Dedekindove rezy

Vlastnosti rezov

    Dokážte tvrdenia
  1. Nech  \alpha je kladný rez na množine racionálnych čísel. Potom podmnožina  -\alpha= \lbrace{x \in Q ; \exists a \in \alpha':  (x \leq -a) \; \wedge \;(-a \in -\alpha)}\rbrace je Dedekindov rez.
    1. Nech  -\alpha= \lbrace{x \in Q ; \exists a \in \alpha':  x \leq -a }\rbrace a nech  0 \in \alpha  .
      1. Najskôr ukážeme, že platí prvá vlastnosť pre rezy:  - \alpha \neq \emptyset . Nech  a \in \alpha' je racionálne číslo. Zrejme platí
         -a-1 < -a,
        odkiaľ dostávame
         (-a-1 \in -\alpha) \Leftrightarrow (- \alpha \neq \emptyset) .
      2. Druhú vlastnosť budeme dokazovať nepriamo. Predpokladajme sporom, že  - \alpha = Q .
        Pre  x \in - \alpha (= Q) bude aj  -x \in Q  . Z definície  -\alpha dostávame, že existuje  a \in \alpha'  také, že
         (x.
        Pretože
        ( a \in \alpha') \wedge (a
        musí tiež platiť
         -x \in \alpha'
        Týmto sme ukázali, že
        ( -x \in Q     \Rightarrow -x \in \alpha')  \Leftrightarrow  (Q \subset \alpha')
        odkiaľ dostávame, že (  \alpha= \emptyset \), čo je spor.
      3. Tretia vlastnosť:  (x \in - \alpha \  \wedge \  \forall x^ \ast \in Q:\  x^ \ast \leq x) \Rightarrow  (x^ \ast \in - \alpha)
        Z definície rezu  - \alpha  vyplýva, že existuje  a \in \alpha': x \leq -a  . Zrejme platia nerovnosti:
         x^ \ast \leq x \leq-a ,
        odkiaľ
         x^\ast \leq-a ,
        preto platí
         x^ \ast \in -\alpha .
        (interpretujte túto situáciu v applete).
      4. Štvrtá vlastnosť: rez  -\alpha nemá najväčší prvok. Nepriamo: nech
         x \in -\alpha
        je najväčší prvok. Z definície  -\alpha dostávame, že existuje  a \in \alpha' \ \wedge -a \in -\alpha  také, že
         x,
        čo je spor s vlastnosťou "byť najväčší".
    V definícii opačného rezu -\alpha= \lbrace{x \in Q ; \exists a \in \alpha':  (x \leq -a) \; \wedge \;(-a \in -\alpha) }\rbrace  nie je nutná podmienka  (-a \in -\alpha) . Dá sa dokázať, že prvok  -a je prvkom rezu  -\alpha.
  2. Pre ľubovoľný kladný rez  \alpha platí:  -\alpha \oplus  \alpha=0^ \ast .
  3. Dôkaz
    1. Nech  r \in-\alpha \oplus  \alpha , potom existujú racionálne čísla  x \in-\alpha,y\in \alpha : r=x+y. Z definície rezu  -\alpha dostávame, že existuje racionálne číslo  a \in \alpha'  , pre ktoré je
       x< -a .
      Keďže  a \in \alpha' a  y ∈ \alpha , tak musí platiť  y < a . Zvoľte si v applete body  x \in -\alpha,y \in \alpha tak, aby spĺňali tieto podmienky.

      Z monotónnosti sčítania dostaneme
       r = y + x < a + x < a + (-a) = 0
      Z poslednej nerovnosti vyplýva, že
       r \in 0^∗ ,
      preto platí množinová inklúzia
       -\alpha \oplus  \alpha ⊆ 0^∗.
    2. Ak  r \in 0^∗ , tak musíme nájsť dve racionálne čísla  x \in -\alpha, y \in \alpha , pre ktoré bude platiť:  r=x+y . Predpokladajme, že také dve racionálne čísla  x \in -\alpha, y \in \alpha existujú. Potom z definície rezu  0^∗ vyplýva, že
       x+y < 0 .
      Pre racionálne číslo  x \in -\alpha musí existovať  a \in \alpha' , pričom platí  x < -a  . Po jednoduchej úprave dostaneme
       (x+y)-y .
      Predchádzajúca nerovnosť hovorí, že  (r - y) \in−\alpha. Zároveň vidíme, že
       r = (r−y)+y \in−\alpha+\alpha .
      Záver: Ak existujú dve racionálne čísla  x \in -\alpha, y \in \alpha s požadovanou vlastnosťou, tak platí
       0^∗ ⊆−\alpha + \alpha .
  4. Nech  \alpha je kladný rez. Potom podmnožina \alpha^{-1}= \lbrace{x \in Q^+ ; \exists a \in \alpha': (x \leq a^{-1} ) }\rbrace \cup Q^-, kde  Q^-= \lbrace{x;x \leq0 }\rbrace  je tiež Dedekindov rez
  5. Pre ľubovoľný kladný rez  \alpha platí:  \alpha^{-1} \otimes \alpha=1^\ast .
  6. Dôkaz
    1. Nech  \alpha^{-1}= \lbrace{x \in Q ; \exists a \in \alpha': (x \leq a^{-1} ) }\rbrace .
      1. Ukážeme, že  \alpha^{-1}  \neq \emptyset . Uvažujme dva prípady  1 \in \alpha  a  (1 \notin \alpha) \Leftrightarrow (1 \in \alpha')  . 
        1. v prvom prípade existuje prirodzené číslo  n \in \alpha ale  (n+1) \notin \alpha  teda patrí do doplnku  (n+1) \in \alpha'
          • zrejme platia nerovnosti   n+1 < n+2 a zároveň platí  \frac{1}{n+2} < \frac{1}{n+1} , odkiaľ dostávame  \frac{1}{n+2} \in \alpha^{-1}
        2. v druhom prípade  [1 \in \alpha'] určite existuje číslo  a \in \alpha'; 1 < a
          • keďže platí   \frac{1}{a}< 1 , tak   \frac{1}{a} \in \alpha^{-1}  .  
          V oboch prípadoch (i. aj ii.) je  \alpha^{-1}  \neq \emptyset .
        Keďže  \alpha^{-1}  \neq \emptyset obsahuje aspoň jedno kladné racionálne čéslo, tak obsahuje aj všetky záporné racionálne čísla (prečo?).
      2. Pri dôkaze druhej vlastnosti rezov  (\alpha ^{-1})' \neq \emptyset môžeme postupovať opäť tak, že dôkaz rozdelíme do dvoch častí:  1 \in \alpha  a  1 \notin \alpha  .
        Načrtnite tieto situácie v applete.
      3. Nech  r \in \alpha^{-1}  a nech  r^ \bullet \in Q má vlastnosť  r^ \bullet \leq r . Potom aj racionálne číslo  r^ \bullet patrí do rezu:  r^ \bullet \in \alpha^{-1} .
        • z definície podmnožiny  \alpha^{-1}  vyplýva, že existuje  a \in \alpha':\ r < \frac{1}{a}
        • keďže  r^ \bullet \leq r \leq \frac{1}{a}  , tak  r^ \bullet \in \alpha^{-1} .
          Načrtnite túto situáciu v applete.
      4. Rez  \alpha^{-1} nemá najväčší prvok. Dokážeme nepriamo:
        • nech  r \in \alpha^{-1} je najväčší prvok
        • z definície podmnožiny \alpha^{-1}  vyplýva, že existuje  a \in \alpha' , pre ktoré je  r < \frac{1}{a} .
        • pre aritmetický priemer  AR= \frac{r+\frac{1}{a}}{2}   platí  r < AR < \frac{1}{a}  , preto   AR \in \alpha^{-1} , čo je spor.
          Načrtnite situáciu v applete.
    2. Nastavte obrázok ...
      1. dôkaz je podobný  
\( .\)