India a Čína

Indickí matematici v mnohom predbehli európsku matematiku dokonca o niekoľko storočí.
Už okolo dvoch tisíc rokov pred n. l. vznikli postupy pre výpočet obsahov geometrických obrazcov.
Indickí matematici sformulovali obdobu Pytagorovej vety.
Matematický text Súlvasútra (vznikol okolo roku 500 pred Kr.) obsahuje výpočty obsahov a objemov telies.
Zrejme staviteľské umenie viedlo tiež k vypracovaniu náuky o trojuholníkových a štvorcových číslach.
Pri výpočtoch pracovali starí Indovia aj s približnými hodnotami iracionálnych čísel.
Niektoré úlohy riešili na úrovni lineárnych alebo kvadratických rovníc, poprípade k sústavám lineárnych rovníc.
Niektoré typy rovníc vyžadovali výpočet druhej odmocniny, ktoré Indovia počítali iteračnou metódou.
Najstaršie čínske texty pochádzajú z 1. tisícročia pred Kr.
V traktáte o čou pi (Traktát o meracej tyči) sa využíva podobnosť trojuholníkov, Pytagorova veta a operácie so zlomkami.
Zostavili zbierku 246 matematických úloh Matematika v deviatich knihách.
V zbierke sa objavil desiatkový pozičný systém (najstaršia desiatková sústava) a nula (prázdne miesto).
Starí Číňania riešili aj kvadratické rovnice a dokonca aj kubické rovnice.
Bol odvodený vzorec pre objem gule.