2.2 Moderné technológie vo vzdelávaní

Metódy hodnotenia

Existuje celé spektrum metód použiteľných na hodnotenie rôznych potrieb vzdelávania [3]. Sú to napr. prípadové štúdie, práca v kurze (práca na cvičeniach), navrhovanie, výskumná práca, hry, práca v skupine, ústne skúšky, písomné skúšky, portfóliá, prezentácie, produkty, psychometrické testy, správy, diplomové, rigorózne a dizertačné práce, subjektívne testy, atď.

Hodnotením v rámci e-vzdelávania, ktoré sa v mnohom líši od tradičného hodnotenia, sa u nás zaoberá napr. [6], kde možno nájsť aj ďalšiu literatúru.

Metódy hodnotenia vhodné pre dištančné a e-vzdelávania [6] :

Vzdelávací záznam - je to jednoduchý denník, v ktorom si nechávame priestor aj na reflektovanie získaných skúseností. Zaznamenávame položky ako dátum, opis skúsenosti, vyplývajúce poučenie a vyplývajúce dôsledky alebo možné využitie skúsenosti.

Prípadová štúdia - navodzuje realistické alebo fiktívne situácie a analyzuje rôzne možnosti riešenia a faktory rozhodovania. Študent má pocit, že výsledky možno aplikovať v reálnom svete. Má charakter písomných cvičení alebo skupinovej hry.

Práca v kurze - hodnotenie práce v kurze je najbližšie hodnoteniu v reálnom živote. Hodnotenie zadaní je podľa známych hodnotiacich kritérií, súvisiacich so stanovenými cieľmi. Nie vždy je však jasné, že výsledky predstavované študujúcim sú skutočne jeho dielom.

Tvorba návrhu - výstupom aktivity je návrh alebo plán fyzikálneho objektu, pracovného postupu, systému, alebo programu. Aj tu treba dohodnúť kritériá hodnotenia vopred. Hodnotenie často býva subjektívne.

Výskumná práca – výhodou tohto typu hodnotenia je jeho prirodzenosť. Získané skúsenosti a zručnosti môžu byť testované v prirodzených i v simulovaných podmienkach.

Riešenie problémov - študujúcim poskytneme dostatok priestoru na vyhľadávanie a riešenie problémov súvisiacich s cieľmi programu. Táto vzdelávacia aktivita má dva druhy výstupov:

• úspech pri riešení problému pozitívne motivuje k ďalšiemu štúdiu,
• poučenie z riešenia problému.

Pre účely hodnotenia je vhodné, keď problém možno vyriešiť viacerými spôsobmi rôznej kvality, alebo primeranosti k okolnostiam. Nedostatkom tohto hodnotenia je obťažnosť stanovenia kritérií i obťažnosť zmerania učenia sa počas riešenia problémov. Jedným z riešení je používať už skôr uvedené vzdelávacie záznamy vypĺňané študujúcimi a hodnotené tútormi.

Projekty – stanovené cieľe a spôsob ich hodnotenia je treba oznámiť vopred. Hodnotenie môže mať napr. položky:

• písomná správa 30 %,
• prezentácia výsledkov 10 %,
• obhajoba výsledkov 10 %,
• zvolený postup 20 %,
• výsledky 20 %,
• aktuálnosť problému 10 %.

Simulácie – pre účely hodnotenia možno používať rôzne formy simulácií:

• tréningové situácie,
• skupinové hry.

Objektívne testy – sú formou hodnotenia, ktoré nezávisí od hodnotiaceho, lebo posúdenie správnosti odpovedí na dané otázky sa javí ako jednoznačné. Napriek tomu ho však treba brať s rezervou, lebo napr. pri odpovediach typu:

• áno/nie – hodnotenie nemusí byť výstižné preto, lebo študujúci môže správnu odpoveď hádať s pravdepodobnosťou 1:1,
• krátke odpovede - hodnotenie je citlivé na jasnú formuláciu otázok tak, aby odpovede boli jednoznačné,

• odpovede s viacnásobným výberom – znižujú pravdepodobnosť náhodného uhádnutia správnej odpovede, veľa však záleží od formulácie nesprávnych odpovedí,
• spájanie položiek – úlohou skúšaného je spájať logicky súvisiace položky z dvoch zoznamov. Pozornosť treba opäť venovať jednoznačnosti a zmysluplnosti priradení,
• dopĺňanie viet – môže byť užitočným spestrením (často sa používa napr. vo výučbe jazykov na overenie slovnej zásoby, rôznych väzieb, atď.), no nemusí byť jednoznačné.

Počítačové testy – s ohľadom na hodnotenie počítačom musia byť všetky otázky uzavreté (objektívne testy). Môžu kombinovať odpovede s viacnásobným výberom s kombináciou položiek, dopĺňaním položiek, atď. Testy zároveň môžete využiť na poskytovanie spätnej väzby študujúcemu.

Subjektívne testy – ich hodnotenie je do značnej miery závislé od úsudku hodnotiaceho. Používanie otvorených otázok na jednej strane podnecuje študujúcich k hlbším myšlienkam, môže však viesť aj ku konvenčným a frázovitým odpovediam, prípadne aj odpovediam, ktoré sa úplne odklonia od sledovaných cieľov. Ak chceme hodnotiť aj kvalitu prezentácie odpovedí, treba vopred zverejniť spôsob bodovania odpovedí.

Ústne skúšky – možno ich využívať za rôznym účelom, ako vstupný test vzdelávacích programov, overenie jazykových schopností, atď.. Výhodou ústnej skúšky je možnosť interakcie medzi hodnoteným a skúšajúcim, čo umožňuje preskúmať zvolené oblasti do požadovanej hĺbky.

Písomné skúšky - umožňujú jednoduchým spôsobom naraz otestovať sumárne vedomosti veľkého množstva študujúcich. Nutnosť ukončiť prácu v stanovenom čase pozitívne motivuje študujúcich sústrediť sa na prácu. Môže však viesť k tendencii povrchného hromadenia vedomostí bez ich hlbšieho spracovania.

Prezentácie – študujúci prezentujú pred tútorom, alebo komisiou výsledky dosiahnuté počas vzdelávacích aktivít. Prezentácia môže byť individuálna alebo skupinová. Kritériá hodnotenia by mali vopred špecifikovať hodnotenie jednotlivých zložiek prezentácie. Do hodnotenia môžete zahrnúť napr.:

• ciele práce – ich jasnosť a význam,
• obsah práce a súvislosť s cieľmi,
• štruktúru prezentácie a jej primeranosť k obsahu,
• kvalitu výskumnej práce a využitie najlepších myšlienok,
• vhodný výber vizuálnych pomôcok, súvisiacich s obsahom,
• kultivovanosť jazykového prejavu a práca s hlasom,
• časový rozvrh prezentácie,
• zodpovedanie otázok a demonštrácia celkového prehľadu v problematike,

• osobnostný prejav pri upútaní a udržiavaní pozornosti.

Hodnotenie študijnou skupinou – študujúci spolupracujúci v študijnej skupine majú celkom výstižný pohľad na vedomosti a poznatky svojich kolegov. Zapojíme ich do hodnotiaceho procesu, zároveň im poskytujeme možnosť získavať skúsenosti pri:

• formulovaní kritérií hodnotenia,
• rozhodovaní sa pomocou kritérií,
• vysvetľovaní a obhajovaní svojich stanovísk.

Sebahodnotenie – cieľom vzdelávania je rozvíjať individuálne zručnosti učenia sa a to prispieva aj k rozvoju zručností sebahodnotenia. Progresívne trendy odporúčajú, aby študujúci a tútor nezávisle navrhli svoje hodnotenie. Ak sú obidve hodnotenia zhodné, nie je dôvod neprijať ich. Ak sú v hodnoteniach rozdiely, treba si navzájom vysvetliť stanoviská.

Otázky na sebahodnotenie slúžia študujúcemu na preverenie, či porozumel učivu. Otázky a rovnako aj zámery, ku ktorým patria musia rešpektovať úroveň kurzu.

V textoch dištančného vzdelávania používame postup, pozostávajúci z dvoch krokov:

1. v prvom kroku dostane študent základné informácie,
2. v druhom, na utvrdenie sa, že im porozumel, študent vykoná určité aktivity.

Typy otázok, ich význam a príklady sú uvedené v tabuľke 2.

Tabuľka 2 Otázky na sebahodnotenie

Ak vyžadujeme výpočet, odpoveďou by mal byť celý jeho postup, nie iba výsledok. Od študenta požadujeme pochopenie procesu, k čomu by uvedenie samotného výsledku nemuselo stačiť. V takomto prípade je lepšie testovať nielen konečný výsledok, ale aj medzivýsledky.

Pri vyššej úrovni otázok na sebahodnotenie, odpovede nemôžu byť krátke. V takom prípade odpovede majú pokrývať všetky významné body.

Zadania opravované tútorom sú kľúčovou metódou hodnotenia napr. na overenie nadobudnutia zručností. Zvyčajne sú súčasťou formálneho hodnotenia.

Kvalitne pripravené zadanie:

• je jasné a jednoznačné,
• má súvis so vzdelávacím cieľom,
• študenti sú naň dostatočne pripravení,
• zohľadňuje aj viacero riešení,
• je zamerané na získanie hodnotenia, alebo na spätnú väzbu,
• má dopredu známy spôsob hodnotenia,
• overuje hlavné, alebo čiastkové ciele vzdelávania,
• začína sa ľahšími úlohami.