Afinný priestor a afinné zobrazenia interaktívne
Требуемые условия завершения
Afinný n-rozmerný priestor
Pri syntetickom prístupe v geometrii sme vychádzame z euklidovského priestoru podľa Euklidových Základov, v ktorom sa základné geometrické útvary (bod, priamka) nedefinovali. Vedeli sme jednoznačne rozhodnúť o pravdivosti výrokov typu: Bod patrí alebo nepatrí danému útvaru. Tento prístup z matematického hľadiska predstavuje zásadný problém: Nevieme jasne zadefinovať, čo je to (bodová) množina.
V predchádzajúcich kapitolách (podobne tomu bolo aj historicky vo vývoji geometrie) boli zavedené základné pojmy:
, ktorej vektory sú navzájom kolmé a majú jednotkovú dĺžku. Takejto báze tiež hovoríme ortonormálová báza.
Súradnice
pevne zvoleného vektora
v danej báze
zapisujeme pomocou dolného indexu
.
Tieto pojmy nám umožňujú zaviesť afinný priestor axiomaticky pomocou vektorového priestoru.
V predchádzajúcich kapitolách (podobne tomu bolo aj historicky vo vývoji geometrie) boli zavedené základné pojmy:
- vektor ako prvok vektorového priestoru (štruktúry s predpísanými binárnymi operáciami)
- štandardná báza
vektorového priestoru 
- súradnice vektora
v štandardnej báze, pričom zrejme platí
,
, ktorej vektory sú navzájom kolmé a majú jednotkovú dĺžku. Takejto báze tiež hovoríme ortonormálová báza. Súradnice
pevne zvoleného vektora
v danej báze
zapisujeme pomocou dolného indexu
. Tieto pojmy nám umožňujú zaviesť afinný priestor axiomaticky pomocou vektorového priestoru.
V definícii afinného priestoru sme použili označnie
, ktoré sa najčastejšie vyskytuje odbornej literatúre. Toto označenie často nahradíme aj označením, ktoré sme používali v teórii vektorových priestorov
. Teda
.
, ktoré sa najčastejšie vyskytuje odbornej literatúre. Toto označenie často nahradíme aj označením, ktoré sme používali v teórii vektorových priestorov
. Teda
.Pozrite si ukážky afinných priestorov Tu.
Podrobne preskúmajte afinný priestor, v ktorom
Podrobne preskúmajte afinný priestor, v ktorom
Príklad.
Dané sú množiny (červená)
,
množina (modrá)
a zobrazenie
je odčitovanie trojíc reálnych čísel po zložkách.
Dokážte, že
je afinný priestor nad poľom
. Dynamický obrázok Tu.
Dané sú množiny (červená)
, množina (modrá)
a zobrazenie
je odčitovanie trojíc reálnych čísel po zložkách. Dokážte, že
je afinný priestor nad poľom
. Dynamický obrázok Tu.
Riešenie.
Pre ľubovoľný bod
platí, že
.
Pozrite si riešené príklady afinných priestorov zo zbierky Monoszová : Úloha 1.2.1. b, Úloha 1.2.5. b.
Pre ľubovoľný bod
platí, že
.
- Podmienka (AP1): zo vzťahov
dostávame
,
čo bolo treba ukázať. - Podmienka (AP2):
Nech
je pevne zvolený bod a
,
sú ľubovoľné dva rôzne body. Potom je
a zrejme aj pre obrazy
platí, že sú rôzne. Teda zobrazenie je bijektívne.
Dôkaz, pre podmienku (AP2') nájdete v práci Afinné transformácie na strane 7. Pozrite tiež Príklad 2 na strane 8.
Pozrite si riešené príklady afinných priestorov zo zbierky Monoszová : Úloha 1.2.1. b, Úloha 1.2.5. b.
Poznámky.
Dimenzia (alebo rozmer) afinného priestoru je číslo, ktoré je dimenziou jeho zamerania (dimenziou vektorového priestoru
). Afinný priestor dimenzie 0, 1, 2 budeme v poradí nazývať bod, priamka, rovina.
Dimenzia (alebo rozmer) afinného priestoru je číslo, ktoré je dimenziou jeho zamerania (dimenziou vektorového priestoru
). Afinný priestor dimenzie 0, 1, 2 budeme v poradí nazývať bod, priamka, rovina.Definícia.
(n-1)-rozmerný podpriestor n-rozmerného afinného priestoru
nazývame nadrovina priestoru
.
(n-1)-rozmerný podpriestor n-rozmerného afinného priestoru
nazývame nadrovina priestoru
.Poznámky.
Ak
sú body afinného priestoru
, tak ľahko nahliadneme platnosť nasledujúcich tvrdení
Dôkazy (predchádzajúce tvrdenia).
Ak
sú body afinného priestoru
, tak ľahko nahliadneme platnosť nasledujúcich tvrdení
Dôkazy (predchádzajúce tvrdenia).
Pripomeňme, že vo vektorovom priestore sme tiež používali termín "bod" v súvislosti s viazaným vektorom
, teda len v súvislosti s vektorovým priestorom
. V tomto vektorovom priestore voľný vektor
predstavoval usporiadanú
-ticu reálnych čísel. Začiatok voľného vektora ("bod") mal súradnice (0,0, ..., 0) a koncový "bod" voľného vektora
mal súradnice zhodné so súradnicami daného vektora v štandardnej báze resp. so súradnicami bodu
. Vektor sme interpretovali ako posunutie, pohyb. Intuitívne sme používali aj súčet
,
ktorý vo vektorovom priestore nie je definovaný (načrtnite si obrázok). Avšak v afinnom priestore to už budeme vedieť definovať. Takýto súčet predstavuje posunutý bod
o vektor
a v súlade s tvrdením Rozdiel bodov platiť: 
, teda len v súvislosti s vektorovým priestorom
. V tomto vektorovom priestore voľný vektor
predstavoval usporiadanú
-ticu reálnych čísel. Začiatok voľného vektora ("bod") mal súradnice (0,0, ..., 0) a koncový "bod" voľného vektora
mal súradnice zhodné so súradnicami daného vektora v štandardnej báze resp. so súradnicami bodu
. Vektor sme interpretovali ako posunutie, pohyb. Intuitívne sme používali aj súčet
, ktorý vo vektorovom priestore nie je definovaný (načrtnite si obrázok). Avšak v afinnom priestore to už budeme vedieť definovať. Takýto súčet predstavuje posunutý bod
o vektor
a v súlade s tvrdením Rozdiel bodov platiť: 
Tvrdenie (Existencia referenčného afinného bodu).
V afinnom priestore
platí vlastnost’ (AP2) pre ľubovoľný pevne zvolený bod
, t.j.
je bijektívne zobrazenie. Body
nazývame referenčné afinné body.
V afinnom priestore
platí vlastnost’ (AP2) pre ľubovoľný pevne zvolený bod
, t.j.
je bijektívne zobrazenie. Body
nazývame referenčné afinné body.Tvrdenie (Rozdiel bodov).
Každými dvomi bodmi afinného priestoru je určený vektor, ktorý je daný ako rozdiel vektorov
. Bod
je ľubovoľný referenčný bod. Pozrite so obrázok "Vektory a body roviny".
Každými dvomi bodmi afinného priestoru je určený vektor, ktorý je daný ako rozdiel vektorov
. Bod
je ľubovoľný referenčný bod. Pozrite so obrázok "Vektory a body roviny".Dôkaz (bez súradnicového systému).
Nech
je afinný priestor nad poľom
. V afinnom priestore je zavedená operácia
, ktorá každým dvomi bodmi
priraďuje vektor
. Táto operácia má nasledujúce vlastnosti:
Ukázali sme, že operácia priradenia vektora dvom bodom je jednoznačne daná ich „rozdielom“, ktorý je chápaný v zmysle vektorového priestoru
. Definitoricky môžeme písať
.
Nech
je afinný priestor nad poľom
. V afinnom priestore je zavedená operácia
, ktorá každým dvomi bodmi
priraďuje vektor
. Táto operácia má nasledujúce vlastnosti:
- Vektor medzi dvoma bodmi je dobre definovaný (AP2), teda existuje zobrazenie
,
ktoré je také, že pre každý pevný (referenčný) bod
je zobrazenie
bijektívne zobrazenie z množiny bodov
do vektorového priestoru
. - Existencia afinného bodu ako referencie.
Nech je
ľubovoľný pevný bod v
(nepotrebujeme ho interpretovať ako začiatok súradnicového systému, stačí, že existuje). Potom pre každý bod
existuje jednoznačný vektor
, ktorý reprezentuje jeho afinnú polohu voči
. - Vyjadrenie vektora medzi bodmi pomocou "rozdielu" bodov.
Keďže
je vektorový priestor, tak
je Abelova grupa. Z vlastnosti (AP1) a z vlastností grupy bude pre ľubovoľné vektory určené bodmi
splnená implikácia:
Stačí si uvedomiť, že
sú vektory, pre ktoré platia grupové operácie sčítania, inverzného (tj. opačného) prvku, ... Preto uvedený rozdiel vektorov
je dobre definovaný vo
. Keďže výber bodu
je ľubovoľný, vidíme, že
závisí iba od bodov
a
, nie od voľby referenčného bodu.
Ukázali sme, že operácia priradenia vektora dvom bodom je jednoznačne daná ich „rozdielom“, ktorý je chápaný v zmysle vektorového priestoru
. Definitoricky môžeme písať
. Poznámky.
Podmienka (AP2) sa niekedy uvádza takto:
(AP2')
existuje práve jeden bod
taký, že
.
(AP2'')
taký, že
.
V tejto kapitole budeme pracovať len s reálnym afinným priestorom nad telesom (poľom) reálnych čísel
.
Podmienka (AP2) sa niekedy uvádza takto:
(AP2')
existuje práve jeden bod
taký, že
. (AP2'')
taký, že
. V tejto kapitole budeme pracovať len s reálnym afinným priestorom nad telesom (poľom) reálnych čísel
. Cvičenie.
Zistite, či usporiadané trojice
sú afinným priestorom.
Otvorte si dynamické obrázky: ľavý Tu - príklad afinného priestoru; pravý Tu- nie je afinným priestorom.
Zistite, či usporiadané trojice
sú afinným priestorom.
Otvorte si dynamické obrázky: ľavý Tu - príklad afinného priestoru; pravý Tu- nie je afinným priestorom.
Poznámky.
- Afinný priestor budeme tiež jednoducho označovať
alebo ako
. Vektorový priestor prislúchajúci afinnému priestoru
budeme označovať ako
alebo len
. - Vektorovému priestoru hovoríme tiež zameranie afinného priestoru. Afinný priestor, ktorého zameraním je vektorový priestor nad poľom reálnych čísel nazývame reálny afinný priestor alebo aj aritmetický afinný priestor.
- Affinis znamená latinsky príbuzný. Prvý krát tento pojem použil Leonhard Euler (1707-1783) pre označenie vzťahu vzoru a obrazu v zobrazení, ktoré zachováva deliaci pomer (pozri kapitolu Deliaci pomer Tu). Afinná geometria je geometria bez vzdialenosti/miery.





![\small [x,y] \in R^2 \small [x,y] \in R^2](https://lms.umb.sk/filter/tex/pix.php/da935f2aebd54782ab94814808ef712f.png)

![\small f: f([x_1,y_1],[x_2,y_2]) = (x_2 − x_1,y_2 − y_1) \small f: f([x_1,y_1],[x_2,y_2]) = (x_2 − x_1,y_2 − y_1)](https://lms.umb.sk/filter/tex/pix.php/c248e10743e9963904b1ad162725e653.png)




















