Štyri etapy

1. Počiatky - tvorba elementárnych matematických pojmov (paleolit).

Toto obdobie je charakteristické vznikom základných matematických pojmov.
  1. Je to najdlhšia etapa, trvajúca mnoho tisícročí. 
  2. Dozrievajú predpoklady pre vznik matematiky ako samostatnej teoretickej vedy. 
  3. Formuje sa aritmetika aj geometria, matematika je úzko spojená s praxou. 
  4. Táto etapa sa končí v starovekom Grécku (5. stor. p.n.l), kedy vzniká tzv. čistá matematika (logika, dôkazy). 

2. Obdobie konštantných veličín (od 6. storočia pred n. l. do 16. storočia n. l.).

  1. Toto obdobie je tiež niekedy nazýva obdobie statickej matematiky
  2. Matematika sa sformovala ako veda o číslach, veličinách a geometrických útvaroch. 
  3. Je to najdlhšia etapa, trvajúca mnoho tisícročí. 

3. Obdobie premenných veličín (približne do začiatku 19. storočia).

  1. Matematika buduje aparát na popísanie zmeny a pohybu. 
  2. Vzniká analytická geometria, buduje a rozvíja sa matematická analýza.

4. Súčasná matematika (od 19. storočia po súčasnosť).

  1. Matematika má abstraktný charakter, vyznačuje sa snahou o osvetlenie základov matematiky. 
  2. Matematika má vysokú aplikovateľnosť a stáva sa nenahraditeľným nástrojom všetkých vedných odborov.

Vyberte si jednu tému (v odporúčanej literatúre), ktorú spracujte ako seminárnu prácu. Vašu seminárnu prácu budete prezentovať na seminári.
Literatúra: Kvasz, L., Kapitoly z dejín algebry. MFF-UK, Bratislava