Efektivita vzdelávania
Aktivizácia
Aktivizácia znamená vzbudenie, usmerňovanie aktivity študentov v práci, v intenciách cieľov školy, spoločnosti a jednotlivca [16].
Jednou zo základných metód aktivizácie študentov je opakovanie pomocou otázky a odpovede. Stimulujúca je taktika zadávania individuálne náročných, diferencovaných úloh pre rôzne vedomostné skupiny študentov, prípadne aktivizovať študentov tým, že vymýšľajú a formulujú úlohy pre seba navzájom.
Motivácia je podnet, ktorý sa zakladá na potrebe niečo robiť. Motívy sú v podstate vnútorné pohnútky k istej činnosti. Podnety, ktoré majú motivačný účinok, nazývame incentívami (pobádaním). Sú to vonkajšie motivačné činitele [17].
Motivácia je považovaná za významný predpoklad aktivizácie študenta, bez motivácie stráca učenie zmysel a učiaci študent si neuvedomuje jeho závažnosť, nepokladá ho za zmysluplné. Učenie aj práca bez motivácie sa stáva dokonca nepríjemnou činnosťou, pred ktorou sa človek snaží uniknúť. Nemotivované učenie býva často obtiažne, vedie ku sklamaniu študenta.
Učitelia sa dopúšťajú chýb, keď začínajú výklad bez vhodného úvodu. Študent sa často učí bez toho, že bol u neho vzbudený záujem. Študent by mal študovať aj preto, aby mu štúdium prinášalo vnútorné uspokojenie. Aktivizácia a motivácia je veľmi účinná vtedy, ak pedagóg aj hodnotí výkon študenta, jeho vzťah k tomu, čo robí a pod. Formami hodnotenia môže byť pochvala, pridelený počet bodov a ďalšia pozitívna motivácia.
Samostatnosť
Samostatnosť patrí medzi vôľové vlastnosti osobnosti. Z pedagogického hľadiska je samostatnosť veľmi dôležitá vlastnosť človeka. Nesamostatný človek nie je dobre pripravený pre život. Didaktika sa zameriava hlavne na kognitívnu (poznávaciu) samostatnosť študentov. Samostatná osobnosť si dokáže sama vypracovať vlastný plán činnosti, sama si volí jednotlivé činnosti, tieto kontroluje, hodnotí a podľa potreby koriguje. Samostatnosť študentov sa prejavuje v úrovni nezávislosti na vedení učiteľom a na vzore vôbec. Ide o pripravenosť študentov myslieť, učiť sa a pracovať nezávisle a na základe vlastných podnetov. Určitú úroveň samostatnosti študentov v myslení považujeme za nevyhnutný predpoklad ich tvorivej činnosti. Aby bol proces rozvoja samostatnosti študentov efektívny, hľadáme a vytvárame optimálny pomer medzi činnosťou študentov priamo riadenou učiteľom a nepriamo riadenou študijnými návodmi alebo rôznymi druhmi programov, ktoré umožňujú väčšiu autonómiu študentov [15] .
Rozvoj tvorivosti je mimoriadne zložitý proces, pri ktorom zohráva dôležitú úlohu aj rozvoj ďalších psychických procesov a schopností – predstavivosti, fantázie a intuície. Tvorivosť je podporovaná vysokou úrovňou samostatnosti a inteligencie, otvorenosťou novým skúsenostiam, pružnosťou v úvahe, potrebou sebarealizácie. Tvorivosť je brzdená direktívnym riadením, stereotypmi, tendenciou ku konformite. Z didaktického hľadiska je dôležité, že základné prvky tvorivosti, ako je senzitivita (schopnosť „vidieť“ problémy), fluencia (schopnosť navrhovať viaceré riešenia), flexibilita (schopnosť pružnej zmeny pohľadu na riešenie), originalita (schopnosť nezávislého, samostatného myslenia), elaborácia (zmysel pre detailné riešenie) je možné rozvíjať riešením didaktických problémov. Pri tvorivom procese sa postupuje od identifikácie problému a analýzy problémovej situácie k tvorbe hypotéz riešenia a k ich overovaniu. Samostatná a tvorivá práca študentov je charakteristickým znakom viacerých moderných metód výučby.
Otázky na sebahodnotenie
Ako charakterizujeme efektívne vzdelávanie?
Charakterizujte aktivizáciu a motiváciu!
Charakterizujte samostatnosť a tvorivosť!
Ako spolu súvisí motivácia, aktivizácia, samostatnosť a tvorivosť?