Predchádzajúci
Nasledujúci

Al-Chwárizmí

Arabskí matematici dosiahli významné algebrické úspechy medzi 9. –15. storočím. Najvýznamnejším z nich bol Al-Chwárizmi
                                              ...
Al-Chwárizmi celým menom Abu Abdallah Muhammad ibn Musa al-Chwarizmi al-Madžusi (780-850). Napísal niekoľko matematických prác. Do histórie vstúpili Al-Chwarizmiho dve knihy:   
      • Kniha o sčítaní a odčítaní podľa indického počtu (Kitáb al-dam wa-t-tafrígh bi-hisáb al-Hind)
      • Krátka kniha o počte algebry a al-muqábaly (Al-kitáb al-muchtasar fí hisáb al-džabr wa-l-muqábala).
 Kniha o sčítaní bola prvým arabským traktátom, kde je popísaný hinduistický (indický) pozičný desiatkový systém s nulou
  1. V knihe sú objasnené číselné algoritmy pre aritmetické operácie v tejto sústave.  Dochovala sa však len v latinskom preklade s názvom Libro algorismi de practica arismatrice (Algorizmova kniha o praxi aritmetiky) z polovice 12. storočia odkiaľ vzniklo slovo algoritmus. 
  2. Jej prínos pre matematiku: 
    • Aritmetické operácie boli prevádzane v desiatkovej sústave. 
    • Prvé použitie nuly v zápise čísla bolo pravdepodobne v tejto práci. 
    • Prvá systematicky spracovaná práca o číselných sústavách.
V knihe je popísaný návod na čítanie veľkých čísel. 
Napríklad číslo 1 180 703 051 492 863, Al-Chwárizmi číta:  Jeden tisíc tisícov tisícov tisícov tisícov (päťkrát ) a potom sto tisíc tisícov tisícov tisícov a osemdesiat tisíc tisícov tisícov tisícov (štyrikrát ) a potom sedemdesiat tisíc tisícov tisícov a tri tisíce tisícov tisícov (trikrát ) a potom päťdesiat jeden tisíc tisícov (dvakrát ) a potom štyristotisíc a deväťdesiatdvatisíc a osemstošesťdesiat tri.  
Na knihe o algebre je pozoruhodné, že všetko vyjadruje slovne. 
  1. Al-Chwárizmi pri riešení kvadratických rovníc pracuje s objektmi: Mál, Káb, Džizr (jidhr), Šai, Dirhem. 
    • Mál môžeme interpretovať ako druhu mocninu neznámej: x^2. 
    • Káb ako tretiu mocninu neznámej: x^3. Vyššie mocniny vytvára opakovaním: málmál  x^4, kábmál... 
  2. Džizr aj šai predstavuje premennú x ako koreň rovnice.
  3. Dirhem  (dobová minca ) bol pojem pre náš absolútny člen rovnice. Bolo nim kladné prirodzené číslo, v niektorých prípadoch kladné racionálne číslo.  
Pozri: Kvasz, L., Rétorická algebra v arabsko-islámskom svete. 
Jaromír Baštinec,Zdeňka Kubištová: Muhammad ibn Músa al-Chorezmi.Matematika v proměnách věků.I . Dostupné Tu.
\( .\)
Predchádzajúci
Nasledujúci