7. Riadiaca priamka kužeľosečky

7.2. Dôkaz vety pre singulárne kužeľosečky

Nech súradnicová os x KSS je kolmá na riadiacu priamku d a prechádza pevným bodom F. Pre hľadané body roviny X [x; y] platí, že neležia na riadiacej priamke d, preto  |Xd| \neq 0. Označme p vzdialenosť daného bodu F od danej riadiacej priamky d:
p = |Fd|.
Súradnice pevne zvoleného bodu sú  F[e;0], pričom e=c+p a koeficient c je z rovnice popisujúcu riadiacu priamku  d: x = c. Pre numerickú výstrednosť danej kužeľosečky, ktorá je popísaná bodmi roviny X, pevne zvoleným bodom F a riadiacou priamkou d platí:
  \epsilon= \frac{|XF|}{|Xd|} \Rightarrow |XF|= \epsilon.|Xd|
Podrobnejšie si rozoberieme dané vzdialenosti:
  \sqrt{(x-e)^2+y^2}= \epsilon. \sqrt{(x-c)^2}
Vytvoríme kvadratickú rovnicu s neznámymi x, y, keďže kužeľosečky sú algebrické krivky 2. stupňa:
 (1- \epsilon^2)x^2-(e- \epsilon^2c)2x+y^2+(e^2- \epsilon^2c^2)=0
Keďže pevný bod F leží na riadiacej priamke d, tak platí  p=0. Riadiaca priamka d je vzdialená od počiatku KSS o konštantu c=e. Vytvorená kvadratická rovnica s neznámymi x, y nadobudne nasledujúci tvar:
 y^2=( \epsilon^2-1)(x-c)^2
Pomocou poslednej odvodenej rovnice sa budeme zaoberať prípadmi s veľkosťami numerickej excentricity:
  \epsilon < 1 \Rightarrow ( \epsilon^2-1) < 0 \Rightarrow ( \epsilon^2-1)(x-c)^2 < 0 \neq y^2 \Rightarrow K= \emptyset  - dostali sme prázdnu množinu
 \epsilon = 1 \Rightarrow ( \epsilon^2-1) = 0 \Rightarrow ( \epsilon^2-1)(x-c)^2 = 0 = y^2 \Rightarrow K= \{ y^2 = 0 \} - dostali sme totožné rovnobežky 
 \epsilon > 1 \Rightarrow ( \epsilon^2-1) > 0 \Rightarrow ( \epsilon^2-1)(x-c)^2 > 0 \wedge y^2 > 0 \Rightarrow K= \{ y = x\sqrt{ \epsilon^2 - 1} \} - dostali sme zjednotenie rôznobežiek.
\( .\)