Daňové právo

Správna žaloba je základným úkonom fyzickej a právnickej osoby alebo osobitných subjektov, na základe ktorého začína konanie v správnom súdnictve.  Správna žaloba je podaním v širšom slova zmysle a preto musí spĺňať aj všeobecné náležitosti podania podľa § 57, teda to, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje  a podpis.

 

            Žalobu je oprávnená podať fyzická a právnická osoba, ktorá tvrdí, že ako účastník konania bola rozhodnutím, alebo iným  konaním orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach. Takýto účastník má teda subjektívny vzťah k rozhodnutiu, resp. bol alebo mal byť účastníkom administratívneho konania, ktorého výsledkom je alebo malo byť vydanie individuálneho správneho aktu. Individuálny správny akt, alebo jeho predpoklad je jedným zo znakov toho, že žalobca je fyzická osoba alebo právnická osoba.

            Ak je predmetom konania správny akt, ktorý nemá individuálny charakter, ale je normatívny a všeobecný, je oprávnený napadnúť ho na súde len prokurátor, alebo zainteresovaná verejnosť vo veci životného prostredia.

 

            Prokurátor je oprávnený podať žalobu aj vo veciach individuálnych správnych aktov, ak sa mu nevyhovelo v proteste podľa zákona o prokuratúre.

 

            Lehota na podanie správnej žaloby môže byť  buď všeobecná a tá je v tomto prípade dva mesiace od dňa oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy v prípade účastníkov konania, v prípade prokurátora od právoplatnosti rozhodnutia o nevyhovení protestu prokurátora, a pri zainteresovanej verejnosti rovnako do dvoch mesiacov od právoplatnosti. Ide o lehoty, ktorých zmeškanie nie je možné odpustiť.

 

            Náležitosti žaloby

Na rozdiel od všeobecného podania je rozsah náležitostí širší. Dôvod je okrem iného aj v tom, že žaloba je „spúštačom“ konania a s jej podaním sú spojené rôzne právne účinky, napríklad v kontexte už vyššie uvedenej lehoty  a jej prepadnutia.

a)         označenie druhu žaloby podľa § 6 ods. 2 správneho súdneho poriadku. Okrem iného je to pri správnej žalobe dôležité v kontexte osobitných lehôt a povinností právneho zastúpenia, ktorá je pri jednotlivých typoch žaloby rozdielna.

b)        označenie žalovaného, iných účastníkov konania a zúčastnených osôb. Nesprávne označenie žalovaného nie je dôvodom pre zamietnutie žaloby z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie, ale správny súd ani nevyzýva na doplnenie žaloby v tomto bode. Žalovaný orgán nie je určený tvrdením žalobcu, ale na základe znenia zákona.

c)         označenie žalovaného rozhodnutia, relevantný deň pre začatie plynutia lehoty a ak sa rozhodnutie napáda len sčasti, tak výrok, ktorý je predmetom žaloby. Rozhodnutie treba identifikovať takým spôsobom, aby bolo zrejmé, čo je predmetom preskúmania. Podľa § 27 ods. 1 Správneho súdneho poriadku sa preskúma aj skôr vydané rozhodnutie. Preto je dôležité, aby predmetom žaloby bolo len rozhodnutie, ktoré je napadnuteľné súdom.  Relevantný dátum (doručenia, právoplatnosti, oznámenia) odporúčame uviesť ako prvú informáciu v samotnom texte žaloby.

d)        žalobné body. Ide o určenie dôvodov žaloby, pre ktoré je možné považovať správny akt alebo proces za nezákonný. Ide o najdôležitejšiu časť žaloby. Do pozornosti dávame ustanovenie § 134, podľa ktorého je súd viazaný žalobnými bodmi. Vychádzajúc z českej judikatúry (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR č.j 4 As 3/2008-78 ), skutkové tvrdenia obsiahnuté v správnej žalobe nemôžu byť iba typovou charakteristikou „obvyklých“ nezákonností, ale musia predstavovať individualizovaný, od iných konkrétnych dejov či okolností jednoznačne odlíšiteľný popis . Konkretizácia faktov dostatočne substancovanými žalobnými bodmi  je dôležitá nielen z hľadiska súdu pre vytýčenie medzí, v ktorých sa má pohybovať, ale má význam aj pre žalovaného, aby sa vedel pripraviť z hľadiska obrany. V prípade žaloby platí tzv. koncentračná zásada, ktorá hovorí  o nemožnosti doplnenia žalobných bodov po uplynutí lehoty na podanie samotnej žaloby. Žalobné body by sa mali odvíjať od znenia ustanovenia § 191 ods. 1. Ide o vymenovanie dôvodov, pre ktoré správny súd zruší rozhodnutie a to preto, lebo:

-            bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,

-            ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,

-            vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,

-            je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,

-            zistenie skutkového stavu orgánom  verejnej správy  bolo nedostačujúce  na riadne posúdenie vec, alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základe napadnuteľného rozhodnutia alebo opatrenia  v dotaz, je v rozpore s administratívnym spisom alebo nemá v ňom oporu,

-            došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

e)         označenie dôkazov,  ak ich navrhuje žalobca vykonať,

f)         Vyjadrenie, či žalobca navrhuje nariadenia pojednávania,

g)        návrh výroku vo veci samej alebo petit. Ide o výrok, ktorý žalobca chce, aby si správny súd osvojil vo svojom rozhodnutí.

 

            Okrem obsahových náležitostí žaloby  správny súdny poriadok pozná jej povinné prílohy. Ide o dokumenty, ktoré je povinný žalobca pripojiť k žalobe. V prvom rade pri všeobecných správnych žalobách je to plná moc, daná advokátovi, ak sa vyžaduje povinné zastúpenie. Ak nejde  o prípad povinného zastúpenia a žalobca sa nechal v konaní zastupovať dobrovoľne advokátom, aj v tomto prípade je potrebné doplniť túto plnú moc. V prípadoch, kedy nie je povinné zastupovanie z dôvodu, že žalobca sám alebo jeho zamestnanec má druhostupňové právnické vzdelanie, je povinný pripojiť doklad o vzdelaní v obore právo. Poslednou povinnou prílohou je  vyhotovenie napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia, ak nejde o iný zásah, alebo žalobu opomenutého účastníka.

 

            Správna žaloba nemá sama o sebe odkladný účinok. Ak by okamžitým výkonom rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy mohla byť spôsobená škoda, alebo vážna ujma na životnom prostredí, alebo iný nenapraviteľný následok, je možné na základe návrhu žalobcu priznať uznesením správnej žalobe odkladný účinok.  Takéto uznesenie je možné len v prípade, ak by nebolo v rozpore s verejným záujmom.  Druhý dôvod, pre ktorý je možné priznať žalobe odkladný účinok, je situácia, kedy napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie vychádzalo z právne záväzného aktu Európskej únie, o ktorého platnosti je možné mať pochybnosti  a žalobcovi by hrozila vážna alebo nenapraviteľná ujma  a priznanie takého odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia súdu vo veci samej.  Negatívne rozhodnutie o návrhu na odkladný účinok je rovnako prijaté vo forme uznesenia.

 

Kasačná sťažnosť. Najjednoduchšie identifikovanie toho, čo to je kasačná sťažnosť, nájdeme v odpovedi, že ide, spolu s obnovou konania, o opravný prostriedok.  Kasačný princíp je však postavený na pilieroch, ktoré toto tvrdenie nie celkom potvrdzujú.  V prvom rade, je to zásada preskúmania len právnej roviny napadnutého rozhodnutia. Kasačný súd nerozhoduje vo veci samej s konečnou platnosťou.  Ak vznikne pochybnosť o zákonnosti rozhodnutia, ako to bude neskôr vysvetlené, ruší rozhodnutia a vec vracia na nove konanie, prípadne môže zrušiť priamo rozhodnutie orgánu verejnej správy.

           

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak ide o rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu. Nie je prípustná ani vtedy, ak ide o rozhodnutie procesného charakteru, alebo ak uznesenie, ktoré by malo byť jej predmetom, je „opraviteľné“ vo forme sťažnosti.  Rovnako nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako zákon vyslovene spája s možnosťou kasačného konania, porušuje zásadu koncentrácie konania, teda opiera sa síce o relevantné dôvody, ale sťažovateľ si ich neuplatnil počas prvostupňového konania, alebo smerujú len proti dôvodom rozhodnutia súdu. Kasačná sťažnosť je teda prípustná len z taxatívne vymedzených dôvodov:

a)         na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b)        ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c)         účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d)        v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e)         vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f)         nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g)        rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h)        sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i)          nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j)          podanie bolo nezákonne odmietnuté.

 

Podobne ako pri žalobe, aj v prípade tohto druhu podania zákonodarca predpisuje  povinné náležitosti. Ide o označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočnosti, tak aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých zákonom predpokladaných dôvodov sa sťažnosť podáva, petit návrhu. V kasačnej sťažnosti v zmysle zásady koncentrácie konania nie je možné uplatňovať nové dôkazy a skutočnosti, okrem tých, ktoré odôvodňujú včasnosť podania sťažnosti a jej prípustnosť.

           

Kasačná sťažnosť sama o sebe nemá odkladný účinok . Zákon v ustanovení § 446 ods. 2 však pozná niekoľko výnimiek. Do pozornosti dávame najmä situáciu, kedy kasačná sťažnosť bola podaná proti rozhodnutiu súdu vo veci samej, vydaného v konaní o správnej žalobe alebo žalobe proti inému zásahu, ak žalovaným orgánom je správca dane, alebo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol   o riadnom opravnom prostriedku  proti rozhodnutiu  alebo opatreniu správcu dane.

           

Podobne ako v prípade správnej žaloby, môže na návrh sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa uznesením priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok.

            Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ je povinný byť zastúpený advokátom a to už pri spísaní sťažnosti. Výnimky z tejto povinnosti sú podobne ako pri žalobe právnické vzdelania sťažovateľa alebo jeho zamestnanca.

           

Rozhodnutia o kasačnej sťažnosti.

 

Kasačný súd má podobne ako pri žalobe niekoľko možností. V prvom rade môže kasačnú sťažnosť uznesením odmietnuť, ak bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému je neprípustná, neboli splnené požiadavky na podanie sťažnosti ohľadne povinného zastúpenia, alebo nemá náležitosti stanovené zákonom.  Druhým dôvodom na procesné rozhodnutie je späťvzatie návrhu, v tomto prípade súd konanie zastaví.

            Pozitívne rozhodnutie o kasačnej sťažnosti je možné dvoma formami.

a)         zrušenie rozhodnutia správneho súdu a vrátenie veci na nové konanie,

b)        zrušenie rozhodnutia orgánu verejnej správy, ak správny súd žalobu zamietol.

 

Na kasačné konanie sa primerane použijú ustanovenia o prvostupňovom konaní.