Zavedenie číselných oborov N, Z, Q

Portál: Virtuálna Univerzita Mateja Bela
Kurz: Vybrané kapitoly z aritmetiky a analytickej geometrie
Kniha: Zavedenie číselných oborov N, Z, Q
Vytlačil(a): Hosťovský používateľ
Dátum: utorok, 7 mája 2024, 07:31

Úvodné cvičenie

Riešte.
  1. Určte základ  z číselnej sústavy, v ktorej platí:  (332)_z=170 .
  2. Číslo  (101B)_{12} zapíšte v číselnej sústave o základe 5.
  3. Doplňte miesto hviezdičiek číslice tak, aby výsledok bol správny: *333 + 2*22 + 66*6 = **9* .
  4. Nájdite celé číslo  x a cifru  y tak, aby  (360 + 3x)^2= 492y04 .
  5. Vyriešte rovnicu LIK*LIK=BUBLIK, kde L,I,K,B,U sú cifry v desiatkovej číselnej sústave.
  6. Nahraďte písmená číslicami tak, aby platilo BARS =(B + A + S)^4.
  7. Vyriešte KLOP+KLOP+KLOP+KLOP=POLK, kde K,L,O,P sú cifry v desiatkovej sústave.
  8. Stanovte číselnú hodnotu výrazu  \frac{1}{1 \cdot 2} + \frac{1}{2 \cdot 3}+ \cdot \cdot \cdot \cdot +\frac{1}{2019 \cdot 2020} +\frac{1}{2020 \cdot 2021} .
  9. Určte posledné dve cifry čísla  3^{2021} zapísaného v desiatkovej sústave.
\( .\)

Riešenie - 1. úloha

Určte základ  z číselnej sústavy, v ktorej platí:  (332)_z=170 .

  1. Nech platí:  (332)_z=170 , potom ľavá strana je rovná  3z^2+3z+2 a pravá  170 .
  2. Riešme kvadratickú rovnicu  3z^2+3z-168=0
    • pre odmocninu z diskriminantu dostávame    \sqrt {D} =\sqrt {9+2016}=45  
    • riešením rovnice sú korene    z_1=7, z_2=-8
    • keďže pre základ číselnej sústavy platí  z>1 , tak riešením našej úlohy je  z=7
  3. Urobte skúšku správnosti.  

Riešenie

\( .\)

Riešenie - 2. úloha

Číslo  (101B)_{12} zapíšte v číselnej sústave o základe 5.

  1. Číslo  (101B)_{12} prevedieme najskôr do desiatkovej sústavy: 
    • počítajme  (101B)_{12}=1.12^3+0.12^2+1.12^1+11=1751 .
  2. Číslo 1751 je zapísané v desiatkovej sústave prevedieme do 5-kovej sústavy:  
    • použijeme algoritmus postupného delenia číslom 5Pozri Súbor Excel
  3. zápis čísla v 5-kovej sústave je     24001=2 \cdot 5^4+4 \cdot 5^3+0 \cdot 5^2+0 \cdot 5^1+1=1751 .  

Riešenie

\( .\)

Riešenie - 3. úloha

Doplňte miesto hviezdičiek číslice tak, aby výsledok bol správny:  * 333 + 2 * 22 + 66 * 6 = ** 9 * .

  1. Najskôr sa pokúsime v čísle  **9* určiť cifru na mieste jednotiek
    • zrejme musí platiť, že číslo  3+2+6 musí končiť cifrou  1 .
  2. Teraz číslo  (3 +2 + *)+1 musí končiť cifrou  9 :
    • to znamená, že v čísle  66*6  sa cifra  *  musí rovnať  3
  3. Podobne pokračujte pri určení ďalších cifier.
\( .\)

Riešenie - 4. úloha

Nájdite celé číslo  x a cifru  y tak, aby  (360 + 3x)^2= 492y04 .

  1. Po úprave ľavá strana rovnice je rovná   9(120+x)^2 , odkiaľ vyplýva, že je deliteľná deviatimi 
  2. Z toho vyplýva, že aj pravá strana rovnice musí byť deliteľná 9, preto musí byť   y=8
  3. Naša úloha sa transformuje na riešenie rovnice  x^2+240x-40356=0 , kde  x je celé číslo
  4. Riešenie rovnice  x_1=-354, x_2=114
\( .\)

Riešenie - úlohy 5. až 7.

 

Riešenie - 8. a 9. úloha


  1. Použite rozklad na parciálne zlomky:   \frac{1}{n+(n+1)}= \cdot \cdot \cdot
  2. Posledné dve cifry čísla  3n závisia od posledných dvoch číslic čísla  3n-1 [1]

   _________________________________________________________________________________________
    [1] Literatúra Pozri Revue ARCHIMEDES
\( .\)

Prirodzené čísla

Riešte úlohy. (  x,y,z \in N  ).
  1. Pomocou peanových axióm spočítajte: 
    • 3 + 0 = ...      3 × 0 = ...
      4 + 3 = ...       4 × 2 = ... 
  2. Dokážte, že pre ľubovoľné prirodzené čísla platí: 
    1. x= 0+x           ... vlastnosť nuly 
    2. x+y=y+x    ... komutatívnosť sčítania  
    3.  x \cdot 1=x              ... vlastnosť jednotky 
    V úlohách 2a a 2b použije matematickú indukciu. V úlohe 2c stačí si uvedomiť, že 1=0'.
  3. Dokážte, že   \forall x,y \in N : x+y´=x´+y
  4. Trojciferné prirodzené číslo má na mieste jednotiek číslicu 3. Ak túto číslicu premiestnime na začiatok čísla, dostaneme nové číslo, ktoré je rovné trojnásobku pôvodného čísla zväčšeného o 1. Určte takéto trojciferné číslo. [Cirjak, M.: Zbierka divergentných ... úloh. Essox. Prešov 2000.
\( .\)

Riešenia

Veta.
Dokážte, že pre ľubovoľné prirodzené číslo \small x\in N platí: \small  x=0+x .
A. V Peanovej aritmetike budeme dokazovať matematickou indukciou
  1. Pre \small  x=1 musíme ukázať, že platí rovnosť: \small  1= 0+1 .
    • z axiómy IV vieme, že platí \small  1= 1+0
    • jednotka je nasledovník nuly, teda platí \small 0+1=0+0'
    • použitím axióm IV a V dostaneme
      \small 0+1=0+0'=(0+0)'=0'=1=1+0
    • z toho vyplýva, že sčítanie nuly a jednotky je komutatívne, preto platí
      \small 1=1+0=0+1
  2. Predpokladajme, že rovnosť \small  x= 0+x platí pre prirodzené číslo \small  x .
    • musíme ukázať, že platí aj pre \small  x+1 , čo je ekvivalentné rovnosti \small  x+1= 0+(x+1) .
    • upravme ľavú stranu
      \small  x+0')=(x+0)'=x'
    • zároveň pre pravú platí
      \small 0+(x+1)=0+(x+0')=0+(x+0)'=0+x'=(0+x)'=x'
  3. Tým je dôkaz ukončený.
B. V množinovej aritmetike budeme vychádzať z teórie množín
  1. Nech \small  A= \lbrace{  n_1, ..., n_x  }\rbrace je nejaká \small x- prvková množina, pričom  \small  \forall x: n_x \neq \  \emptyset
  2. Z definície kardinálnych čísel bude \small  card \  \emptyset  = 0, card \   A  = x
    • Z teórie množín pre zjednotenie ľubovoľných dvoch množín \small  \lbrace{X, Y}\rbrace platí komutatívny zákon \small  X\cup Y=Y \cup X . Dokážte to.
  3. Teda platí aj pre množiny \small  A, \emptyset  
  4. ...
Veta.
Dokážte, že platí \small  x+y'=x'+y pre  \small  \forall x, y \in N .
Budeme vychádzať z platnosti komutatívnosti sčítania pre prirodzené čísla: \small  x + y=y +x  , pričom budeme dokazovať matematickou indukciou.
  • Zrejme pre \small  y=1 platí
    \small  x + 1'=(x+1)'=(1+x)'=1 + x'
  • Predpokladajme platnosť pre \small  y \leq  n: x + y' = y' + x  .
  • Ukážeme, že tvrdenie platí pre \small  k+1 .
  • Z definície sčítania (axióma VII) dostaneme
     x + (y+1)'=(x + (y+1))'
  • Využitím asociatívnosti a komutatívnosti dostaneme
    \small  (x + (y+1))'=(x+y+1)'=(y+(x+1))'=y+x'
  • Využitím indukčného predpokladu dostaneme \small  y'+x=x'+y . Tým je dôkaz ukončený.
Trojciferné prirodzené číslo má na mieste jednotiek číslicu 3. Ak túto číslicu premiestnime na začiatok čísla, dostaneme nové číslo, ktoré je rovné trojnásobku pôvodného čísla zväčšeného o 1. Určte takéto trojciferné číslo.
  1. Nech pôvodné číslo je
     A=100a+10b+3
  2. Zrejme platia nerovnosti:
     0 \leq a,b \leq9
  3. Podľa zadania bude platiť
     3(100a+10b+3)+1=300+10a+b
  4. Po úprave dostaneme
     b=10-10a
  5. Keďže   a je cifra, pre ktorú platí  0 \leq a \leq9  , tak
     a=1
  6. Riešením je číslo
     A=103 .

Riešenie

\( .\)

Matematická indukcia

Dokážte.
Pre \small n \geq1 platí:
  1.  \small1 + 3 + 5 + ... + (2n-1)=n^2
  2. \small 1^2 + 2^2 + ... + n^2= \frac{1}{6} n (n + 1) (2n + 1)
  3. \small n^3-10n je násobkom čísla 3.
  4. číslo 31 delí \small 18^{n+1}+13 \cdot 7^{2n} je násobkom čísla 3.
  5. číslo 4 delí \small 103^{53}+53^{103} je násobkom čísla 3.
Pozrite si riešené úlohy na Príklady.eu alebo na Mathematical Induction - Problems With Solutions 
\( .\)

Riešenia

Pomocou matematickej indukcie dokážte, že pre všetky prirodzené čísla  n \geq1 platí:
  1.  1 + 3 + 5 + ... + (2n-1)=n^2
  2.  1^2 + 2^2 + ... + n^2= \frac{1}{6} n (n + 1) (2n + 1)
  3.  n^3-10n je násobkom čísla 3.
Riešenie A
  1. Nech  n=1 , potom ľavá strana je rovná 1 a pravá  1^2=1 .
  2. Predpokladajme, že rovnosť  1 + 3 + 5 + ... + (2k-1)=k^2 platí pre   \forall k < n
  3. Ukážeme, že platí aj pre   (k+1) \in N :
    • Počítajme   1 + 3 + 5 + ... + (2k-1)+ (2k+1)=k^2+(2k+1)=(k+1)^2
  4. Podľa axiómy o matematickej indukcii dostávame, že rovnosť  1 + 3 + 5 + ... + (2n-1)=n^2 platí pre všetky prirodzené čísla.
Riešenie B
  1. Nech  n=1 , potom ľavá strana je rovná 1 a pravá   \frac{1}{4} 1^2 .2^2=1 .
  2. Predpokladajme, že rovnosť  1^2 + 2^2 + ... + k^2= \frac{1}{6} k (k + 1) (2k + 1) platí pre   \forall k < n .
  3. Ukážeme, že platí aj pre   (k+1) \in N :
    • Počítajme  1^2 + 2^2 + ... + k^2+(k+1)^2= \frac{1}{6} k (k + 1) (2k + 1)+(k+1)^2=
    • odkiaľ postupne dostávame  \frac{1}{6} (k + 1) [ k (2k + 1)+ 6 (k + 1) ] = \frac{1}{6}(k + 1) [ (k + 2) (2k + 3)
  4. Teda platí rovnosť  1^2 + 2^2 + ... + n^2= \frac{1}{6} n (n + 1) (2n + 1) platí pre všetky prirodzené čísla.

Riešenie

\( .\)

Celé čísla

Riešte.
  1. Spočítajte a zdôvodnite:
    •  2 \oplus 3,  2 \oplus (-3) 
    •  2 \otimes 3,  2 \otimes (-3)
  2. Dokážte, že pre ľubovoľné celé čísla   a,b\in Z  platí: 
    •    (-a) + (-b) =-(a+b)  
    • (-a)\times (-b) =a \times b
  3. Dokážte, že pre dve triedy  T_{(a,b)}, T_{(c,d)} rozkladu  N×N∕R platí :
             [T_{(a,b)} \cap T_{(c,d)} \neq \oslash] \Rightarrow  [T_{(a,b)}= T_{(c,d)}]
    Ak dve triedy majú spoločný aspoň jeden prvok, tak sa rovnajú!
  4. Ukážte, že množinu celých čísel možno rozdeliť do troch disjunktných skupín
            Z_{3k}={0,±3 ,±3,...,±3k,...},  Z_{3k+1}={±4 ,±7,...,±(3k+1),...}  Z_{3k+2}={±5 ,±8,...,±(3k+2),...},
    kde  k je prirodzené číslo.
  5. V množine celých čísel riešte rovnicu  |3x-5|=2x+10 a nerovnicu  |2x+1|≤|x-3| .[B]
  6. Graficky riešte nerovnicu  x^2-8x+10≤0 .
  7. Dané sú dve celé čísla  x,y . Súčet súčtu, rozdielu, súčinu a podielu týchto čísel je 150. Určte čísla  x,y .
  8. Čísla  a_1,a_2,a_3,a_4,a_5 majú vlastnosť, že prvé tri sú po sebe idúce členy geometrickej postupnosti a posledné štyri sú po sebe idúce členy aritmetickej postupnosti. Určte tieto čísla, ak platí  a_2+a_3+a_4+a_5=4 a zároveň a_2.a_5=-8 .[B]
  9. Najvýhodnejší počet záclonových úchytiek môžeme vyjadriť postupnosťou: 3, 5, 9, ... Nájdite formulu, ktorá určuje n-tý člen takejto postupnosti. 
   [B] Bušek. I.: Řešené maturitní úlohy z matematiky. Praha 1999.
\( .\)

Riešenie - 1. až 3. úloha

U1: Spočítajte a zdôvodnite:
  1.  2 \oplus 3=T_{(2,0)} \oplus T_{(3,0)} =T_{(2+3,0+0)}=T_{(5,0)}=5
  2.  2 \oplus (-3)=T_{(2,0)} \oplus T_{(0,3)} =T_{(2+0,0+3)}=T_{(2,3)}=T_{(0,1)}=-1
U2: Dokážte, že pre ľubovoľné celé čísla
  1.  a,b,c \in Z  platí:   (-a) + (-b) =-(a+b)
    • Z definície pre súčet tried dostaneme, že  T_{(0,a)} \oplus T_{(0,b)}=T_{(0,a+b)} =-(a+b)
  2.  a,b,c \in Z  platí: (-a)\times (-b) =a \times b
    • Z definície pre súčin tried dostaneme, že  T_{(0,a)} \times T_{(0,b)}=T_{(0.0+a.b,0.b+a.0)}=T_{(a.b,0)} =(a \times b)
U3: Dokážte, že pre dve triedy  T_{(a,b)}, T_{(c,d)} rozkladu  N×N∕R platí:
 [T_{(a,b)} \cap T_{(c,d)} \neq \oslash] \Rightarrow  [T_{(a,b)}= T_{(c,d)}]
       Ak dve triedy majú spoločný aspoň jeden prvok, tak sa rovnajú!

Riešenie.
Z definície prieniku množín a vlastnosti tried rozkladu bude platiť:
          (m,n) \in T_{(a,b)} \cap T_{(c,d)} \Leftrightarrow [(m,n) \in T_{(a,b)}] \wedge [(m,n) \in T_{(c,d)}] ,
odkiaľ dostaneme
          [a+m=n+b] \wedge  [c+m=n+d] .
Odčítaním ľavých a pravých strán týchto rovností dostaneme rovnosť
          [a-c=b-d] , čo je ekvivalentné rovnosti  [a+d=b+c] .
Posledná rovnosť hovorí, že   T_{(a,b)} =T_{(c,d)} . Tým je dôkaz ukončený.
Poznámka
V dôkaze sme mohli postupovať aj iným spôsobom, ak by dokázali vlastnosť:  [(m,n) \in T_{(a,b)}] \Leftrightarrow [T_{(m,n)}= T_{(a,b)}]
\( .\)

Riešenie - 4. až 9. úloha

Graficky riešte nerovnicu  x^2-8x+10≤0 v obore celých čísel.
Riešenie.
  1. Pri grafickom riešení nerovnice je potrebné zostrojiť graf kvadratickej funkcie
     f(x)=x^2-8x+10 . 
  2. Najskôr určíme korene rovnice
     x_{1,2}=4 \pm \sqrt{6} ,
    pričom s výhodou môžeme pracovať v prostredí GeoGebra. Pozri stránku Kvadratická nerovnica v kurze Did_Mat, zvoľ príklad č.7.
  3. Potom určíme súradnice vrcholu  V paraboly  \ast tak, že najskôr určíme hodnotu funkcie  f(x) v bode   \frac{x_1+x_2}{2} =4
     (f(4)=-6) \Rightarrow (V=[4,-6] ) .
  4. Riešením nerovnice  x^2-8x+10≤0 sú čísla  x \in \langle x_1,x_2 \rangle \Leftrightarrow x \in \lbrace{2,4,6}\rbrace
    .
Dané sú dve celé čísla  x,y . Súčet súčtu, rozdielu, súčinu a podielu týchto čísel je 150. Určte čísla  x,y .
Riešenie.
  1. Hľadáme také dve čísla  x,y , pre ktoré platí
    ( \ast )  (x+y)+(x-y)+x.y+ \frac{x}{y} =150 ,
    pričom  y \neq 0  . 
  2. Prvé tri členy rovnice sú celé čísla, preto musí byť aj podiel
     \frac{x}{y}
    celé číslo  k , pre ktoré platí  x=k.y . Po dosadení do rovnice ( \ast ) dostaneme
     2ky+ky^2+k=150 .
  3. Po úprave dostaneme rovnicu  k=\frac{150}{(y+1)^2} .
  4. Hľadáme druhé mocniny čísel, ktoré sú deliteľmi 150. Zrejme sú to len druhé mocniny čísel 1 a 5.
  5. Riešením rovnice
     (y+1)^2=1 resp.  (y+1)^2=25
    sú čísla  
     y_1=-2 \Rightarrow k=150 \Rightarrow x_1=150 \cdot (-2)=-300
    resp.
                          \lbrace{y_2=-6, y_3=4}\rbrace \Rightarrow \lbrace{x_2=-36,x_3=24}\rbrace  . 
  6. Hľadané dvojice čísel patria do množiny  \lbrace{(-36,-6),(-300,-2),(24,4)}\rbrace
  7. Urobte skúšku správnosti.   
Čísla  a_1,a_2,a_3,a_4,a_5 majú vlastnosť, že prvé tri sú po sebe idúce členy geometrickej postupnosti a posledné štyri sú po sebe idúce členy aritmetickej postupnosti. Určte tieto čísla, ak platí  a_2+a_3+a_4+a_5=4 a zároveň a_2.a_5=-8 .
Riešenie.
  1. Nech čísla  a_1,a_2,a_3 tvoria GeomPost s kvocientom  q a nech čísla  a_2,a_3,a_4,a_5 tvoria AritmPost s diferenciou  d .
  2. Zo zadania vyplýva, že
     a_2+(a_2+d)+(a_2+2d)+(a_2+3d)=4 a zároveň  a_2(a_2+3d)=-8 .
  3. To znamená vyriešiť sústavu dvoch rovníc o dvoch nezámych
     4a_2+6d=4
     a_2(a_2+3d)=-8 .
  4. Jej riešením sú celé čísla
     a_2=4,d=-2 ,
    odkiaľ dostaneme, že
     a_3=2,a_4=0, a_5=-2 .
  5. Číslo  a_1 vypočítame tak, že najskôr určíme kvocient  q ako podiel
     q=\frac{a_3}{a_2}=\frac{1}{2}
    a potom
     a_1=\frac{a_2}{q}=8 .
  6. Urobte skúšku správnosti.
Počet úchytov na záclone
    Najjednoduchšie uchytenie záclon je také, pri ktorom máme nepretržite možnosť uchytiť záclonu v strede. Pozri obrázok.

    Pri určovaní počtu úchytiek použijeme nasledujúci algoritmus:
  1. V prvom kroku použijeme tri úchyty – dva krajné a jeden v strede
  2. V ďalšom kroku by bolo výhodné, aby sme opäť mohli uchytiť stredy v ľavej aj v pravej časti záclony. To znamená mať dva úchyty pre tieto stredy. Spolu je to 5 úchytov.
  3. Nasleduje rekurentné vyjadrenie:
    1. ak máme uchytenú záclonu na  k miestach, tak v ďalšom kroku
    2. potrebujeme  k-1 nových úchytov (pre všetky stredy)
    3. spolu je to  k+k-1=2k-1 úchytov.
  4. Dostávame postupnosť, v ktorej  n- tý člen vyjadríme nasledovne. Začneme experimentovať pre „malé“ hodnoty. Po nie koľkých krokoch môžeme dôjsť k záveru, že pre n-tý člen platí rovnosť:
     a_k=(2^{k+1}-(2k+⋯+2+1)) ,
    ktorá predstavuje súčet dvoch hodnôt. 
  5. Prvá je rovná číslu  2^{k+1} a druhá predstavuje súčet geometrickej postupnosti, kde prvý člen je rovný 1 a koeficient je rovný  q=2 .
  6. Odkiaľ pre súčet dostaneme:  a_1 \frac{2^k-1}{2-1} =2^k-1 . Po dosadení získame explicitné vyjadrenie pre počet úchytov:
\( .\)

Racionálne čísla

Riešte.
  1. Spočítajte a zdôvodnite v obore racionálnych čísel:
    •  T_{(1,2)} \oplus T_{(4,3)} ,  T_{(-2,3)} \oplus T_{(0,1)} 
    •  T_{(2,3)} \otimes T_{(1,4)},  T_{(-2,5)} \otimes T_{(3,4)}
  2. Ukážte, že pre ľubovoľné racionálne číslo  r \in Q rôzne od nuly existuje racionálne číslo  -r \in Q , pre ktoré platí  r \oplus (-r) =0 .
    • ukážte, že racionálne číslo  (-r) \in Q reprezentuje trieda rozkladu  T_{(-p,q)} , ak racionálne číslo  r reprezentuje trieda  T_{(p,q)} ,
    • dokážte, že pre ľubovoľné racionálne čísla   a,b \in Q platí:    (-a) + (-b) =-(a+b) .
  3. Ukážte, že pre ľubovoľné racionálne číslo  r \in Q rôzne od nuly existuje racionálne číslo  r^{-1} \in Q , pre ktoré platí  r \times r^{-1} =1 .
    • ukážte, že racionálne číslo  r^{-1} \in Q reprezentuje trieda rozkladu  T_{(q,p)} , ak racionálne číslo  r reprezentuje trieda  T_{(p,q)} ,
    • dokážte, že pre ľubovoľné racionálne čísla  a,b \in Q platí: a\times (-b) =-(a \times b) .
  4. Dokážte, že   \frac{1}{2}  nie je celé číslo.
  5. Pomocou tried rozkladu dokážte, že pre ľubovoľné racionálne čísla  a,b,c \in Q platí komutatívny a asociatívny zákon.
  6. V množine racionálnych čísel riešte rovnicu   \sqrt{(x^2+2x-3)^2} =  x^2+2x-3  .[B]
  7. Riešte (graficky) nerovnicu   \frac{2x + 3}{2x + 5}  - 3 \geq 0 .
  8. Do rovnostranného trojuholníka  ABC so stranou dĺžky a je vpísaný štvorec  KLMN tak, že strana  KL leží na úsečke  AB . Úsečka  KL je potom stranou ďalšieho rovnostranného trojuholníka, ktorému je opäť ... Vypočítajte súčet obsahov všetkých takto vzniknutých štvorcov. Str. 496, 49.7[B]
  9. Nájdite nekonečný desiatkový zápis racionálneho čísla  \frac{1}{2}
  10. Vyjadrite číslo  0,2\overline{17} v tvare zlomku.[B]
\( .\)

Riešenie - úloha 1 až 5

U1: Riešenie
  1.  T_{(1,2)} \oplus T_{(4,3)}=T_{(1 \cdot 3 + 2 \cdot 4 ,2 \cdot 4 )}=T_{(11,8)}= \frac{11}{8}
  2.  T_{(-2,3)} \oplus T_{(0,1)}= ... , 
  3.  T_{(2,3)} \otimes T_{(1,4)}= ...
  4.  T_{(-2,5)} \otimes T_{(3,4)}= ..
U2 a U3
  1. Ukážte, že pre ľubovoľné racionálne číslo  r \in Q rôzne od nuly existuje racionálne číslo  -r \in Q , pre ktoré platí  r \oplus (-r) =0 .
    • ukážte, že racionálne číslo  (-r) \in Q reprezentuje trieda rozkladu  T_{(-p,q)} , ak racionálne číslo  r reprezentuje trieda  T_{(p,q)} ,
    • dokážte, že pre ľubovoľné racionálne čísla  a,b \in Q platí:  (-a) + (-b) =-(a + b) .
  2. Ukážte, že pre ľubovoľné racionálne číslo  r \in Q rôzne od nuly existuje racionálne číslo  r^{-1} \in Q , pre ktoré platí  r \times r^{-1} =1 .
    • ukážte, že racionálne číslo  r^{-1} \in Q reprezentuje trieda rozkladu  T_{(q,p)} , ak racionálne číslo  r reprezentuje trieda  T_{(p,q)} ,
    • dokážte, že pre ľubovoľné racionálne čísla  a,b \in Q platí: a\times (-b) =-(a \times b) .
U2 a U3: Riešenie.
  1. Pre racionálne číslo  r=T_{(p,q)} rôzne od nuly  p \neq 0 ,q \neq 0  platí  T_{(-p,q)} \in Q  . Označme -r= T_{(-p,q)} a počítajme
     r \oplus (-r) = T_{(p,q)} \oplus T_{(-p,q)} \overset{def}{=} T_{(p+(-p),q)}=T_{(0,q)}=0
    • Nech  a=T_{(r,s)}, b=T_{(u,v)} sú racionálne čísla, potom pre súčet racionálnych čísel  -a=T_{(-r,s)},-b=T_{(-u,v)} dostaneme
       (-a) \oplus (-b)=T_{(-r,s)} \oplus T_{(-u,v)} \overset{def}{=} T_{((-r) \cdot v +(-u) \cdot s, s \cdot v)}
      operácie sčítania a násobenia v oboroch  N, Z sú komutatívne, asociatívne a disributívne, preto
       T_{((-r) \cdot v +(-u) \cdot s, s \cdot v)} = T_{(-(r \cdot v + u \cdot s), s \cdot v )}= -(a \oplus b)
    Pozri model sčitovania zlomkov Tu
  2. Zrejme existuje racionálne číslo  r^{-1} = T_{(q,p)} , ktoré spĺňa podmienku  r \times r^{-1} =1 . Počítajme
     r \times r^{-1} = T_{(p,q)} \times T_{(q,p)} \overset{def}{=} T_{(p.q,q.p)}=T_{(1,1)}=1 .
    • Nech  a=T_{(r,s)}, b=T_{(u,v)} sú racionálne čísla, potom pre súčin racionálnych čísel a=T_{(r,s)},-b=T_{(-u,v)} dostaneme
       (a) \times (-b)=T_{(r,s)} \times T_{(-u,v)} \overset{def}{=} T_{(-(r.u), s. v)} = -(a \times b) .
    Pozrite si model násobenia zlomkov Tu
U4: Dokážte, že   \frac{1}{2}  nie je celé číslo.
Riešenie.
Nech
 \frac{1}{2} \in Z ,
potom existujú prirodzené čísla
 m,n a zároveň platí  m-n= \frac{1}{2}. 
Po úprave dostaneme
 2(m-n)= 1. 
Na ľavej strane je párne číslo a na pravej nepárne, čo nie je možné. Tým je dôkaz ukončený.
U5: Pomocou tried rozkladu dokážte, že pre ľubovoľné racionálne čísla  a,b,c \in Q platí komutatívny a asociatívny zákon pre sčítanie.
Riešenie.
  1. Dokážeme platnosť komutatívneho zákona. Z definície súčtu dvoch tried  T_{(a,b)}, T_{(c,d)} v tomto poradí dostávame
      a)   T_{(a,b)} \oplus T_{(c,d)}=T_{(a \cdot d+b \cdot c ,b \cdot d) }
    a pre súčet v opačnom poradí dostávame
      b)   T_{(c,d)} \oplus T_{(a,b)}=T_{(c \cdot b+a \cdot d ,d \cdot b ) }
    Keďže komutatívny zákon platí pre súčet aj súčin v obore celých čísel, tak zrejme platí aj rovnosť
     (a \cdot d+b \cdot c ,b \cdot d)=(c \cdot b+a \cdot d ,d \cdot b ) .
    Odkiaľ vyplýva, že pravá strana vo vzťahu   1a)  je rovná pravej strane vo vzťahu   1b)  . Preto platí komutatívny zákon pre sčítanie. 
  2. Dokážeme platnosť asociatívneho zákona. Nech triedy  T_{(a,b)}, T_{(c,d)}, T_{(e,f)} reprezentujú tri racionálne čísla, potom z definície súčtu dostávame
      a)   T_{(a,b)} \oplus (T_{(c,d)} \oplus T_{(e,f)}) =T_{(a,b)} \oplus (T_{(c \cdot f+e \cdot d ,d \cdot f) })=T_{(a \cdot d \cdot f+c \cdot b \cdot f+e \cdot b \cdot d , b \cdot  d \cdot f) }
    Analogickými úvahami ako v prípade   1b)  ukážeme, že
      b)   (T_{(a,b)} \oplus T_{(c,d)}) \oplus T_{(e,f)} =T_{(a \cdot d \cdot f+c \cdot b \cdot f+e \cdot b \cdot d , b \cdot  d \cdot f) }
    Odkiaľ vyplýva, že pravá strana vo vzťahu   2a)  je rovná pravej strane vo vzťahu   2b)  . Preto platí asociatívny zákon.
  3. Tým je dôkaz ukončený.
  4. Podobne môžeme postupovať pri dôkaze komutatívnosti a asociatívnosti násobenia racionálnych čísel (DÚ).
\( .\)

Riešenie - úloha 6 až 10

U6: V množine racionálnych čísel riešte rovnicu   \sqrt{(x^2+2x-3)^2} = x^2+2x-3   .
Riešenie.
Zrejme platí
 \sqrt{(x^2+2x-3)^2} =\mid x^2+2x-3 \mid
po dosadení dostávame rovnicu
 \mid x^2+2x-3 \mid = x^2+2x-3. 
Kvadratická rovnica   x^2+2x-3 =0  má reálne korene   x_1=-3, x_2=1  . Preto budeme riešiť pôvodnú rovnicu samostatne v troch intervaloch
 A= ( -\infty,-3), B= (-3,1),C = (1, \infty )  .
Zistíme, že riešením danej rovnice v intervaloch A, C je ľubovoľné racionálne číslo a v intervale   B  nemá riešenie. Nakoniec zistíme, že čísla -3 a 1 sú riešením.
Odpoveď. Riešením sú racionálne čísla množiny  M= ( -\infty,-3\rangle \cup  \langle 1, \infty ) .
 
Grafické riešenie - GeoGebra, otvor applet Tu 
U7: Riešte nerovnicu   \frac{2x + 3}{2x + 5}  - 3 \geq 0 .
Riešenie.
  1. Nech
     xx ,
    potom
Tým je dôkaz ukončený.
U8: Do rovnostranného trojuholníka  ABC so stranou dĺžky a je vpísaný štvorec  KLMN tak, že strana  KL leží na úsečke  AB . Úsečka  KL je potom stranou ďalšieho rovnostranného trojuholníka, ktorému je opäť ... Vypočítajte súčet obsahov všetkých takto vzniknutých štvorcov.
Riešenie.
Výška rovnostranného trojuholníka  ABC je rovná   v=\frac{\sqrt{3}}{2}  a
Veľkosť strany štvorca s určíme využitím podobnosti trojuholníkov  AK_1N_1 \sim AC_0C :[1]
 | K_1N_1| = \frac{\sqrt{3}} {2+\sqrt{3}} a=(-3+2 \sqrt{3}) a .
Pokračujeme určením veľkosti strán ďalších vpísaných štvorcov  K_iL_iM_iN_i  (i \geq 2) . Potom určíme pomer týchto strán.

Dokážte, že v dvoch po sebe idúcich štvorcoch je pomer strán konštatný.
Tento pomer je koeficient geometrického radu, v ktorom pre prvý člen patí   a_1=(K_1L_1)^2=(-3+2 \sqrt{3})^2=21-12\sqrt{3} .
Výsledok je ...
U9: Nájdite nekonečný desiatkový zápis racionálneho čísla   \frac{1}{2}  .
Pozrite si riešenie od profesora Bukovského[2] Tu.
U10: Vyjadrite číslo   0,2\overline{17}  v tvare zlomku.
Riešenie.
 10a=2,\overline{17} , 
1000 \cdot a=217, \overline{17}
\\
1000a-10a=215 \Rightarrow 990a = 215 odkiaľ
 a= \frac{198}{43}

       [1] Bača, M. a kol.: Zbierka riešených a neriešených úloh z matematiky. TU v Košiciach, 2011. Dostupné Tu
[2] Bukovský, L.: Úvod do matematiky. UPJŠ Košice. 2001. Dostupné Tu
\( .\)