Projektívny priestor a kužeľosečky

Portál: Virtuálna Univerzita Mateja Bela
Kurz: Vybrané kapitoly z aritmetiky a analytickej geometrie
Kniha: Projektívny priestor a kužeľosečky
Vytlačil(a): Hosťovský používateľ
Dátum: štvrtok, 4 júna 2026, 03:01

Opis

Interaktívna učebnica

Obsah

Učebnica: Kužeľosečky v analytickej a projektívnej geometrii

   PDF formát učebnice Tu.  

   Stiahnite si ZIP súbor učebnice Tu.

  1. Vizualizácia kužeľosečky pomocou pomeru vzdialeností od ohniska a riadiacej priamky. Interaktívny applet: Metrická definícia kužeľosečky.
  2. Vizualizácia kužeľosečky pomocou projektívnych zväzkov: Interaktívny applet: Projektívna definícia kužeľosečky.

Pripomenutie pojmov

Vektorový priestor.
Zopakujte si
  1. Lineárna závislosť vektorov -  Tu.
  2. Báza vektorového priestoru - Tu.
  3. Skalárny súčin vektorov - Tu, bilineárne formy - Tu.
Afinný priestor.
Zopakujte si
  1. Zavedenie - Tu.
  2. Parametrické a neparametrické vyjadrenie podpriestoru - Tu.
Rôzne úlohy resp. konštrukcie
  1. Priamka \small \overleftrightarrow{PQ} . Dokážte, že v ľubovoľnom n-rozmernom afinnom priestore je dvoma rôznymi bodmi \small P \neq Q určená práve jedna priamka.
  2. Priamka spájajúca dva body, z ktorých je jeden nedostupný.

    Obr. Spojnica bodov. Otvorte si interaktívny applet Tu.
    Dokážte analytickými metódami, že konštrukcia popísaná v applete z obrázka Spojnica bodov je korektná. Pozrite si dôkazy v práci [CECH, 1950] v časti: § 25 . Konstrukce a počet.
  3. ...
\( .\)

Príklady - riešené

Riešené príklady.
  1. Zobrazenie \small f v priestore \small \mathbb R^4 , ktoré má vzhľadom na kanonickú bázu analytický výraz
    \small f(x,y) = x₁y₁ + x₁y₄ + 2x₂y₂ + 3x₃y₃ + 2x₃y₄ + x₄y₁ + 2x₄y₃ + 3x₄y₄
    je skalárnym súčinom. Nájdite nejakú ortogonálnu a ortonormálnu bázu priestoru \small \mathbb R^4 .
  2. Zadanie pre AI.
    Napíšte všeobecnú rovnicu roviny \small q, ktorá je určená bodmi \small A, B a na súradnicovej osi z vytína úsek dĺžky 4: \small A[−1; 3; 4], B[2; −3; −1]. Jedno riešenie klasickým spôsobom - parametricky (bodov a dvoma vektormi), druhé všeobecné riešenie pomocou vektorového súčinu, tretie bude grafické pomocou GeoGebry. Vytvor mi aj vhodný test v mathGPT spolu s linkom naň.
\( .\)

Cvičenie

Riešte úlohy z učebnice od strany 22  a doplňujúce úlohy k bilineárnym formám:
  1. Pozrite si riešené úlohy v beamer prezentácii Tu.
  2. Ukážte, že zobrazenie \small f v priestore \small \mathbb R^4 , ktoré má vzhľadom na kanonickú bázu analytický výraz
    \small f(x,y) = x₁y₁ + x₁y₄ + 2x₂y₂ + 3x₃y₃ + 2x₃y₄ + x₄y₁ + 2x₄y₃ + 3x₄y₄
    je skalárnym súčinom. Potom ešte vyriešte čiastkové úlohy:
    • Nájdite nejakú ortogonálnu a ortonormálnu bázu priestoru \small \mathbb R^4 .
    • Zistite, či sú vektory \small \vec{x},\vec{y} na seba kolmé:
      \small \vec{x} = (1,0,3,-2), \vec{y} = (2,-1,1,2).
    • Určte, aký uhol zvierajú vektory \small \vec{u},\vec{v}:
      \small \vec{u} = (2,1,0,1), \vec{v} = (0,3,1,-1).
    • Určte ortogonálne doplnky podpriestorov \small W₁, W₂ v priestore \small \mathbb R^4 :
      \small W₁ = [x], W₂ = [u,v]. Pozrite si riešenie od Andrii Golubtsov vo forme prezentácie Tu.
  3. Daná je bilineárna forma definovaná analyticky:
    \small f(x,y)=4 x_1 y_1 - 2 x_1 y_2 + 3 x_1 y_3 - 2 x_2 y_1 + 5 x_2 y_2 - x_2 y_3 + 3 x_3 y_1 - x_3 y_2 + 6 x_3 y_3
    Zistite, či predstavuje skalárny súčin. Výpočet urobte pomocou vlastných hodnôt matice formy.
\( .\)

Projektívne priestory

Projektívna rovina mení pohľad na geometriu. V projektívnej rovine sa aj rovnobežné priamky pretínajú a body „v nekonečne“ prestávajú byť abstraktným únikom.
Projektívna geometria sa zaoberá pojmami, ktoré sa premietaním (rovnobežným, stredovým) nemenia. Pred zavedením pojmu projektívny priestor uvedieme niektoré vlastnosti lineárnej kombinície bodov v afinnom priestore. V nasledujúcej vete si všimnite, že súčet koeficientov   x_0 , x_1 , \dots , x_n  je rovný 1.
Veta (Bod v simplexe afinného priestoru).
Ľubovoľný bod  X \in \mathbb{E}^n sa dá jednoznačne vyjadriť v tvare
 X = x_0O + x_1E_1 + \dots + x_nE_n,
kde  x_0 + x_1 + \dots + x_n = 1 a  \pmb{S} = \left\{ O, E_1, \dots, E_n \right\} je simplex afinného priestoru  \mathbb{E}^n .
Poznámky.
  1. Predchádzajúca veta platí len pre body euklidovského priestoru  \mathbb{E}^n . Body  E_1 = [1,0,\dots,0], \dots , E_n = [0,0,\dots,1] simplexu  \pmb{S} sú koncové body súradnicových vektorov  \vec{OE_i} (i=1,\dots,n) ortonormálnej bázy vektorového priestoru  \mathbb{V}_n .
  2. Body  A_1, \dots, A_k euklidovského priestoru  \mathbb{E}^n nazveme lineárne nezávislé, ak sú vektory  \vec{A_1A_2}, \vec{A_1A_3}, \dots, \vec{A_1A_k} lineárne nezávislé vo vektorovom priestore  \mathbb{V}_n . Neskôr ukážeme, že vlastnosť "lineárne nezávislé" hrá dôležitú úlohu aj v projektívnom priestore.
Predstavme si, že máme množinu všetkých bodov rovinnej paraboly. Takáto parabola má aj jeden nevlastný bod, ktorý nepatrí euklidovskej rovine a nedá sa vyjadriť pomocou súradníc vhodného simplexu. Obrázkok reprezentuje applet, v ktorom takýto nevlastný bod je určený priamkou  x=-1 alebo vektorom \vec{u} = (0,1).

Obr. Parabola – kvadratická funkcia. Aktivácia appletu Tu.
\( .\)

Ideálne body

Nevlastné body budeme označovať ako ideálne body a množinu všetkých nevlastných bodov ako ideálnu priamku. Zavedenie týchto prvkov prirodzene vychádza z pojmu rovnobežnosti – každá trieda rovnobežných priamok má spoločný ideálny bod. Uvedieme základné definície, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu pri algebraickom skúmaní kužeľosečiek.
Definícia.
Nech  \mathbb{E}^2=(\mathcal{A}, V_2(\mathbb{R}),-) je euklidovská rovina (afinný 2-rozmerný priestor, v ktorom je definovaný skalárny súčin).
     ♣   Ideálnym bodom rozumieme jednorozmerný vektorový podpriestor smerového priestoru  V_2(\mathbb{R}) .
     ♣   Ideálna priamka je množina všetkých ideálnych bodov tejto roviny.
Pripomeňme si, že afinný priestor  \mathbb{A}^n=(\mathcal{A}, V_n(\mathbb{R}),-) je definovaný pomocou neprázdnej množiny bodov  \mathcal{A} a vektorového priestoru  V_n(\mathbb{R}) . Pre každý vektor  \vec{v} \in V_n(\mathbb{R}) existujú body  A, B \in \mathcal{A} také, že  \vec{v} = B - A .
Rozšírme euklidovský priestor  \mathbb{E}^3 o všetky ideálne body. Získame tak nový,  (n+1) -rozmerný projektívny priestor. Ideálny bod je v tomto priestore jednoznačne určený smerovým vektorom priamky. Každý ideálny bod v euklidovskej rovine  \mathbb{E}^2 je určený svojím smerovým vektorom, t. j. jednorozmerným podpriestorom  V_2(\mathbb{R}) . Podobne, v euklidovskom priestore  \mathbb{E}^3 má ideálny bod tiež vektorový charakter a ideálna priamka je dvojrozmerný podpriestor.
Definícia (Projektívny priestor).
Euklidovský priestor  \mathbb{E}^3 rozšírený o všetky ideálne body a ideálne priamky nazveme projektívny priestor. Projektívne rozšírenie roviny  \mathbb{E}^2 nazveme projektívna rovina a označíme ju symbolom  \overline{\mathbb{E}}_2 .
Uvedená definícia projektívneho priestoru má charakter algebraický resp. analytický. Využíva výsledky súvisiace s vektorovým priestorom a afinným priestorom. V ďalšej kapitole zavedieme pojem projektívnej roviny aj axiomaticky, teda synteticky. Nasledujúca veta vyjadruje základnú vlastnosť projektívnej roviny. Ide vlastnosť, ktorá významne odlišuje projektívnu rovinu od euklidovskej roviny. Dôkaz vety urobíme až po zavedení súradnicového systému v projektívnej rovine.
Veta.
Dve rôzne priamky v projektívnej rovine sa pretínajú v práve jednom bode. Dve rovnobežné priamky sa pretínajú v ideálnom bode – tento patrí na spoločnú ideálnu priamku.
V projektívnej geometrii platí princíp duality: každému výroku o bodoch a priamkach existuje duálny výrok, ktorý vznikne výmenou pojmov „bod“ a „priamka“.
Princíp duality umožňuje, aby sa mnohé tvrdenia (a ich dôkazy) dali jednoducho transformovať. Pri štúdiu kužeľosečiek bude princíp duality užitočný napríklad pri prechode od bodového ku priamkovému pohľadu.
\( .\)

Desargues a Pappos roviny

Projektívna geometria na rozdiel od euklidovskej geometrie, ktorá sa zameriava na vzdialenosti, uhly a podobnosti, projektívna geometria študuje vlastnosti, ktoré sa zachovávajú pri stredovom premietaní – napríklad:
  1. kolineárnosť bodov (ležia na jednej priamke),
  2. priesečníky priamok,
  3. incidencie (vzťahy typu „bod leží na priamke“).
V projektívnej rovine sa predpokladá, že každé dve rôzne priamky sa pretínajú práve v jednom bode. Napríklad  aj rovnobežné priamky majú spoločný reálny bod..
Axiomatická definícia projektívnej roviny (Uvádzame formálnu definíciu pomocou množín a axióm).
Nech \small  B je množina bodov (neprázdna), \small  P – množina priamok, ktoré sú podmnožinami \small  B . Potom projektívna rovina je usporiadaná dvojica \small  \pi = (B, P) , pričom platia axiómy:
P1: Pre každé dva rôzne body existuje práve jedna priamka, ktorá ich obsahuje.
P2: Pre každé dve rôzne priamky existuje práve jeden bod, ktorý leží na oboch.
P3: Existujú štyri body, z ktorých žiadne tri neležia na jednej priamke (tzv. nekolineárne).
Tieto axiómy zabezpečujú, že rovina má dostatočne bohatú štruktúru a že sa v nej správajú priamky a body „projektívne“. Teda bez výnimiek - rovnobežky sa pretínajú.
Desarguesova veta.
Nech sú dané dve trojice navzájom rôznych bodov projektívnej roviny \small  A,B,C \in \pi, \small A',B',C' \in \pi tak, že \small S = AA' \cap BB' \cap CC'. Potom body \small P = AB \cap A'B', \small Q = AC \cap A'C', \small R = BC \cap B'C' sú kolineárne.
V axiomaticky zavedenej projektívnej rovine sa táto veta uvádza ako Axióma P4.

Obr. Desarguesova axióma, otvorte si interaktívny applet Tu.
 

Obr. Pappova axióma, otvorte si interaktívny applet Tu.
 
Definícia.
Projektívna rovina, pre ktorú platí Desarguesova axióma, sa nazýva desarguesovská rovina.
Pappova veta.
Nech p, p' \subset \pi sú dve rôzne priamky projektívnej roviny. Na priamke p ležia rôzne body \small A,B,C, na priamke p' rôzne body \small A',B',C', odlišné od priesečníka p \cap p'. Potom body \small P = AB' \cap A'B, \small Q = AC' \cap A'C, \small R = BC' \cap B'C sú kolineárne. 
V axiomaticky zavedenej projektívnej rovine sa táto veta uvádza ako Axióma P5.
Definícia.
 Prijektívna rovina, pre ktorú platí Pappova axióma P5, sa nazýva pappovská rovina. Každá pappovská rovina je zároveň aj desarguesovská, ale existujú roviny, ktoré sú desarguesovské, no nie sú pappovské.
Množina štyroch bodov \small \{A,B,C,D\} \subset \pi, z ktorých žiadne tri neležia na jednej priamke, sa nazýva úplný štvorroh. Body \small E = AB \cap CD, \small F = AC \cap BD, \small G = AD \cap BC sa nazývajú diagonálne body a tvoria tzv. diagonálny trojuholník. Ukážte, že diagonálne body E,F,G akéhokoľvek úplného štvorrohu neležia na jednej priamke. Vytvorte interaktívny applet pre takú situáciu.

Obr. Štvorroh; dynamický applet si otvoríte Tu.
Sformulujte duálnu definíciu k pojmu Štvorroh, ktorý nazvete úplný štvorstran. Vytvorte interaktívny applet pre takú situáciu.
\( .\)

Stredová kolineácia

Každý, kto niekedy kreslil 3D kocku na papier, intuitívne použil princíp stredovej kolineácie. Prečo sa kocka javí ako „skreslená“?  Stredová kolineácia vystihuje zobrazenie z priestoru na rovinu – tak, ako ho poznáme z fotografie, maľby či architektúry. Je to most medzi euklidovskou geometriou a vizuálnym vnímaním priestoru. Viac o kolineácii nájdete v kurze z Planimetrie Tu.
Definícia (Stredová kolineácia medzi dvoma rovinami).
Nech sú dané dve rôzne roviny  \alpha, \alpha' a bod \small S , ktorý neleží ani v jednej z nich.
  1. Stredová kolineácia je bijektívne zobrazenie dvoch rovín, pri ktorom každému bodu prvej roviny odpovedá jeho priemet zo stredu \small S do roviny druhej. Používa sa aj termín perspektívna kolineácia. 
  2. Stred premietania \small S sa nazýva stred kolineácie. Priamku  o , priesečnicu rovín  \alpha, \alpha' , nazývame osou stredovej kolineácie.

Obr. Stredová kolineácia, applet Tu.
Cvičenie. V perspektívnej kolineácii \mathcal{K}(S, o, A \rightarrow A') zostrojte obe úbežnice.

Obr. Úbežnice, otvorte si zadanie Tu.          Tu. Obraz bodu v rovine Tu.  Nástroj v GeoGebre pre kolineáciu si stiahnite Tu.
Definícia (Deliaci pomer v projektívnej rovine  \pi ). 
Nech \small A,B sú dva rôzne vlastné body priamky p a nech \small C je ľubovoľný bod tej istej priamky p .
  1. Ak je bod \small C vlastný, potom označíme \small \lambda_C  = \frac {|\overrightarrow{AC}|}{|\overrightarrow{BC}|} .
  2. Ak je bod \small C nevlastný, potom je  \lambda_C  = 1 .

Obr. Deliaci pomer bodov \small A,B,C , otvorte si interaktívny applet Tu.

Číslo  \lambda_C  \in \mathbb R nazývame deliac pomer bodu \small C vzhľadom na body \small A,B . Značíme ho \small \lambda_C = (ABC) . Využitím nevlastnej limity funkcie "deliaci pomer" ukážte, že

 \small (ABC_∞ )=\displaystyle\lim_{C\to\infty} \frac {|\overrightarrow{AC}|}{|\overrightarrow{BC}|} =1 .

Veta(Pappova).
Dvojpomer sa stredovým premietaním nemení.
Definícia(Dvojpomer).
Nech \small A, B, C, D sú štyri navzájom rôzne body priamky p
  1. Ak body \small A,B sú vlastné. Potom pomer  \mu = \frac {\lambda_C }{\lambda_D } , kde  \lambda_C, \lambda_D sú deliace pomery bodov \small C,D vzhľadom k bodom \small A,B , se nazýva dvojpomer bodov \small A, B, C, D v tomto poradí a značí sa \small \mu = = (ABCD). Otvorte si dynamický applet  Tu.
  2. Ak niektorý z bodov \small A,B je nevlastný, tak dvojpomer týchto bodov definujeme vzťahom \small (ABCD) = (CDAB)
Viac k dvojpomeru nájdete v práci [CHOD, 2013], str. 17 až 27.
Cvičenie.
  1. Na priamke p sú dané tri rôzne body \small A,B,C. Zostrojte bod \small D tak, aby \small (ABCD) = µ, kde µ je dane reálne číslo.
    Pomoc. Položte \small C = C' a na priamke \small p' nájdite body \small A', B' tak, aby \small (A'B'C') = µ, \small S = AA'∩BB'.
  2. Na priamke \small AB; A[4,-3]3]B[1,2] určte súradnice bodu \small C[c_1,c_2] tak, aby \small (ABC)=\frac {2}{3}. Potom určte dvojpomer \small (ABCD_∞ ).
\( .\)

Cvičenie

Cvičenie.
Riešte úlohy zo Zbierky [MON], kapitola: KUŽEĽOSEČKA AKO OBRAZ KRUŽNICE V KOLINEÁCII.
  1. Úloha 7.7.1. Daná je perspektívna kolineácia  \mathcal{K}(S; o; A, A').
    1. Narysujte vzor ideálnej priamky; úbežnica 1. druhu.
    2. Narysujte obraz ideálnej priamky; úbežnica 2. druhu.
  2. Úloha 7.7.2. Daná je perspektívna kolineácia \mathcal{K}(S; A; A') (u' je obraz ideálnej priamky) a bod A. Narysujte obraz bodu A v kolineácii \mathcal{K}.
  3. Úloha 7.7.3. Daná je perspektívna kolineácia \mathcal{K}(S; o; v') (kde v' je obraz ideálnej priamky) a priamka a. Narysujte obraz priamky a v kolineácii \mathcal{K}.
  4. Úloha 7.7.4. Daná je perspektívna kolineácia \mathcal{K}(S; o; u) (kde u je vzor ideálnej priamky) a priamka a. Narysujte obraz priamky a v kolineácii \mathcal{K}.
  5. Úloha 7.7.5. Daná je perspektívna kolineácia \mathcal{K}(S; o; v') a rôznobežné priamky a', b', pričom a' \cap b' \neq \varnothing. Narysujte vzory priamok a', b' v kolineácii \mathcal{K}.
  6. Úloha 7.7.6. Daná je perspektívna kolineácia \mathcal{K}(S; o; v') a rôznobežné priamky a', b', pričom a' \cap b' \in v'. Narysujte vzory priamok a', b' v kolineácii \mathcal{K}.
  7. Úloha 7.7.7. Daná je perspektívna kolineácia \mathcal{K}(S; o; v'). Nájdite také priamky a, b, že a \parallel b a zároveň aj pre ich obrazy platí a' \parallel b'.
  8. Úloha 7.7.8. Daná je perspektívna kolineácia \mathcal{K}(S; o; u) a kružnica k, pričom
    1. k \cap u = \varnothing
    2. u je dotyčnica kružnice k,
    3. u je sečnica kružnice k.
    Narysujte obraz kružnice k v kolineácii \mathcal{K}.
  9. Určenosť perspektívnej kolineácie. Zo zadaných prvkov dourčite stred kolineácie, os kolineácie a pár odpovedajúcich si bodov:
    1. Os kolineácie o a dva páry odpovedajúcich si bodov A, A'; B, B'.
    2. Tri páry odpovedajúcich si bodov A, A'; B, B'; C, C'.
    3. Stred kolineácie S, os kolineácie o a úbežník 1. druhu U.
  10. Vytvorte applet, ktorý bude interpretovať Pappovu axiómu. 
  11. Formuluj duálnu verziu Desarguesovej vety/axiómy – teda vetu, kde sa úlohy bodov a priamok vymenia. Vytvorte applet pre duálnu verziu Desarguesovej vety.
  12. V rozšírenej euklidovskej rovine sú dané štyri body \small A, B, P, Q, z ktorých žiadne tri nie sú kolineárne. Nech \small C = AB \cap PQ, \small R = AQ \cap PB, \small S = AP \cap BQ, \small D = RS \cap AB, \small T = RS \cap PQ, \small U = AT \cap PD. Dokážte, že body \small R, U, C sú kolineárne. 
    (Pri dôkaze využite Desargovu vetu.)
  13. Nech \small A, B, C sú tri rôzne kolineárne body rozšírenej euklidovskej roviny a \small P, Q, P', Q' sú také body, že priamky \small AB, PQ a \small P'Q' sú rôzne a pretínajú sa v bode \small C. Nech \small R = AQ \cap PB, \small S = AP \cap BQ, \small D = RS \cap AB, \small R' = AQ' \cap P'B, \small S' = AP' \cap BQ', \small D' = R'S' \cap AB. Dokážte, že \small D = D'
    (Pri dôkaze využite Desargovu vetu.)
  14. Deliaci pomer a dvojpomer
    Dvojpomer.
    Nech \small A,B,C,D body  ležia na jednej priamke. Dvojpomer usporiadanej štvorice bodov \small (A,B;C,D) je definovaný ako číslo \small (A, B; C, D) = \frac{AC \cdot BD }{BC \cdot AD} , kde \small XY označuje orientovanú vzdialenosť medzi bodmi \small X,Y .
    1. Vlastný bod medzi dvoma bodmi.
      V projektívnej rovine sú dané body \small A = [1 : 2 : 1], B = [4 : 5 : 1], C = [2.5 : 3.5 : 1].  Vypočítajte deliaci pomer bodu \small C vzhľadom na body \small A a B, t. j. určte   \small \lambda _C = (ABC) .
    2. Nevlastný bod.
      Body  \small A = [2 : 1 : 1], B = [5 : 4 : 1] určujú priamku. Bod  \small C = [3 : 3 : 0] je nevlastný bod tejto priamky.
      Určte deliaci pomer \small \lambda _C = (ABC).
    3. Na priamke \small AB; A[1,2]3]B[-3,-2] určte súradnice bodu \small C[c_1,c_2] tak, aby \small (ABC)=\frac {2}{3}. Potom určte dvojpomer \small (ABCD_∞ ).
  15. Dvojpomer
    1. Štyri vlastné body
      V projektívnej rovine sú dané body \small A = [0 : 0 : 1], B = [1 : 0 : 1], C = [2 : 0 : 1], D = [4 : 0 : 1].
      Vypočítajte dvojpomer \small (A, B; C, D).
    2. Jeden bod nevlastný
      Body \small A = [1 : 0 : 1], B = [2 : 0 : 1], C = [3 : 0 : 1], D = [1 : 0 : 0] (nevlastný bod).
      Vypočítajte dvojpomer \small (A, B; C, D).
  16. Na priamke p sú dané tri rôzne body \small A,B,C. Zostrojte bod \small D tak, aby
    1. \small (ABCD) = \mu, kde  \small \mu = -1,2, \frac{1}{2},
      Pomoc. Pozrite si prácu [CHOD, 2013], str. 27.
    2. \small (ABCD_\infty) = \mu, kde  \small \mu = -1,2, \frac{1}{2}.
Po zavedení homogénnych súradníc v projektívnej rovine (nasledujúca kapitola) budeme môcť deliaci pomer ako aj dvojpomer vypočítať algebraickou cestou. K tomu budeme potrebovať aj definíciu orientovanej vzdialenosti Vzdialenosť bodov \small A, B na priamke \small p bude meraná euklidovsky od bodu  \small A k bodu \small B . Nazveme ju orientovaná vzdialenosť a značíme ju \small |\overrightarrow{AB}| . Vzorec pre výpočet euklidovskej pomocou skalárneho súčinu ostáva v platnosti aj pre  vlastné body projektívnej roviny. Orientovanú vzdialenosť určíme pomocou normy odpovedajúceho vektora. Teda 
 \small |\overrightarrow{AB}| = ||B-A||=∥\vec v∥ = +\sqrt{\overrightarrow{AB}. \overrightarrow{AB}}     resp. pre opačne orientovanú vzdialenosť  \small |\overrightarrow{BA}| =  -\sqrt{\overrightarrow{AB}. \overrightarrow{AB}}=-|\overrightarrow{AB}|
Definícia.
Ak platí \small A = B , potom: \small |\overrightarrow{AB}| = 0
Ak je práve jeden z bodov \small A, B nevlastný, potom: \small |\overrightarrow{AB}| = \|\overrightarrow{BA}\| = \infty .
\( .\)

Homogénna súradnicová sústava

Prvý dôsledný koncept homogénnych súradníc zaviedol Jean-Victor Poncelet (1788–1867), ktorý ako vojnový zajatec vo Voroneži písal svoj slávny „Traité des propriétés projectives des figures“. Homogénne súradnice mu umožnili študovať vlastnosti geometrických útvarov nezávisle od euklidovskej metriky – čím položil základy modernej projektívnej geometrie.
Homogénne súradnice umožňujú algebraicky pracovať aj s nevlastnými bodmi.
Homogénna sústava súradníc v projektívnej rovine \small  \overline{\mathbb{E}}_2 je rozšírením karteziánskej súradnicovej sústavy euklidovskej roviny \mathbb E^2.
Nech bod A \in \mathbb E^2je (jednoznačne) určený karteziánskymi súradnicami \small  x_A,y_A \in \mathbb R. Teda nech platí \small A=[a_1,a_2]. Avšak bez ujmy na obecnosti môžeme takýto bod reprezentovať aj usporiadanou trojicou reálnych čísel. Vyslovíme základnú definíciu pre homogénne súradnice najskôr vlasrného a potom aj nevlastného bodu.
Definícia.
Homogénnymi súradnicami vlastného bodu \small A projektívnej roviny \overline{\mathbb{E}}_2 rozumieme každú usporiadanú trojicu \small [a_1, a_2, a_3], a_0 \neq 0, pre ktorú platí 
\small  x_A=\frac{a_1}{a_3}, y_A=\frac{a_2}{a_3}
  1. Z definície vyplýva, že každý vlastný bod projektívnej roviny \small  \overline{\mathbb{E}}_2 má nenulovú súradnicu  a_3
  2. Základný tvar homogénnych súradníc} vlastného bodu \small A projektívnej roviny \small  \overline{\mathbb{E}}_2 prestavuje usporiadanú trojicu reálnych čísel \small A= [a_1,a_2,1].
Skúmajme aké súradnice bude mať nevlastný bod \small U_\infty euklidovskej roviny \small \mathbb E^2. Teda aké súradnice bude mať ideálny bod projektívnej roviny \small \overline{\mathbb{E}}_2. Definícia ideálneho bodu hovorí, že ideálny bod je jednorozmerný vektorový podpriestor. Bod \small U_\infty môžeme chápať ako množinu \small \pmb u = \left\{ k . \vec u; k \in \mathrm R \right\}, kde \vec u je smerový vektor nejakej priamky s nevlastným bodom \small U_\infty. Pozrite si projekt "Vysvetlenie homogénnych súradníc a projektívnej geometrie"
Reprezentantom vektora (smeru nevlastného bodu) \small  \vec u je orientovaná úsečka \small \overrightarrow{BC} určená koncovými bodmi \small B, C. Homogénne súradnice smeru reprezentujúceho nevlastný bod \small U_\infty získame rozdielom homogénnych súradníc koncových bodov vektora, ktorý je jeho zvoleným reprezentantom. Dostaneme rovnosť
\small  \vec u=\small C-B=[c_1,c_2,1]-[b_1,b_2,1]=[c_1-b_1,c_2-b_2,0] .
Všimnime si dôležitú skutočnosť.
Body \small B, C sú vlastné a teda ich tretia homogénna súradnica je rovná číslu 1 a ich rozdiel bude vždy nulový. To predstavuje tretiu homogénnu súradnicu ideálneho bodu projektívnej roviny. Z uvedeného vyplýva, že reprezentant nevlastného bodu je jednoznačne určený každou usporiadanou dvojicou \small [u_1,u_2], pre ktorú platí \small u_1=k \dot (c_1-b_1),u_2=k \dot (c_2-b_2). To umožňuje definovať homogénne súradnice ideálneho bodu projektívnej roviny \small \overline{\mathbb{E}}_2.
Definície.
Homogénne súradnice ideálneho bodu projektívnej roviny \small \overline{\mathbb{E}}_2 (nevlastného bodu \small U_\infty euklidovskej roviny) sú určené trojicou
\small  [u_1, u_2, 0],
kde \small [u_1,u_2] \in \mathrm R \times \mathrm R sú karteziánske súradnice zvoleného reprezentanta nevlastného bodu (smeru) a tretia súradnica je rovná 0.

Homogénnymi súradnicami bodu  projektívnej roviny \small  \overline{\mathbb{E}}_2 rozumieme usporiadanú trojicu
\small  [kx, ky, kz] ,
kde \small  k \in \mathrm{R} - \left\{0 \right\} a [kx, ky, kz] \neq [0, 0, 0]
Poznámka. Homogénne súradnice ideálneho bodu si môžete predstaviť ako priesečník dvoch rovnobežných priamok. Nasledujúci applet umožňuje vizualizovať problém homogénnych súradníc nevlastného bodu.

Applet si stiahnete Tu.
\( .\)

Reprezentant bodu

Homogénne súradnice projektívnej roviny \small  \overline{\mathbb{E}}_2 reprezentujú triedu všetkých nenulových násobkov tej istej trojice. Napr. súradnice  [2,3,1],[4,6,2] reprezentujú totožné body v projektívnej rovine.  Binárna relácia  R je relácia ekvivalencie na množine \small  P=\overline{\mathbb{E}}_2 . Pre pevne zvolenú usporiadanú trojicu reálnych čísel  (x,y,z)\neq (0, 0, 0) množina všetkých usporiadaných trojíc
 \small  X=\left\{(kx, ky, kz), k\in \mathrm R \right\}
je jedna trieda z rozkladu \small  P/R podľa ekvivalencie  \small  R a predstavuje súradnice toho istého bodu. Triedy rozkladu budeme označovať pomocou hranatých zátvoriek:  [x,y,z] .
Definícia.
Ľubovoľnú usporiadanú trojicu reálnych čísel  (x,y,z) patriacu do triedy \small  X=[x,y,z] rozkladu \small  P/R budeme nazývať reprezentant bodu \small  X .
Zrejme platí: Ak  [x,y,z] sú homogénne súradnice vlastného bodu \small  X projektívnej roviny \small  \overline{\mathbb{E}}_2 , tak
 \left[ \frac{x}{z},\frac{y}{z}\right]
sú karteziánske súradnice bodu \small  X \in \overline{\mathbb{E}}_2 .
Z tejto definície vyplýva aj opačná konštrukcia. Ak máme vlastný bod \small  X \in \mathbb{E}^2 euklidovskej roviny určený karteziánskymi súradnicami   [x,y] , tak homogénne súradnice tohto vlastného bodu projektívnej roviny \small  \overline{\mathbb{E}}_2 budú mať tvar  \left[ \frac{x}{z},\frac{y}{z}, 1\right] . To umožňuje urobiť transformáciu afinných rovníc geometrických útvarov, ktoré obsahujú len vlastné body na projektívne rovnice.
Napríklad kružnica obsahuje len vlastné body. Afinná všeobecná rovnica kružnice so stredom  \small  S[a,b] a polomerom  r má vyjadrenie \small  (x-a)^2+(x-b)^2=r^2 . Po transformácii  x \rightarrow \frac{x}{z}; z \neq 0 dostaneme rovnicu kružnice v projektívnej rovine
 \left(x- a z \right)^2+ \left(y- b z \right)^2=r^2z^2.
Dokážete zodpovedať otázku: Má kružnica v projektívnej rovine aj ideálne body. Ak áno, tak aké majú vyjadrenie.
V nasledujúcom cvičení si priblížte prácu s lineárnou kombináciou bodov.
Uvažujme o trojici bodov \small  O_0 = [2,5,1],O_1 = [6,-4,2],O_2 = [1,3,0] , ktorá je zrejme lineárne nezávislá. Zdôvodnite toto tvrdenie. Každý bod \small  X projektívnej roviny tvorí s takouto trojicou bodov množinu lineárne závislých bodov. Preto ho možno vyjadriť ako lineárnu kombináciu \small X=\rho_0O_0+\rho_1O_1+\rho_2O_2.
Cvičenie.
Určite reprezentantov  (\rho_0,0,0), (0,\rho_1,0), (0,0,\rho_2) bodov  \small  O_0 , O_1, O_2 tak, aby bod  \small Q= (2, 1, -3) mal vyjadrenie
\small  Q= (\rho_0,0,0)-(0,\rho_1,0)+2 (0,0,\rho_2)
a zároveň, aby čísla  \rho_i boli racionálne.
\( .\)

Lineárna závislosť bodov

V euklidovskom priestore  \small \mathbb{E}^3 sme uviedli definíciu, že body \small  A_1, A_2 , A_3 sú lineárne závislé, ak sú lineárne závislé vektory \small a_i=\overrightarrow{OA_i} (i=1,2,3) , kde  O je počiatok súradnicového simplexu. Lineárna závislosť bodov v projektívnom priestore je koncept, ktorý rozširuje klasickú lineárnu závislosť z afinného priestoru do projektívneho prostredia. 
Homogénne súradnice projektívneho priestoru  \small \overline{\mathbb{E}}_2 umožňujú pomerne jednoducho charakterizovať závislosť bodov projektívneho priestoru.
Definícia (Lineárna závislosť bodov).
Body \small  A_1=[x_{a1},y_{a1},z_{a1}], \dots , A_k=[x_{ak},y_{ak},z_{ak}] projektívnej roviny  \overline{\mathbb{E}}_2 sa nazývajú lineárne závislé práve vtedy, keď hodnosť matice 
\small \mathbb{M}=\left( \begin{array}{ccc} x_{a1} & y_{a1} & z_{a1} \\ x_{a2} & y_{a2} & z_{a2} \\ \vdots \\ x_{ak} & y_{ak} & z_{ak} \\ \end{array} \right)
je menšia ako  k . Body sú lineárne nezávislé, ak nie sú lineárne závislé. Dva lineárne nezávislé body sa nazývajú aj rôzne body.
Cvičenie.
O nasledujúcich množinách bodov zistite, či sú lineárne závislé resp. nezávislé.
  1. \small  A_1=(2, -1, 3),A_2=(0, 2, -1), A_3= (4, 0, 1),A_4 = (1, 1, -2)
  2. \small  A_1=(-1, 2, -6.4),A_2=(3, -6, 19.2)
\( .\)

Príklad kolineácie

Cvičenie.
Určte maticu stredovej kolineácie, ktorá je určená stredom \small S, osou \small o=PQ a dvojicou odpovedajúcich bodov \small A,A'. Applet Tu.
Výpočet matice transformácie simplexovou metódou.
  1. Zapíšte dané údaje v homogénnych súradniciach:
    \small  P = [-3,2,1]^T,\; Q = [5,-1,1]^T,\; S = [3,1,1]^T,\; A = [1,-1,1]^T,\; A' = [0,-2,1]^T .
  2. Uvažujte všeobecnú projektívnu maticu kolineácie:
    \small  M = \begin{pmatrix} a & b & c \\ d & e & f \\ g & h & i \end{pmatrix},
    kde \small a, b, \ldots, i sú neznáme reálne čísla. Matica je určená až na skalárny násobok (projektívne).
  3. Využite podmienky kolineácie:
    • body osi \small P, Q sú fixné: \small  M P \sim P,\; M Q \sim Q ,
    • stred \small S je vlastný: \small  M S \sim S ,
    • bod \small A má obraz \small A': \small  M A \sim A' .
    Komentár: Každá podmienka \small  M X \sim Y znamená, že existuje skalár \small k_X, pre ktorý platí  \small M X = k_X Y . Táto rovnosť poskytuje dve nezávislé lineárne rovnice pre prvky matice \small M.
  4. Zostavte sústavu lineárnych rovníc pre prvky matice M:
    Pre bod \small P: \small  \begin{cases} -3a + 2b + c = k_P(-3) \\ -3d + 2e + f = k_P(2) \\ -3g + 2h + i = k_P(1) \end{cases}
    Pre bod \small Q: \small  \begin{cases} 5a - b + c = k_Q(5) \\ 5d - e + f = k_Q(-1) \\ 5g - h + i = k_Q(1) \end{cases}
    Pre stred \small S: \small  \begin{cases} 3a + b + c = k_S(3) \\ 3d + e + f = k_S(1) \\ 3g + h + i = k_S(1) \end{cases}
    Pre bod \small A:  \small \begin{cases} a - b + c = k_A(0) = 0 \\ d - e + f = k_A(-2) \\ g - h + i = k_A(1) \end{cases}

    Z týchto štyroch maticových rovníc dostaneme 12 homogénnych lineárnych rovníc s 13 neznámymi. Nenulové riešenie za určitých predpokladov existuje a každé iné je jeho násobkom. 
    V našom príklade sústava má 8 nezávislých rovníc (tretie v každej skupine je závislé), čo určí maticu do projektívneho faktora. Neznáme sú a,\ldots,i a pomocné skaláre \small k_P, k_Q, k_S, k_A. Riešte sústavu pre a,\ldots,i. Po riešení (napr. v GeoGebre CAS si pozrite riešenie Tu) dostaneme maticu projektívne ekvivalentnú.
  5. Riešenie je určené ako lineárna kombinácia dvoch parametrov \small k_A,k_S — neznámych, ktoré môžete voliť ľubovoľne.
     M_{\text{Sol}} = k_A \cdot M_A + k_S \cdot M_S + \begin{pmatrix} 0 & 0 & 0 \\ 0 & 0 & 0 \\ g & h & i \end{pmatrix}
    To znamená, že riešenie sústavy (hľadanie matice transformácie resp. kolineácie) má 2 stupne voľnosti. Riešenie je 2-parametrická rodina matíc!
    Poznámky.
    V projektívnej geometrii sú takéto parametre často výsledkom toho, že podmienky definujú iba tvar zobrazenia, nie jeho mierku/rozmery.  Preto je miera voľnosti kladná a môžeme zvoliť hodnoty, ktoré sú výhodné:
    1. 0 alebo 1 pre jednoduché testovanie,
    2. alebo také, ktoré dávajú pekné čísla v matici.
    Záver:
    Získaná matica \small M určuje perspektívnu kolineáciu s daným stredom \small S, osou \small o = PQ a predpísanou zmenou bodu \small A \mapsto A'. Metóda využíva jednoduché lineárne podmienky a je analogická postupu určovania afinných zobrazení z korešpondencie bodov (simplexov).
    Za nájdenie (určenie)p matice kolineácie z tohto cvičenia získate 2 plusové body.
\( .\)
Ukážka variabilnej matice stredovej kolineácie, v ktorej môžete meniť vstupné hodnoty. Applet si otvoríte Tu.  Príklad stredovej kolineácie Tu.
Vypracujte odpovede do pracovného listu, ktorý si stiahnite Tu.
\( .\)

Cvičenie

Cvičenie.
Riešte úlohy .
  1. Lineárna závislosť bodov
    1. Dokážte, že lineárna závislosť, resp. lineárna nezávislosť bodov projektívnej roviny \small \overline{\mathbb{E}}_3 nezávisí od výberu reprezentantov týchto bodov.
    2. O nasledujúcich množinách bodov zistite, či sú lineárne závislé resp. nezávislé. Body sú určené svojimi reprezentantmi:
      • \small A_1 = (-1, 2, -6.4), \small A_2 = (3, -6, 19.2), \small A_3 = (0, 1, 1);
      • \small A_1 = (2,3,-2), \small A_2 = (1,2,-4), \small A_3 = (0, 1, -6).
    3. Trojica bodov \small O_0 = [1,0,0], \small O_1 = [0,2,0], \small O_2 = [0,0,1] je zrejme lineárne nezávislá. Každý bod \small X projektívnej roviny tvorí s takouto trojicou množinu lineárne závislých bodov. Preto ho možno vyjadriť ako lineárnu kombináciu
      \small X = \rho_0 O_0 + \rho_1 O_1 + \rho_2 O_2.
      Určite reprezentantov (\rho_0,0,0), (0,\rho_1,0), (0,0,\rho_2) bodov \small O_0, O_1, O_2 tak, aby bod \small Q = (2, 1, -3) mal vyjadrenie (\small Q = (\rho_0,0,0) - (0,\rho_1,0) + 2(0,0,\rho_2), a zároveň, aby čísla \small \rho_i boli racionálne. Pozri prácu [CIZ, 1984], str. 29.
    4. Ukážte, že body s reprezentantmi \small (a) = (2, 3,-2), \small (b) = (1, 2, -4), \small (c) = (0, 1, -6) incidujú s jednou priamkou. Určite \lambda, \mu tak, aby \small  (a) = \lambda (b) + \mu (c). Určite \small t v trojici \small (4, -1, t) tak, aby bod s týmto reprezentantom incidoval s priamkou \small (ab) a nájdite \sigma, \tau tak, aby  \small (4, -1, t) = \sigma (a) + \tau (b). .
Riešte úlohy zo Zbierky [MON], kapitola: VYJADRENIE PRIAMKY V HOMOGÉNNYCH SÚRADNICIACH.
  1. Úloha 6.1.1.
    Body dané karteziánskymi súradnicami vyjadrite pomocou homogénnych súradníc:
    \small A[0;0], B[1;0], C[0;1], D[1;1], E[3;-2], F[-4;-3]
  2. Úloha 6.1.2.
    Vyjadrite homogénne súradnice nevlastných bodov priamok \small  p, q, r
    \small p: x-2y+1=0
    \small q: 3x+4y+2=0
    \small r: -5x+y-6=0
  3. Úloha 6.1.3.
    Vypočítajte súradnice nevlastného bodu projektívnej priamky \small AB, ak \small A[1;-1;3]_h, B[2;4;7]_h
  4. Úloha 6.1.4.
    Napíšte rovnicu priamky v homogénnych súradniciach, ak v karteziánskych má rovnicu:
    a) \small x+3y-4=0
    b) \small 2x-5y+1=0
    c) \small 3x-2y=0
  5. Úloha 6.1.5.
    Samodružný bod afinnej transformácie, ktorá je daná rovnicami:
    \small x'=2x-y+1
    \small y'=x+3y+2
    vyjadrite homogénnymi súradnicami.
  6. Úloha 6.1.6.
    Rovnicu kružnice \small x^2+y^2=4 napíšte v homogénnych súradniciach a uveďte homogénne súradnice aspoň jedného jej bodu.
  7. Úloha 6.1.7.
    V \small \overline{\mathbb{E}}_2 určte spoločné body kružnice \small x^2+y^2=1 a nevlastnej priamky.
  8. Úloha 6.1.8.
    Napíšte:
    a) všeobecnú rovnicu,
    b) parametrické vyjadrenie projektívnej priamky \small AB, ak \small A[2;3;1]_h, B[7;-2;2]_h
  9. Úloha 6.1.9.
    Dokážte, že v projektívnej rovine sa každé dve rôzne priamky pretínajú práve v jednom bode.
  10. Úloha 6.1.10.
    Dokážte, že každý bod projektívnej priamky \small s: z=0 je nevlastný.
\( .\)
\( .\)

Priamka v projektívnej rovine

V konštrukčnej geometrii (v Hilbertovom axiomatickom systéme) priamka sa nedefinuje. Formuluje sa axióma incidencie
       Dvoma rôznymi bodmi prechádza práve jedna priamka a popisuje sa primitívny vzťah incidencia.
Pomocou axiómy incidencie a primitívneho vzťahu sa vyjadruje vzájomný vzťah bodu a priamky. 
V afinnej geometrii (v euklidovskej rovine \small  \mathbb E^2 ) priamka určená dvoma rôznymi bodmi \small  A,B sa definuje ako množina bodov
\small  \overleftrightarrow{AB}=\left\{ X \in \mathbb E^2; X=A+t(B-A) \right\}
Keďže vieme, že lineárne nezávislé body v projektívnej rovine \small \overline{\mathbb{E}}_2 sú vlastne rôzne body, tak môžeme bez ujmy na obecnosti vysloviť definíciu:.
Definícia.
Množina všetkých bodov projektívnej roviny, ktoré sú lineárne závislé od dvoch rôznych bodov \small  A,B \in \overline{\mathbb{E}}_2 \; (A \neq B) , sa nazýva priamka (projektívnej roviny \small  \overline{\mathbb{E}}_2 ).   Budeme ju tiež symbolicky označovať ako \small  p=\overleftrightarrow{AB} .
Všetky body projektívnej priamky \small  p=\overleftrightarrow{AB} možno vyjadriť zápisom
[Priam]
\small  \forall X \in p \; \exists ( k_0, k_1) \in \mathrm R \times \mathrm R;\; X= k_0 A + k_1B
projektívna priamka 
Uvedený zápis sa nazýva lineárne vyjadrenie priamky \small  p=\overleftrightarrow{AB} .  Po zavedení definície priamky v projektívnej rovine môžeme dokázať vetu, ktorá charakterizuje projektívnu rovinu. Body patriace jednej priamke sa nazývajú kolineárne body.
Veta.
Každé dve rôzne priamky v projektívnej rovine \small  \overline{\mathbb{E}}_2 sa pretínajú v práve jednom bode.

Dôkaz. Nech sú dané priamky \small p=\overleftrightarrow{AB},q=\overleftrightarrow{CD} . Potom lineárne vyjadrenie týchto priamok má tvar

\small  p = r_0 A + r_1B
\small  q = s_0 C + s_1D

Pre spoločné body  X \in p \cap q oboch priamok musí platiť

\small  r_0 A + r_1B=s_0 C + s_1D

Po dosadení homogénnych súradníc \small  A=[x_{a},y_{a},z_{a}],B=[x_{b},y_{b},z_{b}] ,   C=[x_{c},y_{c},z_{c}], D=[x_{d},y_{d},z_{d}] bodov \small A,B,C,D dostaneme lineárnu sústavu troch rovníc o štyroch neznámych \small r_0,r_1,s_0,s_1. Keďže body \small A,B a tiež body \small C,D sú lineárne nezávislé rôzne), tak matica sústavy \small  r_0 A + r_1B=s_0 C + s_1D má hodnosť rovnú 3. Teda vždy existuje 1-parametrické riešenie danej lineárnej sústavy - existuje aspoň jeden spoločný bod priamok. 

Cvičenie.
Nech sú dané priamky \small  p=\overleftrightarrow{AB},q=\overleftrightarrow{CD} , ktoré sú určené bodmi s ich homogénnymi súradnicami
  1. \small  A=[2,1,1],B=[5,-4,1],C=[1,-2,1],D=[7,2,1]
  2. \small  A=[2,1,1],B=[5,3,1],C=[1,-2,1],D=[7,2,1]
Určite vzájomnú polohu priamok (určite súradnice ich spoločného bodu). Pozrite si Interaktívnu učebnicu, str. 41-43.
\( .\)

Vektorový súčin

V projektívnej rovine \small  \mathbb{P}^2 pracujeme s homogénnymi súradnicami. Body aj priamky sú reprezentované usporiadanými trojicami reálnych čísel - trojrozmernými vektormi. Napríklad pre
  • bod: \small  \vec{P} = (x , y , z) ,
  • priamku: \small  \vec{\ell} = (a : b : c) ,
platí, že bod \small  \vec{P}  leží na priamke \small  \vec{\ell} práve vtedy, keď (pre skalárny súčin!) platí:
\small  \vec{\ell}^\top \vec{p} = ax + by + cz = 0 .
Priamka v projektívnej rovine (samozrejme aj v euklidovskej) je jednoznačne určená dvoma rôznymi bodmi (axióma incidencie).
Tvrdenie (Určenie priamky dvoma bodmi).
Nech \small  \vec{p}_1,\vec{p}_2 sú dva rôzne body (vektory) v projektívnej rovine. Body \small  \vec{p}_i  (i=1,2) ležia na priamke \small  \vec{\ell} , ak platí \small  \vec{\ell}^\top \vec{p}_i = 0 . Teda musia byť splnené rovnosti:
\small  \vec{\ell}^\top \vec{p}_1 = 0, \quad \vec{\ell}^\top \vec{p}_2 = 0.
To znamená, že vektor (priamka) \small \vec{\ell} je ortogonálny (v zmysle skalárneho súčinu) na oba vektory (body) \small  \vec{p}_1,\vec{p}_2 . Vektory \small  \vec{p}_1,\vec{p}_2 určujú rovinu prechádzajúcu počiatkom. Vektor kolmý na túto rovinu, dostaneme pomocou vektorového súčinu \small  \vec{\ell} = \vec{p}_1 \times \vec{p}_2
Vektor \small  \vec{\ell} predstavuje hľadanú priamku, ktorá je určená bodmi  \small \vec{p}_1,\vec{p}_2
Príklad (Rovnica priamky v projektívnej rovine).
Určte rovnicu priamky v projektívnej rovine, ktorá je určená bodmi \small  \vec{p}_1 = (1 : 2 : 1), \vec{p}_2 = (3 : -1 : 1) .
Riešenie. Pre body \small  \vec{p}_1 = (1 : 2 : 1), \vec{p}_2 = (3 : -1 : 1) je ich vektorový súčin
\small  \vec{\ell} = \vec{p}_1 \times \vec{p}_2 = \begin{vmatrix} \vec{i} & \vec{j} & \vec{k} \\ 1 & 2 & 1 \\ 3 & -1 & 1 \end{vmatrix} = (2 \cdot 1 - 1 \cdot (-1),\; 1 \cdot 3 - 1 \cdot 1,\; 1 \cdot (-1) - 2 \cdot 3) = (3,\; 2,\; -7).
Teda rovnica priamky je \small  3x + 2y - 7z = 0.
Duálna - obrátená úloha: Priesečník dvoch priamok \small  p,q získame tiež vektorovým súčinom  \small  R = \vec{p} \times \vec{q} .
Cvičenie.
Nech sú dané priamky  p=\overleftrightarrow{AB},q=\overleftrightarrow{CD} , ktoré sú určené bodmi s ich homogénnymi súradnicami
  1. \small  A=[2,1,1],B=[5,-4,1],C=[1,-2,1],D=[7,2,1]
  2. \small  A=[2,1,1],B=[5,3,1],C=[1,-2,1],D=[7,2,1]
Určite vzájomnú polohu priamok. Určite súradnice ich spoločného bodu pomocou vektorového súčinu. Pozrite učebnicu, strany 44-46. 
\( .\)

Všeobecná rovnica priamky

Nech sú dané dva rôzne body \small A,B projektívnej roviny \small \overline{\mathbb{E}}_2 a ich homogénne súradnice \small A=[a_0,a_1,a_2],\small B=[b_0,b_1,b_2]. Pre súradnice ľubovoľného bodu \small X=[x,y,z] priamky \small p=\overleftrightarrow{AB} platí
[LinKom]
\small \forall X \in p \; \exists ( k_0, k_1) \in \mathrm R \times \mathrm R;\; X= k_0 A + k_1B.
lineárna kombinácia bodov
Po dosadení súradníc bodu \small X a po úprave dostaneme sústavu troch rovníc
[ParRov]
\small \begin{array}{c} x = k_0a_0 + k_1b_0\\ y = k_0a_1 + k_1b_1\\ z = k_0a_2 + k_1b_2, \end{array}
parametrické vyjadrenie
kde \small k_0, k_1 \in \mathrm R, k^2_0 + k^2_1 \neq 0. Sústavu rovníc [ParRov] nazývame parametrické vyjadrenie projektívnej priamky určenej bodmi \small A,B. Bod \small X=[x,y,z] priamky \small p=\overleftrightarrow{AB} je lineárne závislý od bodov \small A,B. Preto matica
\small \mathbf X=\left( \begin{array}{ccc} x & y & z\\ a_0 & a_1 & a_2\\ b_0 & b_1 & b_2 \end{array}\right)
má hodnosť 2 a determinant \small \left| \mathbf X \right| tejto matice musí byť rovný nule. Rozvinutím determinantu \small \left| \mathbf X \right| podľa prvého riadku získame rovnicu s tromi neznámymi \small x,y,z
[VseoRov]
\small ax+by+cz=0,\quad a=\begin{vmatrix} a_1 & a_2 \\ b_1 & b_2 \end{vmatrix}, \quad b=-\begin{vmatrix} a_0 & a_2 \\ b_0 & b_2 \end{vmatrix}, \quad c=\begin{vmatrix} a_0 & a_1 \\ b_0 & b_1 \end{vmatrix}
všeobecná rovnica
Rovnicu [VseoRov] nazývame všeobecná rovnica projektívnej priamky určenej bodmi $A=[a_0,a_1,a_2]\], $B=[b_0,b_1,b_2]\].
\( .\)

Priečka mimobežiek - návod

Príklad. Určte vzdialenosť dvoch mimobežiek. (Pozrite si prácu [Eduard Čech: Základy analytické geometrie, online PDF § 42, str. 109: Vzdálenost dvou mimoběžek ], v príklade je použitá pôvodná symbolika) 

Nech prvá mimobežka je určená bodom \small P a vektorom \small \mathbf{A}, druhá mimobežka bodom \small Q a vektorom \small \mathbf{B}. Body na mimobežkách majú tvar \small P + x\mathbf{A}, \quad Q + y\mathbf{B} .  Je potrebné vypočítať čísla \small x a \small y.

Vektor \small (Q + y\mathbf{B}) - (P + x\mathbf{A}) je kolmý na vektory \small \mathbf{A} aj \small \mathbf{B}. Preto platí
\small \bigl((Q+ y\mathbf{B})-(P + x\mathbf{A})\bigr)\cdot \mathbf{A} = 0,\qquad \bigl((Q+ y\mathbf{B})-(P + x\mathbf{A})\bigr)\cdot \mathbf{B} = 0.
Teda dostávame sústavu:
\small x\,(\mathbf{A}\cdot \mathbf{A}) - y\,(\mathbf{A}\cdot \mathbf{B}) = (Q-P)\cdot \mathbf{A},
\small x\,(\mathbf{A}\cdot \mathbf{B}) - y\,(\mathbf{B}\cdot \mathbf{B}) = (Q-P)\cdot \mathbf{B}.
Keďže vektory \small \mathbf{A}, \mathbf{B} sú lineárne nezávislé, determinant sústavy
\small \begin{vmatrix} \mathbf{A}^2 & -(\mathbf{A}\cdot \mathbf{B})\\ \mathbf{A}\cdot \mathbf{B} & -\mathbf{B}^2 \end{vmatrix} \neq 0,
a preto možno z posledných dvoch rovníc vypočítať čísla \small x a \small y.

Vzdialenosť dvoch mimobežiek je potom rovná vzdialenosti nájdených bodov   \small P + x\mathbf{A},\quad Q + y\mathbf{B}.
\( .\)

Priečka mimobežiek - príklad

Zadanie (Riešený príklad - os mimobežiek).
V euklidovskom modeli projektívneho priestoru \small \overline{\mathbb{E}}_3 uvažujme dve mimobežné (skew) priamky:
\small p: \; X= {A} + s\vec{u}, \quad {A}=(0,0,0),\ \vec{u}=(1,0,1),
\small q: \;  X={B} + t\vec{v}, \quad {B}=(0,1,0),\ \vec{v}=(0,1,1).
Nájdite priečku (common perpendicular) – priamku, ktorá je kolmá zároveň na \small p aj na \small q, a určte jej parametrické rovnice.
Riešenie (kroky):
  1. Myšlienka: Ak je priečka spojením bodov \small P \in p; Q \in q, potom vektor \small \overrightarrow{PQ} musí byť kolmý na smerové vektory \small \vec{u}; vec{v}. Označme:
    \small P = {A} + s\vec{u}, \quad Q = {B} + t\vec{v}.
    Požadujeme:
    \small ({P} - {Q}) \cdot \vec{u} = 0, \quad (\small {P} - {Q}) \cdot \vec{v} = 0.
  2. Napíšeme sústavu:
    \small ({A} + s\vec{u} - {B} - t\vec{v}) \cdot \vec{u} = 0.
    \small ({A} + s\vec{u} - {B} - t\vec{v}) \cdot \vec{v} = 0.
    Použijeme \small {A}=(0,0,0), {B}=(0,1,0), \vec{u}=(1,0,1), \vec{v}=(0,1,1).
  3. Vypracovanie sústavy: Nech \small \vec{w} = {A} - {B} = (0,-1,0). Potom:  \small {A} + s\vec{u} - {B} - t\vec{v} = \vec{w} + s\vec{u} - t\vec{v}=(s,-1-t,s-t).  
    Po dosadení
    \small (s,-1-t,s-t) \cdot (1,0,1) = 0.
    \small (s,-1-t,s-t) \cdot (0,1,1) = 0.
    Sústava skalárnych rovníc dáva riešenie: \small s = -\frac{1}{3}, \quad t = -\frac{2}{3}.
  4. Nájdenie bodov \small P a \small Q:
    \small P = {A} + s\vec{u} = \left(-\frac{1}{3},\,0,\,-\frac{1}{3}\right),
    \small Q = {B} + t\vec{v} = \left(0,\,\frac{1}{3},\,-\frac{2}{3}\right).
    Vektor \small \overrightarrow{PQ} = Q - P = \left(\frac{1}{3},\,\frac{1}{3},\,-\frac{1}{3}\right), ktorý po vynásobení 3 dá smerový vektor (1,1,-1).
  5. Rovnice priečky: Priečka m má parametrické rovnice: \small m: \; {X} = \left(-\frac{1}{3},\,0,\,-\frac{1}{3}\right) + \lambda (1,1,-1)
     \small x= -\frac{1}{3} + \lambda,
      \small y= \; \;0 + \lambda,
     \small z=-\frac{1}{3} - \lambda .
    Overenie: \small \overrightarrow{PQ} \cdot \vec{u} = 0 a \small \overrightarrow{PQ} \cdot \vec{v} = 0.
 \(\small . \)
Neriešená úloha.

Nech \small p prechádza bodom \small A=(1,0,2) so smerovým vektorom \small \vec{u}=(2,-1,1) a \small q prechádza bodom \small B=(0,2,1) so smerovým vektorom \small \vec{v}=(1,1,2). Určite priečku týchto mimobežných priamok (ak existuje): nájdite body \small P \in p, \small Q \in q a parametrické rovnice priamky m tak, aby \small \overrightarrow{PQ} bol kolmý na \vec{u} aj na \vec{v}.

Tip: postupujte rovnakým spôsobom ako v riešenom príklade (nastavte parametre s,t a riešte dve skalárne podmienky).

Cvičenie

Cvičenie.
Riešte úlohy .
Priamka v projektívnej rovine
  1. Dané priamky \small p = \overleftrightarrow{AB} a \small q = \overleftrightarrow{CD}, ktorých homogénne súradnice bodov sú:
    1. \small A = [2,1,1],B = [5,-4,1],C = [1,-2,1], D = [7,2,1]
    2. \small A = [2,1,1],B = [5,3,1],C = [1,-2,1], D = [7,2,1]
    Určite nevlastné body priamok (určite ich homogénne súradnice).
  2. Určite všeobecné aj parametrické vyjadrenie priamok (\small \overleftrightarrow{AB} a \small \overleftrightarrow{CD} v projektívnej rovine, ktoré sú určené bodmi s reprezentantmi \small A = [0,0,1], \; B = [-2,3,0], \; C = [0,-1,3], \; B = [-2,3,0]. Určite súradnice ich spoločného bodu.
  3. Napíšte rovnicu priamky v projektívnej rovine, ktorá je určená priesečnicou priamok  y + 2z + 9 = 0, \quad x + z + 3 = 0 a je rovnobežná s osou O_x.
  4. Vzhľadom k afinnému repéru \small \langle O[0,0,0]; \vec e_1(1,0,0); \vec e_2(0,1,0); \vec e_3(0,0,1) \rangle v \mathbb{E}^3 je daná priamka p všeobecným vyjadrením  p: 2x+y-z-2=0; \quad x-y+z+1=0. Určite rovnice priamky p v indukovaných homogénnych súradniciach a určite súradnice nevlastného bodu priamky p. Pozri prácu [JAN, 2001], str. 23.
  5. Určte v priestore vzdialenosť bodu \small G = [-1,4,-1] od priamky prechádzajúcej bodmi \small P_1 = [7,3,4] a P_2 = [3,4,7].
  6. Určte priečku dvoch mimobežiek určených bodmi \small P = [1,0,1],\; A_\infty= [1,2,0] a  \small Q_\infty= [0,1,0],\;B = [0,1,1] .
    Výsledok: Priečka prechádza bodom  \small \displaystyle R=\!\left(\tfrac{4}{3},\tfrac{2}{3},1\right) so smerovým vektorom  \small \vec{d}=(2,-1,1). Parametricky 
     \small   \mathbf{X}=\Big(\tfrac{4}{3}+2\lambda,\;\tfrac{2}{3}-\lambda,\;1+\lambda\Big).
\( .\)

Kružnica v projektívnej rovine

Poučenie z histórie.
Fermat kružnicu definoval ako množinu bodov, ktoré majú konštantnú vzdialenosť  r od stredu, pričom túto vzdialenosť opisoval algebraicky. Fermat používal písmená na označenie premenných/vzdialeností, ktoré zodpovedali dĺžkam úsekov.
V modernej notácii môžeme jeho prístup chápať nasledovne:
  • Predstavme si, že  x,y označujú vzdialenosti bodu \small M od dvoch pevných referenčných priamok  a,b , ktoré sú na seba kolmé.

Dynamickú konštrukciu s pohyblivým bodom \small M si otvoríte Tu.
  • Kružnica je potom definovaná ako súčet druhých mocnín týchto vzdialeností a tento súčet je rovný štvorcu polomeru:  x^2+y^2=r^2 . To vyplýva z Pytagorovej vety, z euklidovskej geometrie.
Z uvedeného príkladu vidieť, že "zatiaľ" Fermat nepotreboval súradnicové osi. Až Descartes si uvedomil, že priamky  a,b možno generalizovať, a tak vznikla karteziánska sústava.
 \(\small . \)

Kružnica - pojem

V tejto časti uvedieme okrem definície kružnice aj niektoré afinné vlastnosti kružnice, ktoré sa využívajú pri riešení úloh o kružnici v afinnej rovine.  V úvode tejto kapitoly sme uviedli historickú vsuvku o Fermatovom poňatí kružnice, ktoré sa opiera o axiomatické zavedenie pojmu kružnica v Euklidových Základoch.  Euklides ale aj Fermat využívajú nasledujúcu definíciu. Pozrite si diplomovú prácu "Jan Končel: Využití internetu ve výuce analytické geometrie na střední škole. Dostupná Tu, PDF, Repozitár.
Definícia (Kružnica).
Kružnica \small k(S,r) určená stredom \small S a polomerom \small r je množina všetkých bodov \small X = [x,y] afinnej roviny, ktoré majú od pevného bodu \small S = [s_1, s_2] konštantnú vzdialenosť \small r > 0.

     Formálne zapísané:  \small |XS| =\sqrt{(x-s_1)^2+(y-s_2)^2} =r^2. Rovnica kružnice má tvar

 
\small  (x-s_1)^2+(y-s_2)^2 =r^2.
afinná rovnica kružnice
Príklad.
Zistite, či body \small A[2; 1], B[2; 5], C[4; 5] a D[-1; 2] leží na tej istej kružnici.

Mocnosť bodu ku kružnici
Daná je kružnica \small k(S, r) rovnicou \small (X-S)^2=r^2 a ľubovoľný bod \small M roviny. Reálne číslo
[Moc]
\small \mu_k(M)=|SM|^2-r^2
mocnosť bodu

nazývame mocnosť bodu \small M vzhľadom na kružnicu \small k.

Veta.
Pre mocnosť bodu \small M ku kružnici \small k platí:
  •  \small \mu_k(M) > 0 \quad \Leftrightarrow \quad  |SM| >r \quad \Leftrightarrow \quad M je vonkajším bodom kružnice \small k;
  • \small \mu_k(M) =0 \quad \Leftrightarrow \quad   |SM| =r \quad \Leftrightarrow \quad M leží na kružnici \small k;
  •  \small \mu_k(M) < 0 \quad \Leftrightarrow \quad |SM| < r \quad \Leftrightarrow \quad M je vnútorným bodom kružnice \small k.

     Dôkaz tohto tvrdenia nájdete Tu (v kurze Planimetria).

Veta 1.
Mocnosť bodu \small M ku kružnici \small k(S,r) nezávisí od polohy sečnice kružnice, ktorá prechádza bodom \small M .
Dôkaz.
  1. Uvažujme o trojuholníkoch \small \triangle MCA, \triangle MBD .
  2. Obvodové uhly k oblúku \small AC pri vrcholoch \small B,D sú zhodné.
  3. Uhol  \xi pri vrchole \small M je spoločný pre obidva trojuholníky.
  4. Trojuholníky \small \triangle MCA, \triangle MBD sú podobné.
  5. Pre pomery odpovedajúcich strán platí \small \frac{MB|}{|MD|}=\frac{ |MC|}{|MA|}.
  6. Odtiaľ dostávame \small |MA| × |MB| = |MC| × |MD|=konštanta.
  7. Tým je dôkaz ukončený.

Otvorte si konštrukčný dôkaz Tu.

Dotyčnica kružnice \small k(S,r), ktorá je určená stredom \small S = [s_1, s_2] a polomerom \small r , v bode \small T = [t_1, t_2] má rovnicu
[DotKru]
 \small (x-s_1)(t_1-s_1)+(y-s_2)(t_2-s_2)=r^2.
rovnica dotyčnice

Otvorte si applet Tu.
Je vidieť, že rovnica \small (x-s_1)(t_1-s_1)+(y-s_2)(t_2-s_2)=r^2 je všeobecnou rovnicou priamky s normálovým vektorom \small (t_1-s_1; t_2-s_2) . Dotyčnica ku kružnici v bode \small T = [t_1, t_2] musí byť kolmá na vektor \small \overrightarrow{ST} . To naša priamka spĺňa, pretože vektor \small \overrightarrow{ST} je jej normálovým vektorom.
Príklad.
Nájdite rovnicu dotyčnice kružnice \small x^2 - 2x + y^2 - 4y - 20 = 0 v jej bode \small T[4; -2] .
Riešenie.
  1. Z predchádzajúcej vety vieme, ako zo stredovej rovnice kružnice jednoducho určíme rovnicu jej dotyčnice v nejakom bode. Doplníme teda výrazy \small x^2 - 2x ;\; y^2 - 4y na druhej mocniny dvojčlenov \small x -1 ;\; y - 2 a určíme jej stredovú rovnicu: \small (x - 1)^2 + (y - 2)^2 = 25 .
  2. Rovnica dotyčnice v bode \small T[4; -2] má podľa vyššie uvedenej vety tvar: \small (x - 1) (t_1 - 1) + (y - 2) (t_2 - 2) = 25 .
  3. .Aby sme získali rovnicu dotyčnice v bode \small T[4; -2] , stačí dosadiť súradnice bodu T:
    \small (x - 1)(4 - 1) + (y - 2)(-2 - 2) = 25,\\ 3(x - 1) + (-4)(y - 2) = 25,\\  3x - 3 - 4y + 8 = 25,\\  3x - 4y - 20 = 0 .

Ak si do [DotKru] dosadíme namiesto súradníc dotykového bodu, súradnice bodu \small Z = [z1, z2], ktorý neleží na kružnici a je rôzny od stredu kružnice, tak dostaneme rovnicu poláry bodu \small Z
Ak polára bodu \small Z má s kružnicou spoločné body, tak tieto sú dotykovými bodmi dotyčníc vedených z bodu \small Z k danej kružnici. Sú dané dve kružnice \small k_1 : (X - S_1)^2 - r2_1 = 0, k_2 : (X - S_2)^2 -r^2_2 = 0, ktoré sa pretínajú práve v dvoch bodoch. Zväzkom kružníc rozumieme množinu všetkých kružníc, ktorých rovnice sa dajú vyjadriť v tvare
[Zvaz]
\small \lambda_1[(X-S_1)^2-r^2_1]+\lambda_2[(X-S_2)^2-r^2_1]=0
zväzok kružníc
kde \small \lambda_1, \lambda_2 sú ľubovoľné reálne čísla, z ktorých aspoň jedno je rôzne od nuly. Pre \small \lambda_1 + \lambda_2 = 0 je rovnicou [Zvaz] určená chordála daného zväzku kružníc, t.j. všetky body tejto priamky majú rovnakú mocnosť vzhľadom na kružnice \small k_1, k_2, pretože platí
[Chor]
 \small [(X-S_1)^2-r^2_1]-[(X-S_2)^2-r^2_2]=0 \quad \Leftrightarrow \quad \mu_{k_1}(X)=\mu_{k_2}(X)
zväzok kružníc
Kružnice \small k_1(S_1,T_1), k_2(S_2, T_2) nazývame ortogonálne \small k_1 \perp k_2 práve vtedy, keď ich dotyčnice zostrojené v spoločnom bode sú navzájom kolmé. Platí \small k_1 \perp k_2 \quad \Leftrightarrow \quad (S_1-S_2)^2-r^2_1-r^2_2 = 0
V tejto časti uvedieme niektoré vlastnosti kružníc v projektívnej rovine
Z hľadiska projektívnej geometrie nie je kružnica výnimočnou kužeľosečkou, ale špeciálnym prípadom kvadratickej krivky, ktorá má dva spoločné komplexné ideálne body – izotropické body. Tie sú základom pre jednotný algebraicko-geometrický opis kružníc a zohrávajú ústrednú úlohu v metrickom rozšírení projektívnej geometrie.

V ďalšej časti opäť využijeme, že kružnica je určená stredom \small S[a,b] a polomerom \small r. Potom jej rovnicu v afinnej rovine už poznáme ako
[AfinK]
\small (x - a)^2 + (y - b)^2 = r^2.
afinná rovnica kružnice
Prechodom do homogénnych súradníc (zavedením projektívnej transformácie \small x \rightarrow \frac{x}{z};\; y \rightarrow\frac{y}{z} ) dostávame rovnicu
[ProjK]
\small (x - a z)^2 + (y - b z)^2 - r^2 z^2 = 0,
projektívna rovnica
ktorá opisuje kružnicu ako kvadratickú kužeľosečku v projektívnej rovine \small \overline{\mathbb{E}}_2. Aby sme určili, kde kružnica daná rovnicou [ProjK] pretína ideálnu priamku, dosadíme \small z = 0:
[K]
 \small x^2 + y^2 = 0.                                   
Získaná rovnica je nezávislá od súradníc stredu \small [a ; b ; 1]. Rovnica [k] nemá reálne riešenia okrem nulového vektora, ktorý nezodpovedá žiadnemu projektívnemu bodu. Preto kružnica v reálnej projektívnej rovine \small \overline{\mathbb{E}}_2 nepretína ideálnu priamku v žiadnom reálnom bode}. Riešenia rovnice \small x^2 + y^2 = 0 však existujú v komplexnej rovine. Sú to body s homogénnymi súradnicami
[Izotrop]     
\small  [1 ; i ; 0] \quad \text{a} \quad [1 ; -i ; 0],
izotropické body
teda dva navzájom združené komplexné ideálne body. Tieto body nazývame izotropické body. V komplexnej projektívnej rovine \small \mathbb{P}^2(\mathbb{C}) každá kružnica, bez ohľadu na svoj stred, pretína ideálnu priamku v dvoch (komplexných) bodoch, ktorých reprezentanti sú \small [1; i ; 0] , [1; -i ; 0].
Poznámky.
Aj keď izotropické body neležia v reálnom modeli projektívnej roviny, reprezentujú všetky možné smerové vektory dotyčníc ku kružnici – v komplexnom rozšírení. V tomto zmysle môžeme kružnicu chápať ako objekt, ktorý „smeruje“ do dvoch fixných komplexných bodov v nekonečne. Práve tieto izotropické body zabezpečujú, že všetky kružnice v projektívnej rovine patria do tej istej triedy kvadratických kriviek.
\( .\)

Kvadratická forma

Homogénna kvadratická forma, ktorá reprezentuje kužeľosečku (kuniku) v projektívnej rovine sa dá zapísať ako maticový súčin
[KvadFor]
\small \mathbf{x}^T Q \,\mathbf{x} = 0,
kunika
kde \small Q je reálna symetrická matica
\small \mathbf Q=\left( \begin{array}{ccc} a_{11} & a_{12} & a_{13} \\ a_{12} & a_{22} & a_{23} \\ a_{13} & a_{23} & a_{33} \end{array}\right)
a \small \mathbf{x} = \left( \begin{array}{c} x \\ y \\ z \end{array}\right) je projektívny bod patriaci danej kvadratickej forme. Po prevedení maticového súčinu dostaneme všeobecnú rovnicu kvadratickej formy [KvadFor]. Všeobecná homogenizovaná kvadratická rovnica kužeľosečky  má tvar
[VseoKuz]
\small a_{11}x^2 + 2a_{12}xy + 2a_{13}xz + a_{22}y^2 + 2a_{23}yz + a_{33}z^2 = 0.
všeobecná rovnica
Príklady kvadratických foriem so stredom v bode  [0,0,1]. Pozrite si dynamickú ukážku Tu.
 Q_{\text{kružnica}} = \begin{pmatrix} 1 & 0 & 0 \\ 0 & 1 & 0 \\ 0 & 0 & -r^2 \end{pmatrix} \quad \Rightarrow \quad x^2 + y^2 - r^2 z^2 = 0
 Q_{\textbf{elipsa}} = \begin{pmatrix} \frac{1}{a^2} & 0 & 0 \\ 0 & \frac{1}{b^2} & 0 \\ 0 & 0 & -1 \end{pmatrix} \quad \Rightarrow \quad \frac{x^2}{a^2} + \frac{y^2}{b^2} - z^2 = 0
 Q_{\textbf{hyperbola}} = \begin{pmatrix} 1 & 0 & 0 \\ 0 & -1 & 0 \\ 0 & 0 & -a^2 \end{pmatrix} \quad \Rightarrow \quad x^2 - y^2 - a^2 z^2 = 0
 Q_{\textbf{parabola}} = \begin{pmatrix} 0 & 0 & -\tfrac{1}{2p} \\ 0 & 1 & 0 \\ -\tfrac{1}{2p} & 0 & 0 \end{pmatrix} \quad \Rightarrow \quad y^2 - 2p\,x z = 0
V projektívnej rovine je každá kružnica kvadratická krivka, ktorá prechádza izotropickými bodmi. Hľadáme koniku (kužeľosečku), ktorá prechádza bodmi
\small [I = [1;i;0], \qquad J = [1;-i;0], \qquad A = [0;r;1].
To znamená, že súradnice týchto bodov musia vyhovovať maticovému súčinu [KvadFor]. Postupne určíme:
  1. Podmienky pre izotropické body
    Dosadíme \small I = (1,i,0):
    \small (1,i,0)\,Q\,(1,i,0)^T = a_{11} + 2i a_{12} + a_{22} i^2= a_{11} - a_{22} + 2i a_{12} = 0.
    Podobne pre \small J=(1,-i,0) bude
    \small a_{11} - a_{22} - 2i a_{12} = 0.
    Z týchto dvoch podmienok dostávame
    \small a_{11} = a_{22}, \qquad a_{12} = 0.
  2. Zredukovaný tvar matice
    Po dosadení týchto podmienok má matica \small Q tvar
    \small Q = \mathbf X=\left( \begin{array}{ccc} a & 0 & a_{13} \\ 0 & a & a_{23} \\ a_{13} & a_{23} & a_{33} \end{array}\right), \qquad a:=a_{11}=a_{22}.
  3. Podmienka pre bod \small A=[0;r;1]
    Dosadíme \small A=(0,r,1) do \small \mathbf{x}^T Q \mathbf{x} = 0:
    \small (0,r,1)\,Q\,(0,r,1)^T= a r^2 + 2 a_{23} r + a_{33} = 0.
    Teda platí lineárna väzba
    .
    \small a r^2 + 2 a_{23} r + a_{33} = 0.
    \small (\ast)
  4. Normalizácia a voľné parametre
    Matica \small Q má po zavedení podmienok zredukovaný tvar, pričom koeficienty \small a,a_{13},a_{23},a_{33} spĺňajú lineárnu väzbu \small (\ast). Po započítaní projektívnej škály (násobenie matice \small Q nenulovým číslom nemení kužeľosečku) ostáva ešte jedna voľnosť. To znamená, že trojica bodov \small I,J,A určuje rodinu kužeľosečiek.
Cvičenie.
Nech je daná kružnica stredom v počiatku súradnej sústavy a reálnym bodom tejto kružnice \small A = [0 ; r ; 1] . Ukážte, že homogenizovaná rovnica kružnice je \small x² + y² - r² z² = 0.

Pozrite si učebnicu, str. 74. V afinnej rovine (\small z = 1) dostávame známu rovnicu kružnice: 

[k]
\small x² + y² = r² .
.

Vzhľadom na symetriu izotropických bodov, je zrejmé, že stred kružnice prechádzajúcej izotropickými bodmi musí ležať na súradnej osi \small O_x. Pozrite si obrázok Kružnica prechádzajúca bodom


Obr. Kružnica prechádzajúca bodom. Applet si stiahnete Tu.

Takto sme určili rovnicu kružnice prechádzajúcu daným reálnym bodom a izotropickými bodmi na nekonečne.

Poznámky.
Izotropické body zabezpečujú, že všetky kružnice v projektívnej rovine patria do tej istej triedy kvadratických kriviek. V tzv. konformnej projektívnej geometrii (napr. v modeli Cayley-Klein) zohrávajú izotropické body úlohu spoločných bodov všetkých kružníc a umožňujú definovať metrické pojmy ako pravý uhol alebo dĺžku pomocou čisto projektívnych nástrojov.izotropické body zabezpečujú, že všetky kružnice v projektívnej rovine patria do tej istej triedy kvadratických kriviek.
\( .\)

Cvičenie

Cvičenie.
Riešte úlohy zo zbierky [BILL], kapitola 2.1.Kružnica a zväzky kružníc.
Cvičenie.
Riešte úlohy zo zbierky [MON], kapitola 7.1. KRUŽNICA.
Pokúste sa afinné riešenia niektorých úloh transformovať na projektívne homogénne rovnice.
  1. Úloha 7.1.1. Zistite, ktorá z rovníc je rovnicou kružnice
    1. \small 2x^2+2y^2+5x-4y+6 = 0
    2. \small x^2+y^2+x = 0
    3. \small x^2+y^2+4x-6y- 10 = 0
    4. \small x^2+y^2+6x+4y+20 = 0
    V prípade, že ide o rovnicu kružnice, zistite jej stred a polomer.
  2. Úloha 7.1.2. Dokážte, že \small\;3x_1^2 + 3x_2^2 - 12x_1 + 4x_2 + 12 = 0\; je rovnica kružnice. Určte jej stred a polomer.
  3. Úloha 7.1.3. Rozhodnite, ktorý z bodov \small A[4;3],\; B[1;-2],\; C[3+2\sqrt{3};0],\; D[2;-3] leží vo vnútri, zvonku alebo na kružnici k. Potom situáciu znázornite.
  4. Úloha 7.1.4. Určte reálne číslo \small a, tak aby priamka \small t bola dotyčnicou kružnice \small k. Určte súradnice dotykového bodu.
    \small t:\; 2x - y + a = 0; \qquad k:\; x^2 + y^2 - 2y - 4 = 0.
  5. Úloha 7.1.5. Určte podmienky pre reálne číslo \small c, aby priamka \small p bola sečnicou kružnice \small k. Potom narysujte úlohu pre vhodne zvolené \small c
    \small p:\; 3x - 2y + c = 0; \qquad k:\; x^2 + y^2 - 6x - 8y + 5 = 0.
  6. Úloha 7.1.6. Určte podmienky pre \small s\in\mathbb{R}, tak aby priamka \small p bola a) sečnicou, b) dotyčnicou kružnice \small k.
    \small p:\; 2x_1 - 3x_2 + s = 0; \qquad k:\; x_1^2 + x_2^2 - 8x_1 - 10x_2 + 28 = 0.
  7. Úloha 7.1.7. Určte prienik kružnice \small k a priamky \small p.
    \small k:\; x^2 - 2x + y^2 + 6y - 6 = 0; \qquad p:\; x - y = 0.
  8. Úloha 7.1.8. Napíšte rovnicu kružnice, ktorá prechádza bodmi \small A, B a jej stred leží na priamke \small p.
    1. \small A[-2;3],\; B[3;1],\; p:\; x - 3y - 3 = 0.
    2. \small A[1;3],\; B[-3;1],\; p:\; 2x - y - 8 = 0.
  9. Úloha 7.1.9. Určte rovnicu kružnice, ktorá prechádza bodmi \small A,B,C. Určte aj jej stred a polomer. Potom situáciu narysujte.
    1. \small A[1;1],\; B[1;-1],\; C[2;0].
    2. \small A[-1;5],\; B[-2;-2],\; C[5;5].
  10. Úloha 7.1.10. Určte prienik kružnice k a priamky \small p v závislosti od parametra \small d.
    \small k:\; (x+3)^2 + (y-5)^2 = 16; \qquad p:\; 3x + 2y + d = 0.
  11. Úloha 7.1.11. Napíšte rovnicu priamky, na ktorej leží priemer kružnice \small k kolmý na priamku \small p.
    \small k:\; x^2 + y^2 + 4x - 6y - 12 = 0; \qquad p:\; 5x + 2y - 13 = 0.
  12. Úloha 7.1.12. Určte stred \small S a polomer \small r kružnice, ktorá sa dotýka osí \small x a \small y a prechádza bodom A[4;2].
  13. Úloha 7.1.13. Napíšte rovnicu kružnice vpísanej do trojuholníka \small ABC:
    \small A\!\left[\tfrac{5\sqrt3}{2},\tfrac{7}{2}\right],\; B[0;1],\; C\!\left[\tfrac{5\sqrt3}{2},-\tfrac{3}{2}\right].
  14. Úloha 7.1.14. Napíšte rovnicu kružnice prechádzajúcej bodmi \small K,L a dotýkajúcej sa osi \small y:
    \small K[2;2],\; L\bigl[6;\;2\sqrt2+2\bigr].
  15. Úloha 7.1.15. Napíšte rovnicu kružnice s polomerom \small r=3\ \text{cm}, ktorá sa dotýka kružnice \small k a priamky \small l:
    \small k:\;\Bigl(x-\tfrac{10}{3}\Bigr)^2 + \Bigl(y-\tfrac{5\sqrt5}{3}\Bigr)^2 = 4,\qquad l:\; x - y - 3\sqrt2 = 0.
  16. Úloha 7.1.16. Určte prienik kružníc \small k_1 a k_2, ak
    \small k_1:\; x^2 + y^2 - 2x + 6y = 6,\qquad k_2:\; x^2 + y^2 + 4y - 6 = 0.
  17. Úloha 7.1.17. Dané sú body \small A[3;7],\; B[0;1]. Určte množinu
    \small M = \{ X\in\mathbb{E}_2 : |XA| = 2\cdot |XB| \}.
\( .\)

Kolineácia projektívnej roviny

Definícia (Perspektívnosť). 
Nech \small p, q sú dve rôzne priamky a bod \small S , ktorý nie je incidentný s priamkami \small p, q . Zobrazenie  \small f: R(p) \rightarrow R(q) , ktoré bodu \small X \in p priradí bod  X' = XS \cap q , sa nazýva perspektívnosťou (perspektívnym zobrazením) množiny bodov \small R(p) priamky \small p na množinu bodov \small R(q) priamky \small q . Bod \small S sa nazýva stredom perspektívnosti  \small \mathcal{P} .
V podstate ide stredové premietania bodov jednej priamky na body priamky druhej; pozri applet "Perspektívnosť v rovine". Označenie \small R(p) predstavuje množinu všekých bodov priamky \small p

Perspektívnosť v rovine.
Definícia (Projektívnosť). 
Projektívnosťou (projektívnym zobrazením) sa nazýva zloženie konečného počtu perspektívností.
Táto definícia je dosť konštruktívna a dosť názorná ale je „nepraktická“. Nevieme aký veľký počet je ten „konečný“ počet.  Uvedieme vetu, ktorá v rozšírenej euklidovskej rovine matematicky charakterizuje  projektívnosť.
Veta (Základná veta projektívnej geometrie v \small \overline{\mathbb{E}}_2  o určenosti projektívnosti).
Nech \small p, q sú dve priamky v rozšírenej euklidovskej rovine \small \overline{\mathbb{E}}_2  a nech \small A, B, C  tri rôzne body priamky \small p . Ďalej nech \small A', B', C' tri rôzne body priamky \small q . Potom existuje jediná projektívnosť  \small \mathcal{P}: R(p) \rightarrow R(q) taká, že  \small \mathcal{P} (A) = A',  \small \mathcal{P} (B) = B',  \small \mathcal{P} (C) = C' .
Dôkaz nájdete v práci [SOL, 2015] Tu.
Definícia (Kolineácia v rovine).
Nech \small \overline{\mathbb{E}}_2 je projektívna rovina a \small \mathcal{K} je bijektívne zobrazenie
\small \mathcal{K} : \overline{\mathbb{E}}_2 \to \overline{\mathbb{E}}_2.
Zobrazenie \small \mathcal{K} nazývame kolineáciou projektívnej roviny \small \overline{\mathbb{E}}_2, ak každú trojicu kolineárnych bodov \small A, B, C, ktoré sú po dvojiciach rôzne, zobrazí na trojicu \small A', B', C', ktorá je takisto po dvojiciach rôzna a kolineárna.
Zrejme každé afinné zobrazenie rovine, pri ktorom sa deliaci pomer sa zachováva, je kolineácia v rovine. Napríklad všetky zhodné aj podobné zobrazenia roviny sú kolineáciami. Identické zobrazenie projektívnej roviny na seba je zrejme kolineáciou; nazývame ju identickou kolineáciou
Kolineácia projektívnej roviny, ktorej zúženie na ľubovoľnú priamku tejto roviny je projektívnosť, sa nazýva projektívna kolineácia.
Príklad. Každá stredová kolineácia (homológia, či elácia) desargovskej roviny je projektívnou kolineáciou, navyše
v rozšírenej euklidovskej rovine je každá kolineácia už projektívnou kolineáciou
Samodružné prvky kolineácie
  1. Bod \small M sa nazýva samodružný bod kolineácie \small \mathcal{K}, ak \small \mathcal{K}(M) = M.
  2. Priamka \small m sa nazýva samodružná priamka kolineácie \small \mathcal{K}, ak \small \mathcal{K}(m) = m.
  3. Bod \small S sa nazýva stredom (tiež silne samodružným bodom alebo priamkovo samodružným bodom) kolineácie \small \mathcal{K}, ak \small \mathcal{K}(S) = S a navyše \small \mathcal{K}(m) = m pre každú priamku prechádzajúcu stredom \small S.
  4. Priamka \small o sa nazýva osou (silne samodružnou priamkou alebo bodovo samodružnou priamkou) kolineácie \small \mathcal{K}, ak \small \mathcal{K}(o) = o a \small \mathcal{K}(X) = X pre každý bod \small X priamky \small o.
  5. Kolineácia, pre ktorú existuje stred (môže byť aj nevlastný), sa nazýva stredová kolineácia. 
  6. Stredová kolineácia s nevlastným stredom, pre ktorú existuje os, sa nazýva osová kolineácia. Pozrite si príklad osovej afinity v nerozšírenom euklidovskom priestore Tu, ktorá je určená tromi nekolineárnymi bodmi a ich obrazmi.
Definícia.
Stredová kolineácia, ktorej stred neinciduje s osou, sa nazýva homológia , stredová kolineácia, ktorej stred s osou inciduje, sa nazýva elácia. Pre homológie používa aj názov perspektívna kolineácia (presnejšie pre homológie s vlastným stredom a vlastnou osou).
Riešený príklad.
Nech \small A, B, C, D sú vrcholy štvorca v euklidovskej rovine, nech \small A' = B, B' = C, C'= D , D' = A. V rozšírenej euklidovskej rovine je týmito bodmi definovaná jediná projektívna kolineácia \small \mathcal{K}, ktorá zobrazí body \small A, B, C, D po poriadku na body \small A', B', C', D' . Je \small \mathcal{K} stredovou kolineáciou? Čo je jej zúžením na euklidovskú rovinu? (Ide o cyklické posunutie vrcholov štvorca.)
Riešenie
🔍 Je \small \mathcal{K} stredová kolineácia?
  1. Nie. Stredová kolineácia (centrálna kolineácia) je projektívne zobrazenie, ktoré:
    • Fixuje všetky body jednej priamky (tzv. os kolineácie),
    • A všetky ostatné body sa zobrazujú pozdĺž lúčov z jedného bodu (tzv. stred kolineácie).
  2. V tomto prípade:
    • Žiadny bod sa nezobrazuje na seba (ukážte, že je to pravda),
    • Žiadna priamka nie je fixovaná,
    • Zobrazenie cyklicky permutuje všetky štyri vrcholy štvorca.
  3. 👉 Preto \small \mathcal{K} nie je stredová kolineácia.
🔍 Čo je zúžením \small \mathcal{K} na euklidovskú rovinu?
Zúžením projektívnej kolineácie na euklidovskú rovinu rozumieme jej pôsobenie len na vlastné body, teda bez nevlastných bodov.
  1. V tomto prípade:
    1. cyklicky posúva vrcholy štvorca: 𝐴↦𝐵↦𝐶↦𝐷↦𝐴
    2. To zodpovedá otočeniu štvorca o 90° okolo jeho stredu (v smere proti hodinovým ručičkám).
    3. 👉 Zúžením \small \mathcal{K} na euklidovskú rovinu je otočenie o 90° okolo stredu štvorca.
V ďalšej časti tejto kapitoly budeme skúmať obraz kružnice v perspektívnej kolineácii \mathcal{K}(S,A,A') , ktorá je určená stredom \small S kolineácie, jej osou \small o a dvojicou odpovedajúcich bodov \small A,A'. V takto definovanej perspektívnej kolineácii vieme zostrojiť obraz ľubovoľného bodu roviny \small \pi, dokonca aj nevlastného (ideálneho bodu).
Nasledujúci applet znázorňuje homológiu rozšírenej euklidovskej roviny s vlastným stredom, vlastnou osou, ktorá zobrazí bod \small A do \small A',  priamku \small a do priamky \small a'. Nevlastný bod \small \mathrm{V_{∞}} (ideálny bod priamky \small a) do vlastného bodu \small V'. Pri konštrukcii (tu v rozšírenej euklidovskej rovine) sa využije fakt, že priamky prechádzajúce stredom sú samodružné, a teda body \small S, A, A´ a takisto body \small S, \mathrm{V_{∞}} , V' sú kolineárne.

Kolineácia\small \mathcal{K}(S,A,A') ; applet si stiahnete Tu.
Zostrojte obrazy ďalších bodov priamky \small a v interaktívnom applete "Kolineácia - úbežnice".
Veta.
V projektívnej rovine sú nasledujúce dva výroky ekvivalentné:
  1. Desarguesova veta .
  2. Pre každú trojicu \small S, A, A´ troch rôznych kolineárnych bodov a priamku \small o neprechádzajúcu žiadnym z daných bodov existuje (aspoň jedna) homológia \small \mathcal{H} taká, že \small S je jej stred, \small o jej os a pre obraz bodu \small A platí \small  A´=\mathcal{H}(A).
\( .\)

Matica kolineácie

Pre body projektívnej roviny \small \overline{\mathbb{E}}_2 definujeme zobrazenie (transformáciu) tejto projektívnej roviny \small T_k , ktoré bude zobrazovať body \small P(p_1, p_2, p_3) \in \overline{\mathbb{E}}_2 pomocou obrazov súradníc. Nech \small \mathcal{K} je regulárna matica stupňa 3. Potom obrazom bodu \small P v zobrazení \small T_k budeme rozumieť bod \small Q(q_1, q_2, q_3) \in \overline{\mathbb{E}}_2 , pre ktorý platí:
(*) \small \quad \left(\begin{matrix} a & b & c \\ d & e & f \\ g & h & j \end{matrix}\right) \left(\begin{matrix} p_1 \\ p_2 \\ p_3 \end{matrix}\right)=\left(\begin{matrix} q_1 \\ q_2 \\ q_3 \end{matrix}\right)
Budeme teda skúmať zobrazenie, ktoré bude zobrazovať trojice reálnych čísel na trojice reálnych čísel. Symbolicky \small T_c: \;\mathbf R^3 \rightarrow \mathbf R^3  je zobrazenie definované rovnosťou (*). Zobrazenie \small T_k má nasledovné vlastnosti
  1. Ak \small ( p_1, p_2, p_3) \neq (0,0,0) , tak aj \small ( q_1, q_2, q_3) \neq (0,0,0) .
  2.  \small T_k(\lambda p_1, \lambda p_2, \lambda p_3) =( \lambda q_1, \lambda q_2, \lambda q_3)=\lambda (q_1, q_2, q_3) , trojici homogénnych súradníc bodu \small P priradí trojicu homogénnych súradníc bodu \small Q .
  3. Lineárnu kombináciu usporiadaných trojíc zobrazí opäť na ich lineárnu kombináciu.
Hovoríme, že zobrazenie \small T_k je analytickým vyjadrením kolineácie a daná kolineácia je určená maticou
\small \mathcal{K}=\left(\begin{matrix} a & b & c \\ d & e & f \\ g & h & j \end{matrix}\right)
Riešený príklad (Určenie matice kolineácie).
Dané sú (po troch nekolineárne) body \small A, B, C, D , ktorých homogénne súradnice sú \small A = (1, 0, -1), B = (1, 1, 0), \small C = (1, 0, 1), D = (1, -1, 0) . Nájdite rovnice kolineácie, ktorá zobrazí bod \small A na bod \small B , \small B na \small C , \small C na \small D a \small D na \small A .
Riešenie.
  1. Rovnice (a teda aj maticu) kolineácie \small \mathcal{K} budeme poznať, ak vypočítame koeficienty matice  \small K zobrazenia small \small \mathcal{K} .
  2. Musí platiť  \small A = (1, 0, -1)\rightarrow B = (1, 1, 0) ,  \small B = (1, 1, 0)\rightarrow C = (1, 0, 1) , ...
  3. To odpovedá rovniciam  \small K \times (1, 0, -1) + \lambda_k \cdot  (1, 1, 0)=0 , ... , kde  \small K = \left(\begin{matrix}a & b & c \\d & e & f \\g & h & j\end{matrix}\right) je hľadaná matica a  \lambda_k sú násobky homogénnych súradníc odpovedajúcich bodov.
  4. Po roznásobení dostaneme 12 rovníc (4 dvojice odpovedajúcich bodov \small \times trojice súradníc) s 13-timi neznámymi \small a,b, \dots, j,\; k,l,m,n :
\small \begin{matrix} a-c=k \\ d-f=k \\ g-j=0 \\ a+b=l \\ d+e=0 \\ g+h=l \\ a+c=m \\ \quad d+f=-m \\ g+j=0 \\ a-b=n \\ d-e=0 \\ \;\; g-h=-n \end{matrix}

Matica tejto sústavy má tvar
\small\left(\begin{matrix} 1 & 0 & -1 & 0 & 0 & 0 & 0 & 0 & 0 & k & 0 & 0 & 0 & 0 \\ 0 & 0 & 0 & 1 & 0 & -1 & 0 & 0 & 0 & k & 0 & 0 & 0 & 0 \\ 0 & 0 & 0 & 0 & 0 & 0 & 1 & 0 & -1 & 0 & 0 & 0 & 0 & 0 \\ 1 & 1 & 0 & 0 & 0 & 0 & 0 & 0 & 0 & 0 & l & 0 & 0 & 0 \\ 0 & 0 & 0 & 1 & 1 & 0 & 0 & 0 & 0 & 0 & 0 & 0 & 0 & 0 \\ 0 & 0 & 0 & 0 & 0 & 0 & 1 & 1 & 0 & 0 & l & 0 & 0 & 0 \\ 1 & 0 & 1 & 0 & 0 & 0 & 0 & 0 & 0 & 0 & 0 & m & 0 & 0 \\ 0 & 0 & 0 & 1 & 0 & 1 & 0 & 0 & 0 & 0 & 0 & -m & 0 & 0 \\ 0 & 0 & 0 & 0 & 0 & 0 & 1 & 0 & 1 & 0 & 0 & 0 & 0 & 0 \\ 1 & -1 & 0 & 0 & 0 & 0 & 0 & 0 & 0 & 0 & 0 & 0 & n & 0 \\ 0 & 0 & 0 & 1 & -1 & 0 & 0 & 0 & 0 & 0 & 0 & 0 & 0 & 0 \\ 0 & 0 & 0 & 0 & 0 & 0 & 1 & -1 & 0 & 0 & 0 & 0 & -n & 0 \end{matrix}\right)

Riešením je matica kolineácie

 \lambda\cdot \left(\begin{matrix} 1 & 0 & 0 \\ 0 & 0 & -1 \\ 0 & 1 & 0 \end{matrix}\right)

Urobte skúšku správnosti a vytvorte zodpovedajúci applet.

 \(\small . \)

Výpočet matice

Určte maticu stredovej kolineácie, ktorá je určená stredom \small S, osou \small o=PQ a dvojicou odpovedajúcich bodov \small A,A'
Výpočet matice transformácie CAS metódou.
  1. Zapíšte dané údaje v homogénnych súradniciach:
    \small  P = [-3,2,1],\; Q = [5,-1,1],\; S = [3,1,1],\; A = [1,-1,1],\; A' = [0,-2,1] .
  1. Uvažujte všeobecnú projektívnu maticu kolineácie:
    \small  M = \begin{pmatrix} x_1 & x_2 & x_3 \\ x_4 & x_5 & x_6 \\ x_7 & x_8 & x_9\end{pmatrix},
    kde \small x_i sú neznáme reálne čísla. Matica je určená až na skalárny násobok (projektívne).
  2. Využijeme podmienky kolineácie:
    • body osi \small P, Q sú fixné: \small  M P \sim P,\; M Q \sim Q ,
    • stred \small S je vlastný: \small  M S \sim S ,
    • bod \small A má obraz \small A': \small  M A \sim A' .
    Každá podmienka \small  M X \sim Y znamená, že existuje skalár \small kX, pre ktorý platí  \small M X = k_x Y . Táto rovnosť poskytuje tri nezávislé lineárne rovnice pre prvky matice \small M a bod \small X[x,y,z].
  3. Dostaneme sústavu lineárnych rovníc: (pre každý bod 3 rovnice, spolu 12 rovníc)
    Pre bod \small P : \small  \left\{ -3x_1 + 2x_2 + x_3 = -3kP, -3 \; x_4 + 2x_5 + x_6 = 2kP, -3x_7 + 2x_8 + x_9 = kP\right\}  
    Pre bod \small Q: \small  \left\{ 5x_1 - x_2 + x_3 = 5kQ, 5x_4 - x_5 + x_6 = -kQ, 5x_7 - x_8 + x_9 = kQ \right\}
    Pre stred \small S: \small  \left\{ 3x_1 + x_2 + x_3 = 3kS, 3x_4 + x_5 + x_6 = kS, 3x_7 + x_8 + x_9 = kS \right\}
    Pre bod \small A:  \small \left\{ x_1 - x_2 + x_3 = 0, x_4 - x_5 + x_6 = -2kA, x_7 - x_8 + x_9 = kA\right\}
  4. Dostaneme 12 homogénnych lineárnych rovníc s 13 neznámymi. Sústavu sme vyriešili v GeoGebre pomocou vzhľadu CAS a dostali sme 1-parametrické riešenie (parameter \small kS).
    \small x_1 = \frac{45}{46} \; kS, \;\;x_2 = \frac{12}{23} \; kS,\;\; x_3 = \frac{-21}{46} \; kS
    \small x_4 = \frac{3}{46} \; kS, \;\;x_5 = \frac{22}{23} \; kS, \;\;x_6 = \frac{-7}{46} \; kS
    \small x_7 = \frac{3}{46} \; kS, \;\;x_8 = \frac{4}{23} \; kS, \;\;x_9 = \frac{29}{46} \; kS
    \small kA = \frac{12}{23} \; kS, \;\;kP = \frac{18}{23} \; kS, \;\;kQ = \frac{18}{23} \; kS .
    Pozrite si  riešenie Tu.
  5. Výsledkom sú matice projektívne ekvivalentné
\small Msol \, := \, \left(\begin{array}{rrr}\frac{45}{46} \; kS&\frac{12}{23} \; kS&\frac{-21}{46} \; kS\\\frac{3}{46} \; kS&\frac{22}{23} \; kS&\frac{-7}{46} \; kS\\\frac{3}{46} \; kS&\frac{4}{23} \; kS&\frac{29}{46} \; kS\\\end{array}\right)
To znamená, že riešenie sústavy (hľadanie matice transformácie resp. kolineácie) má 1 stupeň voľnosti.
Riešenie je 1-parametrická rodina matíc!
Poznámka.
V projektívnej geometrii parametre \small kP,kQ,kS,kA definujú iba tvar zobrazenia, nie jeho mierku/rozmery.  Preto je miera voľnosti kladná a môžeme zvoliť hodnoty, ktoré sú výhodné. Naše riešenie pre \small kS=1 umožňuje jednoduché testovanie. Pre \small kS=46 dáva "pekné/celé" čísla v matici.

Záver:
Získaná matica \small Msol určuje perspektívnu kolineáciu s daným stredom \small S, osou \small o = PQ a predpísanou zmenou bodu \small A \mapsto A'. Metóda využíva jednoduché lineárne podmienky a je analogická postupu určovania afinných zobrazení z korešpondencie bodov (simplexov). 

Tvrdenie.
  1. Nech \small A,A',\; B,B',\;C,C',\;D,D' sú štyri dvojice odpovedajúcich bodov také, že žiadne tri z bodov \small A,\; B,\;C,\;D a zároveň žiadne tri z bodov \small A',\; B',\;C',\;D' nie sú kolineárne. Potom existuje kolineácia \small \mathcal K, ktorá zobrazuje body \small A,\; B,\;C,\;D na body \small A',\; B',\;C',\;D'. Teda existuje matica, ktorá reprezentuje kolineáciu \small \mathcal K.
  2. Ľubovoľná regulárna matica \small M typu \small 3 \times 3 reprezentuje nejakú projektívnu kolineáciu \small \mathcal K.
Cvičenie.
Nájdite maticu \small \mathcal{K} kolineácie, ktorá body s homogénnymi súradnicami \small (0, 0, 0), (-1, 1, 1), (4, 1, 1) , (5,0, 1) zobrazí po rade na body \small (1, 2, 1), (-2, 0, 1), (3, 0, 1) , (6, 1,1).
Pomoc.
Použite applet "Kolineácia 4 dvojice bodov", ktorý si otvoríte Tu. Využite postup konštrukcie a vytvorte si vlastný applet. Postup konštrukcie vo formáte PDF si stiahnete Tu
alebo príkazy CAS Tu. Váš výsledok porovnajte s našímTu.
\( .\)

Samodružné prvky

Transformácia bodu
  1. Nech kolineácia \small \varphi je daná regulárnou maticou \small M
    \small M=\left(\begin{matrix} m_{11} & m_{12} & m_{13} \\ m_{21} & m_{22} & m_{23} \\ m_{31} & m_{32} & m_{33} \end{matrix}\right).
    Pripomíname, že kolineácia je v zmysle definície bijektívne zobrazenie projektívnej roviny.
  2. Potom obraz bodu \small X s homogénnymi súradnicami (\small (x, y, z)\) je bod \small X' s homogénnymi súradnicami \small (x', y', z'), pre ktoré platí
    \small \begin{pmatrix} x'\\ y'\\ z' \end{pmatrix} = M \times \begin{pmatrix} x\\ y\\ z \end{pmatrix}.  \tag{1}
    Ak tento vzťah napíšeme po zložkách, dostávame
    \small \begin{equation} \begin{aligned} x' &= m_{11}x + m_{12}y + m_{13}z,\\\\ y' &= m_{21}x + m_{22}y + m_{23}z,\\\\ z' &= m_{31}x + m_{32}y + m_{33}z. \end{aligned} \end{equation} \tag{2}
    Takto zapísané rovnice opisujú, ako sa obraz bodu v projektívnej rovine určí pomocou lineárnej transformácie reprezentovanej maticou \small M.
Definícia (Samodružný bod).
Bod \small X sa nazýva samodružným (invariantným) bodom kolineácie \small \mathcal{K}, ak je totožný so svojím obrazom v tejto kolineácii. Zhodne sa definuje samodružnosť priamky.
Nech bod \small X je samodružným bodom kolineácie \small \varphi a nech má reprezentanta \small (x; y; z). Označme jeho obraz \small X'(=X), ktorý má reprezentanta \small (\lambda x;\lambda y;\lambda z) s nejakým \small \lambda \neq 0. Pre súradnice tohto samodružného bodu \small X musí platiť
\small \begin{equation} \lambda X = M X, \end{equation} \tag{3}
kde \small M je regulárna matica (1) kolineácie \small \varphi. Vzťah (4) (po vhodnej úprave) predstavuje sústavu homogénnych lineárnych rovníc
\small \begin{aligned} (m_{11}-\lambda)x  &\;+ &m_{12}y \quad &\;+ &m_{13}z=0 \\ m_{21}x  &\;+ &(m_{22}-\lambda)y  &\;+ &m_{23}z=0 \\ m_{31}x &\;+ &m_{32}y  &\;+ &(m_{33}-\lambda) z=0 \end{aligned} \tag{4}
čo v maticovom zápise je \small (M - \lambda I)X = 0.
Determinant \small det(M - \lambda I)=0 určuje charakteristický polynóm matice \small M; jeho korene sú vlastné čísla \small \lambda. Pre každé také \small \lambda riešime lineárnu sústavu \small (M - \lambda I)X = 0. Riešenie predstavuje vektor = súradnice samodružného bodu.
Odvodenie rovnice samodružnej priamky
Kolineácia \small \varphi je zobrazenie roviny, ktoré zachováva kolineárnosť bodov, teda obraz priamky je opäť priamka. Nech je kolineácia \small \varphi daná maticou \small M a nech \small X' = MX vyjadruje obraz bodu \small X v homogénnych súradniciach. Ak bod \small X(x,y,z) leží na priamke \small p:a x + b y + c z = 0 , tak je splnená rovnosť
\small a x + b y + c z = 0.
V kolineácii jeho obraz \small X'(x',y',z') leží na obraze priamky
\small a' x' + b' y' + c' z' = 0.
Dosadíme za \small (x',y',z') výrazy z rovnice (2) a dostaneme:
\small a'(m_{11}x + m_{12}y + m_{13}z) + b'(m_{21}x + m_{22}y + m_{23}z) + c'(m_{31}x + m_{32}y + m_{33}z) = 0.
Roznásobením} a zoskupením členov podľa \small x,y,z vznikne rovnica:
\small (a' m_{11} + b' m_{21} + c' m_{31})x + (a' m_{12} + b' m_{22} + c' m_{32})y + (a' m_{13} + b' m_{23} + c' m_{33})z = 0. \tag{7}
Pri podrobnejšom preštudovaní tejto rovnice zistíme, že koeficienty pri premenných \small x,y,z) odpovedajú koeficientom v stĺpcoch matice kolineácie \small M.
Porovnajme teraz túto rovnicu s pôvodnou rovnicou priamky \small a x + b y + c z = 0 a dostaneme sústavu rovníc
\small \begin{equation} \begin{cases} a = a' m_{11} + b' m_{21} + c' m_{31}, \\\\ b = a' m_{12} + b' m_{22} + c' m_{32}, \\\\ c = a' m_{13} + b' m_{23} + c' m_{33}. \end{cases} \tag{8} \end{equation}
Z definície samodružnosti priamky vyplýva, že existuje nenulové \small \mu \neq 0 a zároveň platí \small (a,b,c)=(\mu a',\mu b',\mu c'). Koeficienty musia byť úmerné, teda rovnaké až na nenulový násobok \small \mu. Po dosadení do sústavy (8) a prevedením tejto sústavy na homogénnu dostaneme
\small \begin{equation} \begin{cases} (m_{11}-\mu)a' + b' m_{21} + c' m_{31}=0, \\\\ m_{12}a' + (m_{22}-\mu)b' + c' m_{32}=0, \\\\ m_{13}a' + b' m_{23} + (m_{33}-\mu)c'=0. \tag{9} \end{cases} \end{equation}
Prepis do maticového tvaru a po transpozícii oboch strán dostaneme
\small (M^T - \mu I)A' = 0: \small (M^T - \mu I) \begin{pmatrix} a'\\ b'\\ c' \end{pmatrix} = \begin{pmatrix} 0\\ 0\\ 0 \end{pmatrix}. \tag{10}
Determinant \small det(M^T - \mu I)=0 určuje charakteristický polynóm matice \small M^T. Jeho korene sú vlastné čísla \small \mu. Pre každé také \small \mu riešime lineárnu sústavu \small (M^T - \mu I)X = 0. Riešenie predstavuje vektor = koeficienty samodružnej priamky. Vzťah (10) ukazuje, že priamky sa pri kolineácii transformujú transponovanou maticou \small M^T , čo zabezpečuje zachovanie incidencie medzi bodmi a priamkami. Tento vzťah má rovnakú formu ako pri samodružných bodoch, len namiesto vlastných vektorov matice \small M^T vystupujú vlastné kovektory matice \small M^T. Pri priamkach ide o zachovanie incidencie a teda o použitie transpozície.
 \(\small . \)

Matica - ukážky

Cvičenie 1.
Daná je stredová kolineácia maticou \small \mathcal K=\left(\begin{matrix} -1 & 2 & 2 \\ -2 & 3 & 2 \\ -2 & 2 & 3 \end{matrix}\right).  Geometrická interpretácia v GeoGebre (interaktívny applet) je dostupná na https://www.geogebra.org/m/zrf4kxxj. Určte obraz bodu \small M, nájdite stred kolineácie a os kolineácie.
Pomoc pri riešení.
  1. Zvoľte si ľubovoľný bod \small M. Vytvorte pomocou vzhľadu "Tabuľka" (už je aktivovaná) 1-stĺpcovú maticu s názvom \small mm, ktorej prvky sú homogénne súradnice bodu \small M.
  2. Vytvorte súčin \small mmm= m1 \times mm.
  3. Prvky matice \small mmm sú homogénne súradnice obrazu \small M'
  4. Zobrazte bod \small M' pomocou vypočítaných súradníc.
  5. Pohybujte bodmi \small M,L a pozorujte bod \small M'. Pokúste sa vytvoriť situáciu, aby bod \small M bol stredom kolineácie resp. bodom osi kolineácie.
  6. Podrobnejší postup riešenia (ale pre inú maticu!!!) je v PDF forme Tu.
  7. Samodružné prvky kolineácie  
    1. Nájdeme a vyriešime charakteristickú rovnicu matice \small \mathcal K:
      \small det(\mathcal K - \lambda I)=\left|\begin{matrix}-\lambda-1 & 2 & 2 \\-2 & -\lambda+3 & 2 \\-2 & 2 & -\lambda+3\end{matrix}\right|=0=-λ^3+5λ^2-7λ+3=-(λ-1)(λ^2-4λ+3)=-(λ-1)(λ-1)(λ-3)=0
    2. Riešením sú vlastné čísla: dvojnásobný koreň \small \lambda =1   a jednoduchý koreň  \small \lambda =3 .
    3. Pre každé \small \lambda nájdeme jeho vlastné vektory. Pre dvojnásobný koreň \small \lambda =1 dostaneme
       \small \left(\begin{matrix} -2 & 2 & 2 \\ -2 & 2 & 2 \\ -2 & 2 & 2 \end{matrix}\right)= \left(\begin{matrix} 1 & -1 & -1 & 0 \\ 0 & 0 & 0 & 0 \\ 0 & 0 & 0 & 0 \end{matrix}\right) ,

      odkiaľ
       \small x_1  -x_2  -x_3  =  0 .
      Odpoveď: Kolineácia má os kolineácie:  \small x-y-1=0 .
    4. Vlastnému číslu \small \lambda =3 odpovedá matica
       \small \left(\begin{matrix} -4 & 2 & 2 \\ -2 & 0 & 2 \\ -2 & 2 & 0 \end{matrix}\right).
      K nej odpovedajúca lineárna sústava
       \small x_1 -x_3 = 0
       \small x_2 -x_3 = 0
      dáva riešenie. Samodružný bod (stred kolineácie): \small  S=( \theta, \theta, \theta ) .
Applet GeoGebra si môžete stiahnuť Tu.
Riešený príklad.
Daná je kolineácia \small \mathcal{K} svojou maticou \small (K),
\small (K) =\left(\begin{matrix} 1 & 0 & 0 \\ 0 & 0 & -1 \\ 0 & 1 & 0 \end{matrix}\right)
Nájdite samodružné body zobrazenia \small \mathcal{K}.
Riešenie.
Ak \small X = ( x_1,x_2 ,x_3 ) je samodružný bod, jeho súradnice spĺňajú maticovú rovnicu
\small \left(\begin{matrix} 1 & 0 & 0 \\ 0 & 0 & -1 \\ 0 & 1 & 0 \end{matrix}\right)\times \left(\begin{matrix} x_1 \\ x_2 \\ x_3 \end{matrix}\right)=\lambda\left(\begin{matrix} x_1 \\ x_2 \\ x_3 \end{matrix}\right)
alebo sústavu lineárnych rovníc \small \lambda x_1=x_1 ,\lambda x_2=-x_3 ,\lambda x_3=x_2 .
Matica tejto sústavy rovníc je
\small \left(\begin{matrix} \lambda -1 & 0 & 0 \\ 0 & \lambda & 1 \\ 0 & -1 & \lambda \end{matrix}\right)
a sústava má nenulový koreň, ak pre jej determinant platí \small D = 0 . Z toho dostaneme \small D = (\lambda^2+1)(1-\lambda)=0. Po dosadení jediného (reálneho) riešenia \small \lambda = 1 do vyššie uvedenej sústavy rovníc dostaneme \small x_1=x_1,x_2=-x_3, x_3=x_1 .  Z toho vyplýva \small x_2=x_3=0 a \small x_1 je ľubovoľné. Riešením je trojica \small (1, 0, 0) a všetky jej nenulové násobky, teda bod s homogénnymi súradnicami \small (1, 0, 0) (nevlastný bod). Otvorte si applet "Matica - ukazky_Prikl1" a nastavte súradnice bodu \small L na hodnoty \small (1, 0, 0) . Ukážte, že táto kolineácia nie je stredovou kolineáciou.
Príklady.
Ukážky "pekných" matíc kolineácií. V pracovnom applete "Kolineacia ..." zmeňte prvky matice podľa priloženej tabuľky "Kolineácie - matice" pre každý zo 4 prípadov. Určte základné prvky kolineácie (stred, os, úbežnice) ak existujú.  Applet "Kolineacia_Matica_ObrazBodu(PrikStredova)".    
Určte základné prvky kolineácie (stred, os, úbežnice) ak existujú. 
\small \begin{array}{|c|c|c|c|} \hline \textbf{Príklad} & \textbf{Stred } S & \textbf{Os } p & \textbf{Matica } M \\ \hline 1 & (0,0) & x + y = 1 & \begin{pmatrix} 1 & 0 & 1 \\ 0 & 1 & 1 \\ 0 & 0 & 2 \end{pmatrix} \\ \hline 2 & (1,1) & x−y=0 & \begin{pmatrix} 3 & 0 & -2 \\ 0 & 3 & -2 \\ 0 & 0 & 1 \end{pmatrix} \\ \hline \end{array}  
Tabuľka: Kolineácie - matice.
Upravte maticu v druhom riadku Tabuľky, aby tvrdenie pre stred a os bolo pravdivé! Správny výsledok Tu.
 \(\small . \)

Cvičenie

Cvičenie. CIZ Dipl app
  1. Nech \small A, B, C, D sú vrcholy štvorca v euklidovskej rovine, nech \small A' = C, B' = D, C' = A, D' = B. V rozšírenej euklidovskej rovine je týmito bodmi definovaná jediná projektívna kolineácia \small \mathcal{K}, ktorá zobrazí body \small A, B, C, D po poriadku na body \small A', B', C', D' . Je \small \mathcal{K} stredovou kolineáciou? Čo je jej zúžením na euklidovskú rovinu? 
  2. Kolineácia je určená 4 odpovedajúcich si bodov.
    1. Nájdite maticu \small \mathcal{K} kolineácie, ktorá body s homogénnymi súradnicami \small (1, 0, 0), (0, 1, 0), (0, 0, 1) , (1, 1, 1) zobrazí po rade na body \small (2, 1, 1), (1, 2, 1), (1, 2, 2) , (4, 5, 4).
      Pomoc.
      Použite applet "Kolineácia 4 dvojice bodov" - dostupný Tu. GeoGebra verzia appletu si otvoríte Tu. 
      Porovnajte vaše riešenie s naším riešením, ktoré si otvoríte Tu. resp. riešenie s testovacím bodom \small L Tu
    2. Dané sú (po troch nekolineárne) body \small A, B, C, D , ktorých homogénne súradnice sú \small A = (1, 0, -1), B = (1, 1, 0), \small C = (1, 0, 1), D = (1, -1, 0) .
      • Nájdite rovnice kolineácie, ktorá zobrazí bod \small A na bod \small C , \small B na \small D , \small C na \small A a \small D na \small B . Riešenie Tu.
      • Nájdite rovnice kolineácie, ktorá zobrazí bod \small A na bod \small C , \small C na \small A a body \small B,D sú samodružnými bodmi tejto kolineácie.
      • Nájdite rovnice kolineácie, ktorá zobrazí bod \small A na bod \small A' = (1, 0, –2) , bod \small B na bod \small B' = (1,1, –1) ), a pre ktorú nevlastné body osí \small O_x a \small O_y sú samodružnými bodmi.
      Pomoc: Použite applet "Kolineácia - 4 odpovedajúce body" .
  3. Kolineácia je určená odpovedajúcou maticou.
    1. Kolineácia je daná maticami uvedenými v tabuľke. Vytvorte applet ako geometrickú interpretáciu v GeoGebre (interaktívny applet). Určte obraz ľubovoľného bodu \small L, nájdite stred kolineácie, os kolineácie, prípadne úbežnicu (ak existujú).
       \small \begin{array}{|c|c|c|c|} \hline \textbf{Matica } M \\ \hline \begin{pmatrix} 1 & 0 & 0\\ 0 & 1 & 0\\ -1 & -1 & 2 \end{pmatrix} \\ \hline \begin{pmatrix} -1 & 2 & 2\\ -2 & 3 & 2\\ -2 & 2 & 3 \end{pmatrix} \\ \hline \begin{pmatrix} 1 & 0 & 0\\ 0 & 1 & 0\\ -1 & 0 & 2 \end{pmatrix} \\ \hline \begin{pmatrix} 1 & 0 & 0\\ 0 & 1 & 0\\ 0 & -1 & 2 \end{pmatrix} \\ \hline \end{array}  
    2. Kolineácia je určená maticou \small M= \left(\begin{matrix} 3 & -9 & 6 \\ -1 & -2 & 8 \\ -1 & -2 & 8 \end{matrix}\right) . Nájdite obraz dynamického bodu \small L=\left(\begin{matrix} -3 \\ 2 \\ 1 \end{matrix}\right) ako vektor \small M \times L . Zadanie otvoríte Tu.
      a) Určite jeho karteziánske súradnice.
      b) Zistite, či táto kolineácia je stredová (či existuje stred a os kolineácie).
    3. Zostrojte obraz trojuholníka (projektívne súradnice jeho vrcholov) v kolineácii "ObrazTrojuh(GMB)" pomocou nástroja "Množina bodov". Zostrojte obraz opísanej kružnice tomuto trojuholníku.
    4. Daná kolineácia je určená maticou \small \left(\begin{matrix} -1 & 2 & 2 \\ -2 & 3 & 2 \\ -2 & 2 & 3 \end{matrix}\right) . Nájdite obraz nevlastného bodu \small C(5,2,0). Použite vzorový applet "Matica_Cvic a(ObrazNevlastny)".
      Zapnite stopu obrazu bodu \small C a pohybujte/zmeňte polohu bodu \small C, dostanete úbežnicu 2. druhu. Nájdite úbežnicu 1. druhu.
    5. Pomocou AI nájdite matice ďalších "pekných" stredových kolineácií, ktoré majú "pekné súradnice" odpovedajúcich bodov "vzor — obraz". Ku každej matici vytvorte samostatný dynamický applet.
  4. Vypracujte odpovede! Daný je pracovný list, ktorý si stiahnite Tu.
 \(\small . \)

Kužeľosečky

Základy štúdia kužeľosečiek položil Apollónios z Pergy, ktorý systematicky skúmal vlastnosti elipsy, paraboly a hyperboly. Jeho dielo „Kužeľosečky“ (Konika) malo zásadný vplyv na vývoj geometrie a zostalo autoritatívne po viac ako tisíc rokov. V novoveku sa kužeľosečky stali predmetom analytického výskumu vďaka Fermatovi, Descartovi a Newtonovi. Projektívny prístup k nim sa naplno rozvinul až v 19. storočí.
Moderný prístup ku kužeľosečkám spája metrické, algebraické aj projektívne pohľady. Základnou otázkou je zavedenie pojmu kužeľosečka ako rovinnej krivky a klasifikácia kužeľosečiek pomocou analýzy rovníc druhého stupňa, ktoré definujú tieto krivky.
V tejto kapitole uvedieme ďalšie možné zavedenie pojmu kužeľosečka.
  1. Metrickú definíciu kužeľosečky ako množina bodov danej vlastnosti.
  2. Projektívnu definíciu kužeľosečky ako množinu priesečníkov dvoch zväzkov priamok.
  3. Kužeľosečka ako rovinný rez rotačnej kužeľovej plochy ( Quételet-Dandelin veta).
Definícia (Metrická definícia kužeľosečky).
Nech \small F \in \mathbb{E}^2 je daný bod nazývaný ohnisko, nech \small d je daná priamka nazývaná riadiaca priamka (angl. directrix) a nech \small k \in \mathbb{R}^+ je dané kladné reálne číslo nazývané číselná excentricita (tiež numerická výstrednosť). Potom kužeľosečka je množina všetkých bodov \small X \in \mathbb{E}^2 , ktoré spĺňajú vzťah:
\frac{\rho(X, F)}{\rho(X, d)} = k,
kde \small \rho(X, F) je euklidovská vzdialenosť bodov \small X a \small F a \small \rho(X, d) je vzdialenosť bodu \small X od priamky \small d .

Otvorte súbor Tu.
\( .\)

Projektívna definícia

V kontexte projektívnej geometrie možno kužeľosečku definovať ako množinu priesečníkov priamky $m$ a jej obrazu $\pi(m)$, kde $\pi$ je projektívnosť medzi dvoma zväzkami priamok. Projektívnosť medzi zväzkami priamok sa definuje pomocou ich perspektívnosti.
Nech \small [P],[Q] sú dva zväzky priamok so stredmi \small P,Q. Zobrazenie
\small \rho : [P] \rightarrow [Q]
nazývame perspektívnosť zväzkov \small [P],[Q], ak existuje priamková rada bodov (množina bodov na priamke) \small [o]=\left\{A,B,C \right\} , ktorá neprechádza stredmi zväzkov \small P,Q, taká, že zobrazenie \small \rho je zložením dvoch perspektívností tejto priamkovej rady \small [o]=\left\{A,B,C \right\} na zväzky \small [P],[Q]. Priamkovú radu bodov \small [o] nazývame osou perspektivity zväzkov \small [P],[Q] a zobrazenie - perspektívnosť značíme:
\small \rho : [P] \overset{o}{\longrightarrow} [Q].

Perspektívne zväzky priamok.
Dva zväzky priamok sú medzi sebou projektívne ak sú vytvorené z konečného počtu perspektívnych zväzkov priamok. 
Definícia (Projektívna definícia kužeľosečky ).
Nech \small P,Q sú dva rôzne body roviny \small \mathbb{E}^2, a nech \small Z(P), \small Z(Q) sú zväzky priamok so stredmi \small P,Q. Nech \small \pi : Z(P) \rightarrow Z(Q) je projektívnosť medzi týmito zväzkami. Kužeľosečkou \small K_q nazývame množinu všetkých bodov \small X, ktoré ležia súčasne na priamke \small m \in Z(P) a na jej obraze \small \pi(m) \in Z(Q):
\small K_q = \{ X \in m \cap \pi(m) \mid m \in Z(P) \}.
\( .\)

Rez kužeľovej plochy

Historický kontext
  1. Už **Menaichmos** (4. storočie pred n. l.) skúmal rezy rotačného kužeľa pri hľadaní riešení problémov duplikácie kocky. **Apollónios z Pergy** potom v diele \textit{Konika} (3. storočie pred n. l.) systematicky popísal vlastnosti kužeľosečiek a zaviedol dnešné názvy elipsa, parabola a hyperbola.
  2. V novoveku **Lambert Quételet (1796–1874)** a **Germinal Pierre Dandelin (1794–1847)** dokázali, že kužeľosečka ako rez rotačného kužeľa je ekvivalentná s metrickou definíciou pomocou ohnísk a riadiacich priamok. Ich veta o dotykových guliach (\textit{Dandelin spheres}) je dnes štandardným mostom medzi priestorovou a rovinnou definíciou kužeľosečiek.
Veta.
Nech je daná rotačná kužeľová plocha a rovina rezu, ktorá neprechádza jeho vrcholom \small V. Nech sú \small S_1,S_2 gule (Dandelinove gule) vpísané do rotačnej kužeľovej plochy tak, že sa dotýkajú roviny rezu v bodoch \small F_1 a \small F_2.
Potom krivka prieniku rotačnej kužeľovej plochy a roviny rezu je kužeľosečka s ohniskami \small F_1 a \small F_2, pričom ohniská kužeľosečky sú dotykové body gúľ s rovinou rezu.
\( .\)

Analytické vyjadrenie kužeľosečiek

Pri odvodení analytického vyjadrenia kužeľosečky sa sústredíme na kužeľosečky z pohľadu množiny bodov danej vlastnosti. Budeme vychádzať z metrickej definície kužeľosečky, ktorá ju charakterizuje konštantným podielom vzdialeností:
 \frac{\rho(X, F)}{\rho(X, d)} = k.\tag{1} 

Elipsa v karteziánskej súradnej sústave. Otvorte súbor Tu alebo Tu.
Zvoľme karteziánsku súradnú sústavu (KSS) tak, aby súradnicová os \small o_x prechádzala bodom \small F[f; 0] a bola kolmá na priamku\small d s rovnicou \small x =c. Nech \small X[x,y] je ľubovoľný bod kužeľosečky. Pri takto zvolenej KSS bude pre \small k> 0 
\begin{equation} d : x = c,\quad F[f; 0] ,\quad f = c + p.\tag{2} \end{equation}  Bod \small F budeme nazývať ohnisko, priamku \small d riadiaca priamka a číslo \small k > 0  numerická excentricita resp. numerická výstrednosť kužeľosečky. Vzdialenosť \small p ohniska od riadiacej priamky nazveme parameter kužeľosečky. 
Vzdialenosť ohniska od stredu kužeľosečky označíme \small e a nazveme lineárna excentricita alebo krátko excentricita elipsy. Pozri obrázok, ktorý predstavuje elipsu s numerickou výstrednosťou \small k=0,8
Vzťah (1) po dosadení hodnôt (2) môžeme upraviť na tvar \small \frac{\sqrt{(x-f)^2 + y^2}}{|x-c|} = k. Umocnením a úpravou dostaneme
\small (x-f)^2 + y^2 = k^2 (x-c)^2.
resp. rovnicu
\small \label{eq:vseobecnakuzelosec} x^2(1-k^2)-2(f-k^2c)x+y^2+f^2-k^2c^2=0 .
Ide o všeobecnú rovnicu kužeľosečky, ktorá predstavuje kvadratickú formu o dvoch premenných. Tvar resp. druh kužeľosečky závisí od kladnej hodnoty \small k > 0. Konkrétne pre   \small 0 < k < 1 kužeľosečka je elipsa,  pre \small k = 1 je parabola a pre \small k > 1 je hyperbola.
\( .\)

Elipsa - parametre

Z analytickej rovnice kužeľosečky môžeme odvodiť jej základné geometrické parametre: polohu ohnísk, excentricitu a rovnice riadiacich priamok. Najprv uvažujme štandardné polohy kužeľosečiek s osou symetrie totožnou s osou \small x alebo \small y.
Elipsa
Štandardná rovnica elipsy so stredom v počiatku a veľkou poloosou \small a na osi \small o_x má tvar
\small  \frac{x^2}{a^2} + \frac{y^2}{b^2} = 1, \quad a > b > 0.
Veta.
Dokážte, že pre elipsu v štandardnom tvare ohniská majú súradnice: \small F_1(-e,0),F_2(e,0) a zároveň platí:
\small e^2 = a^2 - b^2,
kde \small e je vzdialenosť ohniska od stredu, ktorú nazveme lineárna excentricita elipsy alebo krátko excentricita elipsy.
Pri riešení úlohy sa budeme zaoberať konkrétnou hodnotou \small k=0,8. Zovšeobecnenie na ľubovoľnú hodnotu \small 0 < k < 1 prenechávame na čitateľa. Nech kužeľosečka (elipsa) je definovaná metrickou podmienkou
 \frac{\rho(X, F)}{\rho(X, d)} = k.\tag{1} 
Zvoľme si polohu elipsy tak, aby jej stred bol v počiatku, ohnisko v bode \small F(e,0) a vrcholy elipsy boli v súmerne položených bodoch \small A(a,0), B(-a,0). Symbolom \small a si zatiaľ označíme ako poloos veľkej osi (tak, aby vrchol elipsy na pravej strane mal súradnice \small A(a,0)). Takáto voľba je možná lebo elipsa je stredovo súmerný útvar. Pozri obrázok nižšie.
Po dosadení súradníc ohniska a vrcholov do vzťahu (1) dostaneme dve rovnice
\frac{a-e}{p-a}=k; \qquad \frac{a+e}{a+p}=k,
kde \small p označuje hľadanú súradnicu riadiacej priamky \small d: \; x=p. Riešenie tejto sústavy určuje riadiacu priamku, ktorá bude mať rovnicu \small d:\; x=\frac{a}{k}; a>0 a zrejme je vertikálna  na os \small o_x.   

Elipsa v štandardnom tvare
Nech \small X=(x,y) leží na kužeľosečke. Potom podľa metrickej definície platí
\small  \sqrt{(x-e)^2+y^2}=k\left|x-\frac{a}{k}\right|.\tag{2}
Pre body, ktorých x\le \frac{a}{k}, môžeme absolútnu hodnotu vyjadriť explicitne; pri nasledujúcich algebraických úpravách pracujeme s pozitívnymi stranami, takže po umocnení a vhodnej ekvivalentnej úprave dostaneme 
\small  (1-k^2)x^2 + (-2e + 2ak)x + (e^2 - a^2 + y^2)=0. \tag{3}
Teraz využijeme, že vrchol elipsy vpravo \small A=(a,0) leží na kužeľosečke. Dosadíme \small x=a,\ y=0 do metrickej podmienky (2) a dostaneme:
\small  \sqrt{(a-e)^2} = k\Bigl|\;a-\frac{a}{k}\;\Bigr|.
Obidve strany sú nezáporné; ľavá strana je \small |a-e|. Pre elipsu platí \small  a-e>0 a pravá strana sa rovná \small k\Bigl(\frac{a}{k}-a\Bigr)=a-ak. Dostávame rovnosť
\small  a-e = a - a k \quad\Longrightarrow\quad e = a k. \tag{4}
Rovnica (4) je zásadná. Z nej vyplýva, že stredný člen v rovnosti (3) sa anuluje, lebo \small -2e+2ak = -2ak + 2ak = 0. Po dosadení \small e = ak sa (2) zjednoduší na
\small  (1-k^2)x^2 + (e^2 - a^2) + y^2 = 0.
Teraz upravíme konštantný člen:
\small  (1-k^2)x^2 + y^2 = a^2 - e^2.
Pretože \small 1-k^2>0 (lebo \(\small 0 \[ b^2 := a^2(1-k^2) = a^2 - a^2k^2. \] Keďže podľa (2) platí \small e = ak, máme \small a^2k^2 = e^2, teda
\small  b^2 = a^2 - e^2.
Dosadením dostávame rovnicu elipsy v štandartnom tvare
 \frac{x^2}{a^2} + \frac{y^2}{b^2} = 1, \qquad a\ge b>0.
Z predchádzajúcej identity \small b^2 = a^2 - e^2 vyplýva (pre pomenovanie e ako lineárnej excentricity) požadovaný vzťah
\small  \boxed{e^2 = a^2 - b^2.} \tag{5}
Poznámka.
Kľúčovým momentom dôkazu bolo dosadenie súradníc vrcholu \small A(a,0), čo nám umožnilo bez dodatočného predpokladu vyjadriť \small e pomocou \small a a \small k (vzťah \small \;e=a k\;). Tento krok je legitímny, lebo \small a sme zaviedli ako absolútnu hodnotu \small x-súradnice pravého vrcholu elipsy (teda ako hodnotu, ktorá skutočne patrí elipse), a preto jej súradnice musia spĺňať metrickú definíciu. Rovnosť (4) by sme mohli odvodiť aj dosadením súradníc vedľajšieho vrcholu elipsy \small C(0,b).
Veta.
V elipse existujú dve rôzne ohniská \small F_1,F_2, pričom súčet vzdialeností ľubovoľného bodu \small X elipsy od oboch ohnísk je konštantný a rovný dvojnásobku hlavnej poloosi \small 2a. \begin{equation} \left|F_1X \right| +\left|F_2X \right| =2a \end{equation}
Stredová rovnica elipsy.
Ak stred elipsy je bod \small S[m; n] a ohniská ležia na rovnobežke s osou x prechádzajúcou bodom \small S, potom stredová rovnica elipsy je daná vzťahom: \begin{equation} \frac{(x - m)^2}{a^2} + \frac{(y - n)^2}{b^2} = 1 \tag{5} \end{equation}
\( .\)

Parabola a hyperbola

  1. Parabola
    • Štandardná rovnica paraboly s osou rovnobežnou s osou o_x je
      \small  y^2 = 2px,
      kde p > 0 je parameter paraboly (vzdialenosť ohniska od vrcholu). Ohnisko má súradnice \small F\left(\frac{p}{2},0\right) a riadiaca priamka má rovnicu: x = -\frac{p}{2}. Excentricita musí byť rovná 1: k =1. Po dosadení súradníc ohniska paraboly dostaneme rovnicu
      \begin{equation} \sqrt{\left(x - \frac{p}{2}\right) ^2 + y^2} = x + \frac{p}{2}. \label{eq:parabola1} \end{equation}
    • Ak vrchol paraboly je bod \small V[m; n] a ohnisko leží na rovnobežke s osou o_x prechádzajúcou bodom \small V, potom vrcholová rovnica paraboly: \begin{equation} (y-n)^2 = 2p(x-m). \label{eq:parabolastred} \end{equation}
    Didaktická poznámka. Pri parabole je vzdialenosť bodu od ohniska a od riadiacej priamky vždy rovnaká, čo je názorné a ľahko overiteľné v dynamickej geometrii.Vytvorte vhodný applet v GeoGebre pre parabolu.
  2. Hyperbola
    • Štandardná rovnica hyperboly s centrom v počiatku a reálnou osou na osi o_x je \begin{equation} \frac{x^2}{a^2} - \frac{y^2}{b^2} = 1, \quad a,b > 0. \end{equation} Pre jej parametre platí:
       e^2 = a^2 + b^2, \quad k = \frac{c}{a} > 1.
    • Ohniská:  \small  F_1(-e,0), F_2(e,0). Riadiace priamky:  x = \pm \frac{a}{e}.
      Veta.
      Rozdiel vzdialeností ľubovoľného bodu hyperboly od ohnísk je stály a rovný 2a, pričom konštanta 2a je menšia ako vzdialenosť ohnísk.
    • Podobne ako v časti Elipsa ľahko ukážeme, že stredová rovnica hyperboly má tvar \begin{equation} \frac{(x-m)^2}{a^2} - \frac{(y-n)^2}{b^2} = 1. \label{eq:hyperbolastred} \end{equation}
 \(\small . \)

Kategorizácia kužeľosečiek

V predchádzajúcich častiach sme ukázali, že všeobecná rovnica kužeľosečky v afinných súradniciach má tvar: \begin{equation} \label{eq:generalquad} Ax^2 + 2Bxy + Cy^2 + 2Dx + 2Ey + F = 0, \tag{1}\end{equation} kde \small A, B, C, D, E, F \in \mathbb{R} , pričom aspoň jeden z koeficientov \small A, B, C je nenulový.
Definícia (Regulárne a singulárne kužeľosečky).
Pod regulárnou kužeľosečkou rozumieme kružnicu, elipsu, hyperbolu alebo parabolu. Pod singulárnou kužeľosečkou rozumieme každú dvojicu priamok (dve rôznobežné priamky, dve rôzne rovnobežné priamky) alebo bod.
Všeobecnú rovnicu kužeľosečky môžeme vyjadriť aj v maticovom tvare:
\small (x \ y \ 1) \cdot \sigma \cdot \begin{pmatrix} x \\ y \\ 1 \end{pmatrix} = 0,
kde matica \small \sigma pozostáva z koeficientov všeobecnej rovnice. Algebraickými úpravami môžeme ukázať, že matica \small \sigma má tvar
\small \sigma = \begin{pmatrix} A & B & D \\ B & C & E \\ D & E & F \end{pmatrix}.
Determinant matice \small \sigma nazývame  veľký diskriminant kužeľosečky.
Malý diskriminant kužeľosečky je determinant matice:
\small \delta = \begin{pmatrix} A & B \\ B & C \end{pmatrix}.
Poznámky.
Pri prechode do projektívnej roviny \small \mathbb{E}^2, vyjadríme rovnicu (1) v homogénnych súradniciach \small \mathbf{x} = (x , y , z). Zavedieme substitúciu:  x \rightarrow \frac{x}{z}, \quad y \rightarrow \frac{y}{z}. Vynásobíme celú rovnicu \small z^2 a získame: \begin{equation} Ax^2 + 2Bxy + Cy^2 + 2Dxz + 2Eyz + Fz^2 = 0 \end{equation} To je homogenizovaná rovnica kužeľosečky v projektívnej rovine \small \mathbb{E}^2. Túto rovnicu môžeme zapísať pomocou kvadratickej formy: \begin{equation} \label{eq:proj} \mathbf{x}^\top \sigma \; \mathbf{x} = 0, \quad \text{kde } \mathbf{x} = \begin{pmatrix} x \\ y \\ z \end{pmatrix} \end{equation} 
Na určenie konkrétneho druhu kužeľosečky pomocou veľkého diskriminantu (označenie \small \det \sigma=|\sigma|) a malého diskriminantu (označenie \small \det \delta=|\delta|) sme zostavili kvôli prehľadnosti nasledujúci algoritmus: 
  1. Ak veľký diskriminant je rôzny od nuly \small (\det σ ≠ 0), tak kužeľosečka je regulárna a pre
    • \small \det δ > 0
      • \small A · |σ| < 0 alebo \small C · |σ| < 0elipsa
      • \small A · |σ| > 0 alebo \small C · |σ| > 0prázdna množina
    • \small \det δ = 0parabola
    • \small \det δ < 0hyperbola
  2. Ak veľký diskriminant je rovný nule \small (\det σ = 0), tak kužeľosečka je singulárna a pre
    • \small |δ| > 0 ⇒ kužeľosečka je singulárnym bodom
    • \small |δ| = 0 ⇒ sú to rovnobežky alebo prázdna množina, špeciálne ak
      • Označme \small M_1=\begin{vmatrix} A & D \\ D & F \end{vmatrix} , potom pre \small A ≠ 0 môžu nastať prípady:
        • \small M_1 < 0 ⇒ dve rôzne rovnobežky
        • \small M_1 = 0 ⇒ dve totožné rovnobežky
        • \small M_1 > 0 ⇒ prázdna množina
      • Označme \small M_2=\begin{vmatrix} C & E \\ E & F \end{vmatrix} , potom pre \small A = 0, C ≠ 0 môžu nastať prípady:
        • \small M_2 < 0 ⇒ dve rôzne rovnobežky
        • \small M_2 = 0 ⇒ dve totožné rovnobežky
        • \small M_2 > 0 ⇒ prázdna množina
    • \small |δ| < 0 ⇒ singulárna kužeľosečka predstavuje dve rôznobežky
Jednoduchší spôsob triedenia regulárnych kužeľosečiek vychádza z preskúmania hodnoty diskriminantu \small \Delta kvadratickej formy (\ref{eq:generalquad}), ktorý sa určí ako: \small \Delta = B^2 - 4AC. Tento spôsob triedenia je vhodný len pre regulárne kužeľosečky.
Podľa hodnoty diskriminantu \small \Delta rozlišujeme tri prípady:
  1. \small \Delta < 0 : elipsa  (vrátane kružnice, ak \small A = C, B = 0 ),
  2. \small \Delta = 0 parabola,
  3. \small \Delta > 0 hyperbola.
Didaktická poznámka.
Diskriminant \small \Delta = B^2 - 4AC kvadratickej formy (\ref{eq:generalquad}) je spoľahlivým a štandardným kritériom na klasifikáciu kvadratických kriviek. Pri zavádzaní tejto klasifikácie je vhodné ukázať nielen analytickú interpretáciu, ale aj grafickú vizualizáciu — napríklad pomocou parametrov  \small A, B, C meniť typ kužeľosečky v reálnom čase.
Príklad.
Rozhodnite, o aký typ kužeľosečky ide v nasledujúcich prípadoch:
  1. \small x^2 + y^2 - 1 = 0     →   \small \Delta = 0^2 - 4 \cdot 1 \cdot 1 = -4 →  kružnica (elipsa),
  2. \small x^2 - y^2 = 1     →   \small \Delta = 0^2 - 4 \cdot 1 \cdot (-1) = 4 →  hyperbola
  3. \small x^2 + 2y - 1 = 0    →   \small \Delta = 0 - 4 \cdot 1 \cdot 0 = 0 →  parabola
Vytvorte dynamickú interpretáciu v GeoGebre.
 \(\small . \)

Transformácie

Transformácia kvadratickej formy.
Otvorte si prezentáciu Tu.

Cvičenie

Identifikácia a klasifikácia kužeľosečiek

  1. Určte typ kužeľosečky a jej základné vlastnosti pomocou veľkého a malého diskriminantu:
    • \small  x^2 + y^2 - 4x + 2y - 4 = 0
    • \small x^2 - 4y^2 - 2x + 8y + 1 = 0
    • \small 9x^2 + 4y^2 - 36 = 0
  2. Rozhodnite, či sú nasledujúce kužeľosečky regulárne alebo singulárne:
    • \small x^2 - 2xy + y^2 = 0
    • \small x^2 + 4y^2 + 2x - 4y + 3 = 0
    • \small x^2 + 2xy + y^2 + x + y = 0
  3. Kužeľosečka je daná rovnicou:
    \small 3x^2 + 2xy + 2y^2 - 12x - 4y + 4 = 0
    • Vypočítajte diskriminant kvadratickej formy a určte typ kužeľosečky.
    • Nájdite jej stred.
  4. Rozhodnite o polohe kužeľosečky vzhľadom na súradnicovú sústavu:
    \small x^2 + y^2 - 6x - 8y + 9 = 0
    Určte stred a polomer kužeľosečky, ak ide o kružnicu.
  5. Pre ktoré hodnoty parametra k je rovnica
    \small x^2 + kxy + y^2 - 2x + 2y - 3 = 0
    • elipsa,
    • parabola,
    • hyperbola?
  6. Určte typ kužeľosečky a jej stred:
    \small 4x^2 + 9y^2 - 24x + 36y + 36 = 0
  7. Rozhodnite, či je kužeľosečka daná rovnicou
    \small x^2 - 4xy + 4y^2 - 2x - 4y + 1 = 0
    degenerovaná. Ak áno, určte typ degenerácie.
  8. Vyhľadajte v zbierke Kopka–Tichý: Analytická geometrie príklad s podobnou úlohou a vyriešte ho.

Transformácia na štandardný tvar a výpočty parametrov

  1. Transformujte na štandardný tvar a určte parametre kužeľosečky:
    \small x^2 - 6x + y^2 + 4y - 3 = 0
  2. Preveďte na štandardný tvar:
    \small 4x^2 + 3xy + 4y^2 - 12x - 12y + 9 = 0
    Nájdite stred, osi a dĺžky poloosí.
  3. Elipsa je daná rovnicou:
    \small 9x^2 + 16y^2 - 36x + 64y + 4 = 0
    • Určte súradnice stredu elipsy.
    • Transformujte rovnicu na štandardný tvar.
  4. Transformujte nasledujúcu rovnicu hyperboly a určte asymptoty:
    \small x^2 - xy - y^2 - 2x + 4y - 1 = 0
  5. Určte štandardný tvar paraboly:
    \small x^2 + 2x - 4y - 1 = 0
    a vypočítajte súradnice ohniska a rovnicu riadiacej priamky.
  6. Transformujte rovnicu na štandardný tvar a určte excentricitu:
    \small x^2 + 2xy + y^2 - 2x - 2y = 0
  7. Vypočítajte uhol otočenia súradnicovej sústavy, ktorým odstránite zmiešaný člen z rovnice kužeľosečky:
    \small 2x^2 + 3xy + 2y^2 - 4 = 0
  8. Transformujte na štandardný tvar a určte typ kužeľosečky:
    \small x^2 + xy + y^2 - 5x + 3y = 0
  9. Zistite, či je nasledujúca rovnica regulárna alebo singulárna a upravte ju na štandardný tvar:
    \small x^2 - 4xy + 4y^2 + 2x - 4y + 1 = 0
  10. Zo zbierky Effa–Novotný: Úlohy z analytickej geometrie vyberte úlohu na transformáciu kužeľosečky so zmiešaným členom a riešte ju podľa postupu z prednášky.
 \(\small . \)