Hodnotenie vzdelávania je efektívne vtedy, keď študenti rozumejú, prijímajú a v ideálnom prípade aj súhlasia s udeľovanými známkami a spätnou väzbou. To možno dosiahnuť tým, že študujúci i tútori jasne chápu kritériá hodnotenia. Hodnotenie študujúceho tútorom by malo súhlasiť s vlastným hodnotením študenta a s hodnotením ďalšími členmi jeho študijnej skupiny.

1 Definícia : Spätná väzba je proces monitorovania dosahovaných študijných výsledkov. Dobrá spätná väzba je:

  • objektívna - nezávislá od osôb a ich subjektívnych názorov,
  • presná - skutočne vyjadrujúca vedomosti študujúcich,
  • motivujúca – vyzdvihujúca pokroky študujúcich,
  • užitočná - vyjadriteľná pojmami využiteľnými pre ľubovoľné účely.

Na základe takejto spätnej väzby vieme predpovedať ďalšie správanie sa. Ak zistíme, že výsledky sú dobré, posmelí nás to do ďalšej práce. Ak sú výsledky zlé a chceme sa naozaj zlepšiť, máme dôvod pracovať tvrdšie a vieme aj to, ktoré aspekty treba zlepšiť. Inými slovami, spätná väzba nám pomáha pri diagnóze nedostatkov a motivuje k ďalšej práci.

Popri samotných známkach spätná väzba obsahuje komentáre, ktoré:

  • chvália za správne odpovede,
  • podporujú v oblastiach, v ktorých ste postupovali nesprávne,
  • radia, ako sa zlepšiť v danej úlohe,
  • posilňujú sebadôveru a odhodlanie úspešne zvládnuť štúdium.

Hodnotenie musí byť spoľahlivé. Pri jeho opakovaní v skupine, ktorá medzitým neprešla žiadnym vzdelávaním, má dávať tie isté výsledky, ako predtým. Hodnotenie nemá závisieť od osoby hodnotiaceho.

Ďalším kritériom hodnotenia je jeho platnosť. Často sa nevyhneme tomu, aby komunikatívnejší študujúci nedostávali za svoje výkony viac bodov ako tvorivejší, no slabšie komunikujúci jedinci.

Niekedy nie je jasné, či sa na skúške hodnotí originálnosť a tvorivosť (s pripustením prípadných numerických chýb vo výpočtoch alebo iných chybných detailov, ktoré možno odstrániť pri najbližšej kontrole), alebo skôr presnosť a spoľahlivosť návrhu podľa štandardných vzorov - bez vyžadovania vyššieho stupňa originálnosti riešenia.

Typy hodnotenia

Hodnotenie je potrebné:

  • pred začiatkom vzdelávacích aktivít, aby ste zistili vstupné správanie sa,
  • počas vzdelávacích aktivít s cieľom poskytnutia spätnej väzby a motivovania študujúcich,
  • po skončení vzdelávania s cieľom určenia pokroku a dosiahnutia žiadaných štandardov a kvality.

Predbežné testy majú poskytnúť:

  • východisko na následné hodnotenia pokroku a vedomostí získaných vzdelávaním,
  • určenie prípravných aktivít potrebných na vyrovnanie východiskových vedomostí všetkých účastníkov programu,
  • vylúčenie zbytočnej účasti poslucháčov, ktorí už majú vedomosti alebo zručnosti, ktorých nadobudnutie je cieľom kurzu,
  • východisko na prispôsobenie programu vstupným vedomostiam účastníkov,
  • určenie zručností alebo vedomostí potrebných na absolvovanie kurzu.

Formatívne hodnotenie

Testy počas vzdelávania predstavujú východisko pre samoriadené štúdium a sebamotiváciu. Stratu bezprostredného kontaktu s vyučujúcim a s triedou, ktorý bol pre žiaka rozhodujúcim zdrojom na porovnávanie svojich poznatkov s vyžadovanými štandardami, treba pri individualizácii vzdelávania kompenzovať poskytnutím rôznych možností formatívneho hodnotenia.

Základné pravidlá pre formatívne hodnotenie sú:

  • spätnú väzbu treba študentovi poskytnúť čo najskôr (do 10 dní),
  • spätná väzba slúži na zhodnotenie súčasného stavu a na zlepšenie budúcich výkonov,
  • kritériá hodnotenia sú študentovi jasné a vopred známe,
  • spätná väzba je detailná a poskytuje sa priamo študentovi, prípadne slúži ako východisko pre diskusiu s tútorom,
  • spätná väzba je jasná a konštruktívna. Študentovi treba ilustrovať, v čom a ako sa má zlepšiť.

Priebežné hodnotenie

Séria hodnotení počas programu započítavaných zväčša aj do záverečného hodnotenia sa nazýva priebežným hodnotením. Slúži na pravidelné hodnotenie pokroku v štúdiu vo vhodných fázach celého programu. Je kombináciou predbežného, formatívneho a sumárneho hodnotenia.

Základné črty priebežného hodnotenia sú:

  • overenie kvality inštruovania a tréningu,
  • rôzne dĺžky úloh - od jednoduchých k rozsiahlym zadaniam,
  • správne načasovanie a frekvencia hodnotenia,
  • poskytnutie konštruktívnej spätnej väzby,
  • uskutočňuje sa v čase, keď ešte možno urobiť korekcie vo vzdelávaní,
  • umožňuje otestovať čiastočné zručnosti pred overením celkovej kompetencie.

Na zamedzenie opakovania štýlu sa používajú rôzne druhy testov. Netreba vždy uplatňovať všetky črty - často stačí len jedna, dve.

Záverečné hodnotenie

Hlavným cieľom sumárneho hodnotenia je zmeranie výkonu študujúceho. Má ukázať, či sa dosiahli ciele programu. Kritériá musia byť jasné hodnotenému aj hodnotiacemu. Tradičnou formou sumárneho hodnotenia je písomná záverečná skúška, no existuje aj celý rad alternatívnych metód

Posledná zmena: štvrtok, 20 októbra 2011, 15:43