Vedecké poznávanie vo vyučovaní matematiky
Požiadavky na absolvovanie
Úvod
PDF formát tejto prednášky si otvoríte Tu.
Vedecké poznávanie možno chápať ako proces, v ktorom sa z pozorovania a experimentovania postupne rodia hypotézy, tieto sa overujú, korigujú a nakoniec zovšeobecňujú do teórií.
Analogicky vo vyučovaní matematiky učiteľ vedie žiakov od problémovej situácie k formulovaniu predpokladov, ich skúmaniu, k dôkazom a aplikáciám. Takýto prístup nielen rozvíja matematické myslenie, ale zároveň napodobňuje proces poznávania v samotnej matematike.
Významné miesto vo vyučovaní matematiky má vizualizácia, teda efektívne znázorňovanie matematických štruktúr. Už Euklides uprednosťoval kreslenie obrazcov ako súčasť dôkazu, Umožňujú žiakovi nielen sledovať obrázok, ale aj dynamicky manipulovať so skúmanými objektmi.
Analogicky vo vyučovaní matematiky učiteľ vedie žiakov od problémovej situácie k formulovaniu predpokladov, ich skúmaniu, k dôkazom a aplikáciám. Takýto prístup nielen rozvíja matematické myslenie, ale zároveň napodobňuje proces poznávania v samotnej matematike.
Významné miesto vo vyučovaní matematiky má vizualizácia, teda efektívne znázorňovanie matematických štruktúr. Už Euklides uprednosťoval kreslenie obrazcov ako súčasť dôkazu, Umožňujú žiakovi nielen sledovať obrázok, ale aj dynamicky manipulovať so skúmanými objektmi.
Cieľom prednášky
je ukázať, ako sa dá prepojiť vedecké poznávanie s vyučovaním matematiky, najmä prostredníctvom problémového vyučovania a heuristických stratégií. Čiastkové ciele prednášky sú:
je ukázať, ako sa dá prepojiť vedecké poznávanie s vyučovaním matematiky, najmä prostredníctvom problémového vyučovania a heuristických stratégií. Čiastkové ciele prednášky sú:
- vysvetliť fázy vedeckého poznávania a ich analógiu vo vyučovaní matematiky,
- predstaviť problémové vyučovanie a jeho metodické postupy,
- analyzovať heuristické stratégie a typické učiteľské otázky,
- ukázať možnosti IKT podpory (Moodle, GeoGebra) na konkrétnych príkladoch.
Didaktická poznámka.
Názornosť a problémovosť sa nedajú vnímať izolovane – učiteľ vytvára pre žiakov „mikro-model“ vedeckého bádania.
Pri probléme „Kde sa pretínajú výšky trojuholníka?, str. 9“ môže žiak najprv pozorovať, potom experimentovať (GeoGebra), vysloviť hypotézu, a nakoniec dôjsť k dôkazu. Takto sa krokmi približuje k metodológii matematiky ako vedy.
Názornosť a problémovosť sa nedajú vnímať izolovane – učiteľ vytvára pre žiakov „mikro-model“ vedeckého bádania.
Pri probléme „Kde sa pretínajú výšky trojuholníka?, str. 9“ môže žiak najprv pozorovať, potom experimentovať (GeoGebra), vysloviť hypotézu, a nakoniec dôjsť k dôkazu. Takto sa krokmi približuje k metodológii matematiky ako vedy.
\)