Reálne a komplexné čísla

Portál: Virtuálna Univerzita Mateja Bela
Kurz: Vybrané kapitoly z aritmetiky a analytickej geometrie
Kniha: Reálne a komplexné čísla
Vytlačil(a): Hosťovský používateľ
Dátum: sobota, 4 mája 2024, 23:32

Opis

Reálne a komplexné čísla

Množina reálnych čísel

Pri definovaní pojmu reálne číslo vychádzame z existujúcej množiny racionálnych čísel, ale rozšírenie neurobíme pomocou karteziánskeho súčinu.
Konštrukcia, ktorá popíše reálne číslo vychádza z "rezov" na množine racionálnych čísel.
  • Termín reálne číslo zaviedol René Descartes (1637) ako spoločný názov pre racionálne a iracionálne čísla.
  • V staroveku už boli známe iracionálne čísla ako odmocniny niektorých prirodzených čísel  \sqrt {2}, \sqrt[3]{2} .
  • Euler (1737) dokázal, že číslo  e je iracionálne a Lambert ((1768) dokázal, že Ludolfovo číslo  \pi je iracionálne.
  • Charles Hermit (1873) ukázal, že číslo  \pi je transcendentné - nie je riešením algebraickej rovnice s celočíselnými koeficientami.         
  1. Zo strednej školy si možno pamätáte, že  \sqrt {2} má nekonečný a neperiodický dekadický rozvoj.
    • dokonca niektorí si pamätajú aj niekoľko cifier za desatinnou čiarkou, napr.  \sqrt {2}≈1.41421
    • na stránke Wikipédie môžeme nájsť až 10 miliónov cifier 
    • vyjadriť  \sqrt {2}   konečným počtom cifier sa nikomu nemôže podariť
    • existuje racionálne číslo, ktoré aproximuje  \sqrt {2} s danou presnosťou. 
  2. Vieme nájsť vhodnú postupnosť racionálnych čísel, ktorej členy sa budú „približovať“ k druhej odmocnine z dvoch. 
  3. Ak vezmeme do úvahy všetky možné konvergentné postupnosti racionálnych čísel, tak ich limity budú zahŕňať aj čísla typu  \sqrt {n}
  4. V nasledujúcich kapitolách popíšeme dedekindove rezy, pomocou ktorých definujeme reálne čísla.
\( .\)

Pytagorova škola

Matematik Pytagorovej školy Hippasus (5. stor. pred n. l.) ukázal, že uhlopriečka štvorca s jednotkovou stranou nemôže byť vyjadrená racionálnym číslom1)
                                 
Hippasus pravdepodobne dospel k záveru, že  u^2=1^2+1^2 a po úprave dostal kvadratickú rovnicu s celočíselnými koeficientmi  u^2=2 .
S využitím vlastností deliteľnosti ukážeme, že táto rovnica nemá v obore racionálnych čísel  Q riešenie.  
Dôkaz.
Nech existuje racionálne číslo  r \in Q , ktoré je riešením  rovnice  x^2=2 . Potom zrejme  r= \frac{p}{q}  , pričom celé čísla  p,q sú nesúdeliteľné. Najväčší spoločný deliteľ čísel  p,q je rovný  1 .
Po dosadení do rovnice  x^2=2 a po ekvivalentných úpravách dostaneme rovnosť  p^2=2.q^2 . Na pravej strane rovnosti je určite číslo párne. Z vlastností deliteľnosti celých čísel vyplýva, že číslo  2 delí číslo na pravej strane rovnosti a zároveň musí deliť aj číslo na ľavej strane rovnosti. Využijeme skutočnosť, že druhá mocnina párneho čísla je opäť párne číslo a druhá mocnina nepárneho čísla je nepárne číslo. Teda číslo  p^2 je párne, preto musí byť aj číslo  p párne. (Dokážte to). To znamená, že je v tvare  p=2k . Po dosadení do rovnosti  p^2=2.q^2 dostávame
             (2k)^2=2.q^2 \Leftrightarrow  2k^2=q^2 .
Analogickou úvahou zistíme, že číslo  q je párne. Keďže aj číslo  p je párne, tak najväčší spoločný deliteľ čísel   p,q je väčší alebo rovný číslu  2 .
To je spor s našim predpokladom, že riešením je racionálne číslo  r= \frac{p}{q}  , kde  p,q sú nesúdeliteľné celé čísla. Pozrite si zápis dôkazu v GeoGebre Tu.
Ak označíme jedno riešenie rovnice  u^2=2 symbolom  \sqrt[]{2}  (druhá odmocnina z dvoch), tak toto číslo nie je racionálne číslo. Zrejme aj  -\sqrt[]{2}  je riešením rovnice  u^2=2 a tiež nie je racionálne.
___________________________________________________________________________________________
1) Podľa povesti bol Hippasus zvrhnutý z lode do mora a utopený, aby tento objav zostal utajený.
\( .\)

Dedekindove rezy

Reálne čísla zavedieme pomocou Dedekindových rezov na množine racionálnych čísel.
Podmnožinu   \alpha \subset Q nazývame Dedekindovým rezom množiny  Q , ak
  1. podmnožina  \alpha je neprázdna množina:  \alpha \neq  \emptyset
  2. doplnok  \alpha' podmnožiny  \alpha v množine  Q je tiež neprázdny:   \alpha'= Q-\alpha \neq \emptyset .
  3. Nech  a je prvkom rezu  \alpha a nech  b  \in Q má vlastnosť  b \leq a  . Potom musí aj racionálne číslo  b patriť do rezu:  b \in \alpha .
  4. Rez  \alpha nemá najväčší prvok. Ak  a \in \alpha , tak existuje  a' \in \alpha , pre ktoré je  a < a' . 
Dedekindov rez si môžeme predstaviť ako rez číselnej osi na dve časti: dolnú a hornú časť.

Dolná časť nemá najväčší prvok.
Definícia. 
Množinu všetkých rezov množiny  Q označíme symbolom  R . Prvky patriace do množiny  R nazývame reálne čísla.
Množinu reálnych čísel sme vytvorili pomocou už známej množiny racionálnych čísel. Proces tvorby sa opiera o podmnožiny  \alpha \subset Q , ktoré majú predpísané štyri vlastnosti.
  1. Prvé dve vlastnosti hovoria, že za podmnožinu  \alpha nemôžeme vziať prázdnu množinu ani množinu všetkých racionálnych čísel.
  2. Tretia vlastnosť požaduje, aby podmnožina  \alpha \subset Q bola „slušne“ usporiadaná:
    • ak podmnožina  \alpha obsahuje racionálne číslo  a , tak táto podmnožina musí obsahovať aj všetky racionálne čísla menšie od čísla  a
    • ak by sme na číselnej osi zobrazili bod  A reprezentujúci racionálne číslo  a \in Q , tak podmnožina  \alpha musí obsahovať polpriamku smerujúcu doľava od bodu  A .
  3. Štvrtú vlastnosť si môžeme interpretovať ako podmnožinu  \alpha \subset Q , ktorá zodpovedá sprava otvorenému intervalu  (- \infty, \alpha) .
  4. Reálne čísla, ktoré nie sú racionálne budeme nazývať iracionálne čísla
    • príkladmi iracionálnych čísel sú druhé odmocniny z prvočísel, číslo  \pi alebo prirodzený základ logaritmov  e
Vlastnosti rezov.
  1. Dedekindove rezy, ktorých horná časť má najmenší prvok predstavujú racionálne číslo.
  2. Nech  r \in Q je ľubovoľné ale pevne zvolené racionálne číslo, potom podmnožina  r^ \ast = \lbrace{ x\in Q;  x < r} \rbrace je rezom. Dokážte to.
  3. Podmnožina  r^ \ast reprezentuje racionálne číslo  r  
    • množina 0^ \ast je tiež Dedekindov rez, ktorý (ako neskôr ukážeme) má vlastnosť neutrálneho prvku vzhľadom na sčítanie.
    • ukážte, že zobrazenie   \ast : Q \rightarrow R je injektívne.
  4. V bode 2. zameňte výrokovú formu  x < r za  x^2 < 2 . Dostanete rez  \rho = \lbrace{ x\in Q;  x^2 < 2} \rbrace , ktorý reprezentuje iracionálne číslo  \sqrt {2}
\( .\)

Súčet reálnych čísel

Nech   α,β  sú dva rezy na množine racionálnych čísel:   \alpha \subset Q, \beta \subset Q  . V ďalšej časti využijeme fakt, že už vieme sčítať resp. vynásobiť dve racionálne čísla.
Definícia
Množinu   \alpha \oplus \beta= \lbrace{a+b;a \in \alpha \wedge b \in \beta }\rbrace  všetkých možných súčtov nazveme súčtom Dedekindových rezov.
                 
Veta
Množina  \alpha \oplus \beta  je rezom na množine racionálnych čísel.

Vytvorme množinu  \alpha \oplus \beta  všetkých možných (racionálnych) súčtov a+b, kde  a \in \alpha, b \in \beta  sú racionálne čísla.
  1. Množiny  \alpha, \beta  sú neprázdne, preto existujú prvky  a \in \alpha, b \in \beta . Množina  \alpha \oplus \beta  je neprázdna, lebo obsahuje racionálne číslo
     r=a+b .
  2. Ukážeme, že množina  Q-( \alpha \oplus \beta ) je neprázdna. Množiny  \alpha, \beta  sú rezmi, preto existujú prvky
     a' \notin \alpha, b' \notin \beta
  3. Zrejme pre ľubovoľné prvky  a \in \alpha, b \in \beta platí
     a+b < a'+b'.
    To znamená, že  a'+b'\notin \alpha \oplus \beta , odkiaľ dostávame, že  \alpha \oplus \beta \neq Q .
  4. Nech  r \in \alpha \oplus \beta , potom platí  r=r_1+r_2 , kde  r_1 \in \alpha, r_2 \in \beta  . Nech  r' je racionálne číslo, pre ktoré platí  r'< r (resp. r=r' + k ). Po dosadení dostaneme
     r' =r-k=r_1+(r_2-k),
    čo znamená, že  r' je súčtom dvoch racionálnych čísel.
  5. Množina  \alpha \oplus \beta  nemá najväčší prvok. V opačnom prípade, ak by  K \in \alpha \oplus \beta bol najväčší prvok, tak musia existovať dve racionálne čísla  a \in \alpha ,  b \in \beta  , pričom  K=a+b . Bez ujmy na všeobecnosti predpokladajme, že  a \leq b  .
                   
    Keďže  \alpha je tiež rez, tak nemá najväčší prvok. Musí existovať racionálne číslo  a'\in \alpha s vlastnosťou  a < a' . Relácia     je monotónna, preto
               K=a+b < a'+b ,
  6. čo je spor s predpokladom, že   K je najväčším prvkom. Tieto tvrdenia nás oprávňujú definovať súčet reálnych ako súčet dedekindových rezov.
Definícia 
Majme Dedekindove rezy   \alpha, \beta  na množine racionálnych čísel. Množinu  \alpha \oplus \beta= \lbrace{a+b;a \in \alpha, b \in \beta }\rbrace  nazveme súčtom reálnych čísel.
Pri skúmaní vlastností algebraickej štrutúry  (R,\oplus, \otimes) musíme poznať/definovať aj odpovedajúce inverzné prvky. Tiež musíme dokázať niekoľko pomocných tvrdení. Napríklad tvrdenia týkajúce sa súčtu rezov:
  1. Podmnožina  -\alpha= \lbrace{x \in Q ; \exists a \in \alpha':  x \leq -a }\rbrace je tiež Dedekindov rez.
  2. Pre ľubovoľný rez  \alpha platí:  -\alpha \oplus  \alpha=0^ \ast .
Terminológia
  1. Podmnožinu  -\alpha \subset Q nazveme opačným Dedekindových rezom.
  2. Množinu všetkých kladných resp. záporných rezov označíme symbolom  R^+ resp.  R^- .
\( .\)

Súčin reálnych čísel

Operáciu násobenia dvoch reálnych čísel zavedieme pomocou súčinu kladných Dedekindových rezov.
Definícia
  1. Rez  \alpha \subset Q  nazveme kladným Dedekindových rezom, ak dolná časť rezu obsahuje aspoň jedno kladné racionálne číslo:
            \alpha je kladný   \Leftrightarrow  \exists a \in Q  \wedge a >0 ;a \in \alpha
  2. Množinu všetkých kladných rezov označíme symbolom  R^+ .
    • ak  \alpha \in R^+ je kladný rez, potom  -\alpha nazývame záporný rez 
    • rez  0^ \ast = \lbrace{x \in  Q, x < 0 }\rbrace  nazývame nulový rez.
    • množinu všetkých záporných rezov označíme symbolom  R^- .
  3. Pre kladné rezy  \alpha, \beta  zaveďme súčin kladných rezov:
  4.         \alpha \otimes \beta= \lbrace{a \cdot b;a \in \alpha,b \in \beta \  \wedge  \  a,b > 0}\rbrace \cup \lbrace{a \in Q; a \leq 0}\rbrace  .
    vytvárame všetky možné súčiny kladných racionálnych čísel z obidvoch rezov, ku ktorým pridáme všetky záporné racionálne čísla vrátane nuly.
Podobne ako pri súčte, tak aj pre súčin musíme definovať aj odpovedajúce inverzné prvky a zároveň dokázať niekoľko pomocných tvrdení. Napríklad tvrdenia týkajúce sa súččinu rezov:
  1. Nech  \alpha je kladný rez. Potom podmnožina \alpha^{-1}= \lbrace{x \in Q^+ ; \exists a \in \alpha': (x \leq a^{-1} ) }\rbrace \cup Q^-, kde  Q^-= \lbrace{x;x \leq0 }\rbrace  je tiež Dedekindov rez
  2. Pre ľubovoľný kladný rez  \alpha platí:  \alpha^{-1} \otimes \alpha=1^\ast .

Terminológia: Podmnožinu  -\alpha^{-1} nazveme inverzným Dedekindových rezom ku kladnému rezu  \alpha . 
Súčin rezov
Nech  \alpha, \beta \in R  sú dva Dedekindove rezy, potom ich súčin  \alpha \otimes \beta  definujeme takto:
    1.   \alpha \otimes \beta                ak  \alpha \in R^+ \wedge \beta \in R^+
    2.  -((-\alpha) \otimes \beta)   ak  \alpha \in R^- \wedge \beta \in R^+
    3.  -(\alpha \otimes (-\beta))   ak  \alpha \in R^+ \wedge \beta \in R^-
    4.  (-\alpha) \otimes (-\beta)   ak  \alpha \in R^- \wedge \beta \in R^-
    5.        0^ \ast                  ak  \alpha = 0^ \ast  \vee \beta = 0^ \ast
K vlastnostiam súčinu viac nájdete v práci: Michal Botur: UVOD DO ARITMETIKY
\( .\)

Vlastnosti rezov

    Dokážte tvrdenia
  1. Nech  \alpha je kladný rez na množine racionálnych čísel. Potom podmnožina  -\alpha= \lbrace{x \in Q ; \exists a \in \alpha':  (x \leq -a) \; \wedge \;(-a \in -\alpha)}\rbrace je Dedekindov rez.
    1. Nech  -\alpha= \lbrace{x \in Q ; \exists a \in \alpha':  x \leq -a }\rbrace a nech  0 \in \alpha  .
      1. Najskôr ukážeme, že platí prvá vlastnosť pre rezy:  - \alpha \neq \emptyset . Nech  a \in \alpha' je racionálne číslo. Zrejme platí
         -a-1 < -a,
        odkiaľ dostávame
         (-a-1 \in -\alpha) \Leftrightarrow (- \alpha \neq \emptyset) .
      2. Druhú vlastnosť budeme dokazovať nepriamo. Predpokladajme sporom, že  - \alpha = Q .
        Pre  x \in - \alpha (= Q) bude aj  -x \in Q  . Z definície  -\alpha dostávame, že existuje  a \in \alpha'  také, že
         (x.
        Pretože
        ( a \in \alpha') \wedge (a
        musí tiež platiť
         -x \in \alpha'
        Týmto sme ukázali, že
        ( -x \in Q     \Rightarrow -x \in \alpha')  \Leftrightarrow  (Q \subset \alpha')
        odkiaľ dostávame, že (  \alpha= \emptyset \), čo je spor.
      3. Tretia vlastnosť:  (x \in - \alpha \  \wedge \  \forall x^ \ast \in Q:\  x^ \ast \leq x) \Rightarrow  (x^ \ast \in - \alpha)
        Z definície rezu  - \alpha  vyplýva, že existuje  a \in \alpha': x \leq -a  . Zrejme platia nerovnosti:
         x^ \ast \leq x \leq-a ,
        odkiaľ
         x^\ast \leq-a ,
        preto platí
         x^ \ast \in -\alpha .
        (interpretujte túto situáciu v applete).
      4. Štvrtá vlastnosť: rez  -\alpha nemá najväčší prvok. Nepriamo: nech
         x \in -\alpha
        je najväčší prvok. Z definície  -\alpha dostávame, že existuje  a \in \alpha' \ \wedge -a \in -\alpha  také, že
         x,
        čo je spor s vlastnosťou "byť najväčší".
    V definícii opačného rezu -\alpha= \lbrace{x \in Q ; \exists a \in \alpha':  (x \leq -a) \; \wedge \;(-a \in -\alpha) }\rbrace  nie je nutná podmienka  (-a \in -\alpha) . Dá sa dokázať, že prvok  -a je prvkom rezu  -\alpha.
  2. Pre ľubovoľný kladný rez  \alpha platí:  -\alpha \oplus  \alpha=0^ \ast .
  3. Dôkaz
    1. Nech  r \in-\alpha \oplus  \alpha , potom existujú racionálne čísla  x \in-\alpha,y\in \alpha : r=x+y. Z definície rezu  -\alpha dostávame, že existuje racionálne číslo  a \in \alpha'  , pre ktoré je
       x< -a .
      Keďže  a \in \alpha' a  y ∈ \alpha , tak musí platiť  y < a . Zvoľte si v applete body  x \in -\alpha,y \in \alpha tak, aby spĺňali tieto podmienky.

      Z monotónnosti sčítania dostaneme
       r = y + x < a + x < a + (-a) = 0
      Z poslednej nerovnosti vyplýva, že
       r \in 0^∗ ,
      preto platí množinová inklúzia
       -\alpha \oplus  \alpha ⊆ 0^∗.
    2. Ak  r \in 0^∗ , tak musíme nájsť dve racionálne čísla  x \in -\alpha, y \in \alpha , pre ktoré bude platiť:  r=x+y . Predpokladajme, že také dve racionálne čísla  x \in -\alpha, y \in \alpha existujú. Potom z definície rezu  0^∗ vyplýva, že
       x+y < 0 .
      Pre racionálne číslo  x \in -\alpha musí existovať  a \in \alpha' , pričom platí  x < -a  . Po jednoduchej úprave dostaneme
       (x+y)-y .
      Predchádzajúca nerovnosť hovorí, že  (r - y) \in−\alpha. Zároveň vidíme, že
       r = (r−y)+y \in−\alpha+\alpha .
      Záver: Ak existujú dve racionálne čísla  x \in -\alpha, y \in \alpha s požadovanou vlastnosťou, tak platí
       0^∗ ⊆−\alpha + \alpha .
  4. Nech  \alpha je kladný rez. Potom podmnožina \alpha^{-1}= \lbrace{x \in Q^+ ; \exists a \in \alpha': (x \leq a^{-1} ) }\rbrace \cup Q^-, kde  Q^-= \lbrace{x;x \leq0 }\rbrace  je tiež Dedekindov rez
  5. Pre ľubovoľný kladný rez  \alpha platí:  \alpha^{-1} \otimes \alpha=1^\ast .
  6. Dôkaz
    1. Nech  \alpha^{-1}= \lbrace{x \in Q ; \exists a \in \alpha': (x \leq a^{-1} ) }\rbrace .
      1. Ukážeme, že  \alpha^{-1}  \neq \emptyset . Uvažujme dva prípady  1 \in \alpha  a  (1 \notin \alpha) \Leftrightarrow (1 \in \alpha')  . 
        1. v prvom prípade existuje prirodzené číslo  n \in \alpha ale  (n+1) \notin \alpha  teda patrí do doplnku  (n+1) \in \alpha'
          • zrejme platia nerovnosti   n+1 < n+2 a zároveň platí  \frac{1}{n+2} < \frac{1}{n+1} , odkiaľ dostávame  \frac{1}{n+2} \in \alpha^{-1}
        2. v druhom prípade  [1 \in \alpha'] určite existuje číslo  a \in \alpha'; 1 < a
          • keďže platí   \frac{1}{a}< 1 , tak   \frac{1}{a} \in \alpha^{-1}  .  
          V oboch prípadoch (i. aj ii.) je  \alpha^{-1}  \neq \emptyset .
        Keďže  \alpha^{-1}  \neq \emptyset obsahuje aspoň jedno kladné racionálne čéslo, tak obsahuje aj všetky záporné racionálne čísla (prečo?).
      2. Pri dôkaze druhej vlastnosti rezov  (\alpha ^{-1})' \neq \emptyset môžeme postupovať opäť tak, že dôkaz rozdelíme do dvoch častí:  1 \in \alpha  a  1 \notin \alpha  .
        Načrtnite tieto situácie v applete.
      3. Nech  r \in \alpha^{-1}  a nech  r^ \bullet \in Q má vlastnosť  r^ \bullet \leq r . Potom aj racionálne číslo  r^ \bullet patrí do rezu:  r^ \bullet \in \alpha^{-1} .
        • z definície podmnožiny  \alpha^{-1}  vyplýva, že existuje  a \in \alpha':\ r < \frac{1}{a}
        • keďže  r^ \bullet \leq r \leq \frac{1}{a}  , tak  r^ \bullet \in \alpha^{-1} .
          Načrtnite túto situáciu v applete.
      4. Rez  \alpha^{-1} nemá najväčší prvok. Dokážeme nepriamo:
        • nech  r \in \alpha^{-1} je najväčší prvok
        • z definície podmnožiny \alpha^{-1}  vyplýva, že existuje  a \in \alpha' , pre ktoré je  r < \frac{1}{a} .
        • pre aritmetický priemer  AR= \frac{r+\frac{1}{a}}{2}   platí  r < AR < \frac{1}{a}  , preto   AR \in \alpha^{-1} , čo je spor.
          Načrtnite situáciu v applete.
    2. Nastavte obrázok ...
      1. dôkaz je podobný  
\( .\)

Teleso R,+,x


Mocnina s reálnym exponentom

Preskúmajte resp. riešte
  1. Riešte rovnice a urobte skúšku správnosti riešenia:
      x^{ \frac{3}{2} }= 8   
     x^{ \frac{3}{2} }= -8
  2. Odhaľte chybný krok vo výpočte 
     -27=(-27)^1=(-27)^{((\frac{2}{3} )( \frac{3}{2}))}=((-27)^{(\frac{2}{3} )})^{( \frac{3}{2})}=9^{\frac{3}{2}}=27
.

Mocniny
  1. Mocnina  a^n s prirodzeným exponentom  n>0: a^n=(a \times a \times \cdot \cdot \cdot \times a ) n-krát
  2. Mocnina  a^n s exponentom  n, ktorým je záporné celé číslo:  a^n= \frac{1}{a^ {-n}}
  3. Mocniny s racionálnym exponentom. Nech reálne číslo  a je kladné a nech  n= \frac{r}{s}  je racionálny exponent , kde  r je celé číslo a  s je kladné celé číslo. Potom je možné robiť úpravy typu
  4.  a^{ \frac {r} {s} }=(a^r )^{ \frac{1}{s} }= \sqrt[s]{a^r} = ( \sqrt[s]{a} )^r=(a^{\frac{1}{s}} )^r
  5. Predtým ako vo všeobecnosti zadefinujeme mocninu s racionálnym exponentom, tak si pripomenieme riešenie rovníc typu  x^n=a .
\( .\)

Nezáporná pravá strana

Riešenie rovníc typu  x^n=a

Ak reálne číslo  a je rovné nule, tak rovnica   x^n=a má iba jeden koreň  x=0 .

Ak reálne číslo  a je kladné a  n je kladné celé číslo, potom rovnica  x^n=a  má
  1. Reálne riešenie  x= \sqrt[n]{a} (zápis aj v tvare a^{ \frac{1}{n} }: 8^{\frac{1}{3}}= \sqrt[3]{8} =2). Skutočnosť, že  a^{\frac{1}{n} } je riešením rovnice vyplýva aj z toho, že po dosadení do ľavej strany rovnice dostaneme
  2.  x^n=(a^{ \frac{1}{n} })^n=a^{ \frac{1}{n} } \times a^{ \frac{1}{n} } \times \cdot \cdot \cdot \cdot \times a^{ \frac{1}{n} }=a^{ \frac{n}{n} }=a^1=a
    • v prípade, že  n je párne, potom riešením rovnice  x^n=a sú aj dva reálne korene, ktoré sú navzájom opačné: t. j.
    •  x_1=a^{ \frac{1}{n} }= \sqrt[n]{a} >0
       x_2=-(a^{ \frac{1}{n} })= -\sqrt[n]{a}
    • ak je  n nepárne, potom rovnica x^n=a má aj kladný reálny koreň
       x=-(a^{ \frac{1}{n} }).
  3. Vo všeobecnosti: Ak reálne číslo  a je kladné, tak v obore komplexných čísel má rovnica  n- tého stupňa práve  n koreňov.

Príklad. Vyriešte rovnicu  x^3=1 v obore komplexných čísel.
Návod:
Vyjadrite hľadané riešenie  x v goniometrickom tvare  z=|z|(\cos\alpha + i \sin\alpha ) alebo použite vzťah
 x^n-1=(x-1) (x^{n-1}+x^{n-2}+ \cdot \cdot \cdot +1 ) .
\( .\)

Záporná pravá strana

Riešenie rovníc typu  x^n=a ak reálne číslo  a je záporné

Nech reálne číslo  a je záporné a nech  n je kladné celé číslo, potom rovnica  x^n=a
  1. V prípade, že  n je párne celé číslo, potom rovnica  x^n=a
    • nemá riešenie v obore reálnych čísel
    • v obore komplexných má \frac{n}{2} komplexne združených koreňov (Riešte  x^4=-16 ).
  2. Ak je  n nepárne, potom rovnica  x^n=a má jeden reálny koreň  -(a^{ \frac{1}{n} } )>0 a \frac{n-1}{2} komplexne združených koreňov (Riešte  x^3=-8 ).

Nech reálne číslo  a je záporné a nech  n= \frac{r}{s}  je racionálny exponent ( \frac{r}{s} je v základnom tvare), potom pre
  1.  r celé nepárne číslo a  s párne celé číslo rovnica  x^n=a má riešenie. Napríklad
     x^{ \frac{3}{2} }=-27 \Leftrightarrow (-27)^{ \frac{2}{3} }= \sqrt[3]{(-27)^2} = \sqrt[3]{27^2} = \sqrt[3]{9^3} =9>0
    odkiaľ dostávame:  a^{ \frac{s}{r}} >0 pre  r=2k+1,s=2l
  2.  r celé nepárne číslo a  s nepárne celé číslo rovnica  x^n=a má riešenie. Napríklad
     x^{ \frac{3}{1} }=-27 \Leftrightarrow (-27)^{ \frac{1}{3} }= \sqrt[3]{(-27)^1} = -3
    odkiaľ dostávame:  a^{ \frac{s}{r}} pre  r=2k+1,s=2l+1 .

Nech reálne číslo  a je záporné, potom v len prípadoch (1. aj 2.) je možné robiť úpravy typu
 a^{ \frac {r} {s} }=(a^r )^{ \frac{1}{s} }= \sqrt[s]{a^r} = ( \sqrt[s]{a} )^r=(a^{\frac{1}{s}} )^r

Ak reálne číslo  a je záporné a
     r celé párne číslo a  s párne alebo
     r celé párne číslo a  s nepárne,
    tak úpravy uvedené v predchádzajúcom odseku nie je možné použiť! To je ekvivalentné tvrdeniu, že rovnica
     x^{\frac{s}{r}}=a
    nemá riešenie. Interpretujte to v GeoGebre.

Z uvedeného vyplýva, že mocnina s racionálnym exponentom existuje aj pre záporný základ ale v tom prípade musí byť exponent „nepárny“ (prípady 1. a 2.).
\( .\)

Racionálny exponent

Napíšte definíciu mocniny s racionálnym exponentom pre nezáporný aj záporný základ. Použite napríklad text Mocniny

Komplexné čísla - história

Historický rámec zavedenia pojmu komplexného čísla
  1. Motivačným zdrojom pre zavedenie oboru komplexných čísel nebol problém riešenia kvadratickej rovnice so záporným diskriminantom.
  2. Podnetom bol iný problém: algebraické riešenie kubických rovníc.
Kubická rovnica  az^3+bz^2+bz+c=0 sa po substitúcii  z=x- \frac{a}{3} redukuje na tvar  x^3+mx+n=0 (14.st., Florencia).
Potom stačí uvažovať o troch typoch kubických rovníc:  x^3+mx=n ,  x^3+n=mx a  x^3=mx+n , kde  m,n sú kladné koeficienty.
Kubickú rovnicu  t^3+pt+q=0 môžeme riešiť
  1. substitúciou  t=y- \frac{p}{3y} , ktorú použil Thomas Harriot (1560-1621)
    • dostaneme rovnicu šiesteho stupňa, ktorá po úprave vedie k riešeniu
  2. alebo originál Cardanovou metódou, pozri Wikipédiu. Genialita Cardanovho riešenia spočíta v zavedení
    • novej neznámej  t :  t = u + v , po dosadení dostaneme:   u^3+ v^3 + (3uv + p) (u + v) + q = 0 .
    • v zavedení podmienky  3 u v + p = 0 , stačí položiť  v = -p/{3u} a potom  t =u -p/{3u}
      • po dosadení dostaneme  -u^3 +p^3/{27u^3}=q
      • substitúcia  z=u^3 vedie ku kvadratickej rovnici s neznámou  z .
Rafael Bombeli (1572) zavádza slovné označenie pre imaginárnu jednotku a vytvoril pravidlá pre prácu s rýdzo imaginárnymi číslami.
Leonard Euler (1777) prvý použil písmeno  i a slovo imaginaire.
Komplexné čísla vyjadroval algebrickom v tvare  z=x \; + \; y \; i  \; aj goniometrickom tvare  z=\left| z \right| ( {cos}  \; \alpha+ i \; {sin} \;  \alpha)
Zbierka riešených úloh Tu .
\( .\)

Rozšírenie oboru R

Pri riešení kvadratickej rovnice  x^2+1=0 zistíme, že nemá v obore reálnych čísel riešenie
V opačnom prípade, ak by existovalo reálne číslo  a∈R , ktoré je koreňom hľadanej rovnice, tak musí byť splnená rovnosť a^2+1=0 . Súčet na ľavej strane rovnosti je súčtom dvoch reálnych čísel:
    • reálneho čísla a^2 , ktoré je v tvare druhej mocniny , preto musí platiť a^2≥0
    • čísla 1 , ktoré je zrejme kladné.
Ich súčet bude kladné číslo väčšie alebo rovné číslu 1 . Teda platí a^2+1≥1>0 . To je spor s predpokladom, že existuje reálne číslo a , ktoré je riešením rovnice x^2+1=0 .
Skutočnosť, že rovnica  x^2+1=0 nemá v obore reálnych čísel riešenie, nás privádza k myšlienke rozšíriť obor reálnych čísel na taký číselný obor, kde rovnice tohto typu budú mať riešenie.
\( .\)

Obor komplexných čísel

Prepokladajme, že existuje nejaké „imaginárne“ číslo i, pre ktoré platí i^2=-1.
Nech platí  i^2=-1 , potom môžeme zaviesť mocninu súčinu  (2 \cdot i)^2=(2 \cdot i) \cdot (2 \cdot i)=4 \cdot  i^2=-4 . Vo všeobecnosti pre ľubovoľné reálne číslo  k definujeme  (k \cdot i )^2=-k^2 . Čísla  i,2i,...,ki,...   nie sú reálne, sú „imaginárne“. S výhodou môžeme použiť symboliku usporiadaných dvojíc.
  1. Reálne číslo  r \in R zapíšme ako usporiadanú dvojicu  (r,0) .
  2. „Imaginárne“ číslo  k \cdot i zapíšme ako usporiadanú dvojicu  (0,k ) .
  3. Súčet dvojíc definujeme takto:  (x,y) \oplus (u,v)=((x+u), \ (y+v) ) .
  4. Súčin dvojíc definujeme pomocou vzťahu  (x,y) \otimes (u,v)=((xu-yv),\ (xv+yu)) .
Definícia
Nech  C=R×R je karteziánsky súčin na množine reálnych čísel, potom prvky karteziánskeho súčinu  R×R nazveme komplexné čísla. Komplexné čísla sú usporiadané dvojice reálnych čísel  z=(a,b) .
Poznámky.
  1. Nech  z=(a,b) je komplexné číslo, potom reálne číslo  a sa nazýva reálna časť komplexného čísla  z . Reálne číslo  b sa nazýva imaginárna časť. Dve komplexné čísla  (a,b), (c,d) sa rovnajú, ak platí  (a=c) \wedge (b=d)
  2. Pre komplexné čísla  z_1=(a,b), z_2=(c,d) definujeme operácie sčítanie a násobenie pomocou operácií na množine usporiadaných dvojíc reálnych čísel.
Definícia
Sčítanie komplexných čísel:  (a,b) \oplus (c,d) =( a+c,b+d )
Definícia 
Násobenie komplexných čísel:  (a,b) \otimes (c,d) =( ac-bd,ad+bc )
\( .\)

Algebraický tvar

Každé komplexné číslo  z=(a,b)  možno zapísať v tvare  a+ib  , kde  a,b  sú reálne čísla a  i  je imaginárna jednotka, pre ktorú platí  i^2=-1  .
Operácie súčet a súčin zavedieme ako súčet a súčin algebraických dvojčlenov:
    • pre súčet komplexných čísel bude platiť:  (a+ib) \oplus (c+id)=((a+c)+i(b+d))
    • pre súčin komplexných čísel bude platiť:  (a+ib) \otimes (c+id)=((ac-bd)+i(ad+bc))
Z definície súčinu vyplýva zaujímavá vlastnosť. Ak jedno z komplexných čísel bude reálne (napr.  c=k,d=0 ), tak  k(a+ib)=(ka+ikb) .
Definícia
Zápis komplexného čísla v tvare  a+ib sa nazýva algebraický.
Nájdite také reálne čísla  x,y  , pre ktoré bude platiť:  (2-i)x+(5+6i)y=1-3i  .
Riešenie
     • ak upravíme ľavú stranu rovnice na tvar a + bi, dostaneme: (2x+5y)+i(-x+6y)=1-3i .
     • ak využijeme vlastnosť, ktorá platí pre rovnosť komplexných čísel, tak dostaneme sústavu rovníc  2x +5y =1, -x +6y = -3
Riešením sústavy je dvojica reálnych čísel  x= \frac{21}{17} , y= \frac{-5}{17}  .
\( .\)

Geometrická interpretácia

Geometrická interpretácia - Gaussova komplexná rovina
Existuje bijektívne zobrazenie  f („prosté“ a „na“) množiny všetkých komplexných čísel  C na euklidovskú rovinu  Ε_2 :
        f:C \rightarrow  E_2; z=(a,b) \rightarrow Z(a,b) ,
kde  Z(a,b) je bod  Z \in E_2 so súradnicami  (a,b) .
Ak v rovine zvolíme pravouhlý súradnicový systém, tak obrazom každého komplexného čísla bude práve jeden bod roviny. Obrazom komplexného čísla  z=(a,b) resp.  z=a+ib je bod  Z so súradnicami  (a,b) . Pozri obrázok.

                        
Zrejme platia rovnosti:  sin \ \varphi = \frac{b}{r} ,  cos \ \varphi = \frac{a}{r} , kde  r= \sqrt{a^2+b^2}  a  \varphi je orientovaný uhol  ∢XOZ .
Číslo  r predstavuje veľkosť vektora   \vec{OZ}  a nazýva sa absolútna hodnota komplexného čísla a označuje sa symbolom  \mid z \mid  : platí  \mid z \mid = \sqrt{a^2+b^2} .
Z rovností  sin\ \varphi = \frac{b}{r}, cos \ \varphi = \frac{a}{r}   môžeme vyjadriť reálnu aj imaginárnu zložku komplexného čísla  z=(a,b)  . Dostaneme  a=r.cos \ \varphi, b=r.sin \ \varphi  . Vypočítané hodnoty teraz môžeme dosadiť do algebraického tvaru komplexného čísla  a+ib . Dostaneme nový zápis resp. nový tvar komplexného čísla
Definícia
Zápis komplexného čísla v tvare  z=\mid z \mid(cos \ \varphi+ i.sin \ \varphi  )  sa nazýva goniometrický tvar komplexného čísla.
Nájdite goniometrický zápis komplexného čísla  z= \sqrt{3} -i .
Riešenie
Najskôr si vypočítame absolútnu hodnotu hľadaného komplexného čísla. Vypočítame, že  \mid z \mid= \sqrt{3}^2+(-1)^2=2 .
Potom určíme veľkosť uhla \varphi , pre ktorý platí  cos \ \varphi = \frac{\sqrt{3}}{2}  a  sin \ \varphi = \frac{1}{2}  . Uhol, pre ktorý platia tieto dve rovnosti sa nachádza v IV. kvadrante a jeho veľkosť je  330^ \circ = \frac{11 \pi }{6} .
Goniometrický tvar komplexného čísla je  z=2(cos \ \frac{5\pi}{6}+ i.sin \ \frac{5\pi}{6}  )  .
\( .\)

Vlastnosti operácií

Pre súčet a súčin komplexných čísel platí vlastnosť komutatívnosti a asociatívnosti, pričom súčin je distributívny k sčítaniu.
Niektoré algebraické vlastnosti komplexných čísel:
  1. neutrálny (nulový) prvok pre sčítanie je komplexné číslo  (0,0)
  2. neutrálny (jednotkový) prvok pre násobenie je komplexné číslo  (1,0)
  3. k ľubovoľnému komplexnému číslu  z=(a,b) existuje inverzný prvok vzhľadom na sčítanie 
    • takýto prvok budeme nazývať opačné komplexné číslo, je to dvojica -z=(-a,-b)
  4. k ľubovoľnému nenulovému komplexnému číslu z=(a,b) existuje inverzný prvok vzhľadom na súčin
    • budeme ho označovať symbolom  z^{-1}
    Prvé tri vlastnosti vyplývajú priamo z definície operácií sčítania a násobenia v obore komplexných čísel.
Ukážeme napríklad, že platí komutatívnosť sčítania.
Komutatívnosť sčítania
Pre ľubovoľné dve komplexné čísla  x= (x_1, x_2), y=(y_1,y_2) platí rovnosť:  (x_1,x_2 ) \oplus (y_1,y_2 )=(y_1,y_2 ) \oplus (x_1,x_2 ) .
  1. Dôkaz komutatívnosti: 
    • Ľavú stranu skúmanej rovnosti upravíme aplikovaním definície súčtu komplexných čísel, ktoré sme vyjadrili v algebrickom tvare
      • dostaneme  (x_1+ix_2 ) \oplus (y_1+iy_2 )=((x_1+y_1 )+i(x_2+y_2 )) .
      • ak využijeme komutatívnosť sčítania reálnych čísel, tak dôjdeme k rovnosti  ((x_1+y_1 )+i(x_2+y_2 ))=((y_1+x_1 )+i(y_2+x_2 )) .
    • Pravú stranu rovnosti tiež upravme aplikovaním definície súčtu komplexných čísel.
      • dostaneme rovnosť  (y_1,y_2 ) \oplus (x_1,x_2 )=((y_1+x_1 )+i(y_2+x_2)) .
    • V prvom aj v druhom prípade sme dostali rovnaký výsledok. To znamená, že platí komutatívny zákon pre sčítanie komplexných čísel.
  2. Dokážte štvrtú vlastnosť konštruktívnym spôsobom:
    • predpokladajte, že existuje inverzný prvok  z^{-1}=(x,y) ku komplexnému číslu  z=(a,b) \neq (0,0) \Leftrightarrow a^2+b^2 \neq 0
    • potom musí platiť rovnosť  (a,b) \otimes (x,y)=(1,0) , ale táto rovnosť predstavuje rovnicu o dvoch neznámych  x,y
    • upravme ju na tvar  (ax-by,bx+ay)=(1,0) .
    • porovnanie usporiadaných dvojíc vedie na sústavu dvoch rovníc o dvoch neznámych
      • ax-by=1, bx+ay=0,
      • ktorej riešením sú reálne čísla  x= \frac{a}{a^2+b^2 }  , y= \frac{-b}{a^2+b^2 } . Pozrite si stránku Matrix calculator.
 
Absolútnu hodnotu komplexného čísla  z=(x,y) , označujeme symbolom  |z| a definujeme predpisom  |z| = \sqrt{x^2 + y^2} .
Vlastnosti absolútnej hodnoty
  1.  |z| = 0 \Leftrightarrow z = 0
  2.   |z| = \sqrt{z \bar{z}} , kde   \bar{z}= (x,-y) je komplexne združené komplexné číslo
  3.  |z_1-z_2| = |z_2-z_1| , pre každé  z_1, z_2 \in C
  4.  |z_1 + z_2| \leq |z_1|+|z_2| , pre každé  z_1, z_2 \in C (trojuholníková nerovnosť)
  5. Z trojuholníkovej nerovnosti vyplýva nerovnosť  ||z_1|-|z_2|| \leq |z_1+z_2| pre každé \  z_1, z_2 \in C
  6. Pomocou komplexne združeného čísla a absolútnej hodnoty definujeme podiel komplexných čísel.
Podiel komplexných čísel  z_1, z_2 \neq 0 je komplexné číslo v tvare:   \frac{z_1}{ z_2} = \frac{z_1 \cdot \bar{ z_2 }}{|z_2|^2} .
\( .\)

Moivreova veta

Francúzsky matematik Abraham de Moivre sformuloval vetu, podľa ktorej môžeme jednoducho umocňovať komplexné čísla vyjadrené v goniometrickom tvare.
Moivreova veta hovorí, že pre ľubovoľné komplexné číslo  z=|z|(cos \varphi +i \cdot sin \varphi) a ľubovoľné celé číslo  n platí
                                          z^n=|z|^n( \cos\ n \varphi +i \cdot \sin\ n\varphi)
Moivrovu vetu pre mocninu dokážeme napríklad pomocou matematickej indukcie, pričom využijeme súčtové vzorce pre sínus a kosínus. Z Moivreovej vety vyplýva aj jej odvodený tvar pre súčin dvoch komplexných čísel.
Pre súčin dvoch komplexných čísel  z_1=|z_1|( \cos \varphi_1 +i \sin\varphi_1),z_2=|z_2|( \cos \varphi_2 +i \sin\varphi_2) platí 
                                         z_1 \otimes z_2 =|z_1| \cdot |z_2|( \cos (\varphi_1+ \varphi_2) +i \sin (\varphi_1+ \varphi_2) )
Poznámky
  1. Dôležité je uvedomiť si, že komplexnými číslami končí rozširovanie číselného oboru. 
  2. V roku 1799 Gauss dokázal, že každá algebraická rovnica, ktorej koeficienty sú komplexné čísla, má v obore komplexných čísel riešenie. 
  3. To znamená, že obor komplexných čísel už nie je potrebné ďalej rozširovať
\( .\) 

Príklady

Riešte v obore komplexných čísel rovnicu x^2 = - 2i.
  1. Ak existuje komplexné číslo  x , tak ho možno napísať v algebraickom tvare ako  x = x_1 + ix_2 .
  2. Potom naša rovnica bude mať tvar ( x_1 + ix_2)^2 = - 2i čiže  x_1^2 +x_2^2+2ix_1x_2 = - 2i .
  3. Z definície rovnosti komplexných čísel vyplýva, že 
    • reálna časť čísla na ľavej strane tejto rovnice je nula  x_1^2 +x_2^2 = 0    - 1. rovnica
    • imaginárna je  2x_1x_2 = - 2                                                                        - 2. rovnica.
  4. Ľavú stranu prvej rovnice rozložíme na súčin podľa vzorca pre rozdiel štvorcov:  x_1^2 - x_2^2 = (x_1 + x_2) (x_1 - x_2) . Tým sa zbavíme druhých mocnín. Vieme, že súčin dvoch čísel sa rovná nule, ak aspoň jeden z činiteľov je rovný nule. Teda buď  x_1 + x_2 , alebo  x_1 - x_2  
    • v prvom prípade je  x_1=- x_2 v druhom  x_1= x_2
  5.  Ak do druhej rovnice dosadíme  x_1=- x_2 dostaneme  -2(x_1)^2 = -2 \Rightarrow (x_1)^2 = 1 . Táto rovnica má dva reálne korene  1, -1
    • pre prvý koreň dostávame  x=1-i
    • pre druhý  x=-1+i . Ako ľahko overíme, sú obe tieto čísla korene danej rovnice. 
  6. Ak predpokladáme, že  x_1=x_2 , tak dosadením do druhej rovnice dostaneme  2x_1^2=-2 . Táto rovnica však nemá reálne korene!
Existujú dve komplexné čísla  1 - i a číslo  -1 + i , ktoré sú koreňmi rovnice x^2 = - 2i.
Vyriešte tento príklad pomocou goniometrického tvaru komplexného čísla.
Pri riešení rovnice vlastne hľadáme druhú odmocninu komplexného čísla.
Položte si otázku, či vždy existuje druhá odmocnina z komplexného čísla. Pokúste sa dokázať, že áno.
Jarník, Jiří: Komplexní čísla a funkce. Praha: Mladá fronta, 1967. Dostupné na Czech Digital Mathematics Library Tu
\( .\)