Celé čísla

Jedna z náročných ale zároveň dôležitých etáp pri rozširovaní číselných oborov na základnej škole je rozšírenie oboru prirodzených čísle na obor celých čísel. Zavedenie oboru celých čísel je v súčasnosti zakotvené v učebných osnovách pre 8. ročník ZŠ. Východiskovým pojmom je opačné číslo.
Prv než začneme s charakteristikou procesu výstavby celých čísel na ZŠ a komparáciou učebníc matematiky používaných na ZŠ, uvedieme teoretické východiská k tejto problematike.
Motiváciou pri zavádzaní celých čísel môže byť problém, ktorý nastane pri pokuse riešiť niektoré lineárne rovnice v obore prirodzených čísel. Napríklad:
Jednoduchá algebraická rovnica x+5=2, ktorej koeficienty 1,2,5 sú prirodzené čísla nemá v obore prirodzených čísel riešenie.
  1. Ak budeme aplikovať ekvivalentnú úpravu „odčítanie“ čísla  5  k obidvom stranám rovnice, tak dostaneme  (x+5)-5=2-5 .
  2. Po úprave na ľavej strane rovnice dostaneme  x a na pravej strane dostanem riešenie v tvare  2-5 .
  3. Veľmi ľahko sa presvedčíme, že rozdiel  2-5 v obore prirodzených čísle neexistuje. Preto je nutné vytvoriť číselný obor, v ktorom takýto rozdiel existuje.
  4. Myšlienka vytvorenia nového číselného oboru pomocou "rozdielov dvoch prirodzených čísel"  je nosnou pri zavádzaní oboru celých čísel v teoretickej aritmetike na VŠ.
Vysoká škola - teoretická aritmetika
Na začiatku je vhodné (aj keď nie nutné) zaviesť pojem opačného čísla  m k ľubovoľnému prirodzenému číslu  n , ktoré sa definuje pomocou rovnosti
 n+m=0 .
Celé čísla zavedieme pomocou vhodnej relácie ekvivalencie a rozkladu karteziánskeho súčinu  N \times N  množiny prirodzených čísel podľa takejto relácie ekvivalencie. Na prednáškach z teoretickej aritmetiky sa dozviete, že táto relácia je definovaná nasledovne:
Nech \small N je množina všetkých prirodzených čísel. Definujme binárnu reláciu \small R  na množine \small N \times N  takto:
 (a,b)R(c,d) \Leftrightarrow a+d=c+b .
Pozrite si vlastnosti tejto relácie Tu
Nech \small (N \times N)/R je rozklad karteziánskeho súčinu \small N \times N , potom triedy tohto rozkladu môžeme považovať za celé čísla, ak zadefinujeme vhodné operácie súčtu a súčinu. Napríklad usporiadané dvojice prirodzených čísel  (2,5) a  (0,3) patria do tej istej triedy rozkladu a teda predstavujú to isté "záporné" číslo  -3 .
Vráťme sa teraz do 8. ročníka základnej školy a pokúsme sa vyriešiť rovnicu  x + 5 = 2 .
Pri jej riešení môžeme použiť aj nasledovný postup:
    • žiaci už na ZŠ vedia, že platí rovnosť  3+ (-3)= 0
    • pri riešení rovnice  x + 5 = 2 využijú asociatívnosť:  (x+3)+2=2
    • od obidvoch strán rovnice žiaci odčítajú to isté číslo: 2
    • po odčítaní získajú „jednoduchšiu“ rovnicu  x+3=0 .
    • keďže platí aj rovnosť  (-3)+3=0 , tak dokážu nájsť riešenie:  x=(-3) .
Iná možnosť riešenia rovnice  x + 5 = 2
    • ak „odčítame“ číslo 5 od obidvoch strán rovnice
    • dostaneme  (x+5)-5=2-5
    • odkiaľ  x=(2- 5) .
Zistili sme, že riešenie môžeme zapísať dvomi spôsobmi:  x=(-3) resp.  x=(2- 5) .
Závery:
  1. Keďže rovnica má len jedno riešenie (prečo?), tak musí platiť  (-3) = (2- 5 ) .
  2. Namiesto zápisu  (-3) budeme používať zápis  -3.
  3. Zavedieme označenie  2- 5=-3 .
  4. Čísla zapísané v tvare  -3 budeme nazývať záporné čísla a čítať ...
Historické pozadie
Záporné čísla sa objavili po prvýkrát v čínskej matematike. V knihe „Deväť kapitol matematického umenia“ (202 pred n.l.) sú použité červené „úsečky“ pre kladné čísla a čierne pre záporné čísla.

Tento systém je opak súčasného zapisovania kladných a záporných čísel v oblasti bankovníctva, účtovníctva a obchode.

    • V 7. storočí nášho letopočtu v Indii, boli záporné čísla použité na vyjadrenie dlhu. Indický matematik Brahmagupta, uvádza pravidlá pre operácie sčítania a násobenia so zápornými číslami. Používal termíny "dlh“ a „úver“.
    • Európski matematici sa bránili konceptu záporných číslach až do 17. storočia, hoci Fibonacci používal pri riešení finančných problémov záporné čísla (Libier Abaci, 1202).
    • Gottfried Wilhelm Leibniz bol prvý matematik, ktorý systematicky využíval záporné čísla.
Poznámka
Matematici v rôznych historických obdobiach považovali záporné čísla za absurdné (Diofantos), klamné (Descart) a fiktívne (Bombelli).
\( .\)