových súmerností, ktorých osi sú na seba kolmé. Stredovú súmernosť môžeme vyjadriť aj ako zložené zobrazenie z:
o vektor
je určené maticou
.
Stredová súmernosť
je daná maticou
.
Zrejme posunutie
o vektor
je určené maticou
.
Stredová súmernosť ako zložené zobrazenie je dané súčinom matíc
.
Postupným prenásobením dostaneme
.
Tvrdenie (Analytické vyjadrenie stredovej súmernosti).
Pre obraz bodu
v stredovej súmernosti
platí
(SS)
.
Pre obraz bodu
v stredovej súmernosti
platí
(SS)
.
Poznámka - k rozšíreným maticiam.
Otáčanie
Definícia (Otáčanie).
Nech je daný bod
, uhol
(veľkosť uhla je nanajvýš 360°) a orientácia kladná (proti smeru hodinových ručičiek) resp. záporná (v smeru hodinových ručičiek). Zobrazenie, pre ktoré platí:
Nech je daný bod
, uhol
(veľkosť uhla je nanajvýš 360°) a orientácia kladná (proti smeru hodinových ručičiek) resp. záporná (v smeru hodinových ručičiek). Zobrazenie, pre ktoré platí:
Z planimetrie vieme, že otáčanie je zhodnostné zobrazenie, preto zachováva dĺžku úsečky. Otáčanie je afinné zobrazenie určené stredom otáčania a uhlom otáčania. Otáčanie
so stredom
zobrazuje
so stredom
zobrazuje
bod
do bodu
Otvorte si applet Tu.
do bodu
Otvorte si applet Tu.
Tvrdenie (Transformačné rovnice otáčania okolo počiatku).
Analytické vyjadrenie otáčania so stredom
a uhlom
má maticový tvar
(RO)
kde
je uhol otočenia a
je celé číslo.
Analytické vyjadrenie otáčania so stredom
a uhlom
má maticový tvar (RO)
kde
je uhol otočenia a
je celé číslo. Dôkaz.
Využitím polárnych súradníc a aplikáciou súčtových vzorcov pre funkcie sínus a kosínus, ľahko dokážeme toto tvrdenie. Otvorte si prezentáciu Tu, ktorá prezentuje takýto dôkaz.
Využitím polárnych súradníc a aplikáciou súčtových vzorcov pre funkcie sínus a kosínus, ľahko dokážeme toto tvrdenie. Otvorte si prezentáciu Tu, ktorá prezentuje takýto dôkaz.
V predchádzajúcej kapitole sme stredovú súmernosť vyjadrili ako zložené zobrazenie z troch zobrazení, ktorých transformačné rovnice poznáme resp. ktoré sa ľahko odvodia. Boli to zobrazenia:
Túto metódu môžeme použiť aj pre otáčanie. Stačí v danom zloženom zobrazení nahradiť stredovú súmernosť otáčaním so stredom
. Potom dostaneme
1. posunutie
o vektor
určené maticou
.
2. otáčanie
so stredom
dané maticou
.
3. a posunutie
o vektor
určené maticou
.
Otáčanie ako zložené zobrazenie je dané súčinom matíc v danom poradí. Ich postupným vynásobením dostaneme transformačnú maticu otáčania so stredom
:
.
Na základe vyššie popísaných vlastností zložených zobrazení môžeme vysloviť tvrdenie, ktoré popisuje transformačné rovnice otáčania
so stredom
a uhlom
.
. Potom dostaneme
o vektor
určené maticou
. 2. otáčanie
so stredom
dané maticou
. 3. a posunutie
o vektor
určené maticou
. Otáčanie ako zložené zobrazenie je dané súčinom matíc v danom poradí. Ich postupným vynásobením dostaneme transformačnú maticu otáčania so stredom
:
. Na základe vyššie popísaných vlastností zložených zobrazení môžeme vysloviť tvrdenie, ktoré popisuje transformačné rovnice otáčania
so stredom
a uhlom
.Tvrdenie (Transformačné rovnice otáčania okolo stredu
).
Analytické vyjadrenie otáčania so stredom
a uhlom
má maticový tvar
(ROT)
kde
je uhol otočenia a
je celé číslo.
). Analytické vyjadrenie otáčania so stredom
a uhlom
má maticový tvar (ROT)
kde
je uhol otočenia a
je celé číslo. Príklad.
V rovine je otočenie určené stredom
a o orientovaným uhlom
. Určite jeho transformačné rovnice a obraz kružnice
.
V rovine je otočenie určené stredom
a o orientovaným uhlom
. Určite jeho transformačné rovnice a obraz kružnice
. Riešenie.
Otočenie v rovine so stredom
a uhlom
má transformačné rovnice:
.

,
kde
. Tieto hodnoty dosadíme do transformačných rovníc otáčania. Podrobnejší výpočet, ktorý bol spracovaný v súčinnosti s umelou inteligenciou nájdete Tu.Riešenie pomocou vlastnosti zhodného zobrazenia:
"Stred danej kružnice (vzoru) sa zobrazí do stredu hľadanej kružnice (obrazu) a polomer sa nezmení."Súradnice stredu danej kružnice sú
, ktoré dosadíme do transformačných rovníc
Obrazom kružnice je kružnica a jej rovnica má tvar:
.
Otočenie v rovine so stredom
a uhlom
má transformačné rovnice:
.
- Riešenie pomocou parametrických rovníc kružnice.
- Na určenie obrazu kružnice
potrebujeme jej parametrické vyjadrenie v tvare

, kde
. Tieto hodnoty dosadíme do transformačných rovníc otáčania. Podrobnejší výpočet, ktorý bol spracovaný v súčinnosti s umelou inteligenciou nájdete Tu.Riešenie pomocou vlastnosti zhodného zobrazenia: "Stred danej kružnice (vzoru) sa zobrazí do stredu hľadanej kružnice (obrazu) a polomer sa nezmení."Súradnice stredu danej kružnice sú
, ktoré dosadíme do transformačných rovníc
Obrazom kružnice je kružnica a jej rovnica má tvar:
. Vzor a obraz
Nech je dané afinné zobrazenie
, v ktorom sa súradný repér zobrazí na repér
.
V tejto kapitole sa budeme zaoberať
, v ktorom sa súradný repér zobrazí na repér
.
V tejto kapitole sa budeme zaoberať
- obrazom bodu v afinnom zobrazení
- hľadaním vzoru k obrazu bodu
- obrazom priamky v afinnom zobrazení
- obrazom ľubovoľného geometrického útvaru v afinnom zobrazení
Poznámky.
Obraz bodu, priamky, geometrického rovinného útvaru v zhodnostnom afinnom zobrazení.
Obraz bodu, priamky, geometrického rovinného útvaru v zhodnostnom afinnom zobrazení.
- Obraz ľubovoľného bodu
v afinnom zobrazení
určíme jednoducho tak, že súradnice tohto bodu dosadíme do transformačných rovníc.
Dostaneme rovnosti
, pričom čísla
predstavujú súradnice bodu
. Pozri tvrdenie
Analytické vyjadrenie
zhodnostného zobrazenia v rovine. - Nájsť vzor
k danému obrazu
v afinnom zobrazení
určíme tak, že súradnice obrazu bodu
dosadíme do transformačných rovníc za premenné
. Dostaneme sústavu dvoch rovních o neznámych
.
Riešenie tejto súsatavy predstavuje súradnice hľadaného vzoru. - Určiť obraz priamky
v afinnom zobrazení znamená určiť rovnicu priamky
. To môžeme urobiť dvoma spôsobmi.
- Ak priamka
je určená dvomi rôznymi bodmi
, tak súradnice bodov
dosadíme do transformačných rovníc
afinného zobrazenia. Výpočtom popísanom v predchádzajúcom odseku určíme súradnice bodov
, ktorými bude určená priamka
.
Potom určíme napríklad parametrické rovnice priamky
. - Ak priamka
je určená rovnicou (napr. vo všeobecnom tvare
), tak do transformačných rovníc
dosadíme za premenné
súradnice všeobecného bodu
priamky. Tento bod určíme pomocou parametra
v tvare
.
(V prípade. že
zvolíme parameter
). Po dosadení dostaneme parametrické
rovnice obrazu priamky
.
- Ak priamka
- Obraz ľubovoľného útvaru
v afinnom zobrazení
určíme, že nájdeme súradnice obrazov charakteristických bodov daného útvaru. Z vlastností
zhodných zobrazení a z vlastnosti afinných zobrazení - lineárnosť a zachovanie deliaceho pomeru vyplýva, že obraz útvaru bude určený obrazov charakteristických bodov
daného útvaru. Napríklad pre
- Trojuholník - stačí nájsť obrazy jeho vrcholov.
- Kružnicu stačí nájsť obraz stredu, polomer sa zachová. Pozrite si riešený príklad v predchádzajúcej kapitole.
- Euklidovské útvary platí, že sú konštruovateľné pomocou pravítka(priamky) a kružidla(kružnice). Pre tieto útvary vieme nájsť obrazy tak, že "prenieme" aj euklidovskú konštrukciu útvaru.
- Neeuklidovské útvary možno použiť parametrizáciu týchto útvarov. Takto postupoval Pierre de Fermat, ktorý napríklad analyzoval parabolu cez rovnicu
. Tým prepojil
parabolu s kvadratickou rovnicou a skúmal jej vlastnosti, ako sú symetria, vrchol či dotykové body s priamkami.
- V súčasnosti pri hľadaní obraz geometrického útvaru významne uľahčuje prácu vhodný softvér. Napríklad GeoGebra má nástroj "Množina bodov", pomocou ktorého ľahko nájdeme
obraz rovinného geometrického útvaru. Túto metódu sme popísali pri riešení obrazu kružnice v hyperbolickej rotácii (ide o afinné zobrazenie), ktorá má transformačné
rovnice
. Na (modrej) kružnici sme si zvolili pohyblivý bod
a určili sme jeho obraz
. Potom sme aktivovali
nástroj "Množina bodov" a klikli sme najskôr na bod
a potom na
. Program automaticky vykreslil (červenú) elipsu.
Príklad (Hľadanie vzoru k obrazu bodu).
Dané je afinné zobrazenie transformačnými rovnicami
.
Ktoré body sa zobrazia do bodov [9, 8] a [−6, 1]?
Dané je afinné zobrazenie transformačnými rovnicami
.
Ktoré body sa zobrazia do bodov [9, 8] a [−6, 1]?
Riešenie
Súradnice bodu [9, 8] dosadíme do transformačných rovníc za premenné
. Riešením je dvojica
. Otvorte si applet na riešenie rovníc Tu.
Súradnice bodu [9, 8] dosadíme do transformačných rovníc za premenné
. Riešením je dvojica
. Otvorte si applet na riešenie rovníc Tu.
Príklad (Obraz priamky).
Dané je afinné zobrazenie obrazom repéra
. Určite obraz priamky
a priamky
.
Dané je afinné zobrazenie obrazom repéra
. Určite obraz priamky
a priamky
.
Riešenie
Analytické riešenie: Transformačné rovnice sú

Analytické riešenie: Transformačné rovnice sú

- Pre priamku
má jej ľubovoľný bod
súradnice
Po dosadení do transformačných rovníc
dostaneme sústavu parametrických rovníc
Výsledok: po úprave na všeobecný tvar dostaneme rovnicu obrazu priamky:
Na syntetické riešenie použite applet Tu. - Keďže každý bod priamky
má prvú súradnicu rovnú 1, tak stačí hodnotu
dosadiť do transformačných rovníc a dostaneme rovnice
Po dosadení do druhej rovnice
dostaneme rovnicu obrazu priamky
.
Cvičenie
Vektory a počítanie s nimi . Cvičenia vo formáte Beamer Tu.
- Vyriešte sústavu rovníc s parametrom
v obore
a tiež v obore
.
Pozrite si geometrickú interpretáciu Tu. - Vyriešte sústavu rovníc v obore
.
Pozrite si geometrickú interpretáciu Tu. - Zistite, či množina
všetkých usporiadaných dvojíc resp. trojíc spolu s dvoma binárnymi operáciami
je vektorovým priestorom nad poľom reálnych čísel
, ak
kde sčítanie vektorov je definované ako súčet po zložkách usporiadaných dvojíc a násobenie skalárom je násobenie jednotlivých zložiek skalárom. - Sú dané body
. Nájdite vektory
a zistite ich dĺžky. Zadanie Tu. - [Mon 1.1.3.] Sú dané body
. Určte polohu bodu
tak, aby
- V rovine je daný pravidelný 6-uholník
.
- K vektorom
nájdite ďalšie orientované úsečky, ktoré reprezentujú dané vektory.
Otvorte si model šesťuholníka Tu. - Určte koľko viazaných (voľných) vektorov je určených vrcholmi pravidelný 6-uholník
.
- K vektorom
- [Monoszová 1.1.11.] až [Monoszová 1.1.17.] Zbierka úloh z analytickej geometrie. Prvá časť Tu.
- Daný je pravidelný šesťuholník
. Vyjadrite vektory
ako lineárne kombinácie vektorov
. - V rovine je daný šesťuholník, ktorého vrcholy sú určené vzťahmi:
.
Dokážte, že tento šesťuholník je súmerný podľa stredu
. Zadanie Tu. Riešenie Tu. - Nech
sú nekolineárne vektory. Určte číslo
tak, aby vektory
boli kolineárne. - Ukážte, že vektor
je lineárnou kombináciou vektorov
ale nie je LK vektorov
. - Vyjadrite vektor
ako LK vektorov
. - Ukážte, že vektory
sú lineárne (ne)závislé. - Vyjadríte vektor
ako lineárnu kombináciu vektorov 
- Nech vektory
sú lineárne nezávislé. Zistite, či vektory
sú závislé alebo nezávislé.
- Množina
je báza vektorového priestoru
. Určte súradnice vektora
vzhľadom k tejto báze, ak poznáte jeho súradnice
vzhľadom ku kanonickej báze
. [Hašek 4.2.] - Daný je vektorový priestor
.
- Nech
je báza priestoru
. Nájdite vektor vo
, ktorého súradnice vzhľadom k báze
sú
. - [Hašek 4.6.1] až [Hašek 4.6.8] Linearni algebra a geometrie. Dostupné Tu.
- Na priestore
je daný skalárny súčin
, ktorý má vzhľadom ku kanonickej báze analytické vyjadrenie
Určite normy a odchýlku vektorov
- ♥ Ukážte, že zobrazenie
v priestore
, ktoré má vzhľadom na kanonickú bázu analytický výraz
je skalárnym súčinom.- Nájdite nejakú ortogonálnu a ortonormálnu bázu priestoru
. - Zistite, či sú vektory
na seba kolmé:
. - Určte, aký uhol zvierajú vektory
:
. - Určte ortogonálne doplnky podpriestorov
v priestore
:
.
vo formáte v šablóne Beamer a odovzdajte ho v časti "Plusové body". Za správne riešenie získate dva plusové body. Akceptujú sa len prvé dve správne riešenia. - Nájdite nejakú ortogonálnu a ortonormálnu bázu priestoru
- Vypočítate uhol vektorov
a
, ak 
- [Monoszová 2.2.1.] až [Monoszová 2.3.7.] Zbierka úloh z analytickej geometrie. Riešenie MON 2.1.7 Tu.
- Vypočítajte veľkosti uhlov a dĺžky strán v trojuholníku
, ak .
. Riešenie ... - Nech
. Rozhodnite, či napísaný objekt je bod alebo vektor a určte jeho súradnice.
a)
b)
[
c)
- [Monoszová 2.1.1.] až [Monoszová 2.1.23.] Zbierka úloh z analytickej geometrie. Dostupné Tu.
- [Monoszová 1.2.1.a] Riešenie alg. Tu; geom. Tu.
- [Monoszová 1.2.1.b] Riešenie Tu.
- [Monoszová 1.2.2.a] Riešenie Tu.
- [Monoszová 1.2.4 ] Riešenie Tu.
- [Monoszová 1.2.5.b] Riešenie Tu.
- [Monoszová 1.2.5.c] Riešenie alg. Tu; geom. Tu.
- Riešte úlohy [Monoszová 1.3.1.] až [Monoszová 1.3.5.].
- Vypočítajte súradnice bodu
v afinnej súradnicovej sústave
, ak
. - V rovine danej bodmi
zvoľte afinnú súradnicovú sústavu
. Zistite, aké súradnice má bod M v
, ak jeho súradnice v
sú
. - V rovine je daný trojuholník
a body
v tomto poradí ako stredy strán
. Nájdite súradnice vrcholov trojuholníka v afinnej sústave súradníc
. - V rovine je daný pravidelný šesťuholník
. Nájdite súradnice vrcholov tohto 6-uholníka v afinnej súradnicovej sústave
.
- Riešte úlohy [Monoszová 1.4.1.] až [Monoszová 1.4.18.].
- Zistite, či body
incidujú s podpriestorom
pre
.
Návod: Bod
leží v podpriestore práve vtedy, keď jeho súradnice vyhovujú parametrickému vyjadreniu, t. j.:
. Napíšte najskôr parametrické rovnice podpriestoru a dosaďte súradnice bodu
. [Vranková, 3L1]. - Dokážte, že pre každé
množina bodov
priestoru
je afinne závislá. Akú dimenziu má jej afinný obal? - Určte aspoň jedno parametrické vyjadrenie roviny, ktorá prechádza bodom
a obsahuje priamku
. - Riešte úlohy z práce (Tisoň, 2011) k téme: Lineárne podpriestory, parametrické a všeobecné vyjadrenia.
- Vyšetrite vzájomnú polohu danej priamky
a roviny
v
, ak:
,
. [Vranková, 4L1]. - Zistite vzájomnú polohu priamky
a roviny
v
, ak
,
. - Zistite vzájomnú polohu priamok

- Určte afinné zobrazenie
zobrazujúce repér
:
Vo všetkých prípadoch určte množinu samodružných bodov. - Afinné zobrazenie
je dané transformačnými rovnicami
. Určte
Návod: najskôr určte obrazy súradného repéru a potom transformačné rovnice. - Dané je afinné zobrazenie
. Určite
- Riešte úlohy zo zbierky [BILL] od strany 82.
- Určte afinné zobrazenie, pre ktoré sú body priamky
samodružné a bod [0, 0] sa zobrazí do [−1, −2]. - Dané je afinné zobrazenie
. Na priamke
nájdite bod
, ktorého obraz leží na tej istej priamke. Pomoc: najskôr určte obraz
a potom priesečník (\small P= p\cap p' \). Priamku
určte aj konštrukčne ako GMB.
Riešené príklady
- Nájdite maticu afinnej transformácie
, pričom platí
.
Riešenie.
Keďže máme obraz repéra, tak môžeme použiť geometrický model "Obraz repéru" Tu, v ktorom nastavíme odpovedajúce hodnoty pre obraz repéra.
Repér pre dané afinné zobrazenie je
. Transformačné rovnice budú mať analytické vyjadrenie
Skúmajme, či táto transformácia má samodružné body. Ak bod
je samodružný, tak musí pre jeho obraz
platiť:
.
Po dosadení do transformačných rovníc dostaneme
,
čo je množina bodov = priamka. Neskôr ukážeme, že transformácia
je zhodné zobrazenie. Preto priamka samodružných bodov
je osou súmernosti.
Geometrická interpretácia - riešenie Tu - V rovine je posunutie určené vektorom
. V posunutí sa trojuholník
so súradnicami
zobrazí sa na trojuholník
so súradnicami
.
a) Narysujte obraz
v GeoGebre pomocou nástroja Posunutie.
b) Nájdite analytické vyjadrenie tejto zhodnosti.
Návod: Poznáme obrazy
a ich dosadením spolu so súradnicami
do rovnice
dostaneme 4 rovnice o 4 neznámych
Riešenie.
Riešenie sústavy v GeoGebre Tu . Pomoc - otvorte si applet Tu.
Cvičenie.
- Riešte úlohy zo zbierky Monoszová - čast 4.3, 4.4. a 4.5.
- Zistite, či posunutie
roviny
pre pevne zvolený vektor posunutia
je afinné zobrazenie. - Určite obraz trojuholníka
, kde
v stredovej súmernosti určené analytickým vyjadrením
. Návod pozri v práci (Ptáčková, 2016, str.64), dostupné Tu. - Riešte ďalšie úlohy z práce (Ptáčková, 2016, od str.65).
- Je daná osová súmernosť osou
, ktorá je určená bodmi
a štvoruholník
. Narysujte obraz štvoruholníka obraz
v GeoGebre pomocou nástroja Osová súmernosť. Štvoruholník zvoľte tak, aby jeho dve strany pretínali os súmernosti. Určte analytické vyjadrenie tejto osovej súmernosti. Návod analogický ako v predchádzajúcej úlohe alebo zostrojte obrazy
.
Záver
Afinná geometria je disciplínou, ktorá spája teoretické poznatky matematiky so širokými možnosťami ich praktického využitia. V tejto učebnici sme sa zamerali na kľúčové pojmy a princípy, ktoré sú nevyhnutné na pochopenie tejto oblasti, od východiskových konceptov vektorových priestorov a afinných podpriestorov až po aplikácie afinných zobrazení.
Jednou z hlavných predností afinného prístupu je jeho schopnosť univerzálneho použitia. Afinné transformácie nájdu uplatnenie v oblasti geometrie, analýzy, fyziky, informatike a ďalších disciplínach, kde je dôležité popísať a analyzovať geometrické útvary a ich vzájomné vzťahy. Napríklad v informatike tvoria afinné zobrazenia teoretický základ pre spracovanie obrazu, počítačové grafiky a simulácie. Vo fyzike sa týmto zobrazeniam pripisuje dôležitá úloha pri štúdiu mechaniky alebo teórie relativity.
Dôraz, ktorý sme kládli na prepojenie teórie a praktických aplikácií, odráža potreby moderného vzdelávania, ktoré kombinuje matematickú presnosť s kreativitou a schopnosťou riešiť reálne problémy. Prostredníctvom tejto učebnice sme chceli študentom nielen odovzdať vedomosti, ale aj ich motivovať k hlbšiemu štúdiu a experimentovaniu.
Dôraz, ktorý sme kládli na prepojenie teórie a praktických aplikácií, odráža potreby moderného vzdelávania, ktoré kombinuje matematickú presnosť s kreativitou a schopnosťou riešiť reálne problémy. Prostredníctvom tejto učebnice sme chceli študentom nielen odovzdať vedomosti, ale aj ich motivovať k hlbšiemu štúdiu a experimentovaniu.
Na záver treba zdôrazniť, že afinná geometria je len jednou z kľúčových oblastí geometrie. Jej pochopenie otvára dvere k štúdiu pokročilejších konceptov, ako sú projektívna geometria, diferenciálna geometria alebo algebraická topológia. Okrem toho afinná geometria podporuje rozvoj kritického myslenia a schopnosť pracovať s abstraktnými modelmi, čo je nevyhnutné v mnohých odboroch vedy a techniky.
Veríme, že táto učebnica poskytne študentom pevný teoretický základ a prínosné nástroje pre ich akademický aj profesionálny rast. Rovnako dúfame, že bude slúžiť ako hodnotný zdroj poznatkov, ktoré študenti zužitkujú pri riešení praktických úloh a pri svojom ďalšom napredovaní v štúdiu matematiky a príbuzných disciplín.
Ďakujeme, že ste siahli po tejto učebnici, a prajeme veľa úspechov vo vašom štúdiu.
Ďakujeme, že ste siahli po tejto učebnici, a prajeme veľa úspechov vo vašom štúdiu.
Literatúra
Doporučená literatúra
- [DEC] Descartes, R. (1954). The geometry of René Descartes (D. E. Smith & M. L. Latham, Trans.). Dover Publications. (Pôvodné dielo publikované 1637). Dostupné Tu.
- [DRA] Drančáková, M. (2021). SageMath pre leteckých inžinierov. Technical University of Košice, Faculty of Aeronautics mastersthesis. Dostupné Tu.
- [BRA] Brajerčík, J., Demko, M. (2018). Matematika pre študentov prírodovedných odborov. Kapitoly 5 a 6. Univerzitná knižnica Prešov. Dostupné Tu. ...
- [CIZ] Čižmár, J. (2007). O význame základného poľa v geometrii. In: Matematika v proměnách věků. V. Praha: Matfyzpress. 978-80-7378-017-3, pp. 83-96. Dostupné Tu
- [BEL] Belan. A. (2000). Skriptá - preklad. Dostupné Tu.
- [DUP] Duplák, J. (2004). Afinná a Euklidovská geometria. PU v Prešove, FHPV Katedra matematiky Prešov. Dostupné Tu ...
- [HAN] Hanzel, P. (2023). Rozšírené matice. Prezentácia. FPV UMB B. Bystrica. Dostupné Tu.
- [HASa] Hašek, R. (2020). Linearni algebra a geometrie. Pedagogická fakulta JU, Č. Budějovice. Dostupné Tu.
- [HASb] Hašek, R. (2019). Planimetrie - afinné zobrazení. Pedagogická fakulta JU, Č. Budějovice. Dostupné Tu.
- [HAV] Haviar, M. (2000). Algebra III. Lineárna algebra. Pedagogická fakulta UMB, skriptá. Dostupné Tu.
- [HEJ] Hejný, M., Zaťko, V., Kršňák, P. (1985). Geometria 1. SPN, Bratislava.
- [HLI] Hlinená, D. (2020). Lineárne transformácie. FEKT VUT Brno. Prenášky 7 až 10. Dostupné Tu.
- [CHA] Chalmovianska, J. (2015).Afinný priestor. FMFI UK Bratislava. Dostupné Tu.
- [CHP] Chalmoviansky, P. (2010). Geometria afinných zobrazení euklidovských priestorov. Dostupné Tu.
- [KON] Končel, J. (2011). Využití internetu ve výuce analytické geometrie na střední škole. Diplomová práca. Univerzita Karlova v Praze. Dostupné Tu.
- [KOT] Kontrová, L., Stachová, D. (2011). Matematický kufrík, ŽU Žilina, KEGA 046 ŽU – 4/2011. Dostupné Tu. Nastavte si kapitolu 3.
- [KRS] Kršňák, P. (1975). Analytická geometria. PF Banská Bystrrica.
- [MONa] Monoszová, G. (2010). Analytická geometria 1 - Kapitola I, Afinný priestor. FPV UMB B. Bystrica. Dostupné Tu.
- [MONb] Monoszová, G. (2011). Analytická geometria 1 - Kapitola II, Euklidovský priestor. FPV UMB B. Bystrica. Dostupné Tu.
- [MONc] Monoszová, G. (2012). Analytická geometria 2 - Kapitola III. FPV UMB B. Bystrica. Dostupné Tu.
- [MOZa] Monoszová, G. (2012). Analytická geometria - Zbierka I. FPV UMB B. Bystrica. Dostupné Tu.
- [Mou] Mouleová, B. (2021). Bakalárska práca. Symetrické matice. ZČU Plzeň 2021.
- [OLS] Olšák, P. (2007). Lineární algebra. Praha, 2000-2007. Dostupné Tu.
- [PTA] Ptáčková, T. (2016). Analytická reprezentace shodných zobrazení na středních školách. Diplomová práca MFF UK Praha. Dostupné Tu.
- [TIS] Tisoň, K. (2011). Geometria 1. Materiály pre študentov na FMFI Bratislava. Dostupné Tu.
- [VEL] Velichová, D. (2012). Geometria 1. Elektronocká vysokoškolská učebnica, STU, Bratislava. Dostupné Tu.
- [VOD] Vodičková, V. (2010). Aplikácie vektorového súčinu. Dostupné Tu.
- [VRA] Vranková, E. (20..). Geometria 2 – Analytická geometria lineárnych útvarov. Trnavská univerzita v Trnave. ISBN 978-80-8082-681-9. Dostupné Tu.
- [ZLA] Zlatoš, P. (2011). Lineárna algebra a geometria. Marenčin PT, Bratislava 2011. ISBN 9788081141119. Dostupné Tu.
Zbierky.
- [MOZ] Monoszová, G.: Zbierka úloh z analytickej geometrie, FPF 2008, B. Bystrica. Prvá časť Tu. Druhá časť Tu. Výsledky Tu.
- [PRI Priklady.com - zbierka úloh s výsledkami. Kapitola - analyticka-geometria. Dostupné Tu.
- [SLE] Sleziak: Vektorový priestor. Prezentácia Tu.
- [SBI] Sbírka řešených úloh na Katedře didaktiky fyziky Matematicko-fyzikální fakulty UK. Dostupné: 1. časť Tu; 2. časť Tu.
Softvér.
Doplňujúce poznámky
- Matematický text : formát TeX - zdieľajte súbor Tu. Kompletný .zip súbor si stiahnite Tu.
- Ukážka z práce: Hermann Grassmann a jeho dielo "Die Lineale Ausdehnungslehre".
- § 15. Veľkosť expanzie
- Ak si predstavíme, že nepretržité vytváranie úsečky bolo uprostred svojho priebehu prerušené, aby potom bolo znovu pokračované, objaví sa celá úsečka ako spojenie dvoch úsečiek, ktoré sa neprerušene spájajú a z ktorých jedna predstavuje pokračovanie druhej. Obidve úsečky, ktorých prvky tvoria toto spojenie, sú v rovnakom zmysle vytvorené (§ 8) a výsledkom spojenia je úsečka od počiatočného bodu prvej až po koncový bod druhej, pričom obidve časti sú na seba priložené tak, ako je to znázornené, takže koncový bod prvej slúži zároveň ako počiatočný bod pre druhú.
- Označme predbežne úsečku od počiatočného bodu
(obr. 2) po koncový bod
ako
, a potom
a
vytvorené v rovnakom zmysle, takže platí
ako výsledok vyššie zobrazeného spojenia, pričom
a
sú prvkami **tohto** spojenia. Už sme ukázali (§ 8), že toto spojenie, rovnako ako spájanie v rovnakom zmysle vytvorených veličín, predstavuje sčítanie, teda príslušné analytické pravidlo sa...
Ilustrácie H. Gassmann
- § 47. Vonkajšie násobenie
- Samozrejme, pre túto vec musí byť preukázaná platnosť zákonov o sčítaní, aby takéto spojenie mohlo byť definované ako sčítanie. Je teda jasné, že ak vôbec existuje sčítanie nerovnakých rozmerových veličín vyšších stupňov, musí existovať tento zákon:
kde
a
predstavujú úsečky. - Ak by sme už teraz označili toto spojenie za sčítanie, aby sme získali pohodlnejší výraz, mohli by sme formulovať túto definíciu:
Dve vonkajšie produkty
-teho stupňa, ktoré majú spoločný faktor
-teho stupňa, sa sčítajú tak, že sa najskôr sčítajú ich jednotlivé faktory a k tomuto súčtu sa pripočíta spoločný faktor rovnakým spôsobom, akým bol pripojený k jednotlivým úsekom.
- ...
- ...
Literatúra upr
Doporučená literatúra
- [DEC] Descartes, R. (1954). The geometry of René Descartes (D. E. Smith & M. L. Latham, Trans.). Dover Publications. (Pôvodné dielo publikované 1637). Dostupné Tu.
- [DRA] Drančáková, M. (2021). SageMath pre leteckých inžinierov. Technical University of Košice, Faculty of Aeronautics mastersthesis. Dostupné Tu.
- [BRA] Brajerčík, J., Demko, M. (2018). Matematika pre študentov prírodovedných odborov. Kapitoly 5 a 6. Univerzitná knižnica Prešov. Dostupné Tu. ...
- [CIZ] Čižmár, J. (2007). O význame základného poľa v geometrii. In: Matematika v proměnách věků. V. Praha: Matfyzpress. 978-80-7378-017-3, pp. 83-96. Dostupné Tu
- [BEL] Belan. A. (2000). Skriptá - preklad. Dostupné Tu.
- [DUP] Duplák, J. (2004). Afinná a Euklidovská geometria. PU v Prešove, FHPV Katedra matematiky Prešov. Dostupné Tu ...
- [HAN] Hanzel, P. (2023). Rozšírené matice. Prezentácia. FPV UMB B. Bystrica. Dostupné Tu.
- [HASa] Hašek, R. (2020). Linearni algebra a geometrie. Pedagogická fakulta JU, Č. Budějovice. Dostupné Tu.
- [HASb] Hašek, R. (2019). Planimetrie - afinné zobrazení. Pedagogická fakulta JU, Č. Budějovice. Dostupné Tu.
- [HAV] Haviar, M. (2000). Algebra III. Lineárna algebra. Pedagogická fakulta UMB, skriptá. Dostupné Tu.
- [HEJ] Hejný, M., Zaťko, V., Kršňák, P. (1985). Geometria 1. SPN, Bratislava.
- [HLI] Hlinená, D. (2020). Lineárne transformácie. FEKT VUT Brno. Prenášky 7 až 10. Dostupné Tu.
- [CHA] Chalmovianska, J. (2015).Afinný priestor. FMFI UK Bratislava. Dostupné Tu.
- [CHP] Chalmoviansky, P. (2010). Geometria afinných zobrazení euklidovských priestorov. Dostupné Tu.
- [KON] Končel, J. (2011). Využití internetu ve výuce analytické geometrie na střední škole. Diplomová práca. Univerzita Karlova v Praze. Dostupné Tu.
- [KOT] Kontrová, L., Stachová, D. (2011). Matematický kufrík, ŽU Žilina, KEGA 046 ŽU – 4/2011. Dostupné Tu. Nastavte si kapitolu 3.
- [KRS] Kršňák, P. (1975). Analytická geometria. PF Banská Bystrrica.
- [MONa] Monoszová, G. (2010). Analytická geometria 1 - Kapitola I, Afinný priestor. FPV UMB B. Bystrica. Dostupné Tu.
- [MONb] Monoszová, G. (2011). Analytická geometria 1 - Kapitola II, Euklidovský priestor. FPV UMB B. Bystrica. Dostupné Tu.
- [MONc] Monoszová, G. (2012). Analytická geometria 2 - Kapitola III. FPV UMB B. Bystrica. Dostupné Tu.
- [MOZa] Monoszová, G. (2012). Analytická geometria - Zbierka úloh. FPV UMB B. Bystrica. Dostupné Tu.
- [OLS] Olšák, P. (2007). Lineární algebra. Praha, 2000-2007. Dostupné Tu.
- [PTA] Ptáčková, T. (2016). Analytická reprezentace shodných zobrazení na středních školách. Diplomová práca MFF UK Praha. Dostupné Tu.
- [TIS] Tisoň, K. (2011). Geometria 1. Materiály pre študentov na FMFI Bratislava. Dostupné Tu.
- [VEL] Velichová, D. (2012). Geometria 1. Elektronocká vysokoškolská učebnica, STU, Bratislava. Dostupné Tu.
- [VOD] Vodičková, V. (2010). Aplikácie vektorového súčinu. Dostupné Tu.
- [VRA] Vranková, E. (20..). Geometria 2 – Analytická geometria lineárnych útvarov. Trnavská univerzita v Trnave. ISBN 978-80-8082-681-9. Dostupné Tu.
- [ZLA] Zlatoš, P. (2011). Lineárna algebra a geometria. Marenčin PT, Bratislava 2011. ISBN 9788081141119. Dostupné Tu.
Zbierky.
- [MOZ] Monoszová, G.: Zbierka úloh z analytickej geometrie, FPF 2008, B. Bystrica. Prvá časť Tu. Druhá časť Tu. Výsledky Tu.
- [PRI Priklady.com - zbierka úloh s výsledkami. Kapitola - analyticka-geometria. Dostupné Tu.
- [SLE] Sleziak: Vektorový priestor. Prezentácia Tu.
- [SBI] Sbírka řešených úloh na Katedře didaktiky fyziky Matematicko-fyzikální fakulty UK. Dostupné Tu.
Softvér.


![A=[x,y];x,y \in \mathbb R A=[x,y];x,y \in \mathbb R](https://lms.umb.sk/filter/tex/pix.php/0f9242392d6c7326aafc3a71e756cd84.png)











































































![\small A[5; 1; 4], B[−1; −2; 6], C[2; 3; −2] \small A[5; 1; 4], B[−1; −2; 6], C[2; 3; −2]](https://lms.umb.sk/filter/tex/pix.php/19ed960c9979573457cd0ef9b18a7051.png)




























![\small [x,y] \in R^2 \small [x,y] \in R^2](https://lms.umb.sk/filter/tex/pix.php/da935f2aebd54782ab94814808ef712f.png)
![\small f: f([x_1,y_1],[x_2,y_2]) = (x_2 − x_1,y_2 − y_1) \small f: f([x_1,y_1],[x_2,y_2]) = (x_2 − x_1,y_2 − y_1)](https://lms.umb.sk/filter/tex/pix.php/c248e10743e9963904b1ad162725e653.png)






















![\small {\mathcal {A}} = \lbrace{ [x_1,x_2] \in R;x_2=x_1^2 }\rbrace , V=R, f( [x_1,x_2], [y_1,y_2])=x_1-y_1 \small {\mathcal {A}} = \lbrace{ [x_1,x_2] \in R;x_2=x_1^2 }\rbrace , V=R, f( [x_1,x_2], [y_1,y_2])=x_1-y_1](https://lms.umb.sk/filter/tex/pix.php/f37d657e4a123e5e1952d58e0ab7aa3d.png)
![[x,x^2] [x,x^2]](https://lms.umb.sk/filter/tex/pix.php/2a47aadc07cd7da43f678ac9b8e00ec6.png)

![\small X[x,x^2],Y[y,y^2],Z[z,z^2] \small X[x,x^2],Y[y,y^2],Z[z,z^2]](https://lms.umb.sk/filter/tex/pix.php/a9da4bf39fa9cfcb66460afedc953ec4.png)

![\small A=[a_1,a_2, \cdot \cdot \cdot , a_n], B=[b_1,b_2, \cdot \cdot \cdot , b_n] \in \mathcal A \small A=[a_1,a_2, \cdot \cdot \cdot , a_n], B=[b_1,b_2, \cdot \cdot \cdot , b_n] \in \mathcal A](https://lms.umb.sk/filter/tex/pix.php/261b65e9911f1b06ec0962250640e3ce.png)

![\small A+\vec u=[a_1+u_1,a_2+u_2, \cdot \cdot \cdot , a_n+u_n] \small A+\vec u=[a_1+u_1,a_2+u_2, \cdot \cdot \cdot , a_n+u_n]](https://lms.umb.sk/filter/tex/pix.php/d996c24c4f0167368e127f25e2dca5fa.png)
![\small S= \left\langle {Q[1,-2,1],\vec a (1, 1, 2),\;\vec b(-3, 2, 1),\;\vec c (-2, 1, 0) }\right\rangle \small S= \left\langle {Q[1,-2,1],\vec a (1, 1, 2),\;\vec b(-3, 2, 1),\;\vec c (-2, 1, 0) }\right\rangle](https://lms.umb.sk/filter/tex/pix.php/2a7471cea093344d706c58d3a02f2507.png)


![\small [-2, 1, 2] \small [-2, 1, 2]](https://lms.umb.sk/filter/tex/pix.php/dc9121ac8fc58ff90745e1f3d6118867.png)
![\small P = [4,-3,1] \small P = [4,-3,1]](https://lms.umb.sk/filter/tex/pix.php/fad406c20a268ba80726f0debea151a3.png)

![\small [O;\pmb {e_1} ,\pmb {e_2} ,\pmb {e_3} ] \small [O;\pmb {e_1} ,\pmb {e_2} ,\pmb {e_3} ]](https://lms.umb.sk/filter/tex/pix.php/44d228191e592295cf515854200bd36d.png)





![[1,5,-2] [1,5,-2]](https://lms.umb.sk/filter/tex/pix.php/ecdc55665c1fccb7a9d931f03454e170.png)


































![\small V_a = [\vec a] \small V_a = [\vec a]](https://lms.umb.sk/filter/tex/pix.php/29f672a037d2b2318c9c68d6767e53ee.png)
![\small V_b = [\vec b] \small V_b = [\vec b]](https://lms.umb.sk/filter/tex/pix.php/7763fa4fe8aabc7853e7d6194d86fe0f.png)








![\small X[x_1, x_2, . . . , x_n], Y[y_1, y_2, . . . , y_n] \small X[x_1, x_2, . . . , x_n], Y[y_1, y_2, . . . , y_n]](https://lms.umb.sk/filter/tex/pix.php/ee47d2ebc7acb78d1f6461b34b6f294a.png)














![\small [x_1, . . . , x_n] \small [x_1, . . . , x_n]](https://lms.umb.sk/filter/tex/pix.php/4a8ded17926937e08716405dcff18ab2.png)
![\small A = [1, 0, 1], B = [1, 3, -2], C = [1, -3, 4] \small A = [1, 0, 1], B = [1, 3, -2], C = [1, -3, 4]](https://lms.umb.sk/filter/tex/pix.php/9357e6163937d339ddb9873c6f64ea12.png)
![\small A = [1, 1, 1], B = [2, 0, -1], C = AB \cap \alpha , \alpha : 2x -3y + 2z = 0 \small A = [1, 1, 1], B = [2, 0, -1], C = AB \cap \alpha , \alpha : 2x -3y + 2z = 0](https://lms.umb.sk/filter/tex/pix.php/3fe1a88879f544bf32fac05aaf94bcc7.png)
![\small A = [1, -1], B = A + 2\vec u, C = A- \vec u, \vec u = (1, 2). \small A = [1, -1], B = A + 2\vec u, C = A- \vec u, \vec u = (1, 2).](https://lms.umb.sk/filter/tex/pix.php/982c567b39f78a847677a6718229ff13.png)


![\small O=[0,0,...,0] \small O=[0,0,...,0]](https://lms.umb.sk/filter/tex/pix.php/1c70342ad1b1fae73f74d14997eac233.png)
![\small O'=[b_1,b_2,...,b_n] \small O'=[b_1,b_2,...,b_n]](https://lms.umb.sk/filter/tex/pix.php/2a6081a6837e7a243790d2fc7de46b17.png)

![\small E_1=[1,0,...,0] \small E_1=[1,0,...,0]](https://lms.umb.sk/filter/tex/pix.php/13badf53c74c52df13187e4ef3884b93.png)




































![\small A[-2,0] \rightarrow A'[-2,1],B[1,-1] \rightarrow B'[4,-1],C[-1,1] \rightarrow C'[0,3] \small A[-2,0] \rightarrow A'[-2,1],B[1,-1] \rightarrow B'[4,-1],C[-1,1] \rightarrow C'[0,3]](https://lms.umb.sk/filter/tex/pix.php/36c60da4c8ebc2dcdbeffef4aa2df2b6.png)

![\small E_1=[1,0],E_2=[0,1] \small E_1=[1,0],E_2=[0,1]](https://lms.umb.sk/filter/tex/pix.php/9348bdf47b8863f702b935e218adefe1.png)




![\small \mathcal R' = \left \langle O'[2,2]; \vec e'_1(0,-1), \vec e'_2(-1,0) \right\rangle \small \mathcal R' = \left \langle O'[2,2]; \vec e'_1(0,-1), \vec e'_2(-1,0) \right\rangle](https://lms.umb.sk/filter/tex/pix.php/7d1bde7a41c515aa3b7aaf176b3fb025.png)










![\small O' = [1,2] \small O' = [1,2]](https://lms.umb.sk/filter/tex/pix.php/10dcc2e27b46ae55829443bf31127cf3.png)




















![\small \mathcal R' = \left \langle O'=[ \frac{-1-\sqrt{3}}{2} , \frac{-1+\sqrt{3}}{2}]; \vec e'_1=( \frac{1}{2},-\frac{\sqrt{3}}{2} ), \vec e'_2=(\frac{\sqrt{3}}{2},\frac{1}{2}) \right\rangle \small \mathcal R' = \left \langle O'=[ \frac{-1-\sqrt{3}}{2} , \frac{-1+\sqrt{3}}{2}]; \vec e'_1=( \frac{1}{2},-\frac{\sqrt{3}}{2} ), \vec e'_2=(\frac{\sqrt{3}}{2},\frac{1}{2}) \right\rangle](https://lms.umb.sk/filter/tex/pix.php/e2cdc039ed14408daf8c2b2514abac14.png)
![\small [-1,1], [-1,-1] \small [-1,1], [-1,-1]](https://lms.umb.sk/filter/tex/pix.php/53e28ab8a315deb4586b9442a406b896.png)

![\small [-1,1] \small [-1,1]](https://lms.umb.sk/filter/tex/pix.php/c0b0c9cea429ed1994542f478aba8817.png)








![\small [(1,0,2),(2,4,1),(1,2,3)] \small [(1,0,2),(2,4,1),(1,2,3)]](https://lms.umb.sk/filter/tex/pix.php/4d1541748ff79167ba18023859b5bd6a.png)




![\small O=[0, 0],\overrightarrow{e_1}= [1, 0], \overrightarrow{e_2}=[0, 1] \small O=[0, 0],\overrightarrow{e_1}= [1, 0], \overrightarrow{e_2}=[0, 1]](https://lms.umb.sk/filter/tex/pix.php/6e80ce418af99bd8f1ac08505728072e.png)
![\small O'=[1, 1], \overrightarrow{e'_1}=[0, 1], \overrightarrow{e'_2}=[ 1 , 0] \small O'=[1, 1], \overrightarrow{e'_1}=[0, 1], \overrightarrow{e'_2}=[ 1 , 0]](https://lms.umb.sk/filter/tex/pix.php/a901128b615bb55454fdd7633d9cce87.png)
![\small O'=[0, 0], \overrightarrow{e'_1}=[-1, 0], \overrightarrow{e'_2}=[ 0 , -1 \small O'=[0, 0], \overrightarrow{e'_1}=[-1, 0], \overrightarrow{e'_2}=[ 0 , -1](https://lms.umb.sk/filter/tex/pix.php/5a58875d8d23211cfcb29a9f67520846.png)

