ÚVOD

Dane ako ekonomický a právny inštitút rezonujú v spoločnosti. Predstavujú jeden z najdôležitejších príjmov verejných rozpočtov, a preto si zasluhujú patričnú pozornosť. Právna úprava daní je rozsiahla, nestála, roztrieštená a často nejednoznačná. Cieľom autorského kolektívu pri písaní tejto učebnice nebola podrobná teoreticko-vedecká analýza inštitútov daňového práva, resp. súvisiacich otázok. Cieľom autorského kolektívu bolo spracovať takú učebnicu, ktorá pomôže študentom zorientovať sa v teórii daňového práva, v právnej úprave jednotlivých daní, správy daní a v preskúmavaní rozhodnutí v rámci správneho súdnictva, a zároveň umožní študentom overiť ich vedomosti v tejto oblasti.

Učebnica je výsledkom riešenia projektu KEGA s názvom Inteligentná učebnica daňového práva. V súlade s predloženým zámerom riešenia projektu sa vydávajú dve učebnice. Jedna v tlačenej podobe, v ktorej sú na konci každej kapitoly kontrolné otázky bez správnych odpovedí. Druhá v elektronickej podobe (ide o doplnené vydanie) obsahuje nielen správne odpovede na kontrolné otázky, ale aj testy a príklady. Táto učebnica je sprístupnená v informačnom systéme s tým, že systém vyhodnotí správnosť resp. nesprávnosť študentom zadaných odpovedí a predstaví mu právne správne riešenia. Súčasťou obidvoch výstupov je aj relevantná judikatúra.

Veríme, že vydaním týchto učebníc pomôžeme študentom (a prípadne aj odbornej verejnosti) lepšie sa zorientovať v právnej úprave daní a tým zatraktívnime štúdium daňovej problematiky.

Za autorský kolektív vedúca projektu

Tatiana Jamrichová

1. DAŇOVÉ PRÁVO A JEHO ZARADENIE V PRÁVNOM PORIADKU SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Pojem právo sa v historickom kontexte ale aj v súčasnosti môže charakterizovať v rôznych pohľadoch. Pojem právo je mnohospektrálny, pričom pokusy o vymedzenie práva sú zdokumentované minimálne od dôb starovekého Ríma¹. Známy je výrok rímskeho právnika Celsusa „Ius est ars boni et aequi “, „Právo je umenie dobrého a spravodlivého“. V súčasnosti v rámci kontinentálneho právneho systému, a teda aj Slovenskej republiky, by bolo možné právo charakterizovať ako systém všeobecne záväzných právnych noriem, ktoré štát prostredníctvom subjektov tvorby práva vytvára a vydáva vo vopred určenej forme. Už v starom Ríme sa právo delilo na verejné a súkromné. Pre verejné právo je charakteristický vzťah nadriadenosti a podriadenosti subjektov právneho vzťahu, pričom pre súkromné právo je charakteristický vzťah rovnosti subjektov právneho vzťahu.² Právo, ale aj systém práva sa neustále mení a vyvíja, a to nielen s ohľadom na existujúce právne odvetvia, ale aj vzhľadom na ich obsahovú zložku.

V Slovníku slovenského práva z roku 2000 sa uvádza, že daňové právo je relatívne kodifikované pododvetvie finančného práva. Tvoria ho ústavno-právne predpisy, zákonné predpisy i podzákonné predpisy, čiastočne medzinárodné zmluvy upravujúce režim zamedzenia dvojakého zdanenia. Predstavuje aj čiastkovú finančnú právovedeckú disciplínu a čiastkovú pedagogickú disciplínu, je tiež pozitívnym, platným právnym pododvetvím. Daňové právo je teda súčasť finančného práva, tvoriaca jeho pododvetvie. Je to súbor právnych predpisov, ktoré upravujú jednotlivé dane, práva a povinnosti oprávnených a povinných daňových subjektov, ako aj priebeh daňového konania.³ Od vydania tejto publikácie uplynulo viac ako dvadsať rokov a samozrejme vývoj v oblasti chápania daňového práva (najmä jeho zaradenia v právnom poriadku Slovenskej republiky) postupne nadobúda iné rozmery. Uvádza, že daňové právo je odvetvím práva, ktoré pozostáva z právnych noriem upravujúcich hmotnú i procesnú stránku nielen daňovej sústavy, ale v širšom rámci aj daňového systému⁴. Autor ďalej uvádza, že predmetom daňového práva je tá časť spoločensko-ekonomických vzťahov,⁵ ktorá sa týka realizácie daňových oprávnení a plnenia daňových povinností subjektmi týchto vzťahov. Vzťahy, ktoré pritom vznikajú sa všeobecne označujú ako daňové vzťahy. Ide o vzťahy, v ktorých vystupujú ich subjekty ako nositelia konkrétnych subjektívnych práv a právnych povinností ustanovených normami daňového práva. Tým, že tieto vzťahy upravujú daňovo-právne normy, majú súčasne povahu daňovo-právnych vzťahov.⁶ Je potrebné poznamenať, že nielen názory na existenciu daňového práva, ale aj na druhy právnych odvetví v právnom poriadku v Slovenskej republike nie sú totožné. Rôznosť názorov však neznamená zásadné protiklady, len ukazujú na nové možné teórie v právnej vede. Vývoj naznačuje, že vývoj v právnej vede postupuje nezvratným tempom, vznikajú nové špecifické okruhy spoločenských vzťahov, ktoré je potrebné upraviť zvlášť od všeobecných regúl zaužívaných v minulostí.

K zaradeniu daňového práva v rámci právneho poriadku Slovenskej republiky existujú rôzne názory a to v tom zmysle, že ide o samostatné právne odvetvie právneho poriadku Slovenskej republiky, resp. že ide o podsystém finančného práva.

K zaradeniu daňového práva ako samostatného odvetvia práva v Slovenskej republike sa napríklad uvádza, že opodstatnenosť existencie daňového práva ako samostatného právneho odvetvia je namieste a všetky dôvody, resp. argumenty oponentov z praxe neobstoja. Samotná skutočnosť, že daňové právo upravuje vzťahy tak hmotnoprávnej povahy, ale zároveň má vlastné procesné normy, je vážnym argumentom, ktorý musí byť zohľadnený pri formovaní samostatného právneho odvetvia.⁷ Zástancovia zaradenia daňového práva ako samostatného právneho odvetvia právneho poriadku v Slovenskej republike uvádzajú okrem iného, že daňové právo:

1. má svoj osobitný predmet právnej úpravy,

2. sa vyznačuje osobitnými metódami právnej regulácie,

3. je charakteristické autonómnym postavením svojich inštitútov,

4. upravuje osobitnú a homogénnu skupinu spoločenských vzťahov,

5. vytvára osobitný súbor právnych noriem

6. pozostáva zo súboru právnych noriem osobitnej povahy, najmä z pohľadu ich právnej konštrukcie,

7. sa vyznačuje osobitným typom sankcií,

8. má prirodzenú autoritu v právnickej komunite i vo verejnosti a je väčšinou spoločnosti akceptované ako osobitná a vyhranená časť slovenského práva.

Autor ďalej uvádza, že toto všetko umožňuje poukázať na charakteristické a súčasne i špecifické znaky daňového práva, ktorými sa daňovo-právne normy odlišujú od iných druhov právnych noriem.⁸

Všetci teoretici sa nezhodujú v otázke, či daňové právo je samostatným právnym odvetvím alebo je podsystémom finančného práva. V tejto súvislosti možno uviesť, že daňové právo mnohí považujú za súčasť finančného práva najmä z dôvodu, že dane sú rozhodujúcim príjmom verejných rozpočtov.9 V každom prípade daňové právo, či už hmotné daňové právo, alebo procesné daňové právo, patrí do verejného práva.¹⁰

Skôr možno vidieť, že k otázke zaradenia daňového práva ako samostatného odvetvia práva sa prikláňajú teoretici daňového práva a nie teoretická obec, ktorá skúma teóriu práva. Ak vezmeme do úvahy, že daňové právo upravuje finančno-právne vzťahy (resp. peňažno-právne vzťahy), v zásade nie je podľa niektorých autorov dôvod, aby sa vytváralo samostatné právne odvetvie. Tiež je potrebné povedať, že dane sú najväčšou zložkou príjmovej stránky verejných rozpočtov, sú vyčíslované v peniazoch, na strane štátu a samosprávy sú dôležitým zdrojom ich príjmov a v neposlednom rade ich zaplatením sa znižujú disponibilné zdroje povinných fyzických osôb a právnických osôb. Aj podstata daňového práva tkvie v skutočnosti, že jeho cieľom je predovšetkým prostredníctvom výberu daní naplnenie verejných rozpočtov, teda najmä fiskálna funkcia daní. Vývoj v oblasti právnej vedy však napreduje veľmi rýchlo, a preto možno predpokladať, že v krátkej budúcnosti budú aj názory týkajúce sa zaradenia daňového práva ako samostatného právneho obdobia právneho poriadku v Slovenskej republike akceptované a pretavené aj do odbornej spisby teoretikov teórie práva.

Z historického hľadiska možno poukázať na skutočnosť, že prvé zmienky o daňovom práve ako samostatnom odvetví právneho poriadku Slovenskej republiky a to aj s relevantným odôvodnením sú v slovenskej spisbe uvedené v publikácii od profesora Babčáka s názvom Daňové právo procesné z roku 2000¹¹, kde sa uvádza, že daňové právo treba skúmať, posudzovať a hodnotiť ako nové, rodiace sa právne odvetvie, ktoré sa tvorí na základe osobitnej skupiny právnych noriem patriacich v nedávnej minulosti pod systémovú bázu finančno-právnych noriem. V Českej republike (východisková situácia v právnej úprave po roku 1989 bola pre Slovenskú republiku a Českú republiku rovnaká) sa daňové právo označuje za jedno z pododvetví finančného práva v tomto systéme je zaradené do jeho fiškálnej časti, pričom daňové právo možno označiť za súbor noriem, ktoré upravujú povinnosti súvisiace s takým majetkovým plnením, ktoré je právnemu subjektu ukladané autoritatívne, ale nie je plnením spočívajúcom na norme súkromnoprávnej.¹² K otázke aplikácie noriem súkromného práva na daňové veci zaujal stanovisko aj Ústavný súd¹³, v ktorom stanovisku sa uvádza Ústavný súd v nadväznosti na právne názory ESĽP uvádza, že daňové právo je jedným zo základných odvetví verejného práva a dane predstavujú prejav výsady štátu požadovať od povinných subjektov ich platenie s cieľom získať zdroje na svoju existenciu a plnenie svojich úloh a funkcií. Aj preto rozhodovanie o daňových právach nemožno subsumovať pod rozhodovanie o občianskych právach a záväzkoch. Aj po roku 2000 možno nájsť v slovenskej odbornej literatúre názory týkajúce sa zaradenia daňového práva v právnom poriadku podobné tejto českej doktríne t. j., že ide o pododvetvie (podsystém) finančného práva. Z hľadiska slovenskej spisby možno konštatovať, že učebníc výslovne venujúce sa daňovému právu je pomerne málo, a teda aj definície, resd. charakteristika daňového práva ako takého, sú ojedinelá. Väčšinou sa daňové právo spomína v učebniciach finančného práva, kde však problematika daňového práva je riešená v kontexte charakteru dane, ako právneho inštitútu, resp. v rámci daňovo-právnych vzťahov a ich náležitostí a daňovo-právnych noriem s odkazom na právnu úpravu konkrétnej dane.

Vzhľadom na uvedené záverom uvádzame túto charakteristiku daňového práva. Daňové právo predstavuje súhrn noriem upravujúcich daňové vzťahy, t. j. daňovo-právnych noriem, ktoré vznikajú pri formovaní sa daňovej sústavy (zavádzania daní) a realizácii jej obsahových zložiek, ako aj pri organizácii daňovej správy a výkone správy daní ¹⁴.

V rámci daňového práva možno badať aj vplyv európskeho práva na vnútroštátnu úpravu. Daňové právo po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie a to najmä vzhľadom na zabezpečenie zásady voľného pohybu tovarov a služieb muselo zmeniť vnútroštátnu úpravu najmä nepriamych daní, úprava priamych daní zostala naďalej v právomoci členských štátov.

Boli schválené nové zákony dotýkajúce sa nepriamych daní, a to zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, zákon č. 104/2004 Z. z. o spotrebnej dani z vína, zákon č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z., zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov, zákon č. 107/2004 Z. z. o spotrebnej dani z piva, zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálnych olejov a neskôr aj zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov. Vplyv Európskej únie v daňovom práve vidno napríklad v snahe zabrániť daňovým únikom a daňovým podvodom, čo členské štáty akceptujú vo vnútroštátnych predpisoch. Vplyv európskeho práva sa v daňovom práve prejavuje najmä v vplyve na nepriame dane.

1 Júda, V. Teória práva. 2. doplnené a podstatne prepracované vydanie. Banská Bystrica: Belianum. 2020, s. 137

2 Kubincová, T. Vplyv ekvitálneho práva na procesnú činnosť súdov v Slovenskej republike. In: Acta Iuridica Sladkoviciensia V. Právnické štúdie. Sládkovičovo: Fakulta práva Janka Jesenského, 2013, s. 91.

3 Svoboda, J. a kol. Slovník slovenského práva. Poradca podnikateľa, spol. s r. o. Žilina, 2000, s. 113.

4 Babčák, V. Daňové právo na Slovensku. Bratislava : Ing. Miroslav Mračko, EPOS, 2015, s. 60

5 K ekonomickým vzťahom vo všeobecnosti: Králik, J. - Králiková, K. Východiská ekonomickej gramotnosti. Brno : MSD, 2021, 117 s.

6 Babčák, V. Daňové právo na Slovensku. Bratislava: Ing. Miroslav Mračko, EPOS, 2015, s. 66

7 Bujňáková, M. Postavenie daňového práva v systéme práva. In: Aktuálne otázky finančného a daňového práva v Českej republike a na Slovensku. Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. 2004, s. 50

8 Babčák, V. Daňové právo na Slovensku. Bratislava: Ing. Miroslav Mračko, EPOS, 2015, s. 62.

9 Kubincová, S. Historické aspekty a smerovanie finančného práva v SR. In: Právnik 4/2017, Česká republika, Praha : 2017, s. 316.

10 Kubincová, S. Daňový poriadok. Komentár. 1. vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2015, s. 13.

11 Babčák, V. Daňové právo procesné. Košice ATOM computers. 2000, s. 17.

1.1. Vzťah daňového práva k iným právnym odvetviam

Daňové právo bez ohľadu na skutočnosť, či ide o samostatné odvetvie právneho poriadku Slovenskej republiky, resp. sa považuje za podsystém (pododvetvie) finančného práva, nemožno vnímať ako uzatvorený celok bez žiadneho vplyvu, resp. vzťahov s ostatnými odvetviami právneho poriadku Slovenskej republiky. Predovšetkým je potrebné poukázať na väzby k :

- ústavnému právu, predovšetkým z dôvodu, že zákony a podzákonné právne normy Ústave nemôžu odporovať.

Čl. 59 Ústavy slovenskej republiky stanovuje, že dane a poplatky sú štátne a miestne a skutočnosť, že dane a poplatky možno ukladať zákonom alebo na základe zákona. Čl. 65 ods. 2 určuje, že zákon ustanoví, ktoré dane a poplatky sú príjmom obce a ktoré dane a poplatky sú príjmom vyššieho územného celku. Čl. 93 ods. 3 stanovuje, že predmetom referenda nemôžu byť základné práva a slobody, dane, odvody a štátny rozpočet. Z dikcie uvedených článkov Ústavy Slovenskej republiky možno konštatovať, že iné dane, ktoré by nemali charakter štátnych alebo miestnych daní a neboli by uložené zákonom alebo na základe zákona nemožno ukladať (viac k uvedenému v časti týkajúce sa klasifikácie daní). Tiež je potrebné konštatovať, že slovné spojenie „ukladať dane“ nemožno zamieňať s pojmami „zaviesť dane“, resp. „ vyrubiť dane“. Možno konštatovať, že pojem „ukladať“ je pojem všeobecnejšieho charakteru, ktorý zdôrazňuje možnosť, resp. právomoc určitého subjektu (v danom prípade obce, v ktorej o základných otázkach rozhoduje obecné zastupiteľstvo) zaviesť miestne dane na svojom

území. Pojem „zaviesť“ je špecifickejší pojem, ako pojem ukladať. Obec ukladá miestne dane tak, že obecné zastupiteľstvo rozhodne o ich zavedení¹⁵. Vyrubenie dane už znamená konkrétny postup, ktorý vedie k vydaniu rozhodnutia, ktorým je daň vyrubená. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ustanovenia daňového poriadku týkajúce sa Vyrubovacieho konania¹⁶. Pri správe daní je potrebné poukázať aj na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, pričom vzhľadom na extenzívny výklad uvedené platí nielen pre daňové úrady, colné úrady, Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, ale aj pre obce.¹⁷

- trestnému právu z dôvodu, že neplnenie, resp. nesplnenie povinností vyplývajúcich z predpisov daňového práva môže naplniť skutkovú podstatu trestného činu.

Trestný zákon¹⁸ v § 264 upravuje trestný čin Ohrozenie obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva, v § 275 trestný čin Falšovanie a pozmeňovanie kontrolných technických opatrení na označenie tovaru, v § 276 trestný čin, Skrátenie dane a poistného, v § 277 Nedovedenie dane a poistného, v § 277a trestný čin Daňový podvod, v § 278 trestný čin Nezaplatenie dane a poistného, v § 278a trestný čin Marenie výkonu správy dani a ďalšie.

- správnemu právu a to z dôvodu, že aj pri správe daní rozhodujú orgány verejnej správy, ktorými sú najmä správcovia daní (t. j. daňové úrady, colné úrady a obce) a skutočnosť, že aj správa daní je nesporne správou vecí verejných.

Správa daní je z týchto dôvodov často predmetom výuky aj v rámci správneho práva. Vzťah so správnym právom je nesporný a to napriek skutočnosti, že na daňové konanie sa nepoužije správny poriadok¹⁹. Správny poriadok sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Daňový poriadok ustanovuje „inak“ a to v § 163 daňového poriadku²⁰, podľa ktorého na daňové konanie sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Domnievam sa, že v súčasnosti je potrebné akceptovať, že ide o správne konanie zvláštnej povahy. Takéto označenie daňového konania ako konania zvláštnej povahy je vhodnejšie ako nazvať daňové konanie osobitným druhom správneho konania, pretože daňové konanie nemožno zaradiť medzi tzv. osobitné druhy správneho konania, akým je stavebné konanie, konanie o poplatkoch a pod.²¹.

- občianskemu právu z dôvodu, že Občiansky zákonník²² je základný predpis súkromného práva, ktorého ustanovenia je potrebné akceptovať aj pri aplikácii daňovo-právnych noriem.

Občiansky zákonník v § 7 až 21 upravuje podstatu právneho postavenia fyzických osôb a právnických osôb. Daňový poriadok²³ často odkazuje na ustanovenia Občianskeho zákonníka, napríklad na § 26 a nasl. Občianskeho zákonníka o zákonnom zastúpení. Daňový poriadok tiež uvádza, že ustanovenia Občianskeho zákonníka a osobitných predpisov o záložnom práve sa použijú, ak daňový poriadok²⁴ neustanovuje inak. Tiež v Daňovom poriadku je odkaz na Občiansky zákonník v § 88 ods. 3, kde sa uvádza, že majetkom sa na účely tohto zákona rozumejú veci podľa Občianskeho zákonníka, práva alebo iné majetkové hodnoty, najmä byty, nebytové priestory, pohľadávky, peniaze v hotovosti, devízové hodnoty, veci z drahých kovov a iné veci, pri ktorých nedochádza k predaju, cenné papiere, mzda a iné príjmy.

- k obchodnému právu z dôvodu, že aj na fyzické osoby a právnické osoby, ktorých postavenie je upravené v Obchodnom zákonníku²⁵  sa vzťahujú predpisy daňového práva.

Obchodný zákonník upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním, upravuje otázky týkajúce sa konania podnikateľa (§ 13 a nasl.), podnikania zahraničných osôb, (§ 21 a nasl.) ale aj otázky spojené s účtovníctvom podnikateľov (§ 35 a nasl.). Vedenie účtovníctva podnikateľov spadá pod kontrolu príslušných správcov dane. Obchodný zákonník sa aplikuje aj pri správe daní, tak napríklad podľa § 7 daňového poriadku, ak nemožno určiť miestnu príslušnosť podľa odseku 1 tohto ustanovenia, riadi sa miestom umiestnenia organizačnej zložky daňového subjektu podľa Obchodného zákonníka²⁶, inak miestom, v ktorom daňový subjekt vykonáva prevažnú časť svojej činnosti. Správca dane v určených prípadoch dáva súhlas so zápisom v obchodnom registri a návrhom na výmaz (§ 54 daňového poriadku). Platí napríklad, že osoba, ktorá je vedená v zozname daňových dlžníkov, nemôže založiť spoločnosť s ručením obmedzeným, ibaže mu príslušný správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, na založenie spoločnosti udelí súhlas (§ 105b Občianskeho zákonníka). Otázky týkajúce sa obchodného registra spadajú do rámca problematiky obchodného práva.

- k právu európskej únie z dôvodu, že Slovenská republika je členským štátom Európskej únie a dane a poplatky sa platia v eurách, ktorá je zákonným platidlom v členských štátoch eurozóny.

Predovšetkým je potrebné poukázať na skutočnosť, že právo Európskej únie tvorí primárne právo, sekundárne právo, rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie, všeobecné právne zásady, zmluvné právne pramene²⁷, ktoré je aj pre daňové subjekty ako aj správcov dane záväzné, ak neplatí výnimka pre aplikáciu v konkrétnej oblasti daňovo-právnych vzťahov.

- k medzinárodnému právu z dôvodu, že Slovenská republika nie je izolovaná voči zahraničiu.

V daňovom práve platí, že medzinárodná zmluva má prednosť pred vnútroštátnou normou za podmienky, že bola schválená, podpísaná a ratifikovaná predpísaným spôsobom. Uvedená skutočnosť vyplýva jednak z Ústavy Slovenskej republiky a jednak je často výslovne zakotvená aj v jednotlivých predpisoch daňového práva ako napr. § 162 daňového poriadku sa stanovuje, že ustanovenia tohto zákona sa použijú, ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak. Podľa § 2 ods. 2 zákona o dani z príjmov²⁸ medzinárodná zmluva, ktorá bola schválená, ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo dohoda, ktorá bola uzatvorená alebo schválená vládou Slovenskej republiky a ktorá upravuje zdanenie a s tým súvisiace právne vzťahy vo vzťahu k nesamosprávnym územiam, ktoré v medzinárodných vzťahoch vystupujú samostatne (ďalej len „medzinárodná zmluva“), má prednosť pred týmto zákonom.

15 pozri napr. Jamrichová, T. Rozbor súčasnej právnej úpravy miestnych daní v kontexte sporných a nejednoznačných ustanovení In: Miestne dane na území Slovenska: Minulosť - súčasnosť – budúcnosť. Praha: Leges, 2021, s. 84.

16 § 68, 68a zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov

17 viac Drgonec, J. Ústava Slovenskej republiky. Komentár. Šamorín : Šamorín. 2004, s. 61.

18 Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.

19 Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

20 Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov.

21 Viac Kubincová, S. Komparácia procesných zásad, vybraných inštitútov a postupov podľa daňového poriadku a Správneho poriadku. In: Finančné právo, daňové právo a správne právo v európskom priestore. Recenzovaný zborník vedeckých štúdií. Banská Bystrica : Belianum. Vydavateľstvo Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. 2019, s. 45.

22 Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.

23 Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov.

24 § 81 ods. 11 zákona č. . 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov.

25 Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.

26 Odkaz je na § 7 a § 21 ods. 3 Obchodného zákonníka.

27 Viac Babčák, V. Daňové právo na Slovensku. Bratislava : Ing. Miroslav Mračko EPOS. 2015, s. 87.

28 Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

1.2. Členenie daňového práva

Možno konštatovať, že aj daňové právo má svoju všeobecnú časť a osobitnú časť.

Do všeobecnej časti daňového práva sa v odbornej literatúre uvádza, že sem možno zaradiť právne normy, ktoré zakotvujú zloženie daňovej a poplatkovej sústavy, všeobecné podmienky ustanovenia, ukladania, resp. zavedenia a vyberania daní a poplatkov, organizáciu a kompetenciu správcov dane a iných orgánov príslušných v oblasti správy daní, formy a metódy uskutočňovania daňovej kontroly, atď. Do osobitnej časti daňového práva možno zaradiť tie právne normy, ktoré podrobne regulujú jednotlivé druhy daní a poplatkov, ako aj procesné postupy správcov dane a iných príslušných orgánov pri správe daní, najmä pri vydávaní, preskúmavaní a realizácii individuálnych daňovo-právnych aktov a pri daňovej exekúcii.²⁹ Tiež sa uvádza, že do všeobecnej časti daňového práva možno zaradiť základné teoretické otázky daňového práva, ako sú pojem a predmet daňového práva, daňovo-právne normy a daňovo-právne vzťahy, pramene daňového práva a pod. Do osobitnej časti daňového práva možno zaradiť otázky týkajúce sa jednotlivých druhov daní, ktoré sú z hľadiska rozpočtového práva verejným príjmom.³⁰ V tomto kontexte je potrebné chápať všeobecnú časť daňového práva v zmysle, že sa dotýka všetkých oblastí daňového práva, t. j. dotýka sa všetkých právne zakotvených daní ako aj daňového procesu, najmä otázok spojených s právnym zakotvením daňovej správy. Osobitnú časť daňového práva je potrebné chápať už v rozsahu existujúcej právnej úpravy jednotlivých druhov daní (t. j. dane z príjmov, dane z pridanej hodnoty, spotrebnej dane z minerálneho oleja, spotrebnej dane z tabakových výrobkov, spotrebnej dane z elektriny, uhlia a zemného plynu, spotrebnej dane z alkoholických nápojov, dane z motorových vozidiel, dane z poistenia, dane za ubytovanie, dane z psa, dane za užívanie verejného priestranstva, dane za ubytovanie, dane za predajné automaty, dane za nevýherné hracie prístroje, dane za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta a dane za jadrové zariadenie) a daňového poriadku; samozrejme všetky právne predpisy upravujúcich tieto skutočnosti aj v súvislosti s ďalšími súvisiacimi právnymi normami.

Daňové právo z pohľadu daňovo-právnych noriem, ktoré ho upravujú, možno v zásade členiť na daňové právo hmotné a daňové právo procesné.

Daňové právo hmotné tvoria právne normy, ktoré upravujú jednotlivé dane tvoriace sústavu daní. Daňové právo procesné tvoria právne normy, ktoré upravujú postavenie orgánov finančnej správy a obcí pri správe daní, samotnú správu daní a s tým súvisiace právne predpisy.

V tejto učebnici budú konkrétne daňovo-právne normy hmotného práva rozobraté vzhľadom na právnu úpravu konkrétnej dane a to v postupnosti

• Právne zakotvenie
• Subjekt dane, predmet dane, základ dane, sadzba dane
• Oslobodenie od dane
• Zdaňovacie obdobie, daňové priznanie
• Osobitosti právnej úpravy danej dane
• Kontrolné otázky z matérie (otázky)
• Príklady
• Judikatúra.

Daňové orgány, daňový proces ako aj správne súdnictvo budú rozobraté v samostatných kapitolách a to v súlade s existujúcou právnou úpravou. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že v daňovom právne nemožno striktne odčleniť normy hmotného práva od noriem procesného práva, nakoľko procesnoprávne normy sa v daňovom práve nachádzajú aj v tzv. hmotnoprávnych predpisoch upravujúcich tú ktorú daň.

29 Babčák, V. Daňové právo na Slovensku. Bratislava : Ing. Miroslav Mračko EPOS. 2015, s. 73.

30 Kubincová, S. Dane, poplatky, clo a ďalšie povinné platby. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, Právnická fakulta. 2009, s. 54.

1.3. Pramene daňového práva

V teórii práva rozlišuje materiálne a formálne pramene práva.³¹ Materiálne pramene práva sú dôvody vzniku právnej normy. Tieto závisia od vôle normotvorcu, ktorá je ovplyvňovaná najmä politickými, hospodárskymi, sociálnymi, kultúrnymi, ekonomickými záujmami a potrebami spoločnosti na danom území. Formálne pramene práva sú formy práva. Z hľadiska formy práva rozlišujeme právo písané a nepísané. Písané právo tvoria právne predpisy publikované v oficiálnych zbierkach. Nepísané právo je charakteristické absenciou publikovania v oficiálnych zbierkach. Z hľadiska zdroja poznania rozlišujeme prvotné a druhotné pramene poznania práva. Prvotné pramene poznania práva tvoria právne normy publikované spôsobom stanoveným právom. Preto sú prvotné pramene poznania práva záväzné a vynútiteľné. Druhotné pramene sú publikované iným než právom stanoveným spôsobom.³²

V odbornej literatúre sa najčastejšie uvádzajú ako pramene normatívne právne akty, normatívne zmluvy, precedensy a právne obyčaje.

V súčasnosti v rámci kontinentálneho právneho systému, a teda aj Slovenskej republiky, by bolo možné právo charakterizovať ako systém všeobecne záväzných právnych noriem, ktoré štát prostredníctvom subjektov tvorby práva vytvára a vydáva vo vopred určenej forme³³.

Z pohľadu aktuálnych vnútroštátnych právnych noriem upravujúcich daňové právo je potrebné uviesť tieto právne predpisy:

•   ústavný zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov,
•  zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje a) daň z príjmov fyzickej osoby alebo právnickej osoby, b) spôsob platenia a vyberania dane;
•  zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje daň z pridanej hodnoty;
•  zákon č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje zdaňovanie motorových vozidiel a prípojných vozidiel kategórie L, M, N a O daňou z motorových vozidiel;
•  zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov, ktorým sa ustanovujú miestne dane a miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady;
•  zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje zdaňovanie alkoholických nápojov spotrebnou daňou na daňovom území;
•  zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje zdaňovanie tabakových výrobkov spotrebnou daňou na daňovom území.
•  zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje zdaňovanie minerálnych olejov spotrebnou daňou na daňovom území;
•  zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja, ktorý upravuje zdaňovanie elektriny, uhlia a zemného plynu spotrebnou daňou na daňovom území.
•  zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní.
•  zákon č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý upravuje a) právomoc a pôsobnosť Ministerstva financií Slovenskej republiky v oblasti daní, poplatkov a colníctva, b) postavenie, organizáciu, právomoc a pôsobnosť Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, daňových úradov, colných úradov a Kriminálneho úradu finančnej správy, c) postavenie, povinnosti a oprávnenia príslušníka finančnej správy pri plnení úloh finančnej správy, d) štátnu službu príslušníkov finančnej správy a právne vzťahy súvisiace so vznikom, zmenami a skončením služobného pomeru
•  a mnohé ďalšie súvisiace zákony.

Nemožno opomenúť normy nižšej právnej sily, ako sú vyhlášky, nariadenia, výnosy, ktoré vydávajú ministerstvá, resp. iné orgány verejnej moci v súlade s ustálenými pravidlami, resp. právnou úpravou. Tiež nemožno opomenúť pramene práva Európskej únie, najmä pristupujúce zmluvy, nariadenia Európskej únie. Tiež je potrebné za pramene práva považovať medzinárodné zmluvy, ak majú prednosť pred vnútroštátnou úpravou daní.

31 V súvislosti s prameňmi práva pozri aj otázku materiálneho výkladu: Ondrová, J. – Úradník, M. Uprednostnenie právneho materializmu ako základná požiadavka moderného právneho štátu. Praha : Leges, 2022, 196 s.

32 Zdroj Júda, V. Teória práva. 2. doplnené a podstatne prepracované vydanie. Banská Bystrica : Belianum. 2020, s. 137

33 Kubincová, T. Vplyv ekvitálneho práva na procesnú činnosť súdov v Slovenskej republike. In: Acta Iuridica Sladkoviciensia V. Právnické štúdie. Sládkovičovo: Fakulta práva Janka Jesenského, 2013, s. 91.

1.4. Daňovo-právne normy, daňovo-právne vzťah

Právne normy majú v rámci ostatných spoločenských noriem špecifické postavenie, objektívne majú zo všetkých najväčšiu silu.³⁴ Právne normy, v porovnaní s neprávnymi systémami noriem, sa pokladajú za dôležité najmä preto, lebo ich existencia je spojená so štátnou mocou a s jej uplatňovaním v činnosti štátnych orgánov a inštitúcií, akými sú parlament, vláda, hlava štátu, ministerstvá, súdy, polícia.³⁵ Dodržiavanie právnych noriem zabezpečuje štát prostredníctvom štátneho donútenia, pričom za porušenie právnych noriem štát môže ukladať sankcie. Tiež sa právne normy od ostatných spoločenských noriem odlišujú aj osobitnou formou, ktorá je stanovená alebo uznaná štátom. Právna norma predstavuje základný prvok právneho systému a možno ju charakterizovať ako všeobecne záväzné pravidlo ľudského správania, ktoré je stanovené alebo uznané štátom vo vopred právom určenej forme a ktorého dodržiavanie je vynútiteľné štátnou mocou. Právne normy sa nachádzajú v právnych predpisoch, resp. iných formálnych prameňoch práva. Uvádza sa, že právna norma nie je úplne totožná s textom právneho predpisu, so slovným vyjadrením v normatívnom akte. Pretože právna norma je predstava povinného chovania, uložená v spoločenskom vedomí, môže byť obsah tejto predstavy bohatší (konkrétnejší) ako samotné slovné vyjadrenie normy v texte normatívneho právneho aktu. Právna norma (ako súčasť spoločenského vedomia) je a musí byť v prísnom súlade s textom slovného vyjadrenia v normatívnom akte alebo v inom prameni práva.³⁶ Právnu normu preto nemožno stotožňovať s obsahom právneho predpisu. Jeden právny predpis môže obsahovať viac právnych noriem, a taktiež jedna právna norma môže byť vyjadrená vo viacerých právnych predpisoch, resp. iných normatívnych právnych aktoch. Teória sa zaoberá štruktúrou právnych noriem, pričom logickú štruktúru právnych noriem tvoria tri na seba nadväzujúce časti, a to hypotéza, dispozícia a sankcia. Hypotéza je časť právnej normy, ktorá stanovuje predpoklady a podmienky, za ktorých sa má realizovať pravidlo správania sa stanovené v dispozícii. Hypotézou právnej normy sú určené právne skutočnosti, s ktorými je spojený vznik, zmena alebo zánik právnych vzťahov upravených v dispozícii. Dispozícia stanovuje pravidlo správania sa. Stanovuje komu, a aké práva a povinnosti vznikajú, ak nastanú skutočnosti uvedené v hypotéze. Sankcia nastupuje v prípade, ak je porušená povinnosť v dispozícii právnej normy.³⁷

Finančno-právne normy, resp. daňovo-právne normy, majú osobitný charakter a to vzhľadom na okruh spoločenských vzťahov, ktoré upravujú. Vzhľadom na nejednotné názory teoretikov právnej vedy v otázke, či je alebo nie je daňové právo samostatné právne odvetvie v Slovenskej republike alebo je len podsystémom finančného práva, je potrebné vymedziť aj finančné právo. Finančné právo je relatívne nové právne odvetvie, ktoré vznikalo postupne s potrebou zabezpečenia úloh a funkcií štátu vo finančnej oblasti. Už zo samého označenia tohto právneho odvetvia vyplýva, že má veľa spoločného s financiami a s finančnou činnosťou štátu. Finančné právo zaraďuje medzi odvetvia verejného práva. Už v rímskom práve platílo Ius publicum privatorum pactis mutari non potest (verejné právo sa nemôže meniť súkromnými dohodami), pričom aj finančné právo ako súčasť verejného práva je založené na striktných, kogentných normách a dispozitívnosť právnej normy je ojedinelá. Najčastejšie sa uvádza, že jeho podsystémami je rozpočtové právo, menové právo, devízové právo, colné právo, daňové právo³⁸ a právo finančného trhu. Finančné právo možno v súčasnosti definovať v troch rovinách, a to: 1. ako súhrn finančno-právnych noriem, ktoré upravujú vznik, zmenu a zánik spoločensko-ekonomických vzťahov – finančno-právnych vzťahov vznikajúcich pri tvorbe a používaní verejných peňažných fondov za účelom zabezpečenia verejných potrieb v súvislosti s plánovitým sústreďovaním peňažných prostriedkov do štátnych a iných verejných peňažných fondov, ich rozdeľovaním a používaním na finančné zabezpečenie verejných potrieb a funkcií štátu, obcí a iných verejnoprávnych subjektov, ale aj 2. ako súhrn finančno-právnych noriem, ktoré upravujú menu, devízové vzťahy a súvisiace vzťahy, a nakoniec 3. ako súhrn finančno-právnych noriem, ktoré upravujú postavenie subjektov pôsobiacich na finančných trhoch, t. j. aj devízových trhoch, vrátane právnej úpravy dohľadu vykonávaného Národnou bankou Slovenska nad finančným trhom. ³⁹ Finančné právo možno charakterizovať ako samostatné nekodifikované právne odvetvie (verejného práva), ktoré upravuje finančno-právne vzťahy týkajúce sa tvorby, rozdeľovania a používania verejných peňažných fondov, finančno-právne vzťahy v oblasti meny a devízového hospodárstva a finančno-právne vzťahy v oblasti dohľadu nad finančným trhom.⁴⁰ Bez ohľadu, či sa považuje daňové právo za súčasť – podsystém finančného práva, alebo vytvára v súčasnosti už samostatné právne odvetvie právneho poriadku Slovenskej republiky, možno konštatovať že aj daňovo-právne normy sú súčasťou verejného práva, to zn. že sa od nich nemožno odchýliť a teda majú kogentný charakter.

Daňovo-právne normy sú formálnym prameňom práva a sú záväzné nielen pre správcov daní, ktorými sú daňové úrady, colné úrady a obce ale aj pre daňové subjekty, resp. ďalšie zúčastnené osoby na správe daní.

Vo všeobecnosti pre právne normy by malo byť charakteristické, že sú čitateľné a predovšetkým majú byť koncipované tak, aby boli čitateľné osobami, ktorým sú určené. Tak daňovo-právne normy by mali byť zrozumiteľné najmä pre daňové subjekty a nemali by podliehať častým zmenám. Žiaľ o daňovo-právnych normách sa nedá povedať, že by ich obsah bol obdarený primeranou trvácnosťou. Časté zmeny v predpisoch daňového práva narúšajú právnu istotu. Tak napríklad zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol novelizovaný viac ako 45 krát, pričom zaujímavosťou je, že k novelizáciám došlo ešte pred nadobudnutím účinnosti zákona. Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov bol novelizovaný viac ako 110 krát, zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty bol novelizovaný cca 40 krát a zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady viac ako 30 krát.

V súčasnosti platí zákon č. zákon č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý zaviedol pravidlá pri tvorbe právnych predpisov. Je na škodu, že nešlo o ústavný zákon, ktorý by ústavne zakotvil pravidlá tvorby právnych predpisov. Možno kvitovať novelu, uskutočnenú zákonom č. 198/2020 Z. z., kde sa do tohto zákona s účinnosťou od 1. januára 2021 vložilo nové ustanovenie § 5a, podľa ktorého Ak ide o návrh zákona, ktorý upravuje dane alebo odvody, je potrebné navrhnúť deň nadobudnutia účinnosti tohto zákona na 1. január, pričom je potrebné navrhnúť primeranú legisvakanciu.“.⁴¹ Podľa tohto zákona tiež platí, že právny predpis musí byť terminologicky správny, presný a všeobecne zrozumiteľný, situácia je apriori iná. Podľa zákona sa majú používať len správne a ustálené právne pojmy. Výnimočne možno v právnom predpise použiť aj pojmy, ktoré nezodpovedajú kodifikovanej podobe štátneho jazyka, ak sú súčasťou ustálenej právnej terminológie a v právnom poriadku majú ustálený význam. Tiež platí, že právny predpis musí byť terminologicky jednotný. Na označenie rovnakých právnych inštitútov sa používajú rovnaké právne pojmy v rovnakom význame. Jeden právny pojem s vymedzeným významom sa v tomto význame používa jednotne v celom právnom poriadku. Ak je význam právneho pojmu vymedzený v jednom právnom predpise, nemôže iný právny predpis pre ten istý právny pojem vytvárať iný význam; to neplatí, ak právny pojem v tomto význame nemožno použiť v inom právnom predpise. Rovnako je neprípustné, aby právny predpis inak vymedzil význam rovnakého právneho pojmu len pre jeho časť. Tiež platí, že použitie neurčitých pojmov je možné len v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie účelu právneho predpisu. Žiaľ v daňovom práve možno len veľmi ťažko povedať, že by pravidlá tvorby daňovo-právnych predpisov sú založené na pravidlách uvedených v tomto zákone o tvorbe právnych predpisov. Uvedená skutočnosť, je často teoretikmi kritizovaná. ⁴²

Na základe noriem daňového práva vstupujú subjekty do daňovo-právnych vzťahov.

Obsahom daňovo-právneho vzťahu je daňové oprávnenie alebo daňová povinnosť predpokladaná daňovo-právnou normou. Aby bolo možné daňovo-právny vzťah jednoznačne určiť, je pri ňom potrebné poznať (deklarovať) náležitosti (prvky) tohto vzťahu.

Rozdeľujeme ich na základné a ostatné (resp. vedľajšie). Medzi základné náležitosti patria:

• subjekt dane, ktorý môže byť oprávnený alebo povinný. Oprávneným subjektom môže byť štát, alebo obec, resp. vyšší územný celok⁴³. Povinným subjektom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej vyplývajú povinnosti z daňových predpisov. Spravidla ide o daňovníka, resp. platiteľa dane; V ojedinelých prípadoch môže byť oprávnenou osobou aj konkrétna fyzická osoba alebo právnická osoba, ak jej z daňových predpisov vyplýva určité právo, napr. právo na vrátenie daňového preplatku;
• objekt (predmet) dane. Objektom (predmetom) dane je vždy hospodárska skutočnosť, napr. dosiahnutie príjmu, vlastníctvo nehnuteľnosti a pod., na základe ktorej má povinná osoba daňová povinnosť;
• základ dane. Základom dane je peňažná suma, resp. číslo na základe ktorých sa daň vypočíta;
•  sadzba dane. Sadzba dane je číselné meradlo, podľa ktorého sa vypočítava daň zo základu dane. V súčasnej daňovej praxi sa uplatňujú 2 základné druhy daňových sadzieb: a) pevná, b) pohyblivá. Pevná daňová sadzba je taká, u ktorej sa daň vypočítava na základe pevne stanovenej sumy, bez ohľadu na výšku daňového základu. Pohyblivá daňová sadzba sa vyznačuje tým, že je vyjadrená spravidla určitým percentom z daňového základu. Môže byť⁴⁴:

Medzi ostatné prvky daňovo-právneho vzťahu patrí napríklad minimálna výška dane.

Základné prvky, náležitosti daňovo-právneho vzťahu, sú upravené – vymedzené v každom hmotnoprávnom predpise upravujúcom jednotlivé druhy daní.

V tejto súvislosti je potrebné spomenúť aj základné náležitosti (prvky) finančno-právneho vzťahu, pretože sa domnievam, že aj daňovo-právne normy majú v zásade finančno-právny charakter. Medzi základné náležitosti finančno-právneho vzťahu, ako sa uvádza v odbornej literatúre, patria právna skutočnosť, subjekt, objekt a obsah. Existencia náležitostí daňovo-právneho vzťahu však samé osobe nepostačujú na to, aby mohol daňovo-právny vzťah vzniknúť; musí nastať určitá skutočnosť, s ktorou právna norma spája vznik, zmenu (resp. aj zánik) právneho vzťahu – právna skutočnosť. Každý právny vzťah môže prirodzene existovať iba medzi určitými subjektmi, ktoré sú predpokladom vzniku právneho vzťahu a tvoria jeho základný prvok. Práva a povinnosti subjektov zakotvené v dispozícii finančno-právnej normy tak tvoria obsah finančno-právneho vzťahu. Práva a povinnosti každého právneho vzťahu sa, samozrejme, týkajú určitého objektu, niečoho, vzhľadom na čo subjekty vstupujú do právneho vzťahu, môže ísť napr. o určitú vec, hodnotu, správanie, výsledok správania osoby a pod.⁴⁵ Je nesporné, že aj v prípade daňovo-právneho vzťahu je potrebné uvažovať aj o právnej skutočnosti, obsahu a objekte právneho vzťahu, preto potom možno hovoriť vzhľadom na špecifickú úpravu daňovo-právnych vzťahov o všeobecných náležitostiach právneho vzťahu (právna skutočnosť, subjekt, obsah a objekt) a o osobitných (špecifických) náležitostiach právneho vzťahu (subjekt, predmet, základ dane a sadzba dane), ktoré sú vlastné len daňovo-právnemu vzťahu

34 Ottová, E. Teória práva. Šamorín : Heuréka. 2010, s. 20.

35 Prusák, J. Teória práva. Bratislava : Právnická fakulta UK. 1995, s. 206.

36 Buguszak, J. – Čapek, J. – Gerloch, A. Teorie práva. Praha : ASPI publishing. 2004, s. 82.

37 Júda, V. In. Júda, V. – Slašťan, M. Teória štátu a práva. Nitra : Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa. 2008, s. 286

38 V súčasnosti už mnohí teoretici považujú daňové právo za samostatné právne odvetvie (viac v časti Daňové právo a jeho charakteristika).

39 Kubincová, S. Devízové právo v Slovenskej republike. Devízový zákon s komentárom. Bratislava : Wolters Kluwer, 2014, s. 10.

40 Kubincová, S. Historické aspekty a smerovanie finančného práva v SR. In: PRÁVNIK, 4/ 2017, ročník 156, Praha : Ústav státu a práva AV ČR, v. v. i., 2017, s. 315.

41 V súvislosti s týmto ustanovením je však potrebné uviesť, že toto ustanovenie sa v zmysle § 27 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nemusí použiť, ak nastanú mimoriadne okolnosti, najmä ohrozenie ľudských práv a základných slobôd alebo bezpečnosti, ak hrozia štátu značné hospodárske škody, v prípade vyhlásenia núdzového stavu alebo opatrení na riešenie mimoriadnej situácie a taktiež sa nepoužije pri procese tvorby návrhu zákona o štátnom rozpočte. Z uvedeného vyplýva, že zásada, podľa ktorej môžu daňové zákony nadobudnúť účinnosť len 1. januára, má aj výnimky, a teda aj od 1.januára 2021 môže dochádzať k zmenám v daňových zákonoch v zásade aj s inou účinnosťou.

42 Pozri napr. Jamrichová, T. Rozbor súčasnej právnej úpravy miestnych daní v kontexte sporných a nejednoznačných ustanovení. In. Miestne dane na území Slovenska: Minulosť - súčasnosť – budúcnosť. Praha: Leges, 2021, s. 139.

43 Je potrebné poznamenať, že vyšší územný celok už v súčasnosti daň neukladá. Do nadobudnutia účinnosti zákona č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel mohol vyšší územný celok ukladať daň z motorových vozidiel podľa zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (správu dane vykonával príslušný daňový úrad).

44 Babčák, V. Slovenské finančné právo. I. diel, II. prepracované a doplnené vydanie. Vysokoškolské učebné texty. Košice : UPJŠ v Košiciach. Právnická fakulta. 1994, s. l31.

45 Viac: Gunárová, S. In: Sidak, M., Duračinská, M. a kolektív. Finančné právo I. vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2012, s. 21 a nasl.

1.5. Daň ako povinná peňažná platba

Daň je základným právnym inštitútom daňového práva už aj z dôvodu, že tvorí základnú právne regulovanú zložku verejných príjmov. Daň však nemožno chápať len ako právny inštitút, ale aj ako ekonomický inštitút. Dane z ekonomického hľadiska možno charakterizovať ako najdôležitejšie príjmové položky štátneho rozpočtu, ktoré slúžia na úhradu rozpočtových výdavkov štátu⁴⁶ , povinné nenávratné platby fyzických a právnických osôb v prospech štátu, ktoré zaťažujú daňovníkov (platiteľov dane) podľa jednotných všeobecne platných hľadísk a  bez osobitnej protislužby, dôležitý ekonomický nástroj a) štátnej makroekonomickej regulácie ponuky a  dopytu (plnia úlohu regulátora), b) ovplyvňovania rôznych aktivít podnikateľských subjektov a obyvateľstva (plnia úlohu stimulátora).⁴⁷ Inde sa uvádza, že dane sú povinné platby odvádzané štátu, prostredníctvom ktorých sa zabezpečuje finančná rovnováha štátu. Dane tiež umožňujú vytvorenie zodpovedajúcich podmienok na rozvoj podnikateľského úsilia.⁴⁸

⁴⁷ Miháliková, A. - Horniaková, Ľ. Finančné a menové vzťahy v teórii a praxi. Bratislava : Právnická fakulta UK. 2001, s. 40.

⁴⁸ Šlosár, R. - Šlosárová, A. - Majtán, S. Výkladový slovník ekonomických pojmov. Bratislava. Slovenské pedagogické nakladateľstvo. 1992, s. 37.

1.5.1. Vymedzenie a charakteristické znaky dane v právnickej literatúre

Daň sa definuje v literatúre rôzne. V období socialistického štátu Slovinský a Girášek uvádzali, že daňou rozumieme peňažné plnenie požadované štátom na základe zákona vo vopred určenej výške s pevne určeným termínom splatnosti na úhradu štátnych potrieb.⁴⁹ Možno konštatovať, že podstata charakteristiky dane sa veľmi nezmenila. Snáď len na Slovensku boli do sústavy daní zaradené miestne dane, ktoré sa ukladaná na základe zákona a sú príjmom samosprávnych rozpočtov.

Daň predstavuje finančno-právny inštitút, ktorým sa mocensky odníma časť dôchodkov právnických a fyzických osôb na zabezpečenie úhrady štátnych a iných verejných peňažných potrieb. Z finančno-ekonomického hľadiska je daň finančnou kategóriou, prostredníctvom ktorej je vyjadrený finančný vzťah medzi subjektom daňovej povinnosti a štátom, resp. obcou.⁵⁰

Daň je povinná nenávratná, vynútiteľná a spravidla neúčelová a opakujúca sa peňažná platba fyzických a právnických osôb, vyberaná na základe zákona štátom a orgánmi miestnej samosprávy v prospech verejných rozpočtov a účelových fondov⁵¹ na úhradu verejných výdavkov vo vopred určenej výške a s presne určeným termínom splatnosti.⁵²

Daň je pojem, ktorý je používaný v celom rade právnych predpisov bez toho, aby bol v nich zadefinovaný. Z hľadiska právneho je daň platobnou povinnosťou, ktorú štát stanovízákonom za účelom získania príjmov pre úhradu celospoločenských potrieb, t. j pre štátny rozpočet, bez toho aby pritom poskytol zdaňovaným subjektom ekvivalentné protiplnenie.^{53 54}

Podľa Babčáka daň možno vymedziť ako peňažnú platbu (plnenie) nenávratného charakteru, ktorá je ukladaná zákonom alebo na základe zákona za účelom úhrady štátnych alebo iných verejných potrieb, a to spravidla vo vopred ustanovenej výške a lehote splatnosti.

Daň je platba neúčelová, neekvivalentná a  pravidelne sa opakujúca buď v časových intervaloch alebo pri rovnakých okolnostiach a je nenávratná.⁵⁵

Štrkolec uvádza, že dane predstavujú v moderných ekonomikách založených na princípoch trhového hospodárstva rozhodujúci príjem verejných rozpočtov. Aj keď plnia rôzne funkcie, vždy sa zdôrazňovalo ich primárne fiskálne určenie, determinované vzájomnou spätosťou a prepojenosťou príjmovej a výdavkovej stránky verejných rozpočtov.

Z pohľadu teórie finančného práva a daňového práva možno v súlade s uvedeným daň charakterizovať nasledovne: Daň je povinná, nenávratná, vynútiteľná a spravidla neúčelová a opakujúca sa peňažná platba fyzických a právnických osôb, ktorá je ukladaná zákonom alebo na základe zákona štátom a orgánmi miestnej samosprávy v prospech verejných rozpočtov za účelom úhrady verejných výdavkov vo vopred určenej výške a s presne určeným termínom splatnosti.

Charakteristickými znakmi dane sú :

Okrem týchto funkcií je nesporne v súčasnosti priorizovanou funkciou fiskálna funkcia daní , ktorá je daná skutočnosťou, že daňové príjmy predstavujú v trhovej ekonomike rozhodujúcu skupinu príjmov verejných rozpočtov.⁵⁶

⁴⁹ Slovinský, A. - Girášek, J. Československé finančné právo. Bratislava : Obzor. 1979, s. 175.

⁵⁰ Babčák, V. Slovenské finančné právo. I. diel. Vysokoškolské učebné texty. Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. 1994, s. 124.

⁵¹ Pozn. autora: V súčasnosti dane nie sú príjmom účelových fondov.

⁵² Svoboda J. a kol. Slovník slovenského práva. Bratislava : Poradca podnikateľa, spol. s r. o. 2000, s. 105.

⁵³ Hendrych, D. a kolektív. Právnický slovník, 3. podstatne rozšířené vydání . Praha : C. H. Beck. 2009, s.89

⁵⁴ Pozn. autora: Ide o zdroj z Českej republiky, kde právna úprava je čiastočne odlišná. Preto je potrebné poznamenať, že daň na Slovensku je v súčasnosti aj príjmom nielen štátneho rozpočtu, ale aj rozpočtov obcí.

⁵⁵ Bujňáková, M. a kolektív . Dane a ich právna úprava v Slovenskej republike v kontexte daňovej politiky EÚ. Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. 2015, s. 12.

⁵⁶ Pozri napr. Štrkolec, M. Zabezpečovacie inštitúty pri správe daní. Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2017, s. 15; Marková, H. - Boháč, R. Rozpočtové právo. 1. vydání. Praha : C. H. Beck, 2007, s. 102 a nasl.

1.5.2. Historické súvislosti súvisiace s daňou

Pre starovek bol charakteristický náhodný a nepravidelný výber daní. V  starozákonom Izraeli nie je doteraz objasnená otázka vyberania daní. Je však pravdepodobné, že v Prvej Samuelovej knihe sa zrejme hovorí o inštitúte dane alebo blízkom daní, keď sa v 8. kapitole dočítam, že právom kráľa je vymáhať od Izraelitov desiatok. Pre staroveké Grécko bola charakteristická dobrovoľnosť priamych daní. Dane sa chápali ako prejav občianskej uvedomelosti. Pre občana, ktorý sa nezaujímal o štátne záležitosti, mali Gréci pomenovanie idiot. Dane patrili k hlavným zdrojom štátnych príjmov. Delili sa na priame (určované podľa výšky majetku a odvádzané priamo štátu) a nepriame (išlo o povinné platby skôr poplatkového typu z kúpy a predaja, z dedičstva, prenájmu a pod.). Nepriame dane sa vyberali na trhoviskách, pri verejných dražbách, pri predaji pôdy a pod. V Egypte existovali niektoré formy daní už v ptolemaiovskej dobe. Bola to predovšetkým pozemková daň, ďalej daň z vinohradov a ovocných sadov, ktorá sa ako prvá v známej histórii platila v peniazoch. Štátne príjmy starovekého Egypta však pozostávali predovšetkým z výnosu z rozličných ciel. Okrem toho existovali aj ďalšie priame dane – z hlavy, z budov, z otrokov, z pracovných nástrojov, z domácich zvierat a pod. Nepriame dane sa vyberali z dovážaného a vyvážaného tovaru, z kúpy a predaja, z prenájmu zo zmlúv, z účtov a potvrdení, zo závetov a pod. V antickom Ríme, konkrétne v jeho neskorších vývinových obdobiach hlavným zdrojom príjmov štátnej pokladnice republikánskeho Ríma boli príjmy z dobytých provincií. V období cisárstva sa okruh príjmov rozšíril o výnos z pozemkovej dane. Zaviedla sa aj daň z predaja, daň za prepustenie otroka, neskôr aj daň z dedičstva. Rozvoj tovarovo-peňažných vzťahov a formovanie národných štátov v západne Európe zákonite viedli aj k zmenám v spôsobe finančného hospodárenia štátu. V stredoveku štátna pokladnica nebola oddelená od pokladnice monarchu. Ďalším vývojom sa dane stali trvalým spoločenským fenoménom. Najdôležitejšími zdrojmi štátnych príjmov sa v tomto období stali domény, regály, akcízy a kontribúcie. Domény boli poľnohospodárske a lesné majetky, ktoré patrili panovníkovi – naturálne príjmy z nich sa najčastejšie spotrebovali na mieste. Ako regály (tiež regálne práva) sa v stredoveku označovali výlučné práva panovníka, ktoré vychádzali z predpokladu, že panovník pôvodne vlastnil všetku pôdu. Najdôležitejšími regálmi boli pozemkový, banský, mincový, soľný, trhový a colný regál. Boli zárodočnou formou neskorších nepriamych daní. Akcízy predstavovali modernejšiu formu niektorých regálov a ich najčastejšou formou boli tzv. dane z predaja určitého tovaru; inú podobu mali akcízy ako daň z obchodu, t. j. z právneho prevodu vlastníctva. šlo o daň z predaja určitého tovaru, z obchodu – t. j. z prevodu vlastníctva); Kontribúcie predstavovali feudálnu formu priamej dane. Mali podobu daní z hlavy, daní z majetku alebo z hrubého výnosu a mali mimoriadny a podporný charakter; povoľovať ich bolo politickým právom šľachty. Pre novovek je charakteristické, že dane nadobudli charakter trvalého a povinného príjmu do štátnej pokladnice. Daňová sústava v súčasnom chápaní sa v podmienkach západnej a strednej Európy prvý raz konštituovala v Anglicku. Už v polovici 17. storočia sa zaviedli nepriame dane (napr. z mäsa, cukru, tabaku a pod.). Do konca 18. storočia sa v Anglicku vyberala daň z pôdy a z obytných domov. V tomto období sa zaviedla aj daň z príjmov.⁵⁷

Z pohľadu reforiem, ktoré sa uskutočnili na území bývalého Československa, resp. na území dnešného Slovenskej republiky možno spomenúť najmä:

⁵⁸ Grúň, Ľ. Dane včera, dnes a zajtra. Bratislava : Eurounion spol. s r. o. 2001, s. 45 a nasl.

⁵⁹ V odbornej literatúre sa za daňovú reformu často považujú na Slovensku aj zmeny uskutočnené v rokoch 2002 až 2005, označované ako „Miklóšova daňová reforma“.. Domnievam sa, že išlo len o čiastkové zmeny v daňových zákonoch a to zrušenie niektorých daní a zavedenie rovnakej sadzby dane pri dani z príjmov a dani z pridanej hodnoty. Samotné zmeny však neznamenali zmeny v politickej, ekonomickej orientácii a ani zásadné zmeny, ktoré by sa zásadným spôsobom zmenili sústavu daní, resp. daňový systém.

1.6. Klasifikácia daní

Klasifikácia (členenie) daní v rámci teórie daňového práva je dôležitá najmä z dôvodu, aby sa pochopila podstata tej ktorej dane aj z pohľadu rôznych kritérií daných historickým vývojom. Dane sa klasifikujú podľa rôznych⁶⁰ kritérií:

⁶⁰ Názory na zaradenie jednotlivých daní do konkrétnej skupiny môže byť odlišné, nakoľko pri konkrétnej dani sa môžu vyskytovať viaceré skutočnosti, podľa ktorých možno daň v tej-ktorej skupine zatriediť, avšak pri zaraďovaní som sa priklonila k väčšinovej pravdepodobnosti.

⁶¹ K právnej úprave možno povedať, že dôvodová správa k návrhu zákona č. 213/2018 Z. z. o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov okrem iného uvádzala, že zdanenie poistenia nepriamou daňou predstavuje štandard používaný v Európskej únii. Takúto daň v Európskej únii uplatňujú vo väčšine členských štátov, a to z dôvodu, že poisťovacie služby sú na základe smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty oslobodené od dane z pridanej hodnoty. Schválené znenie zákona však tomu, že ide o nepriamu daň nenasvedčovalo. Proklamované tvrdenia predkladateľa, že pôjde o nepriamu daň, nasmerovalo poisťovne, aby o túto daň automaticky zvýšili poistné bez dohody o zmene výšky poistného. Národná banka Slovenska však za takýto postup minimálne siedmym poisťovaniam uložila pokutu vo výške niekoľko desiatok tisíc eur.

⁶² § 34a zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady

⁶³ § 41d zákona č. 582/20 z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady

1.7. Daňová sústava a daňový systém

V daňovej teórii je potrebné rozlíšiť pojem daňová sústava a daňový systém.

Daňovú sústavu vytvárajú dane, ktoré sú vyberané v určitom štáte a v určitom období.

V Slovenskej republike bol schválený zákon č. 212/1992 Zb. o sústave daní, ktorý určil, že sústavu daní v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike tvoria:

Podľa tohto zákona iné dane, než vyššie uvedené, nebolo možné ukladať. Dane na ochranu životného prostredia neboli upravené osobitným hmotným zákonom, a preto sa ani neukladali. Zákonom č. 219/1999 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov, bol zákon č. 212/1992 Zb. o sústave daní zrušený s účinnosťou od 1. septembra 1999. Od tohto obdobia novú daň možno zaviesť – ukladať len schválením zákona, ktorým sa daň bude ukladať, resp. zákona, na základe ktorého sa tá-ktorá daň bude ukladať.

Sústavu daní na Slovensku v súčasnosti tvoria:

Vývoj po roku 1992 znamenal zmeny v sústave daní. Na Slovensku boli zrušené daň z dedičstva, daň z darovania, daň z prevodu a prechodu nehnuteľnosti. Zákon č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností bol prijatý dňa 4. mája 1992 a nadobudol účinnosť 1. januára 1993. Tento zákon bol zrušený zákonom č. 554/2003 Z. z. o dani z prevodu a prechodu nehnuteľností a o zmene a doplnení zákona č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch v znení zákona č. 238/2000 Z. z., ktorý upravoval zdaňovanie odplatného prevodu a odplatného prechodu nehnuteľností. V ustanovení § 18 tohto zákona sa uvádza, že jeho ustanovenia sa uplatnia, ak daňová povinnosť vznikne do konca roku 2004. Z uvedeného vyplýva, že daňová povinnosť k dani z prevodu a prechodu nehnuteľností nevzniká od roku 2005. Zrušenie dane z darovania a dane z dedičstva bolo v súlade s Koncepciou daňovej reformy v rokoch 2004-2006, v ktorej sa uvádzalo, že tieto dane zdaňujú majetok, ktorý už raz zdanený bol, a preto sú nespravodlivé. Z pohľadu sústavy daní možno spomenúť, že s účinnosťou od 1.1.2011 bola do zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov vložená úprava dane z emisných kvót. Táto úprava bola obsiahnutá v ustanovení § 51b predmetného zákona, t. j. v šiestej časti zákona s názvom Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia. Zavedenie dane z emisných kvót bolo zo strany teoretikov výrazne kritizované, a to aj s ohľadom na nekoncepčnosť jej právnej úpravy. Dňa 13. júna 2012 Ústavný súd Slovenskej republiky⁶⁴ na neverejnom zasadnutí pléna na základe návrhu skupiny 37 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pozastavil účinnosť § 51b zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení zákona č. 548/2010 Z. z. zákona č. 129/2011 Z. z.. Následne dňa 20. júna 2012 Národná rada Slovenskej republiky schválila zákon č. 189/2012 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým sa vypustilo ustanovenie § 51b zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Daň z emisných kvót bola s účinnosťou k 30.6.2012 zrušená.

V roku 2011 došlo aj k prijatiu zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov. Týmto zákonom došlo k zlúčeniu dovtedajšej spotrebnej dani z piva, spotrebnej dani z vína a spotrebnej dani z liehu do jednej spotrebnej dane z alkoholických nápojov, pričom alkoholickým nápojom sa na účely tohto zákona rozumie lieh, víno, medziprodukt a pivo. Z pohľadu právnej úpravy možno podotknúť, že zákon č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. zostal aj naďalej v platnosti, avšak čl. I tohto zákona, ktorým bol vlastne text zákona o spotrebnej dani z liehu, bol s účinnosťou k 1.1.2015 zrušený. V roku 2014 došlo k prijatiu zákona č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v dôsledku čoho bola dovtedy existujúca miestna daň z motorových vozidiel zmenená na štátnu daň. Z pohľadu súčasných zmien, ktoré majú dopad na sústavu daní, nemožno opomenúť prijatie zákona č. 213/2018 Z. z. o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v čl. I obsahuje úpravu dani z poistenia. Tento zákon nadobudol účinnosť 1. októbra 2018, avšak čl. I, piaty bod v čl. IV, čl. V a čl. VI nadobudnú účinnosť až 1. januára 2019.

Sústava daní sa stále vyvíja, čo vidno aj z historického skúmania. A preto nie je vylúčené, že v krátkej budúcnosti budú zavedené ďalšie nové dane.

Daňový systém je pojem širší ako sústava daní. V odbornej literatúre sa uvádza, že daňovým systémom v zjednodušenom vyjadrení treba rozumieť : a) sústavu daní, b) právne, organizačne a technicky konštituovaný systém inštitúcií, ktoré zabezpečujú správu daní, ich vyrubenie a vymáhanie a kontrolu, c) systém nástrojov, metód a pracovných postupov, ktoré tieto inštitúcie uplatňujú vo vzťahu k daňovým subjektom, prípadne ďalším osobám. ⁶⁵ Sem potom môžeme zaradiť aj okrem daňovej sústavy aj daňovú správu, správu daní, ako aj všetky daňovo-právne predpisy, ktoré platia v určitom čase v tej-ktorej krajine. Daňová správa a správa daní sú potom rozličné pojmy.

Daňovú správu tvoria štátne a miestne orgány, ktoré sú oprávnené na základe zákonných splnomocnení vykonávať vymedzené činnosti pri správe daní. V tejto súvislosti možno poukázať na súčasnú právnu úpravu a to zákon č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnení, podľa ktorého finančnú správu tvoria finančné riaditeľstvo, daňové úrady, colné úrady a Kriminálny úrad finančnej správy⁶⁶ . Aj z uvedeného vyplýva, že súčasťou finančnej správy nie sú všetky subjekty, ktoré môžu ukladať dane v súlade s právnou úpravou na Slovensku. Preto sa domnievame, že finančnú správu nemožno stotožňovať s daňovou správou, nakoľko správu daní vykonávajú aj obce, ktoré nie sú súčasťou finančnej správy.

Dane sú súčasťou trhovej ekonomiky všade na svete, aj keď niekde sú nižšie a inde vyššie a aj keď v niektorej krajine je daňový systém mäkší a v inej tvrdší. Všeobecne platí, že optimálny daňový systém by mal byť ekonomicky efektívny, administratívne jednoduchý, pružný, politicky prehľadný, spravodlivý.⁶⁷

⁶⁴ Ku konaniu pred ústavným súdom pozri: Ondrová, J. – Úradník, M. Ústavné súdnictvo v Slovenskej republike. Doplnené a prepracované vydanie. Banská Bystrica : Vydavateľstvo Belianum, Univerzita Mateja Bela, Banská Bystrica, 2022, 262 s.

⁶⁵ Grúň, Ľ. Dane včera, dnes a zajtra. Bratislava : Eurounion spol. s r. o. 2001, s. 38.

⁶⁶ § 2 ods. 2 zákona č. 35/2019 Z. z. o  finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

⁶⁷ Viac: Grúň, L. Dane včera, dnes a zajtra. Bratislava : Eurounion spol. s r. o.. 2001, s. 39.

1.8. Postavenie orgánov uskutočňujúcich správu daní

Podľa daňového poriadku sa správou daní rozumie postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, pričom v poznámke pod čiarou je odkaz na zákon č. 373/2012 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o doplnení zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov, zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov, zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov, zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov, zákon č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 253/2015 Z. z., zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákon č. 213/2018 Z. z. o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Správcom dane je daňový úrad, colný úrad a obec a osobami zúčastnenými na správe daní sú príslušník finančnej správy, zamestnanec, ktorého zamestnávateľom je finančné riaditeľstvo, alebo obec, alebo starosta obce, ako aj druhostupňový orgán, ktorým je a) finančné riaditeľstvo vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhoduje správca dane a ministerstvo vo veciach v ktorých rozhoduje finančné riaditeľstvo.⁶⁸

Postavenie orgánov uskutočňujúcich správu daní možno rozčleniť na orgány štátnej správy v oblasti daní a na samosprávne orgány.

Orgánmi štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva⁶⁹ sú:

Finančné riaditeľstvo, daňové úrady, colné úrady a Kriminálny úrad finančnej správy sú orgánmi finančnej správy a tvoria finančnú správu.

Je potrebné povedať, že správu daní vykonávajú len daňové úrady a colné úrady, pričom osobami zúčastnenými na správe daní sú aj Ministerstvo financií SR a Finančné riaditeľstvo SR.

alebo príslušník finančnej správy poverený riaditeľom daňového úradu alebo prezidentom.

Je potrebné v tejto súvislosti spomenúť aj Úrad pre vybrané daňové subjekty⁷⁶ , ktorý je daňovým úradom a vykonáva pôsobnosť na celom území Slovenskej republiky. Sídlom Úradu pre vybrané hospodárske subjekty je Bratislava.

V pôsobnosti Úradu pre vybrané hospodárske subjekty sú vybrané hospodárske subjekty. Na účely tohto zákona sa vybraným hospodárskym subjektom rozumie:

Colný úrad⁷⁸ vykonáva svoju pôsobnosť v územnom obvode, ak sa neustanoví inak. Colný úrad v oblasti daní plní najmä tieto úlohy:

Colný úrad riadi riaditeľ colného úradu. Colný úrad má procesnú subjektivitu v konaní podľa Trestného poriadku, Civilného sporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a koná pred orgánmi činnými v trestnom konaní a pred súdom samostatne v rozsahu svojej pôsobnosti podľa tohto zákona. Za colný úrad koná pred súdom riaditeľ colného úradu alebo príslušník finančnej správy poverený riaditeľom colného úradu alebo prezidentom.

Samosprávnym orgánom uskutočňujúcim správu daní je obec. Obec je základom územnej samosprávy⁷⁹ . Obec je samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky; združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt. Obec je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami.⁸⁰ Obec v oblasti daní rozhoduje vo veciach miestnych daní a miestnych poplatkov a vykonáva ich správu⁸¹ , pričom obecnému zastupiteľstvu je vyhradené v oblasti daní rozhodovať o zavedení a zrušení miestnej dane a ukladať miestny poplatok, ako aj určovať náležitosti miestnej dane alebo miestneho poplatku.⁸²

⁶⁸ § 4 daňového poriadku

⁶⁹ § 2 zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

⁷⁰ Preddavkové organizácie hospodária so zvereným majetkom rozpočtovou organizáciou, čo vyplýva z § 22 zákona č. 523/2004 Z. z,. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov

⁷¹ § 2 zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

⁷² § 7 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy

⁷³ § 21 ods. 10 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov

⁷⁴ § 4 zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

⁷⁶ § 6 zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

⁷⁷ K banke vo všeobecnosti pozri: Úradník, M. Zvyšovanie úverových kapacít bánk - opatrenie na podporu ekonomiky alebo opatrenie narušujúce finančnú stabilitu pro futuro. In: Právo v podnikání vybraných členských států Evropské unie. Sborník příspěvků k 12. ročníku mezinárodní vědecké konference. 1. vyd. Praha : TROAS,2020. s. 375-381.

⁷⁸ § 7 zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

⁷⁹ Čl. 64 Ústavy Slovenskej republiky

⁸⁰ § 1 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších zmien a doplnení

⁸¹ § 4 ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších zmien a doplnení

⁸² § 11 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších zmien a doplnení

1.9. Kontrolné otázky

1. Charakterizujte daň.

2. Ktoré dávky vyberané v stredoveku sa považujú za predchodcov dnešných daní?

3. Aké sú základné funkcie daní?

4. V ktorých rokoch sa uskutočnili v Československu rozhodujúce daňové reformy?

5. Ktoré dane v súčasnosti tvoria sústavu daní v SR?

6. Charakterizujte daňové právo.

7. Aké sú názory na zaradenie finančného práva v rámci právneho poriadku v SR?

8. Medzi aké odvetvia práva patrí daňové právo?

9. Vymenujte články Ústavy SR týkajúce sa daní.

10. Aké sú základné náležitosti daňovo-právneho vzťahu ?

11. Aké sú základné náležitosti finančno-právneho vzťahu ?

12. Čo je charakteristické pre daňovo-právne normy?

13. Ktoré dane v súčasnosti ukladané patria medzi priame dane?

14. Ktoré dane v súčasnosti ukladané patria medzi nepriame dane?

15. Vymenujte v súčasnosti ukladané štátne dane?

16. Vymenujte v súčasnosti ukladané miestne dane?

17. Ako členíme dane podľa predmetu zdanenia?

18. Vymenujte orgány štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva?

19. Kto je správcom miestnych daní?

20. Kto je správcom spotrebných daní?

21. Ktoré dane spravuje daňový úrad?

22. Pri ktorých daniach v súčasnosti ukladaných je stanovená lineárna sadzba dane?

23. Pri ktorých daniach v súčasnosti ukladaných sa podáva daňové priznanie, resp. priznanie?

24. Uveďte minimálne 5 úloh, ktoré plní Finančné riaditeľstvo SR v oblasti daní?

25. Kde má sídlo Finančné riaditeľstvo SR?

1.10. Test

Link na test: https://lms.umb.sk/mod/quiz/view.php?id=206597

1.11. Z rozhodnutí súdov

Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 5/2012 z 22. januára 2014: Z čl. 59 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Dane a poplatky možno ukladať zákonom alebo na základe zákona“, vyplýva, že dane, resp. poplatky možno uložiť nielen priamo zákonom, ale aj „na základe zákona“. Označené slovné spojenie obsiahnuté v porovnateľnej podobe aj v čl. 13 ods. 1 písm. a) ústavy („Povinnosti možno ukladať... na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd“) treba podľa názoru ústavného súdu vykladať tak, že vytvára priestor na uloženie určitej právnej povinnosti, a teda aj daňovej alebo poplatkovej povinnosti, nielen „zákonom“, teda normatívnym právnym aktom, ktorý môže vydávať len národná rada, ale aj normatívnym právnym predpisom orgánov výkonnej moci, ako aj orgánov obcí, resp. vyšších územných celkov, ktoré disponujú v zmysle čl. 68 a čl. 71 ods. 2 ústavy normotvornou právomocou. ... V nadväznosti na uvedené je potrebné zdôrazniť, že slovné spojenie „na základe zákona“ obsahuje aj zásadné ústavné limity pre jeho adresátov (v posudzovanej veci pre obce a vyššie územné celky) spočívajúce jednak v tom, že pre uloženie určitej právnej povinnosti musí existovať zákonné splnomocnenie ustanovené v konkrétnom zákone (v posudzovanej veci v zákone o miestnych daniach), pričom tento zákon zároveň ustanovuje medze, v rámci ktorých môže príslušný orgán verejnej moci uplatniť svoju normotvornú právomoc, t. j. môže ju uskutočňovať „len v medziach zákona“.

Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 109/2011-48 z 11. júla 2012:  Ústavný súd vo všeobecnosti konštatuje, že dane a poplatky majúce charakter verejnoprávnej povinnosti peňažnej platby štátu (daňová a poplatková povinnosť) predstavujú ústavne aprobované obmedzenie práva vlastniť majetok. Rozlišovanie daní a poplatkov má v našom práve dlhodobú tradíciu a vychádza z neho i platný čl. 59 ústavy. V oboch prípadoch platí, že prostredníctvom týchto povinností sú zabezpečované príjmy štátneho rozpočtu, ktoré sú nevyhnutným predpokladom na to, aby štát mohol efektívnym spôsobom plniť svoje úlohy. Základný pojmový rozdiel medzi nimi spočíva v tom, že kým zmyslom daní je zhromažďovanie finančných prostriedkov na zabezpečovanie rôznych typov verejných statkov bez toho, aby mu zodpovedalo ekvivalentné protiplnenie, v prípade poplatkov je peňažná platba chápaná ako istý ekvivalent činnosti orgánu štátu alebo iného verejnoprávneho subjektu. Uvedené rozlíšenie však nemení nič na tom, že vo vzťahu k ustanoveniu daní, poplatkov, odvodov či iných obdobných povinností sa uplatnia v zásade rovnaké ústavnoprávne požiadavky.

1.12. Odpovede

1.12.1. Odpovede na kontrolné otázky

1. Daň je povinná, nenávratná, vynútiteľná a spravidla neúčelová a opakujúca sa peňažná platba fyzických a právnických osôb, ktorá je ukladaná zákonom alebo na základe zákona štátom a orgánmi miestnej samosprávy v prospech verejných rozpočtov za účelom úhrady verejných výdavkov vo vopred určenej výške a s presne určeným termínom splatnosti.

2. Domény, regály,  akcízy, kontribúcie.

3. Funkcia alokačná, funkcia distribučná, funkcia stabilizačná. Fiskálna funkcia.

4. V roku 1927, v roku 1952, v roku 1992.

5. Daň z príjmov, daň z motorových vozidiel, daň z  poistenia, miestne dane, medzi ktoré patria daň z  nehnuteľností, daň z psa, daň za užívanie verejného priestranstva, daň za ubytovanie, daň z predajné automaty, daň za nevýherné hracie prístroje, daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta a daň za jadrové zariadenie, daň z pridanej hodnoty, spotrebné dane, medzi ktoré patria spotrebná daň z alkoholických nápojov, spotrebná daň z tabakových výrobkov, spotrebná daň z minerálneho oleja a spotrebná daň z elektriny, uhlia a zemného plynu.

6. Daňové právo predstavuje súhrn noriem upravujúcich daňové vzťahy, t. j. daňovo-právnych noriem, ktoré vznikajú pri formovaní sa daňovej sústavy (zavádzania daní)  a realizácii jej obsahových zložiek, ako aj pri organizácii daňovej správy a výkone správy daní.

7. 1. Ide o samostatné právne odvetvie právneho poriadku Slovenskej republiky; 2. Ide o podsystém finančného práva

8. Daňové právo patrí do verejného práva.

9. Čl. 59 Ústavy slovenskej republiky stanovuje, že dane a poplatky sú štátne a miestne a skutočnosť, že dane a poplatky možno ukladať zákonom alebo na základe zákona. Čl. 65 ods. 2 určuje, že zákon ustanoví, ktoré dane a poplatky sú príjmom obce a ktoré dane a poplatky sú príjmom vyššieho územného celku. Čl. 93 ods. 3 stanovuje, že predmetom referenda nemôžu byť základné práva a slobody, dane, odvody a štátny rozpočet.

10. Subjekt dane, objekt (predmet) dane, základ dane, sadzba dane.

11. Subjekt, právna skutočnosť, objekt, obsah.

12. Majú kogentný charakter.

13. Daň z príjmov, daň z motorových vozidiel, daň z poistenia, daň z nehnuteľností, daň z psa, daň za užívanie verejného priestranstva, daň za ubytovanie, daň za predajné automaty, daň za nevýherné hracie prístroje, daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej  časti mesta,  daň za jadrové zariadenie.

14. Daň z pridanej hodnoty, spotrebná daň z minerálneho oleja, spotrebná daň z tabakových výrobkov, spotrebná daň z elektriny, uhlia a zemného plynu a  spotrebná daň z alkoholických nápojov.

15. Daň z príjmov, daň z pridanej hodnoty, spotrebnú daň z minerálneho oleja, spotrebnú daň z tabakových výrobkov, spotrebnú daň z elektriny, uhlia a zemného plynu, spotrebnú daň z alkoholických nápojov, daň z motorových vozidiel, daň z poistenia.

16. Daň z nehnuteľností, daň z psa, daň za užívanie verejného priestranstva, daň za ubytovanie, daň za predajné automaty, daň za nevýherné hracie prístroje, daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej  časti mesta a daň za jadrové zariadenie.

17. Na dane majetkové, dane dôchodkové (výnosové), dane zo spotreby, dane špecifické a v historickom kontexte aj dane z hlavy.

18. Ministerstvo financií, finančné riaditeľstvo, daňové úrady a colné úrady,  Kriminálny úrad finančnej správy.

19. Obec.

20. Colný úrad.

21. Daň z príjmu, daň z pridanej hodnoty, daň z motorových vozidiel, daň z poistenia.

22. Pri dani z príjmov, dani z pridanej hodnoty, dani z poistenia a  dani z pozemkov, ktorá je súčasťou dane z nehnuteľností.

23. Pri dani z príjmov, dani z pridanej hodnoty, spotrebnej dani z minerálneho oleja, spotrebnej dani z tabakových výrobkov, spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu, spotrebnej dani z alkoholických nápojov, dani z motorových vozidiel,  dani z poistenia, dani z nehnuteľností, dani za psa, dani za predajné automaty a dani za nevýherné hracie prístroje.

24. Finančné riaditeľstvo riadi a kontroluje daňové úrady, colné úrady a Kriminálny úrad finančnej správy; zabezpečuje jednotné uplatňovanie osobitných predpisov a medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, v oblasti daní a navrhuje ich zmeny; vytvára, rozvíja a prevádzkuje informačné systémy finančnej správy; zámer vykonať činnosti týkajúce sa vytvárania a rozvoja informačných systémov finančnej správy predkladá ministerstvu financií; informuje osoby o ich právach a povinnostiach vo veciach daní a poplatkov a o ich právach a povinnostiach podľa osobitných predpisov; informuje obce vo veciach miestnych daní a poplatkov, ktoré spravujú, vo veciach správy daní a o osobitných predpisoch; rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiam daňových úradov, colných úradov a Kriminálneho úradu finančnej správy a vo veciach daní a poplatkov aj proti rozhodnutiam obcí a preskúmava tieto rozhodnutia mimo odvolacieho konania; zabezpečuje a vykonáva vzájomnú medzinárodnú pomoc a spoluprácu pri správe daní a pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok podľa medzinárodnej zmluvy a osobitných predpisov na základe poverenia ministerstva financií; schvaľuje tlač formulárov uvedených v osobitnom predpise a zabezpečuje tlač daňových priznaní, hlásení a prehľadov, ktorých vzory určuje ministerstvo financií.

25. V Banskej Bystrici.

1.13. Použitá literatúra

Babčák, V. Daňové právo na Slovensku.   Bratislava: Ing. Miroslav Mračko, EPOS, 2015, 750 s.

Babčák, V. Daňové právo procesné. Košice  ATOM computers. 2000, 398 s.

Babčák, V. Slovenské finančné právo. I. diel, II. prepracované a doplnené vydanie. Vysokoškolské učebné texty. Košice : UPJŠ v Košiciach. Právnická fakulta, 1994, 269 s.

Buguszak, J. – Čapek, J. – Gerloch, A. Teorie práva. Praha : ASPI publishing.  2004, 347 s.

Bujňáková, M. Postavenie daňového práva v systéme práva. In: Aktuálne otázky finančného a daňového práva v Českej republike a na Slovensku, Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. 2004, 188 s.

Bujňáková, M. a kolektív. Dane a ich právna úprava v Slovenskej republike v kontexte daňovej politiky EÚ. Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. 2015, 408 s.

Drgonec, J. Ústava Slovenskej republiky Komentár. Šamorín : Šamorín. 2004, 811 s.

Sidak, M. - Duračinská, M. a kolektív. Finančné právo I. vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2012, 480 s.   

Grúň, Ľ. Dane včera, dnes a zajtra. Bratislava : Eurounion spol. s r. o., 2001, 315 s. 

Hendrych, D. a kolektív. Právnický slovník. 3. podstatne rozšířené vydání . Praha : C. H. Beck. 2009, 1459 s.

Králik, J. - Králiková, K. Východiská ekonomickej gramotnosti. Brno : MSD, 2021, 117 s.

Kubincová, S. Daňový poriadok. Komentár. 1. vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2015, 752 s.

Kubincová, S. - Skaloš, M. - Jamrichová, T. Miestne dane na území Slovenska: Minulosť - súčasnosť – budúcnosť. Praha: Leges, 2021, 164 s.                                                           

Jánošíková, P, a kolektiv. Daňové právo de lege lata. Plzeň :  Aleš Čeněk  s.r.o. 2018, 156 s.

Júda, V. Teória práva. 2. doplnené a podstatne prepracované vydanie. Banská Bystrica:  Belianum. 2020, 378 s.                                                                                                                 

Júda, V. In: Júda, V. – Slašťan, M. Teória štátu a práva. Nitra : Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa. 2008, 323 s.

Kubincová, S. Dane, poplatky, clo a ďalšie povinné platby, Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, Právnická fakulta. 2009, 330 s.                                            

Kubincová, S. Daňový poriadok. Komentár. 1. vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2015, 752 s.

Kubincová, S. Devízové právo v Slovenskej republike. Devízový zákon s komentárom. Bratislava : Wolters Kluwer, 2014, 166 s.

Kubincová, S. Historické aspekty a smerovanie finančného práva v SR, In:  Právnik 4/2017, Česká republika, Praha : 2017.

Kubincová, S. Komparácia procesných zásad, vybraných inštitútov a postupov podľa Daňového poriadku a Správneho poriadku, In. Finančné právo, daňové právo a správne právo v európskom priestore. Recenzovaný zborník vedeckých štúdií. Banská Bystrica :  Belianum. Vydavateľstvo Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. 2019.

Kubincová, T. Vplyv ekvitálneho práva na procesnú činnosť súdov v Slovenskej republike. In: Acta Iuridica Sladkoviciensia V. Právnické štúdie. Sládkovičovo: Fakulta práva Janka Jesenského, 2013

Marková, H. -  Boháč, R. Rozpočtové právo. 1. vydání. Praha : C. H. Beck, 2007, 264 s.

Miháliková, A. - Horniaková, Ľ. Finančné a menové vzťahy v teórii a praxi. Bratislava : Právnická fakulta UK. 2001, 244 s.

Ondrová, J. – Úradník, M.  Uprednostnenie právneho materializmu ako základná požiadavka moderného právneho štátu. Praha : Leges, 2022, 196 s.

Ondrová, J. – Úradník, M.  Ústavné súdnictvo v Slovenskej republike. Doplnené a prepracované vydanie. Banská Bystrica : Vydavateľstvo Belianum, Univerzita Mateja Bela, Banská Bystrica, 2022, 262 s.

Ottová, E. Teória práva, Šamorín : Heuréka. 2010,  323 s.

Prusák, J. Teória práva, Bratislava. Právnická fakulta UK. 1995, 308 s.

Slovinský, A.- Girášek, J. Československé finančné právo. Bratislava : Obzor. 1979, 374 s.

Svoboda, J. a kol. Slovník slovenského práva, Poradca podnikateľa, spol. s r. o. Žilina, 2000, 864 s.

Šlosár, R. - Šlosárová, A. - Majtán, S. Výkladový slovník ekonomických pojmov. Bratislava. Slovenské pedagogické nakladateľstvo. 1992. 318 s.

Štrkolec, M. Zabezpečovacie inštitúty pri správe daní. Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach,  2017, 164 s.

Úradník, M. Zvyšovanie úverových kapacít bánk - opatrenie na podporu ekonomiky alebo opatrenie narušujúce finančnú stabilitu pro futuro. In: Právo v podnikání vybraných členských států Evropské unie. Sborník příspěvků k 12. ročníku mezinárodní vědecké konference. 1. vyd. Praha : TROAS, 2020. s. 375-381.

2. DAŇ Z PRÍJMOV

Právna teória charakterizuje daň ako povinnú nenávratnú, vynútiteľnú a spravidla neúčelovú a opakujúcu sa peňažnú platbu fyzických a právnických osôb, vyberanú na základe zákona štátom a orgánmi miestnej samosprávy v prospech verejných rozpočtov a účelových fondov na úhradu verejných výdavkov vo vopred určenej výške a s presne určeným termínom splatnosti.⁸³

V súvislosti s historickým vývojom zdaňovania príjmov, fyzických osôb a právnických osôb, je potrebné poznamenať, že zdaňovanie príjmov, najmä fyzických osôb, má pomerne dlhú históriu. Osobitne možno spomenúť zákon č. 76/1952 Zb. o dani zo mzdy v znení neskorších predpisov, ktorý zaviedol daň zo mzdy, a to za účelom rovnomerného zdanenia robotníkov a úradníkov, v súlade s ich zárobkom, a v záujme ďalšieho zvýšenia produktivity práce a zjednodušenia vyberania dane a poistného národného poistenia. V dani zo mzdy boli zahrnuté aj príspevky robotníkov a úradníkov na poistné národného poistenia. Dani podlieha mzda za prácu a dôchodky. Daňovníkmi dane zo mzdy boli: 1) osoby, ktoré poberali mzdu za prácu vykonávanú v tuzemsku, bez ohľadu na ich bydlisko; 2) zamestnanci československých zastupiteľských úradov a iní štátni zamestnanci činní v cudzine, pokiaľ boli československými štátnymi príslušníkmi a 3) osoby poberajúce dôchodky plynúce z tuzemska. Dani zo mzdy nepodliehali diplomatickí zástupcovia poverení u vlády Československej republiky, konzulovia z povolania a iné osoby požívajúce právo exteritoriality, ak neboli československými štátnymi príslušníkmi a pokiaľ trvala vzájomnosť. Sadzba dane bola ustanovená na progresívnom princípe.84

V kontexte uvedeného je nutné upozorniť aj na zákon č. 36/1965 Zb. o dani z príjmov z literárnej a umeleckej činnosti v znení neskorších predpisov, ktorej podliehali občania, ktorí mali príjmy zo svojej tvorivej literárnej alebo umeleckej činnosti alebo zo svojej umeleckej činnosti ako výkonní umelci, pokiaľ tieto príjmy neboli podrobené dani zo mzdy. Príjmy zo zdedených autorských práv boli podrobené tejto dani len u pozostalej manželky po dobu jej vdovstva a u poručiteľových detí po dobu ich maloletosti. Obdobne ako u pozostalej manželky sa zdaňovali aj príjmy zo zdedených autorských práv u družky, ak žila s poručiteľom najmenej rok pred jeho úmrtím v spoločnej domácnosti.

2.1. Právne zakotvenie

Právna úprava dane z príjmov je obsiahnutá už vo vyššie zmieňovanom zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje daň z príjmov fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ako aj spôsob platenia a vyberania dane. Na správu dane sa vzťahuje osobitný predpis, a to zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“).⁸⁵

Daňovníkom sa na účely zákona o dani z príjmov rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba. V kontexte uvedeného je nutné akcentovať aj dikciu § 2 písm. v) označeného zákona, a síce platiteľom dane z príjmov je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je povinná zraziť alebo vybrať daň alebo preddavok na daň od daňovníka, a ktorá je povinná daň alebo preddavok na daň vybrané od daňovníka alebo zrazené daňovníkovi odvádzať správcovi dane a majetkovo za tieto peňažné platby zodpovedá. Pojem platiteľ dane z príjmov nie je identický s pojmom daňovník, a to aj napriek tomu, že s istou mierou právnej abstrakcie možno uprednostniť právny názor, že vo väčšine prípadov bude osoba daňovníka povinná aj platiť daň z príjmov, a teda bude dochádzať k určitej personálnej unifikácii. Daňovník je v zásade vždy povinný (pri vzniku daňovej povinnosti) platiť daň z príjmov, avšak existujú prípady, keď namiesto daňovníka bude platiť daň z príjmov práve osoba platiteľa. Typickým príkladom je zamestnanecký právny vzťah, keď zamestnávateľ najneskôr do 31. marca roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia vykoná ročné zúčtovanie podľa § 38 zákona o dani z príjmov.

Zákon o dani z príjmov rozlišuje daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou, ktorým sa rozumie:

Daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou je na účely zákona o dani z príjmov:

Daňovníkom členského štátu Európskej únie⁸⁸ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá podlieha zdaneniu na území tohto členského štátu Európskej únie z príjmov plynúcich zo zdrojov na území tohto členského štátu Európskej únie, ako aj zo zdrojov mimo územia tohto členského štátu Európskej únie a ktorá na území Slovenskej republiky nie je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou.⁸⁹

Daňovníkom nespolupracujúceho štátu je fyzická osoba, ktorá nemá trvalý pobyt alebo právnická osoba, ktorá nemá sídlo v štáte uvedenom v zozname štátov uverejnenom na webovom sídle Ministerstva financií Slovenskej republiky.⁹⁰ Do predmetného zoznamu ministerstvo zaradí 1) štát, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia alebo medzinárodnú zmluvu o výmene informácií týkajúcich sa daní alebo 2) štát, ktorý je zmluvným štátom medzinárodnej zmluvy obsahujúcej ustanovenia o výmene informácií pre daňové účely v obdobnom rozsahu, ktorou je tento štát a Slovenská republika viazaná a bez toho, aby bolo pri zdanení dotknuté uplatnenie zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Z predmetného zoznamu tzv. spolupracujúcich štátov ministerstvo financií vyradí 1) štát, ktorý je uvedený v zozname Európskej únie obsahujúcom štáty nespolupracujúce na daňové účely, uverejnenom v Úradnom vestníku Európskej únie k 1. januáru kalendárneho roka, alebo 2) štát neuplatňujúci daň z príjmov právnických osôb, alebo 3) štát, ktorý uplatňuje nulovú sadzbu dane z príjmov právnických osôb.⁹¹

Mikrodaňovníkom sa na účely zákona o dani z príjmov rozumie daňovník,

Mikrodaňovníkom nie je daňovník,

Predmetom dane z príjmov je príjem (výnos) z činnosti daňovníka a z nakladania s majetkom daňovníka okrem osobitne vymedzeného predmetu dane podľa § 12 zákona o dani z príjmov. Predmet dane daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou  predstavuje príjem (výnos) plynúci tak zo zdrojov na území Slovenskej republiky, ako aj zo zdrojov v zahraničí. Vice versa, predmetom dane daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou je príjem plynúci výlučne zo zdrojov na území Slovenskej republiky.

V kontexte uvedeného je nutné osobitne akcentovať pojmový rozdiel medzi príjmom a zdaniteľným príjmom. V zmysle právnej úpravy zákona o dani z príjmov sa príjmom (in abstracto) rozumie peňažné plnenie a nepeňažné plnenie⁹³ dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia, ak samotný zákon o dani z príjmov neustanovuje inak. Avšak nie každý príjem predstavuje aj príjem zdaniteľný, keďže na to, aby mal príjem právnu povahu zdaniteľného príjmu sa vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a síce 1) ide o príjem, ktorý je predmetom dane z príjmov a 2) takýto príjem nie je oslobodený od dane z príjmov podľa zákona o dani z príjmov ani medzinárodnej zmluvy.

Rozlišovanie sa uplatňuje aj v prípade výdavkov, keďže nie každý výdavok bude mať automaticky právnu povahu daňovo uznateľného výdavku, pretože daňový výdavok precizuje zákon o dani z príjmov ako výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve⁹⁴ daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov, je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t) zákona o dani príjmov, a to v takej, v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak zákon o dani z príjmov neustanovuje inak.

S účinnosťou od 1. januára 2015 je umožnené aj uplatnenie výdavkov nad stanovenú hranicu limitov podľa osobitných predpisov, na čo reaguje aj právna úprava uvedená v § 21 ods. 1 písm. e) zákona o dani z príjmov, pričom ustanovenie § 21 možno označiť ako negatívne vymedzenie daňového výdavku. Napríklad podľa § 21 ods. 1 písm. e) zákona o dani z príjmov daňovými výdavkami nie sú výdavky presahujúce limity ustanovené samotným zákonom o dani z príjmov⁹⁵ alebo osobitnými predpismi,⁹⁶ okrem výdavkov vynaložených zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) zákona o dani z príjmov, za podmienok ustanovených zákonníkom práce⁹⁷ a výdavky vynaložené v rozpore so zákonom o dani z príjmov alebo s osobitnými predpismi.⁹⁸

Korelácia ustanovenia § 19 a dikcie § 21 zákona o dani z príjmov preto implikuje podmienku, a síce na to, aby určitý náklad mohol byť označený a aj uplatnený ako daňovo uznateľný výdavok, nesmie vykazovať znaky precizované dikciou § 21 zákona o dani z príjmov. Príkladom pre uplatnenie výdavkov nad stanovenú výšku limitov je situácia zamestnávateľom uhrádzaných nákladov ako plnení pre zamestnanca, ktoré sú upravené napr. v zákone o cestovných náhradách alebo v zákonníku práce a iných právnych predpisoch. Predmetné plnenia musia spĺňať dve podmienky, a to: 1) u zamestnanca sú zdaniteľným príjmom podľa dikcie § 5 ods. 1 a 3 písm. d) zákona o dani z príjmov a 2) ich vyššia nárokovateľnosť vyplýva z kolektívnej zmluvy, pracovnej zmluvy alebo inej zmluvy uzatvorenej medzi zamestnancom a zamestnávateľom v súlade so zákonníkom práce.⁹⁹

Súčasne zákon o dani z príjmov umožňuje aby bol do základu dane zahrnutý výdavok, a to v inej výške, ako je vykázaný v účtovníctve daňovníka. In concreto, ide o daňové odpisy,¹⁰⁰ opravné položky a iné.¹⁰¹

Samotnú maximálnu výšku pre daňový výdavok precizuje aj zákon o dani z príjmov a zjednodušene možno konštatovať, že ich výška bude závisieť od druhu zdaniteľného príjmu a spôsobu evidencie týchto daňových výdavkov. Právna úprava prednostne rozlišuje dve základné skupiny daňových výdavkov, a to skutočné a paušálne. Výšku skutočných výdavkov daňovníka síce zákon o dani z príjmov v zásade¹⁰² nelimituje, avšak s ich uplatnením spája obligatórnu evidenčnú povinnosť, a to v sústave jednoduchého alebo podvojného účtovníctva v zmysle zákona o účtovníctve, respektíve vedenie evidencie podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov. Pokiaľ ide o paušálne daňové výdavky, dikcia § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov upravuje prípad daňovníka, ktorý ak nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, resp. je platiteľom dane z pridanej hodnoty len časť zdaňovacieho obdobia, a súčasne takýto daňovník neuplatňuje preukázateľné daňové výdavky, môže uplatniť výdavky vo výške 60 % z úhrnu príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona o dani z príjmov, najviac však do výšky 20 000 eur. Ak ide o daňovníka s príjmami  z použitia diela a použitia umeleckého výkonu¹⁰³ a daňovník nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, resp. je platiteľom dane z pridanej hodnoty len časť zdaňovacieho obdobia a súčasne daňovník neuplatňuje preukázateľné výdavky, môže takýto daňovník uplatniť výdavky vo výške 60 % z týchto príjmov, najviac však do výšky 20 000 eur. V prípade keď daňovník uplatní paušálne výdavky, v sumách týchto výdavkov sú zahrnuté všetky daňové výdavky daňovníka okrem zaplateného poistného a príspevkov, ktoré je daňovník povinný platiť v súvislosti s dosahovaním príjmov z tzv. aktívneho podnikania podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona o dani z príjmov, ak toto poistné a príspevky neboli zahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, pričom poistné a príspevky si môže daňovník uplatniť vo výdavkoch v preukázanej výške. Počas uplatňovania paušálnych výdavkov je daňovník povinný viesť evidenciu výdavkov, avšak len v rozsahu evidencie príjmov a daňových výdavkov v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,¹⁰⁴ hmotnom majetku a nehmotnom majetku zaradenom do obchodného majetku,¹⁰⁵ zásobách a pohľadávkach.

Dikcia § 19 ods. 2 zákona o dani z príjmov vymedzuje súbor daňových výdavkov, ktoré je možné uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v zákone o dani z príjmov. Exempli causa, daňovým výdavkom sú aj náklady na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené na:

Z pohľadu finančného práva a majetku daňovníka sú interesantné aj výdavky uvedené v § 19 ods. 2 písm. f) a g), in concreto náklady vo výške úhrnu vstupných cien akcií, ostatných cenných papierov¹¹⁰, obchodného podielu na obchodnej spoločnosti alebo družstve a náklady vo výške vstupnej ceny¹¹⁰ zmenky, kedy uvedené náklady sú bližšie precizované odkazom na zákonné ustanovenie § 25a zákona o dani z príjmov.

Významnú skupinu daňovo uznateľných výdavkov predstavujú náklady na spotrebované pohonné látky, ktoré sa určujú koreláciou nasledovných podmienok: podľa cien platných v čase ich nákupu, prepočítané podľa spotreby uvedenej v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze vozidla, a dokladov o nákupe pohonných látok, najviac do výšky vykázanej z prístrojov satelitného systému sledovania prevádzky vozidiel. Zákonodarca v tejto súvislosti neustanovuje žiadnu hornú hranicu výdavkov na spotrebované pohonné látky, a tieto postačuje hodnoverným spôsobom verifikovať, avšak je potrebné pripomenúť, že aj tieto náklady musia spĺňať tzv. generálnu klauzulu daňového výdavku. V rámci uvedených daňových výdavkov zákonodarca umožnil voľbu medzi uvedeným spôsobom preukazovania vzniknutých nákladov a uplatňovaním tzv. paušálnych výdavkov, ktorých výška je však obmedzená percentuálnou sadzbou  80 % z celkového preukázateľného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne.¹¹²

Prirodzene s daňovými výdavkami súvisí aj odpisovanie. Podľa § 22 a nasl. zákona o dani z príjmov sa odpisovaním rozumie postupné zahrnovanie odpisov z hmotného majetku a nehmotného majetku do daňových výdavkov, ktorý je účtovaný alebo evidovaný podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov a je používaný na zabezpečenie zdaniteľných príjmov.

Hmotným majetkom, ktorý je možné zaradiť do odpisovania sú:

Hmotným majetkom nie sú zásoby.

Nehmotným majetkom sa na účely zákona o dani z príjmov rozumie dlhodobý nehmotný majetok podľa zákona o účtovníctve, ktorého vstupná cena je vyššia ako 2 400 eur a použiteľnosť alebo prevádzkovo-technické funkcie sú dlhšie ako jeden rok vrátane dlhodobého nehmotného majetku zaúčtovaného právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie vyčleneného z goodwillu alebo záporného goodwillu podľa zákona o účtovníctve, len pri uplatnení reálnych hodnôt podľa § 17c zákona o dani z príjmov.

Z odpisovania sú vylúčené

Postup pri odpisovaní hmotného majetku bližšie upravuje dikcia § 26 a nasl. zákona o dani z príjmov, v zmysle ktorej daňovník v prvom roku odpisovania zaradí hmotný majetok v triedení podľa klasifikácie produkcie a klasifikácie stavieb¹²⁵ do odpisových skupín uvedených v prílohe č. 1 zákona o dani z príjmov. Príslušná odpisová skupina následne implikuje aj dobu odpisovania.

Hmotný majetok, ktorý nemožno zaradiť do odpisových skupín podľa prílohy a ktorého doba použiteľnosti nevyplýva z iných predpisov, sa na účely odpisovania zaradí do odpisovej skupiny 2, avšak predmetná prezumpcia neplatí pre hmotný majetok podľa § 26 ods. 6 a 7 zákona o dani z príjmov. Daňovník odpisuje hmotný majetok metódou rovnomerného odpisovania podľa § 27 zákona o dani z príjmov, alebo metódou zrýchleného odpisovania podľa § 28 označeného zákona, ktorou daňovník môže odpisovať len hmotný majetok zaradený do odpisovej skupiny číslo 2 a 3. Spôsob odpisovania určí daňovník pre každý novoobstaraný hmotný majetok a nemožno ho zmeniť po celú dobu jeho odpisovania.¹²⁶ Hmotný majetok sa odpisuje najviac do výšky vstupnej ceny, prípadne zvýšenej o vykonané technické zhodnotenie alebo pri zrýchlenom odpisovaní do výšky zvýšenej zostatkovej ceny.

V súvislosti s daňovým výdavkom a zdaniteľným príjmom sa prirodzene spája aj ďalší dôležitý pojem, a to základ dane. Rozdiel medzi zdaniteľným príjmom a daňovým výdavkom, pri rešpektovaní ich vecnej a časovej súvislosti v príslušnom zdaňovacom období, predstavuje základ dane.¹²⁷ Pre určenie daňovej povinnosti daňovníka je preto osobitne dôležité správne určenie základu dane, ktorý nie je možné automaticky stotožňovať s výsledkom hospodárenia podľa zákona o účtovníctve,¹²⁸ a preto je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia zákona o dani z príjmov. Opakom základu dane je daňová strata, ktorú zákon o dani z príjmov precizuje ako rozdiel, o ktorý daňové výdavky prevyšujú zdaniteľné príjmy pri rešpektovaní ich vecnej a časovej súvislosti v príslušnom zdaňovacom období.

2.2. Predmet, subjekt, základ a sadzba dane z príjmov

Pokiaľ ide o predmet dane z príjmov, je potrebné primárne akcentovať skutočnosť, že zákon o dani z príjmov rozlišuje medzi predmetom dane z príjmov fyzických osôb a predmetom dane z príjmov právnických osôb. S prihliadnutím na právnu úpravu je nutné upozorniť na určitý nedostatok legislatívnej techniky a použitej terminológie. Kým v prípade fyzických osôb je predmet dane v zásade explicitne upravený v dikcii § 3 zákona o dani z príjmov, na strane druhej v prípade právnických osôb nie je predmet dane z príjmov úplne právne perfektne precizovaný. Pri výklade právnej úpravy a charakterizovania predmetu dane z príjmov právnických osôb je preto okrem osobitne vymedzeného predmetu dane podľa § 12 zákona o dani z príjmov potrebné vychádzať aj z generálnej definície predmetu dane z príjmov podľa § 2 písm. b) zákona o dani z príjmov, a síce predmetom dane z príjmov je aj príjem z činnosti daňovníka a z nakladania s majetkom daňovníka, v tomto prípade právnickej osoby.

2.2.1. Predmet dane z príjmov fyzických osôb

Predmet dane z príjmov – fyzickej osoby vymedzuje zákon o dani z príjmov pozitívnym, ako aj negatívnym spôsobom.

Predmetom dane z príjmov fyzických osôb sú:

Zdaniteľným príjmom fyzickej osoby sú aj príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu, ktoré sú bližšie precizované v ustanovení § 6 zákona o dani z príjmov.

Príjmami z podnikania sú:

Príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ak nepatria do príjmov zo závislej činnosti sú príjmy:

Príjmom z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti je aj:

Príjmami z prenájmu, ak nejde o príjmy z podnikania a zo závislej činnosti, sú príjmy z prenájmu nehnuteľností vrátane príjmov z prenájmu hnuteľných vecí, ktoré sa prenajímajú ako príslušenstvo nehnuteľnosti.

Príjmami z použitia diela a použitia umeleckého výkonu¹⁸⁵ sú príjmy za udelenie súhlasu na použitie diela a súhlasu na použitie umeleckého výkonu, ak nepatria do príjmov z inej samostatnej zárobkovej činnosti uvedených v § 6 odseku 2 písm. a) zákona o dani z príjmov, pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14 zákona o dani z príjmov, t. j. pri ktorých sa daňovník vopred písomne nedohodne s platiteľom dane.

Príjmami z kapitálového majetku, ak nejde o príjmy podľa § 6 ods. 1 písm. d) zákona o dani z príjmov, sú

Zákon o dani z príjmov súčasne obsahuje aj určitú generálnu precizáciu tzv. ostatných príjmov, ktoré síce podliehajú dani z príjmov, na strane druhej zákonná úprava uvádza len ich demonštratívny výpočet. Uvedené vyplýva z gramatického výkladu ustanovenia § 8 ods. 1 zákona o dani z príjmov a použitého termínu „najmä“.¹⁸⁷ Vyjadrené inak, ak príjem fyzickej osoby nie je príjmom podliehajúcim dani z príjmov podľa ustanovení § 5 až § 7 zákona o dani z príjmov, a takýto príjem nie je ani oslobodený od dane a ani obsiahnutý v negatívnej definícii ako príjem, ktorý nie je predmetom dane z príjmov, potom takýto príjem bude predstavovať ostatný príjem podľa ustanovenia § 8 zákona o dani z príjmov a bude podliehať zdaneniu. Medzi ostatné príjmy sa napríklad zaraďuje:

2.2.2. Predmet dane z príjmov právnických osôb

Predmet dane z príjmov – právnické osoby je v zmysle zákona o dani z príjmov vymedzený tak pozitívne, ako aj negatívnou definíciou. V kontexte pozitívnoprávnej úpravy je súčasne nutné akcentovať, že predmet dane z príjmov právnických osôb nie je v zmysle zákona o dani z príjmov explicitne precizovaný, a preto je potrebné vychádzať z generálnej definície predmetu dane z príjmov podľa § 2 písm. b) zákona o dani z príjmov, a síce predmetom dane z príjmov je príjem z činnosti daňovníka a z nakladania s majetkom daňovníka, v tomto prípade právnickej osoby. Zároveň zákon o dani z príjmov v dikcii § 12 upravuje osobitný predmet dane z príjmov, ktorý je závislý od predmetu činnosti samotnej právnickej osoby. In concreto, predmetom dane daňovníka:

a) správcovskej spoločnosti vytvárajúcej podielové fondy,¹⁹⁴ sú len príjmy správcovskej spoločnosti,

b) doplnkovej dôchodkovej spoločnosti vytvárajúcej doplnkové dôchodkové fondy,¹⁹⁵ sú len príjmy doplnkovej dôchodkovej spoločnosti,

c) dôchodkovej správcovskej spoločnosti vytvárajúcej a spravujúcej dôchodkové fondy,¹⁹⁶ sú len príjmy dôchodkovej správcovskej spoločnosti,

d) investičného fondu s premenlivým základným imaním,¹⁹⁷ sú príjmy tohto fondu vrátane príjmov podfondov, ktoré vytvára,

e) verejnej obchodnej spoločnosti a Národnej banky Slovenska,¹⁹⁸ sú iba príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 zákona o dani z príjmov, ak § 17j ods. 1 zákona o dani z príjmov neustanovuje inak,

f) spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti je aj príjem podľa § 14 ods. 4 a 6 zákona o dani z príjmov, ak § 17j ods. 1 zákona o dani z príjmov neustanovuje inak,

g) komplementára komanditnej spoločnosti, je aj príjem podľa § 14 ods. 5 a 7 zákona o dani z príjmov, ak § 17j ods. 1 zákona o dani z príjmov neustanovuje inak,

h) ktorý nie je založený alebo zriadený na podnikanie,¹⁹⁹ sú príjmy z činností, ktorými dosahuje zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť, a to vrátane príjmov z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z členských príspevkov, príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 zákona o dani z príjmov a príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe.²⁰⁰

Predmetom dane z príjmov právnických osôb nie je:

2.2.3. Subjekt dane z príjmov

Subjekt dane z príjmov je oprávnený a povinný. Oprávneným subjektom dane z príjmov je v zásade štát, za ktorý koná správca dane  - daňový úrad. Povinným subjektom dane z príjmov je v zásade daňovník - fyzická osoba alebo daňovník - právnická osoba, pričom zákon o dani z príjmov bližšie špecifikuje osobu daňovníka, a to či už v rámci vymedzenia daňovníka a predmetu dane, alebo aj vzhľadom na vznik daňovej povinnosti, a to ako daňovníka s obmedzenou a neobmedzenou daňovou povinnosťou. Od daňovníka je potrebné odlišovať osobu platiteľa dane z príjmov, ktorým je fyzická osoba alebo právnická osoba povinná zraziť alebo vybrať daň alebo preddavok na daň od daňovníka, a ktorá je povinná daň alebo preddavok na daň vybrané od daňovníka alebo zrazené daňovníkovi odvádzať správcovi dane a majetkovo za ne zodpovedá.^[212]

²¹²  K uvedenému bližšie v časti: Legálna definícia niektorých zákonných pojmov.

2.2.4. Základ dane z príjmov

Základ dane z príjmov určuje zákon o dani z príjmov v závislosti od druhu zdaniteľného príjmu, ako aj osoby daňovníka, a to osobitne pre fyzické osoby a separátne pre právnické osoby.

Základ dane daňovníka – fyzickej osoby je:

a) súčet čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti,^[213] ktorý sa zníži o nezdaniteľné časti základu dane alebo ich časť,^[214] a čiastkových základov dane z príjmov podľa § 6 ods. 3 a 4 a § 8 zákona o dani z príjmov,

b) čiastkový základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, ktorý sa zníži o nezdaniteľné časti základu dane alebo ich časť.

Zároveň sa základ dane (čiastkový základ dane) zistený z príjmov uvedených v § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov znižuje o daňovú stratu, pričom sa použije postup podľa § 30 zákona o dani z príjmov.^[215]

S prihliadnutím na vyššie uvedenú zákonnú úpravu určenia základu dane je potrebné upozorniť na skutočnosť, že tak príjmy zo závislej činnosti, ako aj tzv. príjmy z aktívneho podnikania, tzn. príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti sa znižujú o  nezdaniteľné časti základu dane. V prípade ak má daňovník fyzická osoba len príjmy zo závislej činnosti, alebo len príjmy z aktívneho podnikania, potom je situácia s určením základu dane relatívne jasná, keďže od niektorého z týchto príjmov sa odpočíta nezdaniteľná časť základu dane. Vice versa, v prípadoch keď má daňovník v zdaňovacom období príjmy zo závislej činnosti, ako aj príjmy z aktívneho podnikania, potom je potrebné postupovať v súlade s ustanovením § 11 ods. 12 zákona o dani z príjmov, a síce najskôr sa zníži čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti, a to o nezdaniteľné časti základu dane uvedené v § 11 ods. 2, 3 a 8 zákona o dani z príjmov. Čiastkový základ dane z príjmov z tzv. aktívneho podnikania sa zníži len o nezdaniteľné časti základu dane uvedené v § 11 ods. 2, 3 8 a 12^[216] zákona o dani z príjmov, ktoré prevyšujú čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti.^[217]

Exempli causa, daňovník^[218] vykázal v roku 2022 čiastkový základ dne z príjmov zo zamestnania vo výške 10 000 eur, čiastkový základ dane z príjmov z prenájmu nehnuteľnosti 2 000 eur (už po uplatnení oslobodenia vo výške 500 eur)^[219] a čiastkový základ dane z príjmov zo živnosti 16 000 eur. Pre účely výpočtu svojej daňovej povinnosti si daňovník v podávanom daňovom priznaní za rok 2022 samostatne vyčísli súčet čiastkových základov dane podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov, a to z príjmov zo závislej činnosti vo výške 10 000 eur, ktorý zníži o celú nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka vo výške   4 579,26 eura^[220] a pripočíta k tomuto rozdielu čiastkový základ dane 2 000 eur z prenájmu nehnuteľnosti, t. j. základ dane daňovníka bude 7 420,74 eur,^[221] na ktorý sa uplatní sadzba dane z príjmov vo výške 19 %.^[222] Základ dane z tzv. aktívneho podnikania, v tomto prípade zo živnosti sa vyčísli samostatne ako čiastkový základ dane z príjmov z podnikania, čo predstavuje 16 000 eur, ktorý sa už nemôže znížiť o nezdaniteľnú časť základu dane, keďže podľa § 11 ods. 12 zákona o dani z príjmov bola celá nezdaniteľná časť odpočítaná prednostne od základu dane z príjmov zo zamestnania. Z takto určeného čiastkového základu dane (16 000 eur)^[223] sa uplatní sadzbu dane z príjmov vo výške 15 %.^[224]

V súvislosti s určením základu dane zákon o dani z príjmov upravuje aj rôzne iné eventuality, zákonné skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie základu dane.^[225] Pokiaľ ide o príjmy z kapitálového majetku, s účinnosťou od 1. januára 2016 sa do základu dane daňovníka nezapočítava čiastkový základ dane z príjmov z kapitálového majetku podľa § 7 zákona o dani z príjmov. Príjmy z kapitálového majetku predstavujú osobitný základ dane z kapitálového majetku, zdaňovaný sadzbou dane vo výške 19 %, ktorá sa bude aplikovať bez ohľadu na skutočnosť, či príjmy plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky alebo zo zdrojov v zahraničí. Pokiaľ však ide o určenie osobitného základu dane, v zmysle § 7 ods. 4 zákona o dani z príjmov sa do osobitného základu dane zahŕňajú príjmy uvedené v § 7 ods. 1 písm. a) až c), f) a h) zákona o dani z príjmov neznížené o výdavky, okrem výdavkov na povinné poistné z týchto príjmov.^[226] Uvedené sa vzťahuje aj na príjmy z kapitálového majetku podľa § 7 ods. 1 až 3 zákona o dani z príjmov. ^[227]

V prípade príjmov z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia sa do osobitného základu dane zahrnie suma, o ktorú úhrn týchto príjmov prevyšuje úhrn vkladov podielnika, pričom za vklad podielnika sa považuje predajná cena vyplateného (vráteného) podielového listu pri jeho vydaní. Ak úhrn vkladov podielnika prevyšuje úhrn príjmov z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia, na rozdiel sa neprihliada. Do osobitného základu dane sa zahŕňajú príjmy uvedené v § 7 ods. 1 písm. d) a e) zákona o dani z príjmov zo zdrojov v zahraničí znížené o zaplatené vklady alebo poistné, pričom ak ide o dôchodok, rozdelia sa zaplatené vklady alebo poistné na obdobie poberania dôchodku. V prípade ak nie je obdobie poberania dôchodku dohodnuté, určí sa ako rozdiel medzi strednou dĺžkou života podľa údajov vyhlasovaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky a vekom daňovníka v čase, keď dôchodok začne po prvý raz poberať.

Príjmy z kapitálového majetku podľa § 7 ods. 1 až 3 zákona o dani z príjmov, z ktorých je možné daň vyberanú zrážkou podľa § 43 ods. 6 písm. a) až c) zákona o dani z príjmov považovať za preddavok na daň, sa zahŕňajú do osobitného základu dane, ak daňovník využil možnosť odpočítať daň vyberanú zrážkou ako preddavok na daň podľa § 43 ods. 7 zákona o dani z príjmov. Príjmy, pre ktoré je ustanovené, že sa daň vybraná zrážkou považuje za splnenie daňovej povinnosti, sa do osobitného základu dane nezahŕňajú.

Základ dane právnických osôb je upravený osobitne a v zmysle ustanovenia § 14 zákona o dani z príjmov sa zistí postupom podľa § 17 až 29 označeného zákona.

Základom dane daňovníkov, ktorí sa zrušujú s likvidáciou alebo na ktorých bol vyhlásený konkurz, alebo ktorí sa zrušujú zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, alebo sa zrušujú zastavením konkurzného konania pre nedostatok majetku, alebo ktorí sa zrušujú rozhodnutím súdu o výmaze spoločnosti, alebo ktorým bola nariadená dodatočná likvidácia^[228] v zdaňovacom období podľa § 41 zákona o dani z príjmov, je výsledok hospodárenia zistený podľa zákona o účtovníctve upravený v zmysle § 17 zákona o dani z príjmov. Na zníženie základu dane počas týchto zdaňovacích období sa ustanovenie § 30 zákona o dani z príjmov nepoužije. Ak je zdaňovacie obdobie dlhšie ako kalendárny rok alebo presahuje koniec kalendárneho roka, celkový základ dane sa rovná súčtu jednotlivých základov dane vypočítaných za jednotlivé kalendárne roky alebo obdobie kratšie ako kalendárny rok. Tento základ dane sa určí z výsledku hospodárenia vykázaného v priebežnej účtovnej závierke zostavenej ku koncu každého kalendárneho roka, ktorý je súčasťou zdaňovacieho obdobia počas trvania likvidácie alebo konkurzu. V prípade keď bola daňovníkovi povolená reštrukturalizácia, nedochádza z tohto dôvodu k zmene zdaňovacieho obdobia ku dňu povolenia reštrukturalizácie alebo počas reštrukturalizácie.

Základ dane daňovníka, ktorý je správcovskou spoločnosťou vytvárajúcou podielové fondy podľa zákona o kolektívnom investovaní sa zisťuje len za správcovskú spoločnosť. Základ dane daňovníka, ktorý je doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou vytvárajúcou doplnkové dôchodkové fondy, sa zisťuje len za doplnkovú dôchodkovú spoločnosť. Základ dane daňovníka, ktorý je dôchodkovou správcovskou spoločnosťou vytvárajúcou a spravujúcou dôchodkové fondy, sa zisťuje len za dôchodkovú správcovskú spoločnosť.

Základ dane daňovníka -  verejnej obchodnej spoločnosti, sa zisťuje za spoločnosť ako celok podľa § 17 až 29 zákona o dani z príjmov, ak ustanovenie § 17j ods. 1  zákona o dani z príjmov neustanovuje inak. Tento základ dane sa medzi jednotlivých spoločníkov delí v takom pomere, v akom sa medzi nich rozdeľuje zisk podľa spoločenskej zmluvy,^[229] pričom ak v spoločenskej zmluve nie je rozdelenie zisku určené, základ dane sa delí medzi jednotlivých spoločníkov rovným dielom. Daňová strata sa delí rovnako ako základ dane vypočítaný podľa § 17 až 29 zákona o dani z príjmov. Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, je aj časť základu dane alebo časť daňovej straty verejnej obchodnej spoločnosti pripadajúca na spoločníka. Táto časť základu dane alebo časť daňovej straty sa zahrnuje do základu dane v tom zdaňovacom období, za ktoré verejná obchodná spoločnosť podala daňové priznanie.^[230]

Základ dane daňovníka – komanditnej spoločnosti, sa zisťuje za spoločnosť ako celok podľa § 17 až 29 zákona o dani z príjmov. Od takto zisteného základu dane sa odpočíta podiel pripadajúci na komplementárov, ktorý sa určí v rovnakom pomere, v akom sa delí zisk pred zdanením medzi komanditistov a komplementárov.^[231] Zostávajúci základ dane je základom dane komanditnej spoločnosti. Daňová strata sa delí rovnako ako základ dane vypočítaný podľa § 17 až 29 zákona o dani z príjmov. Základ dane alebo daňová strata v časti pripadajúcej na komplementára, ktorý považuje komanditnú spoločnosť za reverzný hybridný subjekt, je základom dane alebo daňovou stratou komanditnej spoločnosti. Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý je komplementárom komanditnej spoločnosti, je aj časť základu dane alebo daňovej straty komanditnej spoločnosti pripadajúca na jednotlivého komplementára, pritom táto časť základu dane alebo časť daňovej straty sa určí v rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje časť zisku pred zdanením pripadajúca na komplementárov medzi jednotlivých komplementárov.^[232]

Daňová strata

Imanentne so zisťovaním základu dane súvisí aj inštitút daňovej straty, ktorou sa rozumie rozdiel, o ktorý daňové výdavky prevyšujú zdaniteľné príjmy pri rešpektovaní ich vecnej a časovej súvislosti v príslušnom zdaňovacom období.^[233] V zmysle dikcie § 30 zákona o dani z príjmov sa od základu dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, možno odpočítať daňovú stratu počas najviac piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola táto daňová strata vykázaná. Výška odpočtu daňovej straty závisí od statusu daňovníka, pretože ak ide o mikrodaňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo fyzickou osobou s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, tento si môže odpočítať daňovú stratu až do výšky vykázaného (čiastkového) základu dane. Naopak, ak právnická osoba a fyzická osoba s príjmami z tzv. aktívneho podnikania podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona o dani z príjmov nie sú mikrodaňovníkmi, odpočet daňovej straty si môžu uplatniť najviac do výšky 50 % základu dane u daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou.

Ak daňovník, ktorý začal odpočítavať daňovú stratu alebo mu vznikol nárok na odpočítavanie daňovej straty, zanikol v dôsledku zrušenia bez likvidácie, daňovú stratu odpočítava právny nástupca, pričom ak je právnych nástupcov viac, daňová strata sa odpočítava u každého z nich pomerne, a to podľa výšky vlastného imania zaniknutého daňovníka, v akej prešlo na jednotlivých právnych nástupcov. Právny nástupca môže odpočítať daňovú stratu, ak je zanikajúca právnická osoba a jej právny nástupca daňovníkom dane z príjmov právnickej osoby a súčasne, ak účelom tohto zániku nie je len zníženie alebo vyhnutie sa daňovej povinnosti. Ku dňu vstupu daňovníka do likvidácie alebo vyhlásenia konkurzu na daňovníka nárok na odpočet daňovej straty odo dňa vstupu do likvidácie alebo vyhlásenia konkurzu zaniká. Ak je zdaňovacie obdobie kratšie ako 12 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, daňovník môže uplatniť celý ročný odpočet daňovej straty.^[234]

Daňová strata u daňovníka, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, sa zvýši o časť daňovej straty verejnej obchodnej spoločnosti pripadajúcej na tohto daňovníka alebo sa zníži o časť základu dane verejnej obchodnej spoločnosti pripadajúceho na tohto daňovníka.^[235] Daňová strata u daňovníka, ktorý je komplementárom komanditnej spoločnosti, sa zvýši o časť daňovej straty komanditnej spoločnosti pripadajúcej na tohto daňovníka alebo sa zníži o časť základu dane komanditnej spoločnosti pripadajúceho na tohto daňovníka. ^[236] V prípade keď daňovník, ktorý začal odpočítavať daňovú stratu alebo mu vznikol nárok na odpočítavanie daňovej, zmenil právnu formu, má nárok na pokračovanie v odpočte daňovej straty podľa § 30 ods. 1 zákona o dani z príjmov. 

Pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza:

a) u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva podľa zákona o účtovníctve alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11 zákona o dani z príjmov z rozdielu medzi príjmami a výdavkami,

b) u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva  podľa zákona o účtovníctve z výsledku hospodárenia,

c) u daňovníka, ktorý v zmysle zákona o účtovníctve vykazuje výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke ^[237] podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo, z tohto výsledku hospodárenia, upraveného spôsobom ustanoveným vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom ministerstvom, alebo z výsledku hospodárenia, ktorý by vyčíslil, ak by účtoval v sústave podvojného účtovníctva, pričom na účely zistenia tohto výsledku hospodárenia je povinný viesť evidenciu v rozsahu a spôsobom ustanoveným pre sústavu podvojného účtovníctva podľa zákona o účtovníctve a uchovávať ju podľa § 35 a § 36 zákona o účtovníctve, ak pri zisťovaní základu dane daňovník uplatnil postup, pri ktorom sa vychádza z výsledku hospodárenia vykázanom v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo upravenom spôsobom ustanoveným vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom ministerstvom, takto uplatnený postup je daňovník povinný uplatňovať aj v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, ^[238]

d) u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý nemá povinnosť viesť účtovníctvo podľa zákona o účtovníctve a nerozhodne sa postupovať podľa písmena a) alebo písmena b), z rozdielu medzi príjmami a výdavkami, ak zákon o dani z príjmov neustanovuje inak.

Zistený výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami sa pri zisťovaní základu dane a následne aj základ dane sa upravia postupom ustanoveným v dikcii § 17 zákona o dani z príjmov, pri zohľadnení príjmov, ktoré sa v zmysle ustanovenia odseku 3 označenej zákonnej dikcie do základu dane nezahŕňajú. 

Zároveň, dikcia § 17 zákona o dani z príjmov upravuje aj iné príjmy, ktoré sa pokladajú za súčasť základu dane. Exempli causa, súčasťou základu dane je aj príjem, z ktorého daň vyberanú zrážkou podľa § 43 ods. 6 písm. a) až c) zákona o dani z príjmov je možné považovať za preddavok na daň, pri ktorom daňovník využil možnosť daň vyberanú zrážkou odpočítať ako preddavok na daň podľa § 43 ods. 7 zákona o dani z príjmov. Súčasťou základu dane daňovníka-právnickej osoby s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý na území Slovenskej republiky podniká prostredníctvom stálej prevádzkarne a daňovníka-právnickej osoby s neobmedzenou daňovou povinnosťou, s výnimkou subjektu nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie,^[239] a Národnej banky Slovenska je aj výnos z dlhopisov a pokladničných poukážok.

V zmysle § 17 ods. 19 zákona o dani z príjmov sú súčasťou základu dane daňovníka, okrem výdavkov, ktoré sú súčasťou obstarávacej ceny alebo vlastných nákladov majetku, len po zaplatení napríklad aj:

a)  výdavky na nájomné za prenájom hnuteľnej veci, nehnuteľnosti, odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how) a odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu, pričom tieto výdavky a odplaty zaplatené fyzickej osobe za príslušné zdaňovacie obdobie sa uznajú najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej na zdaňovacie obdobie,

b) výdavky na marketingové štúdie a iné štúdie a na prieskum trhu u dlžníka,

c) výdavky na poradenské služby a právne služby zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 69.1, 69.2, 70.1 a 70.22, ^[240]

d) paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,^[241] zmluvné pokuty, poplatky z omeškania a úroky z omeškania u dlžníka a odstupné u oprávnenej osoby,^[242]

e) výdavky na sponzorské u sponzora na základe zmluvy o sponzorstve v športe poskytnuté počas obdobia trvania zmluvy o sponzorstve v športe ^[243] v rozsahu podľa jeho skutočného použitia v príslušnom zdaňovacom období, ak v príslušnom zdaňovacom období sponzor vykáže kladný základ dane. Za výdavky na sponzorské sa však nepovažuje poskytnutie sponzorského pre športovca^[244] okrem športového reprezentanta podľa § 29 ods. 2  zákona o športe,^[245]

f) výdavky (náklady) na reklamu[246] poskytnuté daňovníkovi, ktorým sú občianske združenia, nadácie, neinvestičné fondy a neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby,

g) daň z poistenia platená poistníkom a daň z poistenia z preúčtovaných nákladov poistenia podľa zákona č. 213/2018 Z. z. o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Bližšie podmienky určenia základu dane, vrátane zohľadnenia druhu zdaniteľného príjmu, ako aj prípadného oslobodenia od dane a ďalšie osobitosti upravuje už pertraktovaná dikcia § 17 zákona o ústavnom súde, ktorá súčasne v odseku 22 ustanovuje, že pri zisťovaní daňovej straty sa postupuje rovnako, ako pri zisťovaní základu dane.^[247]

2.2.5. Sadzba dane z príjmov

Sadzba dane je určená percentuálnym vyjadrením. Od začiatku účinnosti zákona o dani z príjmov sa uplatňovala rovná sadzba dane vo výške 19% pre fyzické osoby, ako aj právnické osoby. K zásadnej zmene právnej úpravy došlo s účinnosťou od 1. januára 2013, keď zákonodarca ustanovil nerovnú sadzbu dane s prvkami progresívneho zdaňovania, a to osobitne pre fyzické osoby a právnické osoby.^[248]

Sadzba dane je, okrem § 15a, § 43 a 44 zákona o dani z príjmov, pre fyzickú osobu:

Sadzba dane je, okrem § 15a, § 43 a 44 zákona o dani z príjmov, pre právnickú osobu

Zákon o dani z príjmov okrem všeobecnej sadzby dane pre fyzické osoby a právnické osoby upravuje v dikcii § 15a aj osobitnú sadzbu dane, ktorej uplatnenie je personálne podmienené a týka sa len určitého vybraného subjektu. In concreto, zdaniteľný príjem zo závislej činnosti plynúci prezidentovi Slovenskej republiky, poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky, členovi vlády Slovenskej republiky, predsedovi a podpredsedovi Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky podľa zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov,^[258] vrátane príjmu uvedeného v § 5 ods. 1 písm. f) a ods. 3 písm. c) zákona o dani z príjmov od zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane a vypláca vyššie uvedenému vybranému ústavnému činiteľovi príjmy podľa označeného zákona, podliehajú okrem sadzby dane podľa § 15 písm. a) zákona o dani z príjmov aj zdaneniu osobitnou sadzbou dane vo výške 5 %. Suma osobitnej dane vybraného ústavného činiteľa, vypočítaná z označených zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti, zaokrúhlená podľa § 47 zákona o dani z príjmov, pri výpočte základu dane neznižuje úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti vybraného ústavného činiteľa. Uplatnením osobitnej dane z príjmu zo závislej činnosti plynúceho vybranému ústavnému činiteľovi nie sú dotknuté ostatné ustanovenia zákona o dani z príjmov o príjmoch zo závislej činnosti.

Dikcia § 43 zákona o dani z príjmov upravuje tzv. zrážkovú daň, ktorá sa uplatňuje v rôznej výške, a to v závislosti od druhu príjmu, a síce:

Zrážku dane je povinný vykonať platiteľ dane^[260] pri výplate, poukázaní alebo pri pripísaní úhrady v prospech daňovníka. Platiteľ dane je zároveň povinný zrazenú daň odviesť správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac, ak daňový úrad ako správca dane na žiadosť platiteľa dane neurčí inak. Zrážka dane sa vykoná zo sumy úhrady alebo pripísania dlžnej sumy v prospech daňovníka, pričom za úhradu sa považuje aj nepeňažné plnenie. Súčasne je platiteľ dane v rovnakej lehote povinný predložiť správcovi dane oznámenie o zrazení a odvedení dane na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle.^[261] Ak platiteľ dane nevykoná zrážku dane alebo zrazenú daň včas neodvedie, bude sa od neho vymáhať postupom podľa daňového poriadku ako nezaplatená daň. Obdobne sa postupuje, ak platiteľ dane nezrazí daň v správnej výške. Ak má daňovník pochybnosti o správnosti zrazenej dane alebo preddavku na daň, môže požiadať o vysvetlenie platiteľa dane v lehote do 12 kalendárnych mesiacov odo dňa, keď k zrážke dane alebo preddavku na daň došlo. V žiadosti uvedie dôvody preukazujúce jeho pochybnosti. Platiteľ dane je povinný písomne oznámiť daňovníkovi požadované údaje v lehote do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti a v tej istej lehote prípadnú chybu opraviť. Ak platiteľ dane nesplní túto povinnosť, daňovník je oprávnený podať sťažnosť správcovi dane v lehote do 60 dní odo dňa, keď mal platiteľ dane doručiť daňovníkovi písomné vysvetlenie a prípadnú chybu opraviť. V prípade, ak aj po doručení písomného vysvetlenia platiteľa dane daňovník nesúhlasí s postupom platiteľa dane, môže podať sťažnosť na postup platiteľa dane správcovi dane, a to v lehote do 30 dní odo dňa doručenia písomného vysvetlenia. O podaných sťažnostiach rozhoduje správca dane, ktorý je miestne príslušný platiteľovi dane. Správca dane je oprávnený rozhodnúť o podanej sťažnosti niekoľkými zákonnými spôsobmi, a to buď sťažnosti 1) v plnom rozsahu vyhovie alebo jej vyhovie čiastočne a súčasne uloží platiteľovi dane povinnosť vykonať nápravu v určenej lehote,^[262] alebo 2) sťažnosť zamietne. Rozhodnutie o sťažnosti sa doručí daňovníkovi aj platiteľovi dane, ktorí sú oprávnení podať proti rozhodnutiu odvolanie, a to v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia.[263] Odvolanie sa podáva správcovi dane, ktorý o sťažnosti rozhodol, má odkladný účinok a o odvolaní rozhodne správca dane v rámci inštitútu autoremedúry, alebo ak mu v celom rozsahu nevyhovie, bude o odvolaní rozhodovať finančné riaditeľstvo ako orgán druhého stupňa.^[264]

V súvislosti so sadzbou dane z príjmov je nutné akcentovať aj inštitút zabezpečenia dane z príjmov, bližšie precizovaný v ustanovení § 44 zákona o dani z príjmov.

Platiteľ dane, ktorý nevykoná zrážku sumy na zabezpečenie dane alebo ju zrazí v nesprávnej výške, alebo zrazenú sumu na zabezpečenie dane včas neodvedie, zodpovedá za daň, ktorá sa mala zabezpečiť rovnako, ako za daň nezaplatenú platiteľom dane.

²⁴⁸ K uvedenému bližšie: Kubincová, S. Od jednoduchosti ku komplikovanosti sadzby dane z príjmov. In: Acta Iuridica Sladkoviciensia 14. : právnické štúdie. 1. vyd. Brno : MSD, 2019, s. 185-194.

²⁴⁹ § 4 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov

²⁵⁰ § 4 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov

²⁵¹ § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov

²⁵² Spojenie „neprevyšujúce sumu 49 790 eur“ je potrebné vykladať, že ide o zdaniteľné príjmy nižšie, resp. najviac rovné sume 49 790 eur.

²⁵³ § 15 písm. a) bod 2 zákona o dani z príjmov v spojení s § 4 ods. 1 zákona o DPH

²⁵⁴ § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov

²⁵⁵ § 15 písm. a) bod 3 zákona o dani z príjmov v spojení s § 4 ods. 1 zákona o DPH

²⁵⁶ § 4 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov

²⁵⁷ Zjednodušene vyjadrené, ak ide o podiel na zisku vyplatený daňovníkovi - fyzickej osobe s neobmedzenou daňovou povinnosťou, ktorej tieto príjmy plynú zo zdrojov v zahraničí, uplatní sa sadzba dane vo výške 7 %, okrem prípadu, ak tieto príjmy (podiely na zisku) plynú zo zdrojov v zahraničí od daňovníka nespolupracujúceho štátu podľa § 2 písm. x) zákona o dani z príjmov, kedy by sa uplatnila sadzba dane vo výške 35 % zo základu dane.

²⁵⁸ K uvedenému bližšie prvá, druhá, tretia, štvrtá a siedma časť a § 25 a nasl. zákona č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

²⁵⁹ Napríklad, ak daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou vyhrá v lotérii určitú peňažnú sumu, táto ak nie je od dane oslobodená (§ 9 zákona o dani z príjmov), bude sa zdaňovať zrážkovou daňou vo výške 19 %. Exempli causa, fyzická osoba vyhrá v lotérii, ktorá nie je prevádzková na základe osobitného povolenia, a to peňažnú výhru v sume 8 000 eur, s tým, že táto výhra je oslobodená len podľa § 9 ods. 2 písm. m) zákona o dani z príjmov, a to v rozsahu 350 eur. Základom dane tak bude suma 7 650 eur (8000 – 350), ktorá bude podliehať 19% zrážkovej dani a vypočítaná daň bude predstavovať sumu 1 453,50 eur.

²⁶⁰ Osobu platiteľa dane bližšie špecifikujú príslušné ustanovenia § 43 zákona o dani z príjmov.

²⁶² Ak platiteľ dane nevykoná nápravu v lehote určenej v rozhodnutí, správca dane obligatórne a ex offo uloží platiteľovi dane pokutu podľa § 154 ods. 1 písm. d) a § 155 ods. 1 písm. e) daňového poriadku.

²⁶³ V súvislosti s dodržiavaním lehôt a zbytočnými prieťahmi – in abstracto pozri: Ondrová, J. Procesné lehoty ako prostriedok odstránenia prieťahov v konaní, v kontexte práva na spravodlivé súdne konanie. In: Štát a právo. Banská Bystrica : Vydavateľstvo Univerzity Mateja Bela - Belianum, 2021, roč. 8, č. 2-3, s. 160-174.

²⁶⁴ K uvedenému bližšie: § 72 a nasl. daňového poriadku.

2.3. Oslobodenie od dane

Od dane z príjmov sú úplne oslobodené výhry v lotériách a iných podobných hrách, a to za predpokladu, že sú prevádzkované na základe povolenia vydaného podľa osobitných predpisov,^[280] pričom úplne oslobodenie od dane z príjmov sa vzťahuje aj na obdobné výhry zo zahraničia. V prípadoch, ak ide o prijaté ceny alebo výhry^[281] z lotérii či hier prevádzkovaných bez osobitného povolenia, napríklad športová súťaž, v takom prípade sú tieto príjmy oslobodené od dane z príjmov len v hodnote neprevyšujúcej 350 eur za cenu alebo výhru, pričom ak takto vymedzené príjmy presiahnu sumu 350 eur, do základu dane sa zahrnú len príjmy presahujúce ustanovenú sumu.^[282]

Okrem paušálne vymedzených príjmov fyzických osôb oslobodených od dane^[283] zákon o dani z príjmov rozlišuje aj ďalšie príjmy, ktoré sú od dane oslobodené a spájajú sa s výkonom závislej činnosti. In concreto, v zmysle § 5 ods. 7 zákona o dani z príjmov sú od dane z príjmov oslobodené napríklad aj:

Zákon o dani z príjmov obsahuje osobitnú právnu úpravu precizujúcu príjmy právnických osôb oslobodených od dani z príjmov. Exemli causa, podľa § 13 zákona o dani z príjmov sú od dane z príjmov oslobodené príjmy:

- daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie plynúce z činnosti, na ktorej účel títo daňovníci vznikli alebo ktorá je ich základnou činnosťou vymedzenou osobitným predpisom okrem príjmov z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z členských príspevkov, ak nie sú oslobodené podľa § 13 ods. 1 písm. b) až g) alebo ods. 2 zákona o dani z príjmov, príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe, príjmov z činností, ktoré sú podnikaním a príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 zmieňovaného zákona,

- rozpočtových organizácií z prenájmu a z predaja majetku zahrnuté v rozpočte zriaďovateľa okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 zákona o dani z príjmov,

- štátnych fondov,^[288] príjmy Rady pre riešenie krízových situácií^[289], príjmy Garančného fondu investícií^[290] a príjmy Fondu ochrany vkladov^[291] okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 zákona o dani z príjmov,

- obcí a vyšších územných celkov z prenájmu a predaja ich majetku,

- z reklám, ktoré sú určené na charitatívne účely, daňovníkov akými sú občianske združenia, nadácie, neinvestičné fondy a neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby,^[292] najviac do výšky 20 000 eur za príslušné zdaňovacie obdobie, pričom tieto príjmy je daňovník povinný použiť len na účel vymedzený v dikcii § 50 ods. 5 zákona o dani z príjmov,^[293] a to najneskôr do konca roka nasledujúceho po roku, v ktorom tieto príjmy daňovník prijal,^[294]

- výnosy z kostolných zbierok, cirkevných úkonov a príspevky plynúce registrovaným cirkvám a náboženským spoločnostiam,

- členské príspevky podľa stanov, štatútu, zriaďovacích listín alebo zakladateľských listín prijaté záujmovými združeniami právnických osôb, profesijnými komorami, občianskymi združeniami vrátane odborových organizácií, politickými stranami a politickými hnutiami,

- úroky z preplatku na dani zapríčineného správcom dane.^[295]

²⁶⁵ K uvedenému bližšie: zákon č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov, zákon č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd v znení neskorších predpisov, zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov, zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, zákon č. 319/1991 Zb. o zmiernení niektorých majetkových a iných krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v oblasti mimosúdnych rehabilitácií v znení neskorších predpisov, zákon č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2002 Z. z. o poskytnutí jednorazového finančného príspevku príslušníkom československých zahraničných alebo spojeneckých armád, ako aj domáceho odboja v rokoch 1939 - 1945 v znení neskorších predpisov, zákon č. 462/2002 Z. z. o poskytnutí jednorazového príspevku politickým väzňom v znení zákona č. 665/2002 Z. z.

z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 615/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov.

²⁶⁷ K uvedenému bližšie: zákon o zdravotnom poistení.

²⁶⁸ K uvedenému bližšie: zákon o sociálnom poistení, zákon č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov.

²⁶⁹ K uvedenému bližšie: § 5 a § 20 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.

²⁷⁰ K uvedenému bližšie: zákon o starobnom dôchodkovom sporení.

²⁷¹ K uvedenému bližšie: § 64a ods. 13 a § 123ae písm. b) zákon o starobnom dôchodkovom sporení.

²⁷² K uvedenému bližšie: zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

²⁷³ K uvedenému bližšie: zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v znení neskorších predpisov, zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

²⁷⁴ K uvedenému bližšie: zákon č. 383/2013 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 238/1998 Z. z. o príspevku na pohreb v znení neskorších predpisov, zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prídavku na dieťa“), zákon o sociálnom poistení, zákon č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa v znení neskorších predpisov, zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

²⁷⁶ Napríklad zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.

²⁷⁷ zákon č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane vkladov“) a § 80 a nasl. zákona o cenných papieroch

²⁷⁸ K uvedenému bližšie: zákon č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

²⁷⁹ § 9 zákona č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

²⁸⁰ K uvedenému bližšie: zákon o hazardných hrách.

²⁸² Exempli causa, kým v prípade výhry v rámci lotérie prevádzkovanej spoločnosťou podľa zákona o hazardných hrách budú výhry od dane z príjmov úplne oslobodené, v prípade športovej súťaže a výhry napr. 1 000 eur bude dani z príjmov podliehať suma 650 eur, ako rozdiel medzi výškou výhry a oslobodenia od dane z príjmov (1 000 – 350).

²⁸³ § 9 zákona o dani z príjmov

²⁸⁴ Napríklad § 153 až 155 zákonníka práce, § 214 až 218 zákona o finančnej správe, § 23 až 26 a § 36 až 38 zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych  vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 161 až 165 zákona o štátnej službe.

²⁸⁶ K uvedenému bližšie: § 33 zákona o dani z príjmov.

²⁸⁸ K uvedenému bližšie: zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov, zákon č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 308/2018 Z. z. o Národnom jadrovom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

²⁸⁹ § 3 až 20a zákona č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

²⁹⁰ K uvedenému bližšie: § 80 a nasl. zákona o cenných papieroch.

²⁹¹ K uvedenému bližšie: zákon o ochrane vkladov.

²⁹² § 12 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov

²⁹³ ochrana a podpora zdravia; prevencia, liečba, resocializácia drogovo závislých v oblasti zdravotníctva a sociálnych služieb, podpora a rozvoj športu, poskytovanie sociálnej pomoci, zachovanie kultúrnych hodnôt, podpora vzdelávania, ochrana ľudských práv, ochrana a tvorba životného prostredia, veda a výskum, organizovanie a sprostredkovanie dobrovoľníckej činnosti

²⁹⁴ V prípade keď daňovník do uplynutia tejto lehoty nepoužije príjmy z reklám oslobodené od dane na takýto účel, je povinný zahrnúť tieto príjmy alebo ich nepoužitú časť do základu dane najneskôr v zdaňovacom období, v ktorom uplynie táto lehota.

²⁹⁵ K uvedenému bližšie: § 79 ods. 3 daňového poriadku.

2.4. Vznik a zánik daňovej povinnosti

Zákon o dani z príjmov výslovne neupravuje vznik a zánik daňovej povinnosti. S prihliadnutím na predmet právnej úpravy zákona o dani z príjmov, ako aj vymedzenie predmetu dane z príjmov fyzických osôb a právnických osôb, príjmov oslobodených od dane, a precizácie zdaniteľného príjmu sa možno domnievať, že daňová povinnosť vzniká daňovníkovi dosiahnutím zdaniteľného príjmu. Vysporiadanie daňových povinností, pri súčasnej absencii ďalších zdaniteľných príjmov implikuje rezultát o zániku daňovej povinnosti.

2.5. Zdaňovacie obdobie, daňové priznanie, splatnosť dane, registračná a oznamovacia povinnosť

2.5.1. Zdaňovacie obdobie

Zdaňovacím obdobím je v zásade kalendárny rok. Zákon o dani z príjmov však v dikcii § 2 písm. l) precizuje, že ak nie je ustanovené inak, zdaňovacím obdobím je kalendárny rok. Tým sa vytvára zákonný predpoklad na odlišné stanovenie zdaňovacieho obdobia ako napríklad v prípade právnických osôb, keď zákon o dani z príjmov v ustanovení § 41 precizuje osobitné určenie zdaňovacie obdobia, a to v závislosti od určitej skutkovej situácie daňovníka.

V prípade, ak sa daňovník zrušuje s likvidáciou, zdaňovacie obdobie, ktoré sa začalo pred vstupom daňovníka do likvidácie, končí sa dňom predchádzajúcim dňu jeho vstupu do likvidácie a následne sa jeho zdaňovacie obdobie začína dňom jeho vstupu do likvidácie a končí sa dňom skončenia likvidácie.^[296] Ak sa likvidácia daňovníka neskončí do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie, končí sa toto zdaňovacie obdobie 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie. Ak daňovník neskončil likvidáciu do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie, je až do skončenia likvidácie zdaňovacím obdobím kalendárny rok. Ak sa likvidácia skončí v priebehu kalendárneho roka, končí sa toto zdaňovacie obdobie dňom skončenia likvidácie.^[297] Ak sa na daňovníka v likvidácii vyhlási konkurz, zdaňovacie obdobie sa končí dňom predchádzajúcim dňu vyhlásenia konkurzu.

Ak je na daňovníka vyhlásený konkurz, končí sa zdaňovacie obdobie dňom predchádzajúcim dňu vyhlásenia konkurzu a následne sa jeho zdaňovacie obdobie začína dňom vyhlásenia konkurzu a končí sa dňom zrušenia konkurzu. Ak konkurz nebol zrušený do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol na daňovníka vyhlásený konkurz, končí sa toto zdaňovacie obdobie 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol na daňovníka vyhlásený konkurz. Ak konkurz nebol zrušený do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol na daňovníka vyhlásený konkurz, je až do zrušenia konkurzu zdaňovacím obdobím kalendárny rok. Ak sa konkurz zruší v priebehu kalendárneho roka, končí sa zdaňovacie obdobie dňom zrušenia konkurzu. Po zrušení konkurzu sa zdaňovacie obdobie začína dňom nasledujúcim po zrušení konkurzu a končí sa 31. decembra kalendárneho roka, v ktorom bol zrušený konkurz. Ak sa u daňovníka ruší malý konkurz a vyhlasuje konkurz podľa osobitného predpisu,^[298] nedochádza z tohto dôvodu k zmene zdaňovacieho obdobia ku dňu vyhlásenia konkurzu.

Pri zrušení daňovníka zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku sa zdaňovacie obdobie končí dňom zamietnutia návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku daňovníka. Pri zrušení daňovníka zastavením konkurzného konania pre nedostatok majetku sa zdaňovacie obdobie končí dňom zverejnenia oznamu o nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku v Obchodnom vestníku.^[299]

Ak bola nariadená dodatočná likvidácia,^[300] zdaňovacie obdobie sa začína dňom obnovenia zápisu spoločnosti alebo družstva v obchodnom registri a končí sa dňom výmazu daňovníka z obchodného registra z dôvodu skončenia dodatočnej likvidácie. Ak bolo vydané rozhodnutie o zrušení daňovníka a zverejnené oznámenie o predpoklade úpadku spoločnosti alebo družstva a nebol podaný návrh na ustanovenie likvidátora spolu so zloženým preddavkom a nebol ani podaný návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok daňovníka,^[301] zdaňovacie obdobie sa končí dňom výmazu daňovníka z obchodného registra.

Pri zmene právnej formy daňovníka sa končí zdaňovacie obdobie dňom predchádzajúcim dňu zápisu zmeny do obchodného registra. Nové zdaňovacie obdobie sa začína dňom zápisu zmeny do obchodného registra a trvá do dňa, keď by sa skončilo zdaňovacie obdobie daňovníka, ak by k zmene právnej formy nedošlo. V týchto prípadoch sa ku dňu predchádzajúcemu dňu zápisu zmeny do obchodného registra zostavuje účtovná závierka podľa zákona o účtovníctve.^[302] Uvedené sa neuplatní v prípade zmeny právnej formy spoločnosti s ručením obmedzeným na akciovú spoločnosť alebo na družstvo, akciovej spoločnosti na spoločnosť s ručením obmedzeným alebo na družstvo, jednoduchej spoločnosti na akcie na akciovú spoločnosť, alebo družstva na spoločnosť s ručením obmedzeným alebo na akciovú spoločnosť.

V prípade, keď daňovník mení zdaňovacie obdobie z kalendárneho roka na hospodársky rok^[303] alebo naopak, je povinný podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie ukončené dňom predchádzajúcim dňu zmeny a v lehote do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia podľa § 49 ods. 2 zákona o dani z príjmov. V prípade, ak došlo k zmene účtovného obdobia^[304] na hospodársky rok, je súčasne hospodársky rok aj zdaňovacím obdobím. Na termín predloženia daňového priznania sa v tomto prípade primerane použijú ustanovenia zákona o dani z príjmov o termínoch predkladania daňového priznania. Pri zmene zdaňovacieho obdobia, ktorým je kalendárny rok, na hospodársky rok sa obdobie od začiatku kalendárneho roka do dňa predchádzajúceho zmene zdaňovacieho obdobia na hospodársky rok považuje za samostatné zdaňovacie obdobie.      

Ak pri zmene sídla alebo miesta skutočného vedenia obchodnej spoločnosti alebo družstva daňovník prestáva byť daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou a súčasne mu nevzniká na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň, zdaňovacie obdobie sa končí dňom predchádzajúcim dňu, ku ktorému došlo k zmene sídla alebo miesta skutočného vedenia obchodnej spoločnosti alebo družstva. Vice versa, ak takému daňovníkovi vzniká na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň, zdaňovacie obdobie sa končí posledným dňom pôvodného zdaňovacieho obdobia daňovníka, ktoré mal pred touto zmenou. ^[305]

Pokiaľ ide o daňové priznanie, zákon o dani z príjmov rozlišuje medzi daňovým priznaním fyzických osôb a daňovým priznaním právnických osôb, s ktorými spája aj ďalšie osobitné inštitúty a postupy.

²⁹⁶ § 75j a § 768s obchodného zákonníka

²⁹⁸ § 106f ods. 1 a 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii

²⁹⁹ K uvedenému bližšie: § 20 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v spojení s § 68 ods. 4 písm. c) obchodného zákonníka.

³⁰⁰ K uvedenému bližšie: § 75k obchodného zákonníka.

³⁰¹ K uvedenému bližšie: § 68 a 68b obchodného zákonníka a § 309d až 309h civilného mimosporového poriadku.

³⁰² K uvedenému bližšie: § 16 ods. 4 a § 17 ods. 6 zákona o účtovníctve.

³⁰³ Hospodárskym rokom je obdobie nepretržite po sebe idúcich 12 kalendárnych mesiacov, ktoré nie je zhodné s kalendárnym rokom. - § 3 ods. 4 zákona o účtovníctve.

³⁰⁴ § 3 ods. 6 a 7 zákona o účtovníctve

³⁰⁵ Základ dane sa v takom prípade vypočíta podľa § 17 až 29 v spojení s § 17f a 17g zákona o dani z príjmov. – K uvedenému bližšie: § 41 ods. 11 a ods. 12 zákona o dani z príjmov.

2.5.2. Daňové priznanie – fyzické osoby

Zákon o dani z príjmov upravuje obligatórne a fakultatívne podanie daňového priznania v prípade daňovníka – fyzickej osoby.

Povinnosť podať daňové priznanie vzniká daňovníkovi, ktorý za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce 50 % sumy nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka vypočítanej podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov,^[306] s výnimkou ak nie je podľa § 32 ods. 4 zákona o dani z príjmov povinný podať daňové priznanie.

Daňové priznanie je povinný podať aj daňovník, ktorého zdaniteľné príjmy za zdaňovacie obdobie síce nepresiahli 50 % sumy nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka vypočítanej podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov,^[307] ale vykazuje daňovú stratu.

Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie je povinný podať aj daňovník, ktorý za zdaňovacie obdobie dosiahol len zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 zákona o dani z príjmov, presahujúce 50 % sumy nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka,^[308] ak:

Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie je povinný podať aj daňovník, ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, síce vykonal ročné zúčtovanie, ale v predmetnom zdaňovacom období daňovník poberal:

Daňové priznanie nie je povinný podať daňovník, ak má len príjmy:

Okrem obligatórneho podania daňového priznania zákon o dani z príjmov ustanovuje aj tzv. fakultatívne daňové priznanie. In concreto, v zmysle § 32 ods. 5 zákona o dani z príjmov môže podať daňové priznanie aj daňovník, ktorému nevyplýva povinnosť podať daňové priznanie podľa § 32 ods. 1 a ods. 2 zákona o dani z príjmov. S istou mierou právnej abstrakcie možno predpokladať, že najčastejšie pôjde o prípady, keď celkové zdaniteľné príjmy daňovníka z určitej závislej činnosti (§ 5 zákona o dani z príjmov) nepresiahli 50 % nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, avšak tomuto daňovníkovi zamestnávateľ zrážal z príjmu preddavky na daň z príjmov. Dobrovoľným (fakultatívnym) podaním daňového priznania vznikne daňovníkovi daňový preplatok, ktorý mu správca dane vráti na základe žiadosti o vrátenie daňového preplatku, obsiahnutej už v podanom daňovom priznaní. V zmysle § 79 daňového poriadku sa daňový preplatok daňovníkovi vráti iba v prípade, že je v sume vyššej ako 5 eur, preto ak je daňový preplatok menší ako 5 eur, daňovníkovi nevzniká nárok na jeho vrátenie.

V súvislosti s daňovým priznaním a správnym vypočítaním dane imanentne súvisia aj zamestnanecká prémia, daňový bonus a daňový bonus na zaplatené úroky.

Nárok na zamestnaneckú prémiu za príslušné zdaňovacie obdobie vzniká daňovníkovi za kumulatívneho splnenia podmienok, a síce:

Nárok na zamestnaneckú prémiu za príslušné zdaňovacie obdobie nevzniká daňovníkovi ak sú síce splnené všetky podmienky pre vznik nároku, ale ide o zamestnanca, na ktorého podporu udržania v zamestnaní sa v príslušnom zdaňovacom období poskytol príspevok podľa osobitného predpisu.^[315]

Suma zamestnaneckej prémie závisí od výšky posudzovaných príjmov, pričom bližšie podmienky poskytnutia a určenia sumy zamestnaneckej prémie upravuje dikcia § 32a zákona o dani z príjmov.

Daňovník si môže uplatniť daňový bonus na každé vyživované dieťa žijúce s ním v domácnosti,^[316] ak v zdaňovacom období dosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy,^[317] alebo ak dosiahol zdaniteľné príjmy z tzv. aktívneho podnikania podľa čl. 6 ods. 1 a ods. 2 zákona o dani z príjmov aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy a vykázal základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov z aktívneho podnikania. Suma daňového bonusu, o ktorú sa znižuje daň, je

S účinnosťou od 1. januára 2023 prechádza pomerne zásadnými legislatívnymi zmenami aj právna úprava inštitútu daňového bonusu podľa § 33 zákona o dani z príjmov. Ipso facto, daňovník, ktorý v zdaňovacom období dosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti a z tzv. aktívneho podnikania si môže uplatniť daňový bonus, a to na každé vyživované dieťa^[319] žijúce s daňovníkom v domácnosti, pričom prípadný prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti nemá vplyv na uplatnenie tohto daňového bonusu.

Suma daňového bonusu, o ktorú sa znižuje daň, je 50 eur mesačne, ak vyživované dieťa dovŕšilo 15 rokov veku, alebo 100 eur mesačne, ak vyživované dieťa nedovŕšilo 15 rokov veku, a to poslednýkrát za kalendárny mesiac, v ktorom dieťa dovŕši 15 rokov veku. Daňový bonus 100 eur sa neplatí, ak sa na vyživované dieťa poskytuje dotácia na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa podľa § 4 ods. 3 písm. c) zákona č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Ak dieťa (deti) v domácnosti vyživujú viacerí daňovníci, môže si daňový bonus uplatniť len jeden z nich, respektíve pomernú časť daňového bonusu môže po časť zdaňovacieho obdobia uplatniť jeden z daňovníkov na všetky vyživované deti a po zostávajúcu časť druhý z daňovníkov. Ak podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňa viac daňovníkov a ak sa nedohodnú inak, daňový bonus na všetky vyživované deti sa uplatňuje alebo sa prizná v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba. V prípade daňovníka vyživujúceho dieťa len jeden alebo niekoľko kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, možno znížiť daň alebo preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti len o sumu daňového bonusu podľa § 33 ods. 1 a 6 prvej vety zákona o dani z príjmov za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého boli splnené podmienky na jeho uplatnenie. Daňový bonus možno uplatniť už v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa dieťa narodilo alebo v ktorom sa začína sústavná príprava dieťaťa na budúce povolanie, alebo v ktorom bolo osvojené alebo prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

Nárok na daňový bonus podľa § 33 ods. 1 zákona o dani z príjmov možno uplatniť^[320] najviac do výšky ustanoveného percenta základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov zo závislej činnosti alebo do výšky ustanoveného percenta základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov z tzv. aktívneho podnikania, alebo ich úhrnu, takto:

Daňový bonus možno uplatniť najviac do výšky dane vypočítanej za príslušné zdaňovacie obdobie podľa tohto zákona. Ak suma dane vypočítaná za príslušné zdaňovacie obdobie je nižšia ako suma uplatňovaného daňového bonusu, daňovník, ktorý podáva daňové priznanie, požiada miestne príslušný daňový úrad ako správcu dane o vyplatenie sumy vo výške rozdielu medzi sumou daňového bonusu a sumou dane vypočítanou za príslušné zdaňovacie obdobie, pričom pri vrátení tejto sumy správca dane postupuje ako pri vrátení daňového preplatku podľa daňového poriadku. V prípade ak ide o daňovníka, ktorý má zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti alebo ktorému sa vykonalo ročné zúčtovanie, uplatní sa postup podľa § 35 ods. 5 a 7, alebo § 36 ods. 5 alebo § 38 zákona o dani z príjmov. Ak daňovník v zdaňovacom období dosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti aspoň vo výške polovice minimálnej mzdy len v niektorých kalendárnych mesiacoch a zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, priznal v týchto kalendárnych mesiacoch daňový bonus, nestráca nárok na už priznaný daňový bonus.

Daňový bonus si môže uplatniť aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí.

Okrem daňového bonusu si môže daňovník uplatniť aj daňový bonus na zaplatené úroky, a to za splnenia podmienok precizovaných zákonom o dani z príjmov. Daňovníkovi vzniká nárok na daňový bonus na zaplatené úroky v príslušnom zdaňovacom období vypočítané z výšky poskytnutého úveru na bývanie,^[321] na základe jednej zmluvy o úvere na bývanie, najviac zo sumy 50 000 eur na jednu tuzemskú nehnuteľnosť určenú na bývanie, ktorou je byt alebo rodinný dom, ak má:

Daňovým bonusom na zaplatené úroky je suma vo výške 50 % zo zaplatených úrokov v príslušnom zdaňovacom období podľa § 33a ods. 1 zákona o dani z príjmov, najviac však do výšky 400 eur za rok.

Uplatnenie daňového bonusu sa však spája aj viacerými zákonnými obmedzeniami, najmä ak na strane dlžníka v rámci záväzkového právneho vzťahu, založeného zmluvou o úvere na bývania, vystupuje viacero osôb tzv. spoludlžníkov. Ak je daňovník dlžníkom zo zmluvy o úvere na bývanie, na ktorú si uplatňuje nárok na daňový bonus na zaplatené úroky, spolu s iným dlžníkom alebo spolu s inými viacerými dlžníkmi, nielen že spoludlžníkovi nárok na daňový bonus na zaplatené úroky nevzniká, ale vekový cenzus najmenej 18 rokov a najviac 35 rokov ku dňu podania žiadosti o tento úver musí spĺňať aj spoludlžník,^[322] pričom rozhodný je aj spoločný príjem dlžníka a spoludlžníka, keďže ich priemerný mesačný príjem^[323] nesmie presiahnuť súčin počtu dlžníka a spoludlžníka^[324] a 1,3 násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom bola uzavretá zmluva o úvere na bývanie.^[325] V kontexte uvedeného je nutné upozorniť, že nárok na daňový bonus na zaplatené úroky nevzniká daňovníkovi, ktorý je dlžníkom zo zmluvy o úvere na bývanie, ak je súčasne spoludlžníkom z inej zmluvy o úvere na bývanie, na ktorú sa uplatňuje nárok na daňový bonus na zaplatené úroky.

Nárok na daňový bonus na zaplatené úroky vzniká počas piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich rokoch, počnúc mesiacom, v ktorom sa začalo úročenie úveru na bývanie poskytnutého na základe jednej a tej istej zmluvy o úvere na bývanie. V roku začatia úročenia úveru na bývanie má daňovník nárok na pomernú časť daňového bonusu na zaplatené úroky z maximálnej sumy uvedenej v odseku 3 pripadajúcu na počet kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, a to od mesiaca, v ktorom začalo úročenie úveru na bývanie. Rovnako postupuje daňovník aj v roku, keď uplynie päťročná lehota na uplatnenie nároku na daňový bonus na zaplatené úroky, pričom uplatní len pomernú časť tohto daňového bonusu pripadajúcu na počet kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, a to končiac mesiacom, v ktorom päťročná lehota skončila.

O sumu daňového bonusu na zaplatené úroky sa znižuje daň daňovníka, ktorý je dlžníkom zo zmluvy o úvere na bývanie, ktorá sa najskôr zníži o sumu daňového bonusu na dieťa, resp. deti podľa § 33 zákona o dani z príjmov, ak sa tento daňový bonus uplatňuje. Daňový bonus na zaplatené úroky možno uplatniť najviac do výšky dane vypočítanej za príslušné zdaňovacie obdobie podľa zákona o dani z príjmov zníženej o daňový bonus podľa § 33 zákona o dani z príjmov. Ak suma dane zníženej o daňový bonus na dieťa, resp. deti vypočítaná za príslušné zdaňovacie obdobie je nižšia ako suma uplatňovaného daňového bonusu na zaplatené úroky, daňovník, ktorý podáva daňové priznanie, požiada správcu dane o vyplatenie sumy vo výške rozdielu medzi sumou daňového bonusu na zaplatené úroky a sumou dane vypočítanou za príslušné zdaňovacie obdobie zníženej o daňový bonus podľa § 33 zákona o dani z príjmov, pričom pri vrátení tejto sumy správca dane postupuje ako pri vrátení daňového preplatku podľa daňového poriadku.^[326]

Ak zomrie daňovník, ktorému vznikol nárok na daňový bonus na zaplatené úroky, nárok na daňový bonus na zaplatené úroky si môže uplatniť daňovník, na ktorého prešli nesplatené záväzky z úveru na bývanie po zomrelom daňovníkovi, a to za podmienok ustanovených v § 33a ods. 11 zákona o dani z príjmov.

³⁰⁶ Daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2022 je fyzická osoba povinná podať v prípade, ak jej celkové zdaniteľné príjmy dosiahnuté v roku 2022 presiahnu sumu 2 289,63 eur, t. j. 50 % z 21 násobku sumy životného minima 2 : (21 x 218,06) = 2 : 4 579,26 = 2 289,63 eur. K uvedenému bližšie aj: Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 244/2021 Z. z.

³⁰⁷ Do sumy nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka sa nezahŕňajú príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, ak 1) vybraním tejto dane je splnená daňová povinnosť podľa § 43 ods. 6 zákona o dani z príjmov alebo ak 2) daňovník neuplatní postup podľa § 43 ods. 7 zákona o dani z príjmov.

³⁰⁸ § 11 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov

³⁰⁹ Zamestnanec môže najneskôr do 15. februára roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia požiadať o vykonanie ročného zúčtovania - K uvedenému bližšie § 38 zákona o dani z príjmov.

³¹⁰ K uvedenému bližšie: § 38 ods. 5 zákona o dani z príjmov.

³¹¹ K uvedenému bližšie: Viedenský dohovor o diplomatických stykoch (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 157/1964 Zb.), Viedenský dohovor o konzulárnych stykoch (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 32/1969 Zb.).

³¹² K uvedenému bližšie: zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o minimálnej mzde“).

³¹⁴ K uvedenému bližšie: § 11 ods. 6 zákona o dani z príjmov.

³¹⁵ Zákon o dani z príjmov odkazuje na v súčasnosti neúčinné ustanovenie § 50a zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 139/2008 Z. z.

³¹⁶ Prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti nemá vplyv na uplatnenie tohto daňového bonusu. V zmysle § 115 občianskeho zákonníka tvoria domácnosť fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby.

³¹⁷ zákon o minimálnej mzde

³¹⁸ § 4 ods. 3 písm. c) zákona č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov

³²⁰ V súvislosti s uplatnením daňového bonusu má daňovník aj určité oznamovacie povinnosti k svojmu zamestnávateľovi, bližšie upravených v dikcii § 36 a § 37 zákona o dani z príjmov.

³²² V prípade ak manželia požiadali o úver na bývanie a ku dňu podania žiadosti mala manželka 34 rokov a manžel 36 rokov, v takom prípade nie je splnená podmienka veku (18-35 rokov ku dňu podania žiadosti o úver na bývanie), ktorá sa vzťahuje na osobu dlžníka, ako aj spoludlžníka, a preto nie je možné, aby si niektorý z manželov uplatnil bonus na zaplatené úroky.

³²³ podľa § 33a ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov

³²⁴ Teda súčet počtu osôb dlžníkov zo zmluvy o úvere na bývanie.

³²⁵ Podmienky príjmu podľa § 33a ods. 1 písm. b) a ods. 4 písm. b) zákona o dani z príjmov musia byť splnené ku dňu uzavretia zmluvy o úvere na bývanie.

2.5.3. Daňové priznanie – právnické osoby

Daňové priznanie je povinná podať v zásade každá právnická osoba, ktorá v predchádzajúcom zdaňovacom období dosiahla zdaniteľné príjmy. Daňové priznanie nemusí podať daňovník, ktorý nie je založený alebo zriadený na podnikanie a Národná banka Slovenska,^[327] ak majú iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, a príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou. Občianske združenia nemusia podať daňové priznanie, ak majú iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou a príjmy oslobodené od dane podľa § 13 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov. Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie nemusia podať daňové priznanie, ak majú okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, len príjmy oslobodené od dane. Rovnako nemusí podať daňové priznanie daňovník, ak má príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, alebo príjmy z výnosov z kostolných zbierok, cirkevných úkonov a z príspevkov plynúcich registrovaným cirkvám a náboženským spoločnostiam.

2.5.4. Lehota na podanie daňového priznania

Daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie je povinný podať daňovník do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Lehota na podanie daňového priznania sa predlžuje, a to na základe oznámenia daňovníka adresovanom príslušnému správcovi dane, a to najviac o tri celé kalendárne mesiace s výnimkou daňovníka v konkurze alebo v likvidácii, resp. najviac o šesť celých kalendárnych mesiacov, ak súčasťou jeho príjmov sú sumy príjmov priraditeľné podľa § 3 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov daňovníkovi – fyzickej osobe s neobmedzenou daňovou povinnosťou, alebo zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí s výnimkou daňovníka v konkurze alebo v likvidácii.^[328]

Daňovník, ktorý je v konkurze alebo v likvidácii môže najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania^[329] požiadať správcu dane o predĺženie tejto lehoty. Správca dane môže túto lehotu rozhodnutím predĺžiť, a to najviac o tri kalendárne mesiace, pričom proti tomuto rozhodnutiu zákon o dani z príjmov nepripúšťa podať odvolanie.

Ak daňovník zomrie, daňové priznanie za príslušnú časť roka je povinný podať dedič, ak je dedičov viac, podáva daňové priznanie ten, ktorému to vyplynie z dohody dedičov a v prípade, keď sa dedičia navzájom nedohodnú, daňové priznanie podáva ten z dedičov, ktorého určí správca dane. Daňové priznanie sa podáva do troch mesiacov po smrti daňovníka, pričom správca dane môže túto lehotu na žiadosť dediča predĺžiť, a to na základe žiadosti dediča, ktorú je nutné podá najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania. Keď je dedičom Slovenská republika, daňové priznanie sa nepodáva.^[330]

Ďalšie podmienky pre podanie daňového priznania bližšie ustanovuje § 49 zákona o dani z príjmov, a to aj v závislosti od skutkovej situácie a právneho postavenia osoby daňovníka.

³²⁸ K uvedenému bližšie: § 49 v spojení s § 41 zákona o dani z príjmov.

³²⁹ Lehoty troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia.

2.5.5. Registračná a oznamovacia povinnosť

Registračná^[331] a oznamovacia povinnosť – in abstracto sa spája so vznikom, existenciou a zánikom určitých skutočností, s ktorými zákon o dani z príjmov spája povinnosť registrácie, alebo oznámenia. Právna úprava registračnej a oznamovanej povinnosti je precizovaná v dikcii § 49a zákona o dani z príjmov. V tejto súvislosti je nutné poznamenať, že tieto povinnosti  a nadväzujúce úkony sa realizujú medzi daňovníkom a správcom dane. Na strane druhej zákon o dani z príjmov upravuje aj iné oznamovacie (verifikačné) povinnosti, ktoré ale prednostne smerujú k iným subjektom, ako napríklad predloženie potrebných dokladov zamestnávateľovi pri uplatňovaní daňového bonusu či daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 36 a § 37 zákona o dani z príjmov.

2.6. Preddavky na daň a platenie dane

V zmysle § 2 písm. u) sa preddavkom na daň rozumie povinná platba na daň, ktorá sa platí v priebehu zdaňovacieho obdobia, ak skutočná výška dane za toto obdobie nie je ešte známa.

2.6.1. Platenie preddavkov na daň – fyzická osoba

V prípade dane z príjmov fyzických osôb sa uplatňuje preddavková povinnosť najmä v zmysle ustanovenia § 34 zákona o dani z príjmov. In concreto, preddavky na daň v priebehu preddavkového obdobia platí daňovník, ktorého posledná známa daňová povinnosť[332] presiahla 5 000 eur, pričom preddavkové obdobie je obdobie od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie do posledného dňa lehoty na podanie daňového priznania v nasledujúcom zdaňovacom období. Daňovník, ktorého posledná známa daňová povinnosť presiahla 5 000 eur a nepresiahla 16 600 eur, platí štvrťročné preddavky na daň na bežné zdaňovacie obdobie, a to vo výške 1/4 poslednej známej daňovej povinnosti, ak zákon o dani z príjmov neustanovuje inak. Štvrťročné preddavky na daň sú splatné do konca každého kalendárneho štvrťroka. Daňovník, ktorého posledná známa daňová povinnosť presiahla 16 600 eur, platí mesačné preddavky na daň^[333] na bežné zdaňovacie obdobie, a to vo výške 1/12 poslednej známej daňovej povinnosti, ak zákon o dani z príjmov neustanovuje inak.^[334] Avšak práve zákon o dani z príjmov v ustanovení § 34 ods. 4 precizuje možnosť správcu dane, aby v odôvodnených prípadoch a na žiadosť daňovníka určil platenie preddavkov na daň z príjmov iným spôsobom.

Pri zmene poslednej známej daňovej povinnosti z podaného daňového priznania v bežnom zdaňovacom období k začiatku preddavkového obdobia sa preddavky na daň z príjmov splatné do začiatku tohto preddavkového obdobia nemenia. V prípade ak sú preddavky na daň zaplatené do tejto zmeny vyššie ako preddavky vypočítané z podaného daňového priznania, suma preddavkov z poslednej známej daňovej povinnosti prevyšujúca sumu preddavkov vypočítanú z podaného daňového priznania sa započíta na úhradu ďalších preddavkov na daň platených po tejto zmene alebo sa na základe žiadosti daňovníkovi vrátia. Pri vrátení zaplatených preddavkov na daň postupuje správca dane ako pri vrátení daňového preplatku podľa § 79 a nasl. daňového poriadku. Obdobne, správca dane vráti do 30 dní odo dňa podania žiadosti daňovníka zaplatené preddavky na daň, ak daňovníkovi nevznikla povinnosť platiť preddavky na daň podľa zákona o dani z príjmov, alebo rozdiel zaplatených preddavkov na daň, ak daňovník zaplatil preddavky na daň v sume vyššej, akú bol povinný zaplatiť podľa zákona o dani z príjmov.

Ak daňovník skončil podnikanie a inú samostatnú zárobkovú činnosť,^[335] nie je povinný platiť preddavky na daň, a to od platby preddavku, ktorá je splatná po dni, v ktorom došlo k zmene rozhodujúcich skutočností.

Pokiaľ ide o vyberanie a platenie preddavkov na daň a dane z príjmov dikcia § 35 zákona o dani z príjmov precizuje, že zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vyberie preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy, ktorou je úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zúčtovaných a vyplatených zamestnancovi za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie, znížený o sumy zrazené na poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec a nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov.^[336]

Rozhodnou pre vypočítanie výšky preddavku na daň z príjmov je suma zdaniteľnej mzdy^[337] zaokrúhlenej podľa § 47 zákona o dani z príjmov, zúčtovanej a vyplatenej za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie, pričom výška preddavku je 19 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá nepresiahne 1/12 sumy 176,8-násobku platného životného minima vrátane a 25 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá presiahne 1/12 sumy 176,8-násobku platného životného minima. Tento preddavok na daň sa zníži o sumu zodpovedajúcu daňovému bonusu podľa § 33 ods. 1 zákona o dani z príjmov.^[338] Preddavok na daň z príjmov sa zrazí pri výplate alebo pri poukázaní, alebo pri pripísaní zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru bez ohľadu na to, za ktoré obdobie sa táto zdaniteľná mzda vypláca. Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykonáva vyúčtovanie príjmov zo závislej činnosti mesačne, zrazí preddavok na daň pri vyúčtovaní zdaniteľnej mzdy za uplynulý kalendárny mesiac, a to za podmienok bližšie ustanovených v § 35 ods. 3 zákona o dani z príjmov. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zníži zamestnancovi, ktorý u neho podal vyhlásenie podľa § 36 ods. 6 zákona o dani z príjmov,^[339] preddavok na daň o sumu priznaného daňového bonusu v ustanovenej výške, ktorá nesmie presiahnuť percentuálny limit základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov zo závislej činnosti podľa § 33 ods. 6 zákona o dani z príjmov za príslušný kalendárny mesiac. O túto sumu zníži zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvod preddavkov na daň za príslušný kalendárny mesiac. Takto určené preddavky zamestnávateľ odvedie najneskôr do piatich dní po dni výplaty, poukázania alebo pripísania zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru, ak správca dane na žiadosť zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, neurčí inak. Ak zdaniteľnú mzdu vypláca zamestnancovi osoba so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí, ktorá na území Slovenskej republiky nemá organizačnú zložku, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvedie preddavky na daň najneskôr do 15. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom prijal doklad preukazujúci príjem zamestnanca podľa § 5 ods. 4 zákona o dani z príjmov. Zo sumy navýšeného nepeňažného plnenia podľa § 5 ods. 3 písm. d) zákona o dani z príjmov zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný zraziť a odviesť za zamestnanca preddavky na daň.

Bližšie vyberanie a platenie preddavkov na daň a dane z príjmov zo závislej činnosti precizuje § 35 zákona o dani z príjmov, pričom označené zákonné ustanovenie v odseku 12 súčasne ustanovuje fakultatívnu právomoc správcu dane, aby v odôvodnených prípadoch a na žiadosť daňovníka určil platenie preddavkov na daň z príjmov aj iným, ako zákonne explicitne ustanoveným spôsobom.

³³² Spojenie „posledná známa daňová povinnosť“ je v tomto kontexte potrebné vykladať ako výslednú sumu dane, ktorú bol povinný daňovník zaplatiť. V zmysle ustanovenia § 34 ods. 5 zákona o dani z príjmov sa poslednou známou daňovou povinnosťou na výpočet preddavkov na daň z príjmov v preddavkovom období podľa § 34 ods. 1 označeného zákona rozumie daň vypočítaná zo základu dane (čiastkového základu dane) zisteného z príjmov z tzv. aktívneho podnikania podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, zníženého o odpočet daňovej straty.

³³³ Mesačné preddavky na daň sú splatné do konca každého kalendárneho mesiaca.

³³⁴ Výšku preddavkov na daň splatných po lehote na podanie daňového priznania oznámi správca dane daňovníkovi najneskôr päť dní pred splatnosťou preddavku na daň, okrem prípadu, ak správca dane na žiadosť daňovníka určí platenie preddavkov na daň inak.

³³⁶ Základ dane na výpočet preddavku na daň za kalendárny mesiac sa zníži o sumu zodpovedajúcu 1/12 nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov. Na nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11 ods. 2 písm. b), ods. 3, 6 a 8 zákona o dani z príjmov zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, prihliadne až pri ročnom zúčtovaní za zdaňovacie obdobie.

³³⁷ U zamestnanca, ktorý nepodal vyhlásenie podľa § 36 ods. 6 zákona o dani z príjmov, je zdaniteľnou mzdou úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti, ktoré mu zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vyplatil, znížený o sumy zrazené na poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec.

³³⁸ Daňový bonus na dieťa, resp. deti.

³³⁹ Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, prihliadne na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona o dani z poistenia  na daňový bonus, ak zamestnanec podá vyhlásenie, ktoré doručí zamestnávateľovi v listinnej podobe, ak sa nedohodnú na jeho doručení elektronickými prostriedkami, o tom, že: 1) uplatňuje daňový bonus a že spĺňa podmienky na jeho priznanie, prípadne kedy a ako sa zmenili, 2) súčasne za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov a daňový bonus u iného zamestnávateľa a že právo na daňový bonus na tie isté osoby súčasne za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje iný daňovník. Súčasťou vyhlásenia je aj informácia o tom 3) či je daňovník poberateľom dôchodku uvedeného v ustanovení § 11 ods. 6 predmetného zákona. Vzor vyhlásenia určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle.

2.6.2. Platenie preddavkov na daň – právnická osoba

Daňovník – právnická osoba, ktorého daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie^[340] presiahla 5 000 eur a nepresiahla 16 600 eur, je povinný platiť štvrťročné preddavky na daň vo výške 1/4 dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie.^[341] Štvrťročné preddavky na daň sú splatné do konca príslušného kalendárneho štvrťroka a ak ide o daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, do konca príslušného štvrťroka hospodárskeho roka. Daňovník vyrovná celoročnú daň v lehote na podanie daňového priznania. V prípade daňovníka – právnickej osoby, ktorého daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie presiahla 16 600 eur, je povinný platiť mesačné preddavky na daň vo výške 1/12 dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, a to počnúc prvým mesiacom nasledujúceho zdaňovacieho obdobia a vždy do konca príslušného mesiaca, pričom daňovník vyrovná celoročnú daň v lehote na podanie daňového priznania.

Ak správca dane neurčí platenie preddavkov na daň podľa § 42 ods. 10 zákona o dani z príjmov,^[342] preddavky na daň neplatí:

Daňovník, ktorý vznikol počas kalendárneho roka iným spôsobom ako zlúčením, splynutím alebo rozdelením, neplatí preddavky na daň za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikol. Daňovník, ktorý počas roka:

Do lehoty na podanie daňového priznania, v ktorom je uvedená daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, platí daňovník preddavky na daň vypočítané z dane na základe poslednej známej daňovej povinnosti uvedenej v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie pred bezprostredne predchádzajúcim zdaňovacím obdobím. Pri výpočte poslednej známej daňovej povinnosti sa postupuje rovnako ako pri výpočte dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie^[344] vrátane použitia sadzby dane podľa § 15 zákona o dani z príjmov uvedenej v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie pred bezprostredne predchádzajúcim zdaňovacím obdobím. Daňovník, ktorý v predchádzajúcom zdaňovacom období vznikol splynutím alebo rozdelením a pri zlúčení, platí preddavky na daň do lehoty na podanie daňového priznania spôsobom a vo výške podľa § 42 ods. 4 písm. b) až d) zákona o dani z príjmov.

Ak sa daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie týkala len časti zdaňovacieho obdobia, daňovník v nasledujúcom zdaňovacom období platí preddavky na daň na toto zdaňovacie obdobie podľa § 42 ods. 1 a ods. 2 zákona o dani z príjmov.

V prípade, keď sú zaplatené preddavky na daň vyššie, použijú sa na budúce preddavky alebo sa na základe žiadosti daňovníkovi vrátia a správca dane v takom prípade postupuje ako pri vrátení daňového preplatku podľa § 79 daňového poriadku. V súlade s daňovým poriadkom postupuje správca dane a do 30 dní odo dňa podania žiadosti daňovníka vráti daňovníkovi zaplatené preddavky na daň, ak daňovníkovi nevznikla povinnosť platiť preddavky na daň podľa zákona o dani z príjmov, alebo vráti rozdiel zaplatených preddavkov na daň, ak daňovník zaplatil preddavky na daň v sume vyššej, akú bol povinný zaplatiť podľa zákona o dani z príjmov. Vice versa, v prípade, ak daň vypočítaná v daňovom priznaní je vyššia ako zaplatené preddavky na daň, daňovník je povinný zaplatiť rozdiel v lehote na podanie daňového priznania.

³⁴⁰ Daňou za predchádzajúce zdaňovacie obdobie sa rozumie daň vypočítaná zo základu dane zníženého o daňovú stratu uvedeného v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie bezprostredne predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, na ktoré sú platené preddavky na daň, pri použití sadzby dane podľa § 15 zákona o dani z príjmov uvedenej v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie, ktoré bezprostredne predchádzalo zdaňovaciemu obdobiu, na ktoré sú platené preddavky na daň, znížená o úľavy vyplývajúce z zákona o dani z príjmov. - § 42 ods. 6 zákona o dani z príjmov.

³⁴² Správca dane môže určiť platenie preddavkov na daň inak, ak ide o ich platenie na základe výšky predpokladanej dane, výšky určenej podľa § 42 ods. 3 a 4 zákona o dani z príjmov a ak daň uvedená v daňovom priznaní, na ktorej základe sú platené preddavky na daň, bola zmenená rozhodnutím správcu dane alebo dodatočným daňovým priznaním. V odôvodnených prípadoch môže správca dane na žiadosť daňovníka určiť platenie preddavkov na daň inak. - § 42 ods. 10 zákona o dani z príjmov.

³⁴³ Sumu preddavkov na daň splatných do lehoty na podanie daňového priznania vyrovná do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania vo výške vypočítanej z dane uvedenej v daňovom priznaní.

2.7. Splatnosť dane z príjmov

V lehote na podanie daňového priznania alebo hlásenia^[345] je povinný platiteľ dane, daňovník, dedič alebo osoba podľa osobitného predpisu^[346] daň aj zaplatiť. Daňovník, ktorému do lehoty na podanie daňového priznania správca dane neoznámil číslo účtu správcu dane vedeného pre daňovníka, je povinný daň zaplatiť v lehote do ôsmich dní od doručenia tohto oznámenia, ak mu toto oznámenie bolo doručené po lehote na podanie daňového priznania. Rovnaký postup sa použije, ak za osobu, ktorá nemá do termínu na podanie daňového priznania správcom dane oznámené číslo účtu správcu dane vedeného pre daňovníka, podáva daňové priznanie dedič alebo osoba podľa § 35 zákonníka práce.^[347]

Daň na úhradu vypočítaná v daňovom priznaní sa neplatí, ak nepresiahne 5 eur. Daň vyberaná zrážkou podľa § 43 ods. 17 sa neplatí, ak nepeňažné plnenie podľa § 43 ods. 17 v úhrnnej sume za príslušný kalendárny rok nepresiahne 40 eur. Zákon o dani z príjmov súčasne v ustanovení § 46a precizuje určité zvýhodnenie daňovníka-fyzickej osoby, a síce daň z príjmov fyzickej osoby sa nevyrubí a neplatí, ak za zdaňovacie obdobie nepresiahne 17 eur alebo celkové zdaniteľné príjmy tohto daňovníka za zdaňovacie obdobie nepresiahnu 50 % sumy nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 písm. a). To neplatí, ak daňovník uplatňuje daňový bonus, alebo daňový bonus na zaplatené úroky, alebo ak sa daň vyberá zrážkou, respektíve ak sa zrážajú preddavky na daň, alebo preddavky na zabezpečenie dane. V prípade daňovníka-fyzickej osoby s obmedzenou daňovou povinnosťou, uvedeného v § 11 ods. 6 zákona o dani z príjmov, sa predmetné zvýhodnenie použije, iba ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí.

³⁴⁵ Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný predkladať správcovi dane v lehote podľa § 49 zákona o dani z príjmov hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti poskytnutých jednotlivým zamestnancom bez ohľadu na to, či ide o peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie za uplynulé zdaňovacie obdobie, o zrazených preddavkoch na daň, o zamestnaneckej prémii, o daňovom bonuse a o daňovom bonuse na zaplatené úroky. Predmetné hlásenie obsahuje aj meno a priezvisko osoby, ktorej bol príjem poskytnutý, jej rodné číslo, u daňovníka s trvalým pobytom v členskom štáte Európskej únie identifikačné číslo na daňové účely, ak mu bolo pridelené, nezdaniteľné časti základu dane, poistné a príspevky, ktoré platí zamestnanec, preddavky na daň, daňový bonus, zamestnaneckú prémiu a daň, ak nejde o osoby, na ktoré sa vzťahujú osobitné spôsoby vykazovania údajov podľa § 267 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov.

³⁴⁶ K uvedenému bližšie: § 35 zákonníka práce.

³⁴⁷ K uvedenému bližšie: § 49 ods. 2 zákona o dani z príjmov.

2.8. Kontrolné otázky

1.        Ktorý zákon upravuje daň z príjmov?

2.        Daň z príjmov je štátna alebo miestna daň?

3.        Kto je správcom dane z príjmov?

4.        Aké dve podmienky musí spĺňať „príjem“, aby bol zdaniteľným príjmom? 

5.        Charakterizujte rozdiel medzi základom dane a daňovou stratou.

6.        Podlieha dani z príjmov mzda zamestnanca z pracovnoprávneho vzťahu?

7.        Podlieha dani z príjmov príjem fyzickej osoby plynúci jej z výkonu živnosti?

8.        Podlieha dani z príjmov príjem fyzickej osoby z výhry v lotérii ? 

9.        Podlieha dani z príjmov aj príjem spoločnosti s ručením obmedzeným plynúci jej z predmetu podnikania?

10.    Aké spôsoby odpisovania hmotného majetku upravuje zákon o dani z príjmov.

11.    Kto je osobou povinnou platiť daň z príjmov správcovi dane?

12.    Akým spôsobom sa určuje základ dane z príjmov fyzických osôb?

13.    Sadzba dane z príjmov je stanovená pevnou sumou alebo percentom?

14.    Aké je zdaňovacie obdobie pri dani z príjmov.

15.    V akej lehote sa podáva daňové priznanie pri dani z príjmov?

2.9. Test

 Link na test: https://lms.umb.sk/mod/quiz/view.php?id=206604

2.10. Príklady

1.    Obchodná spoločnosť zaoberajúca sa prepravou osôb a tovaru uzatvorila zmluvu o reklame s občianskym združením, ktoré v rámci svojich priestorov umiestni logo obchodnej spoločnosti s popisom jej činnosti. Predstavujú náklady na túto formu reklamy daňový výdavok spoločnosti?

2.    Obchodná spoločnosť zaoberajúca sa prepravou osôb a tovaru pri príležitosti svojho 30. výročia usporiadala slávnostný banquet, s tým, že prítomným hosťom darovala reklamné predmety s logom spoločnosti, a to vo forme diára (50 ks za 16 eur/1ks bez DPH, s DPH 19,20eur/1ks), fľašu vína (50 ks za 100 eur/1ks bez DPH, s DPH 120eur/1ks) a malú fľašu šumivého vína (50 ks za 15 eur/1ks bez DPH, s DPH 18 eur/1ks). Obchodná spoločnosť vykázala základ dane 10 000 eur. Predstavujú uvedené výdavky daňovo uznateľné výdavky spoločnosti?

3.    Nájomca s písomným súhlasom prenajímateľa vykonal v roku 2022 stavebné úpravy v hodnote 25 000 eur a prenajímateľ o výšku tohto technického zhodnotenia zvýšil vstupnú (zostatkovú) cenu predmetu nájmu. Akým spôsobom má prenajímateľ postupovať pri zdanení?

4.    Fyzická osoba vyhrala v lotérii peňažnú sumu vo výške 100 000 eur. Podlieha predmetná výhra dani, ak áno, akým spôsobom bude daňovník postupovať.

5.    Fyzická osoba dosiahla v zdaňovacom období roku 2022 zdaniteľné príjmy plynúce jej z pracovnoprávneho vzťahu, a to v sume 10 000 eur (už znížené o poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec), ďalej príjmy z výkonu živnosti v sume 5 000 eur, príjmy z prenájmu majetku v sume 2 500 eur a príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľností v sume 40 000 eur, pričom nehnuteľnosť nadobudol v roku 2010. Uveďte, akým spôsobom bude postupovať daňovník pri určení základu dane a dane. Daňovník nemá doplnkové dôchodkové sporenie a jeho manželka poberá len rodičovský príspevok.

6.    Daňovník podal daňové priznanie, v ktorom si vypočítal svoju daňovú povinnosť. Avšak zistil, že na zaplatenie dane nemá dostatok finančných prostriedkov. Akým spôsobom môže daňovník v tomto prípade postupovať ?

2.11. Z rozhodnutí súdov

Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 754/2016 zo dňa 7.12.2016: Aj keď ústavnému súdu v princípe neprislúcha dopĺňať či vylepšovať dôvody rozhodnutia všeobecného súdu, v reakcii na sťažnostné dôvody len stručne uvádza, že predpoklady uznania výdavkov za daňové výdavky sú explicitne uvedené v relevantných ustanoveniach zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Správne pritom krajský súd, ako aj najvyšší súd poukázali na skutočnosť, že bez preukázania reálnosti (skutočnej existencie) konkrétneho nákupu tovaru (v danej veci káble) je samotná existencia účtovných dokladov daňovo-právne nepostačujúca. Sťažovateľka totiž znášala dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že tovar, ktorý neskôr predala svojmu odberateľovi, predtým nakúpila od deklarovaných dodávateľov (, ) práve v druhu, množstve a akosti deklarovanej na faktúrach od týchto dodávateľov. Ústavný súd pritom po oboznámení sa s dôvodmi rozsudku najvyššieho súdu rovnako konštatuje, že sťažovateľka toto dôkazné bremeno neuniesla, o čom svedčí celý rad skutočností, ktoré vyšli najavo počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania a ktoré v konečnom dôsledku boli popísané v odôvodnení napadnutého rozsudku najvyššieho súdu (absencia týchto obchodov v daňových priznaniach dodávateľských spoločností, nekontaktnosť ich štatutárnych orgánov, neschopnosť popísať konkrétne okolnosti dodania tovaru a ďalšie). Preukázanie pôvodu tovaru, ktorý neskôr sťažovateľka predala svojmu odberateľovi, pritom nepredstavuje dôkazné bremeno daňových orgánov (ako sa sťažovateľka mylne domnieva), ale len a výlučne sťažovateľky ako daňového subjektu.

Rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 26 S/16/2011 zo dňa 19.01.2012: V prípade, ak ide o príjem z titulu zmluvnej pokuty, tento u nepodnikajúceho žalobcu tvorí základ dane ako ostatný príjem v zmysle § 8 zák. č. 595/2003 Z. z. Výpočet príjmov tvoriacich túto kategóriu zdaňovaných príjmov síce v § 8 cit. zákona explicitne nie je menovaný, do tejto kategórie však v zmysle ich iba demonštratívneho výpočtu (viď § 8 ods. 1 cit. zákona) spadajú všetky ostatné príjmy nemenované v § 5 až 7 cit. zákona, ktoré logicky zároveň nie sú v iných ustanoveniach zákona definované ako príjmy od dane oslobodené.

Rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 8 Afs 203/2014 zo dňa 30.07.2015: Vykonává-li společník společnosti s ručením omezeným pro tuto společnost činnost, jež může mít jinak charakter samostatné výdělečné činnosti, a podléhat tak zdanění podle § 7 odst. 1 písm. c) zákona ČNR č. 586/1992 Sb., o daních z příjmů, pak se na základě fikce stanovené v § 6 odst. 1 písm. b) téhož zákona, příjem z této činnosti považuje pro daňové účely za příjem ze závislé činnosti.“ Na tom nic nemění, že činnost neprovede osobně, nýbrž prostřednictvím svých zaměstnanců, za použití nářadí a nástrojů, jež byly v jeho vlastnictví. Pro stanovení daňové povinnosti není významné, jakým právním jednáním a jakými prostředky soukromého práva byl založen vztah mezi společností a společníkem či jednatelem, na jehož základě společník či jednatel vykonal pro společnost předmětnou práci. Podstatné je, jak je obsah takového jednání definován pro účely zdanění.

Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžf/12/2014 zo dňa 2.12.2014: Príjmy daňovníka nezriadeného na podnikanie, plynúce z činnosti, na ktorej účel daňovník vznikol (hlavná činnosť daňovníka), sú od dane oslobodené. Preto nie je možné daňové výdavky súvisiace s príjmami z hlavnej činnosti priraďovať k príjmom, ktoré dani podliehajú.

Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sžfk 2/2017 zo dňa 6.2.2018: Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Zákonodarca v ustanoveniach § 19 a nasledujúcich zákona o dani z príjmov ustanovil zákonné podmienky daňového výdavku daňového subjektu. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť. Zákonodarca požaduje, aby daňový subjekt preukázal všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Základným kritériom pre uznanie výdavkov v zmysle uvedených zákonných ustanovení sú tri podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne, a to: - podmienka vecnosti (výdavky musia byť vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, to znamená, že musí byť súvislosť medzi zdaniteľným príjmom a konkrétnym výdavkom), - podmienka preukázateľnosti (daňovník musí vedieť preukázať, že výdavok skutočne vznikol) a - podmienka zaúčtovania (preukázateľný výdavok musí byť zaúčtovaný). Uvedené kritériá musia daňovníci vždy brať v úvahu, a to pri každom konkrétnom výdavku, pretože len v prípade, ak je splnená podmienka vecnosti výdavkov vo vzťahu k podnikaniu a súčasne i podmienka preukázateľnosti výdavkov a ich zaúčtovania, potom sa výdavky uznajú za daňový výdavok, ak zákon neustanovuje inak, s poukazom na § 19 ods. 2 až 5, § 20, § 21 zákona o dani z príjmov. Podmienka vecnosti daňového výdavku je splnená vtedy, ak je výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. To znamená, že musí byť reálny súvis medzi zdaniteľným príjmom a konkrétnym výdavkom.

Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Sžfk 56/2018 zo dňa 21.8.2019: Daňovým výdavkom je výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložených daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 alebo 14, ak zákon neustanovuje inak. Najvyšší súd preto poukazuje na to, že pokiaľ má byť určitá obchodná transakcia uznaná ako daňový výdavok, musí v zmysle § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. okrem iných podmienok súvisieť s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním príjmov daňovníka. 49. Výdavky obchodných partnerov sťažovateľa (na ubytovanie, pohonné hmoty, školenia, telefonovanie...) bezprostredne súvisia - sú v príčinnej korelácii s príjmami týchto osôb (ktorým tieto výdavky aj reálne vznikli). Výdavok, ktorý v tejto veci súvisel s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním príjmov sťažovateľa, bola dohodnutá odmena, ktorú sa sťažovateľ zmluvne zaviazal zaplatiť za dodanie prác. Sťažovateľ si ako daňový výdavok uplatňoval výdavky fyzických osôb, ktoré neboli so sťažovateľom v pracovnoprávnom pomere, a teda ich výdavky súvisiace s vykonávaním prác pre sťažovateľa nemožno považovať za výdavky sťažovateľa na účely dane z príjmov. Fyzické osoby, ktorých výdavky si sťažovateľ uplatnil ako svoj daňový výdavok, boli so sťažovateľom v obchodnom partnerskom vzťahu, pričom zmluvne dohodnutý „výdavok“ sťažovateľa v rámci tohto obchodného vzťahu bola cena za dodané práce. Obchodní partneri sťažovateľa konali samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a za účelom dosiahnutia zisku. Nimi vynaložené náklady súviseli s dosiahnutím ich príjmov. 50. V rámci dohodnutej ceny dodaných prác nebola dohodnutá výška súvisiacich nákladov, a to suma hradená za ubytovanie, suma za poskytnutý telefón a telefónne hovory, v žiadnej zmluve nebolo uvedené poskytnutie motorového vozidla. V dohodnutej zmluvnej cene práce na hodinu nebol odkaz na prípadné ďalšie náklady, ktoré mali súvisieť s dohodnutou cenou práce. Sťažovateľ nepreukázal, že uplatnené sporné daňové výdavky (výdavky jeho obchodných partnerov) boli zahrnuté do dohodnutej ceny práce (fakturovanej sťažovateľovi jeho obchodnými partnermi). Daňovo uznateľný výdavok musí spĺňať podmienku vecnosti, musí ísť o výdavok súvisiaci s predmetnom podnikania daňového subjektu a výšku výdavku takto účelovo vynaloženého je povinný daňový subjekt preukázať. 51. Najvyšší súd poukazuje aj na to, že jednotliví obchodní partneri si uplatňovali výdavky podľa § 6 ods. 10 zákona č. 595/2003 Z.z. vo výške 40% z úhrnu príjmov. Náklady, ktoré sťažovateľ účtoval vo svojom účtovníctve do daňových výdavkov za obchodných partnerov - ubytovanie, školenia, telefóny, nákup pohonných látok a výdavky pri používaní motorových vozidiel súviseli s ich podnikateľskou činnosťou a tieto si mali premietnuť do ceny poskytnutej služby a následne mali byť fakturované sťažovateľovi. Tým, že dodávatelia si uplatňovali výdavky podľa § 6 ods. 10 zákona č. 595/2003 Z.z. vo výške 40% z úhrnu príjmov z podnikania, alebo príjmov z inej samostatnej zárobkovej činnosti, tieto výdavky za ubytovanie, cestovné náklady, školenie a ostatné súvisiace výdavky mali touto formou zohľadnené vo výške zákonom stanoveného limitu, teda 40% z príjmov uvedených v § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona. 52. Pokiaľ sťažovateľ poukazoval na rozhodnutia, ktoré mali byť podľa jeho názoru aplikované na prejednávanú vec, najvyšší súd uvádza, že obe sa týkali dane z pridanej hodnoty. Nemožno zamieňať podmienky na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a podmienky na uplatnenie daňových výdavkov na účely dane z príjmu. Ide o dva odlišné druhy daní, upravené samostatnými právnymi predpismi, v ktorých sú autonómne definované jednotlivé zákonné podmienky a kritériá posudzovania jednotlivých nárokov, ktoré nemožno zamieňať, či analogicky aplikovať, keď sa jednotlivé právne inštitúty či definície nezhodujú. Na okraj k tomu najvyšší súd ešte poznamenáva, že rozhodnutie Commisioners of Customs and Exice v. Redrow Group plc (1999) STC (rozhodnutie House of Lords, Veľká Británia) nie je rozhodnutím Súdneho dvora EÚ (sťažovateľ ho označil ako „prípad ESD“). 53. Pokiaľ sťažovateľ namietal, že protokol o daňovej kontrole neobsahoval vyjadrenie správcu dane k námietkam daňového subjektu, najvyšší súd poukazuje na to, že v zmysle § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku sú námietky, resp. vyjadrenia daňového subjektu súčasťou protokolu len na jeho návrh, a až od tejto skutočnosti následne závisí, či protokol obsahuje vyjadrenia správcu dane k tvrdeniam daňového subjektu, a to len v takej miere, aby bola naplnená zákonná požiadavka (§ 46 ods. 8 Daňového poriadku), že protokol z daňovej kontroly má obsahovať výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; teda nie je povinnosťou správcu dane reagovať v protokole na každé vyjadrenie daňového subjektu. Najvyšší súd z predloženého administratívneho spisu nezistil, či a ktoré konkrétne vyjadrenia žiadal sťažovateľ uviesť do protokolu, a sťažovateľ v kasačnej sťažnosti neoznačil žiadne svoje podanie (či už písomné alebo ústne do zápisnice), v ktorom by o takýto úkon požiadal.

Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Tdo/73/2017 zo dňa 20.11.2018: Skrátením dane podľa § 276 Tr. zák. sa rozumie akékoľvek konanie páchateľa, v dôsledku ktorého je daňovníkovi vymeraná nižšia daň alebo k jej vymeraniu vôbec nedôjde. Z tohto pohľadu treba za skrátenie dane považovať aj neoprávnené vytvorenie alebo navýšenie daňovej straty (napr. na základe fiktívnych nákladov), ktorú môže daňovník, ktorý je právnickou osobou, počas bezprostredne nasledujúcich zdaňovacích období odpočítať od daňového základu (§ 30 zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení účinnom v čase spáchania skutku). K dokonaniu tohto trestného činu dôjde v takom prípade odpočítaním neoprávnene vytvorenej daňovej straty od daňového základu daňovníka v nasledujúcom zdaňovacom období. Z uvedeného vyplýva, že pri správnom použití zákona mal byť skutok v bode 3) rozsudku okresného súdu posúdený ako pokus zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 14 ods. 1, § 276 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. Avšak vzhľadom na to, že pokus trestného činu je trestný podľa trestnej sadzby ustanovenej na dokonaný trestný čin a úhrnný trest odňatia slobody bol v posudzovanej veci ukladaný obvinenému podľa trestnej sadzby stanovenej za obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zák., zistené porušenie zákona nijak neovplyvnilo postavenie obvineného a teda ani tento dôvod dovolania nemožno v posudzovanej veci použiť (§ 371 ods. 5 Tr. por.). Na tom nemení nič ani fakt, že pri pokuse tohto trestného činu neprichádza uplatnenie účinnej ľútosti podľa § 86 ods. 1 písm. e) Tr. zák. do úvahy. V takýchto situáciách je podľa najvyššieho súdu totiž namieste analogické použitie účinnej ľútosti podľa § 85 ods. 1 Tr. zák., avšak iba za predpokladu, že páchateľ dobrovoľne škodlivý následok (v podobe bezprostredne hroziaceho skrátenia dane) zamedzí alebo napraví (napr. podaním opravného alebo dodatočného daňového priznania), alebo urobí o trestnom čine oznámenie v čase, keď sa mu mohlo ešte zabrániť.

2.12. Odpovede

2.12.1. Odpovede na kontrolné otázky

1.      Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

2.        Daň z príjmov je štátna daň.

3.        Správcom dane z príjmov je daňový úrad.

4.        Zdaniteľným príjmom príjem, ktorý je 1. predmetom dane a 2. nie je oslobodený od dane podľa zákona o dani z príjmov ani medzinárodnej zmluvy.

5.        Základom dane je rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky pri rešpektovaní ich vecnej a časovej súvislosti v príslušnom zdaňovacom období, ak zákon o dani z príjmov neustanovuje inak. Naopak, daňovou stratou je rozdiel, o ktorý daňové výdavky prevyšujú zdaniteľné príjmy pri rešpektovaní ich vecnej a časovej súvislosti v príslušnom zdaňovacom období.

6.        Áno, ide o príjem daňovníka – fyzickej osoby plynúci zo závislej činnosti podľa § 5 zákona o dani z príjmov.

7.        Áno, ide o príjem daňovníka – fyzickej osoby plynúci z podnikania podľa § 6 ods. 1 zákona o dani z príjmov.

8.        V danom prípade je dôležité zistiť či ide o výhru v lotérii prevádzkovanej na základe povolenia vydaného podľa osobitných predpisov, v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky podľa zákona č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Predmetná výhra by potom bola v celom rozsahu oslobodená od dane z príjmov a dani nepodlieha. Naopak, ak výhra fyzickej osoby plynie z lotérie (súťaže), ktorá nie je prevádzkovaná na základe osobitného povolenia, potom je od dane z príjmov oslobodená len časť výhry v sume 350 eur  a zdaňovaným by bol rozdiel výhry prevyšujúci sumu 350 eur (§ 9 ods. 2 písm. l) a m) zákona o dani z príjmov).

9.        Áno, aj napriek tomu, že zákon o dani z príjmov výslovne neupravuje predmet dane z príjmov právnických osôb, je potrebné vychádzať z legálnej definície príjmu ako peňažného a nepeňažného plnenia, dosiahnutého aj zámenou, oceneného cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia, vrátane prijatia zmenky ako platobného prostriedku, ktorou dlžník uhradil pohľadávku veriteľovi, ktorý je fyzickou osobou (§ 2 písm. c) zákona o dani z príjmov).

10.    Dikcia § 26 až § 28 upravuje rovnomerné a zrýchlené odpisovanie hmotného majetku.

11.    V zmysle § 49 ods. 2 zákona o dani z príjmov je v lehote na podanie daňového priznania alebo hlásenia platiteľ dane, daňovník, dedič alebo osoba podľa osobitného predpisu povinný daň aj zaplatiť.

12.    V zmysle § 4 zákona o dani z príjmov sa základ dane určí ako súčet čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti (znížený o nezdaniteľné časti základu dane alebo ich časť) a čiastkových základov dane z príjmov z tzv. pasívneho podnikania a z ostatných príjmov, a čiastkový základ dane z príjmov z aktívneho podnikania, ktorý sa zníži o nezdaniteľné časti základu dane alebo ich časť. O daňovú stratu sa znižuje základ dane (čiastkový základ dane) zistený z príjmov uvedených v § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, a to postupom podľa § 30 zákona o dani z príjmov.

13.    Percentuálnou mierou.

14.    Zdaňovacím obdobím je kalendárny rok, ak zákon o dani z príjmov neustanovuje inak, ako napríklad v ustanovení § 41.

15.    Daňové priznanie sa v zásade podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, pričom túto lehotu si môže daňovník v intenciách § 49 ods. 3 písm. a) a b) zákona o dani z príjmov a na základe oznámenia predĺžiť, a to o tri alebo šesť mesiacov. Ďalšie osobitosti pre podanie daňového priznania ustanovuje § 49 zákona o dani z príjmov. 

2.12.3. Odpovede na príklady

Obchodná spoločnosť zaoberajúca sa prepravou osôb a tovaru uzatvorila zmluvu o reklame s občianskym združením, ktoré v rámci svojich priestorov umiestni logo obchodnej spoločnosti s popisom jej činnosti. Predstavujú náklady na túto formu reklamy daňový výdavok spoločnosti?

-            Primárne je potrebné poznamenať, že ide o výdavok spoločnosti smerujúci k dosiahnutiu, zabezpečeniu a udržaniu zdaniteľných príjmov, a tým je splnená prvá podmienka o daňovo uznateľnom výdavku.  S prihliadnutím na skutkový stav je potrebné aplikovať ustanovenie § 17 ods. 19 písm. i) zákona o dani z príjmov, keďže ide o reklamu platenú občianskemu združeniu. Suma výdavkov preukázateľne  vynaložených spoločnosťou na prezentáciu svojho obchodného mena a svojej činnosti tak je súčasťou základu dane, avšak až po zaplatení tohto výdavku. Vyjadrené inak, predmetný výdavok je po zaplatení daňovo uznateľným výdavkom.

Obchodná spoločnosť zaoberajúca sa prepravou osôb a tovaru pri príležitosti svojho 30. výročia usporiadala slávnostný banquet, s tým, že prítomným hosťom darovala reklamné predmety s logom spoločnosti, a to vo forme diára (50 ks za 16 eur/1ks bez DPH, s DPH 19,20eur/1ks), fľašu vína (50 ks za 100 eur/1ks bez DPH, s DPH 120eur/1ks) a malú fľašu šumivého vína (50 ks za 15 eur/1ks bez DPH, s DPH 18 eur/1ks). Obchodná spoločnosť vykázala základ dane 10 000 eur. Predstavujú uvedené výdavky daňovo uznateľné výdavky spoločnosti?

-            S prihliadnutím na skutkový stav je potrebné postupovať podľa § 21 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov, a preto nie všetky výdavky bude možné uznať ako daňové výdavky. Primárne je potrebné poznamenať, že rozhodnou pre účely posúdenia výdavku ako daňovo uznateľného bude cena za 1 ks bez DPH. Pokiaľ ide o výdavok na reklamný predmet vo forme diára, cena za 1 ks diára je 16 eur, a preto je takýto výdavok daňovo uznateľným. Uvedené ale neplatí o reklamnom predmete vo forme fľaše vína, keďže cena za 1 ks fľaše je 100 eur. V tomto prípade nie je možné uznať ani 17 eur ako zákonnú hornú hranicu hodnoty reklamného predmetu a celá suma 5 000 eur (t. j. 100 eur x 50 ks) predstavuje výdavok daňovníka, avšak nie daňovo uznateľný výdavok. Čo sa týka výdavku na fľašu šumivého vína, keďže cena za 1 ks je 15 eur, je splnená podmienka zákonnej hornej hranice hodnoty reklamného predmetu. Avšak, reklamné predmety vo forme šumivého vína môže daňovník poskytnúť najviac do výšky 5% zo základu dane, čo v tomto prípade predstavuje sumu 500 eur (5 % zo základu dane 10 000 eur). Preto aj keď náklady daňovníka na malé fľaše šumivého vína dosiahli sumu 750 eur bez DPH (15 eur x 50 ks), daňovo uznateľný výdavok je len suma 500 eur. Iná situácia by nastala v prípade, ak by hlavným predmetom obchodnej činnosti spoločnosti bola výroba alkoholických nápojov. V takom prípade by síce nebolo naďalej možné uznať ako daňový výdavok sumu výdavku vynaloženú na nákup fliaš vína (50 ks po 100 eur), ale daňovo uznateľným výdavkom by v celom rozsahu 750 eur (50 ks x 15 eur) bol výdavok na nákup malých fliaš šumivého vína, keďže v tomto prípade by sa neuplatnilo obmedzenie 5% zo základu dane.

Nájomca s písomným súhlasom prenajímateľa vykonal v roku 2022 stavebné úpravy v hodnote 25 000 eur a prenajímateľ o výšku tohto technického zhodnotenia zvýšil vstupnú (zostatkovú) cenu predmetu nájmu. Akým spôsobom má prenajímateľ postupovať pri zdanení?

-            Keďže prenajímateľ o výšku technického zhodnotenia zvýšil vstupnú cenu predmetu nájmu, ide o jeho nepeňažný príjem, ktorý je súčasťou jeho základu dane, a teda bude podliehať aj zdaneniu. Do nákladov dostane prenajímateľ zvýšenú vstupnú cenu predmetu nájmu prostredníctvom odpisov.[348]

Fyzická osoba vyhrala v lotérii peňažnú sumu vo výške 100 000 eur. Podlieha predmetná výhra dani, ak áno, akým spôsobom bude daňovník postupovať.

Primárne je potrebné zistiť právny základ spôsobu, akým je lotéria prevádzkovaná.

-            V prípade výhry v lotérii, ktorú prevádzkuje spoločnosť na základe povolenia podľa zákona č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, budú výhry od dane z príjmov úplne oslobodené (§ 9 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov). Ak má daňovník len príjmy z tejto výhry, nie je ani povinný podať daňové priznanie (§ 32 ods. 4 písm. e) zákona o dani z príjmov).

-            Ak fyzická osoba vyhrá v lotérii, ktorá nie je prevádzková na základe osobitného povolenia, táto výhra je oslobodená len podľa § 9 ods. 2 písm. m) zákona o dani z príjmov, a to v rozsahu 350 eur. Základom dane tak bude suma 99 650 eur (100 000 – 350), ktorá bude v zmysle § 43 zákona o dani z príjmov podliehať 19% zrážkovej dani a vypočítaná daň bude predstavovať sumu 18 933,50 eur. Zrážku dane je povinný vykonať platiteľ dane (prevádzkovateľ, usporiadateľ lotérie) pri vyplatení výhry v prospech daňovníka (bližšie § 43 ods. 10 a 11 zákona o dani z príjmov). Ak má daňovník len príjmy z tejto výhry, nie je ani povinný podať daňové priznanie, keďže daňová povinnosť bola splnená vykonaním zrážky dane (§ 32 ods. 4 písm. b) zákona o dani z príjmov).

Fyzická osoba dosiahla v zdaňovacom období roku 2022 zdaniteľné príjmy plynúce jej z pracovnoprávneho vzťahu, a to v sume 10 000 eur (už znížené o poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec), ďalej príjmy z výkonu živnosti v sume 5 000 eur, príjmy z prenájmu majetku v sume 2 500 eur a príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľností v sume 40 000 eur, pričom nehnuteľnosť nadobudol v roku 2010. Uveďte, akým spôsobom bude postupovať daňovník pri určení základu dane a dane. Daňovník nemá doplnkové dôchodkové sporenie a jeho manželka poberá len rodičovský príspevok.

-            Pri určení základu dane bude daňovník postupovať podľa § 4 zákona o dani z príjmov. Čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti zníži daňovník o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov, t. j. o sumu 4 579,26 eur (21 x 218,06 eur), následne o nezdaniteľnú časť základu dane na manželku podľa § 11 ods. 3 písm. a) bod 1 zákona o dani z príjmov, a to o sumu 4 186,75 (19,2 x 218,06 eur), keďže manželka nemá žiadny vlastný príjem a rodičovský príspevok sa považuje za štátnu sociálnu dávku (§ 11 ods. 4 písm. b) zákona o dani z príjmov v spojení so zákonom 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Do základu dane ďalej daňovník zahrnie rozdiel medzi dosiahnutým príjmom z prenájmu a jeho čiastočným oslobodením podľa § 9 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov, t. j. sumu 2 000 eur (2 500 – 500).  Príjem z predaja nehnuteľnosti sa do základu dane daňovník nezapočíta, pretože k predaju nehnuteľnosti došlo po viac ako 5 rokoch od jej nadobudnutia a v zmysle § 9 ods. 1 písm. a) je od dane z príjmov oslobodený.

-            Do základu dane zahrnie daňovník celý príjem plynúci z výkonu živnosti, t. j. sumu 5 000 eur, pričom tento príjem sa nebude znižovať už o nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11 zákona o dani z príjmov, keďže si daňovník nezdaniteľnú časť v celom rozsahu uplatnil už v rámci čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti podľa § 5 zákona o dani z príjmov (§ 11 ods. 12 zákona o dani z príjmov). Keďže z príkladu nevyplýva prípadná daňová strata daňovníka, daňovník si nezníži tento čiastkový základ dane z príjmov uvedených v § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov.

-            Základ dane daňovníka podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov sa určí súčtom:

a)    1 233,99 eur (10 000 - 4 579,26 - 4 186,75) – príjem zo závislej činnosti po znížení uplatnením nezdaniteľnej časti základu dane     +

b)   2 000 eur príjem z prenájmu.

Základ dane je 3 233,99 eur a bude podliehať 19% sadzby dane. Výsledná daň daňovníka bude 614,46 eur (po zaokrúhlení podľa § 47 zákona o dani z príjmov).

-            Základ dane daňovníka podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov sa určí samostatne a zohľadní sa príjem daňovníka zo živnosti v sume 5 000 eur. Tento základ dane bude podliehať 15% sadzby dane (§ 15 písm. a) bod 2 zákona o dani z príjmov). Výsledná daň daňovníka z tohto základu dane bude 750 eur.

-            Celková daň tohto daňovníka predstavuje sumu 1 364,46 eur. Keďže je manželka daňovníka poberateľkou rodičovského príspevku, možno dôvodne predpokladať, že daňovník je otcom maloletého dieťaťa, a preto mu vzniká nárok na uplatnenie daňového bonusu, ktorého výšku odpočíta od výslednej dane.

Daňovník podal daňové priznanie, v ktorom si vypočítal svoju daňovú povinnosť. Avšak zistil, že na zaplatenie dane nemá dostatok finančných prostriedkov. Akým spôsobom môže daňovník v tomto prípade postupovať ?

-            Keďže v zmysle § 49 ods. 2 zákona o dani z príjmov je v lehote na podanie daňového priznania alebo hlásenia nutné daň aj zaplatiť, prichádza do úvahy možnosť podania oznámenia, alt. žiadosti o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 ods. 3 zákona o dani z príjmov, čím dôjde aj k predĺženiu lehoty na zaplatenie dane.

-            Daňovník môže prípadne požiadať aj o odklad platenie dane či povolenie zaplatenie dane v splátkach podľa § 57 daňového poriadku. Podanej žiadosti daňovníka ale nie je správca dane povinný vyhovieť a je tak na jeho vlastnom posúdení akým spôsobom o podanej žiadosti rozhodne.

2.13. Použitá literatúra

Babčák, V. EÚ a daňové rade I. (zrodenie daňových rajov). In: zborník vedeckých prác z medzinárodnej vedeckej konferencie II. Slovensko-české dni daňového práva: Daňové raje a zneužívanie daňového systému, ktorá sa konala v dňoch 9. až 11. mája 2018 v Hornom Smokovci. 1. vyd. Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2018, s. 9-28.

Babčák, V. EÚ a daňové rade II. (daňové raje dneška). In: zborník vedeckých prác z medzinárodnej vedeckej konferencie II. Slovensko-české dni daňového práva: Daňové raje a zneužívanie daňového systému, ktorá sa konala v dňoch 9. až 11. mája 2018 v Hornom Smokovci. 1. vyd. Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2018, s. 29-60.

Behrens, K. CH. Handbuch der Werbung. Wiesbaden : Gabler, 1970, 1127 s.

Bujňáková, M. a kol. Dane a ich právna úprava v Slovenskej republike v kontexte daňovej politiky EÚ. [online]. Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2015, 408 s. [cit. 25.07.2022]. Dostupné na internete: https://www.upjs.sk/public/media/17621/zbornik-2015-01.pdf

Bujňáková, M. Daňové raje, sú v Európe akceptovateľné alebo ich treba zrušiť? In: zborník vedeckých prác z medzinárodnej vedeckej konferencie II. Slovensko-české dni daňového práva: Daňové raje a zneužívanie daňového systému, ktorá sa konala v dňoch 9. až 11. mája 2018 v Hornom Smokovci. 1. vyd. Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2018, s. 105-116.

Čunderlík, Ľ. Niektoré ústavnoprávne aspekty postavenia a pôsobnosti centrálnej banky. In:  Bratislavské právnické fórum 2018. Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie 22. - 23. februára 2018. Ústavnoprávne východiská finančného práva. [online]. Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave Právnická fakulta, s. 17-23.  [cit. 20.07.2022]. Dostupné na internete: https://www.flaw.uniba.sk/fileadmin/praf/Veda/Konferencie_a_podujatia/bpf_2018_new/Zbornik_BPF2018_sekcia_2.pdf   

Čunderlík, Ľ. - Katkovčin, M. - Rakovský, P. Právne a ekonomické aspekty digitálnych platidiel ako alternatívnych prostriedkov výmeny. In: COFOLA 2018, část II. Peníze, měna a právo. [online]. Brno : Masarykova univerzita, 2018, s. 19-38, [cit. 20.07.2022]. Dostupné na internete: https://www.law.muni.cz/dokumenty/45654

Dolíhalová, M. – Úradník, M. Pôžička ako zdroj príjmu nedokonalého kontrolného mechanizmu. In: COFOLA 2020 : sborník příspěvků mladých právniků, doktorandů a právních vědců. 1. vyd. Brno : Masarykova univerzita : Masarykova univerzita v Brně, 2020, s. 897-929.

Horniaček, P. - Mezeiová, V. Zákon o dani z príjmov. Praktický komentár. Prvé vydanie. Bratislava : Wolters Kluwer s.r.o., 2017, 634 s.

Kačaljak, M. Vybrané problémy v praxi transferového oceňovania na Slovensku. In: Bulletin Slovenskej komory daňových poradcov. 2021, č. 3, s. 6-10.

Kačaljak, M. - Katkovčin, M. Kryptoaktíva ako finančné účty. In: IV. Slovensko - české dni daňového práva : Zdaňovanie virtuálnych platidiel a digitálnych služieb : COVID-19 a iné aktuálne výzvy pre daňové právo. 1. vyd. [online]. Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2021, s. 195-205 . [cit. 25.07.2022]. Dostupné na internete: https://unibook.upjs.sk/sk/financne-a-danove-pravo/1564-ivslovensko-ceske-dni-danoveho-prava

Králik, J. - Sabayová, M. Základy daňového práva. 1. vyd. Bratislava : Akadémia Policajného zboru v Bratislave. 2009, 148 s.

Kubincová, S. Dane, poplatky, clo a ďalšie povinné platby : (vymedzenie pojmov a právna úprava). Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela, 2009, 328 s.

Kubincová, S. Daňový poriadok. Komentár. 1. vyd. Bratislava : C. H. Beck Praha, organizačná zložka v Bratislave, 2015, 752 s.

Kubincová, S. Od jednoduchosti ku komplikovanosti sadzby dane z príjmov. In: Acta Iuridica Sladkoviciensia 14. : právnické štúdie. 1. vyd. Brno : MSD, 2019, s. 185-194.

Kubincová, T. Odpisovanie bytov a daň z príjmu. In: DUO : bez chýb pokút a penále : mesačník. - Žilina : Poradca, 2017, roč. 12, č. 11, s. 16-20.

Maďar, M. Klamlivá a porovnávacia reklama z pohľadu európskej kazuistiky. In: Medzinárodný vedecký zborník. Porada Viktor. Báčsky Petrovec : Srbské rozvojové združenie, 2014, s. 142-154.

Mihál, J. Daň z prímov zo závislej činnosti 2020. Bratislava : Relia spoločnosť s ručením obmedzeným, 2019, 162 s.

Ondrová, J. Procesné lehoty ako prostriedok odstránenia prieťahov v konaní, v kontexte práva na spravodlivé súdne konanie. In: Štát a právo. Banská Bystrica : Vydavateľstvo Univerzity Mateja Bela - Belianum, 2021, roč. 8, č. 2-3, s. 160-174.

Popovič, A. - Sábo, J. - Štrkolec, M. Bitcoin a jeho finančno-právne východiská. In: Právo obchod ekonomika : zborník vedeckých prác. 1. vyd. [online].  Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2020, s. 217-228. [cit. 25.07.2022]. Dostupné na internete: https://unibook.upjs.sk/img/cms/2020/pravf/pravo-obchod-ekomnomika-2020.pdf

Úradník, M. Reklama ako (ne)daňový výdavok. In: Finančné právo, daňové právo a správne právo v európskom priestore : recenzovaný zborník vedeckých štúdií. Banská Bystrica : Vydavateľstvo Univerzity Mateja Bela - Belianum, 2019, s. 397-433.

3. DAŇ Z NEHNUTEĽNOSTÍ

Počiatky zdaňovania majetku,  najmä nehnuteľností možno badať už v staroveku. Napríklad v Egypte už v ptolemaiovskej dobe existovala pozemková daň, ďalej daň z vinohradov a ovocných sadov, ktorá sa ako prvá v známej histórii platila v peniazoch^[349]. Rimania delili dane na priame a nepriame. K priamym daniam patrila predovšetkým daň z majetku, ktorej výška sa určovala podľa potreby (zvyčajne 1,2 alebo 3 % z hodnoty majetku – tzv. tributum simplex, duplex alebo triplex). Základom pre určenie výšky tributa bol odhad majetku uskutočnený jeho vlastníkom (aestimatio). Osobitnú kategóriu tvorila pozemková daň, ktorá zaťažovala najmä obyvateľov provincií. Reforma cisára Diokleciána (284-305 po Kr.) nahradila dovtedajšie odvody z provincií vysokými daňami obyvateľstva celej ríše na základe sčítania ľudu (cenzus). Na vidieku sa platila pozemková daň podľa kvality pozemkov. Sprísnil sa už známy inštitút daňového ručenia – za pozemkovú daň ručil vlastník susedných pozemkov, ak daňový dlžník svoj majetok opustil. Dioklecián začal budovať nový daňový systém, ktorý dokončil cisár Konštantín, pričom základom pre určenie pozemkovej dane sa stal nový súpis pôdy, ktorý registroval jej výmeru a kvalitu. Pri určení daňových povinností sa vychádzalo aj z ďalšieho kritéria  - z počtu hláv (capita), t.j. osôb, ktoré pôdu obrábali a boli závislé od výnosu z nej. Daň z pozemkov, ktorú odvádzalo radové vidiecke obyvateľstvo predovšetkým v naturáliách, postihovala aj veľkých pozemkových vlastníkov, ktorí patrili najmä k senátorskému stavu^[350]. V období stredoveku panovník čerpal príjmy z poľnohospodárskych majetkov prevažne vo forme naturálnych daní z titulu nadvlády nad ostatnými feudálmi. Najdôležitejšími zdrojmi štátnych príjmov sa v tomto období stali domény, regály, akcízy a kontribúcie. Domény boli poľnohospodárske a lesné majetky, ktoré patrili panovníkovi a naturálne príjmy z nich sa najčastejšie spotrebovali na mieste^[351]. Z regálov a akcíz sa neskôr vyvinuli nepriame dane. Kontribúcie predstavovali formu priamej dane, pričom mali aj formu daní z majetku. Aj v novoveku zdaňovanie majetku predstavovalo a stále predstavuje významný príjem do štátnej pokladnice, resp. verejných rozpočtov. 

Z hľadiska vývoja právnej úpravy dane z nehnuteľností na našom území možno spomenúť cisársky patent, ktorý vydal František Jozef I. v rámci prvého roku jeho vlády dňa 20. októbra 1849, a ktorý sa týkal zavedenia maďarského katastra nehnuteľností a dočasného systému pozemkovej dane. Systém pozemkovej dane, zakladajúci sa na katastrálnom výťažku, uzákonil zák. čl. XXV/1868.^[352] Z neskorších zákonných článkov týkajúcich sa pozemkovej dane možno spomenúť zák. čl. VII /1875, zák. čl. XL /1881 alebo zák. čl. V/1909. Z neskoršej úpravy týkajúcej sa zdaňovania nehnuteľností je nesporne potrebné spomenúť zákon č. 76/1927 Sb. o priamych daniach, ktorý upravoval daň pozemkovú a daň domovú. Ustanovenia zákona č. 76/1927 Sb., o priamych daniach týkajúce sa domovej dane boli v roku 1953 zrušené zákonom č. 80/1952 Zb. o domovej dani. Tento zákon bol však v platnosti len do roku 1962, kedy bol nahradený zákonom č. 143/1961 Zb. o domovej dani. Zákon č. 143/1961 Zb. o domovej dani bol zrušený až zákonom č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností. Z hľadiska právnej úpravy dane z pozemkov možno za určité „predchodkyne“ považovať právne úpravy obsiahnuté v zákonoch o pôdohospodárskej dani (konkrétne v zákone č. 49/1948 Zb., zákone č. 77/1952 Zb. a zákone č. 50/1959 Zb.). Neskôr bola daň z pozemkov upravená  v zákonoch o poľnohospodárskej dani (konkrétne v zákone č. 112/1966 Zb., zákone č. 103/1974 Zb. a zákone č. 172/1988 Zb.). Zákon č. 172/1988 Zb. o poľnohospodárskej dani stanovoval, že poľnohospodárska daň zahŕňa: a) daň z pozemkov; b) daň z objemu miezd a odmien; c) daň zo zisku; d) daň z príjmu občanov z poľnohospodárskej výroby. Ustanovenia zákona č. 172/1988 Zb. o poľnohospodárskej dani boli v rozsahu, v akom sa nimi upravovala daň z pozemkov, zrušené a nahradené zákonom č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností. Zákon č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností bol zrušený v súčasnosti účinným zákonom č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, ktorý upravuje daň z nehnuteľností, ktorá zahŕňa:

Daň z nehnuteľností je miestnou daňou, ktorú môže ukladať obec. Správu dane z nehnuteľností vykonáva, t. j. správcom dane z nehnuteľností je obec, na ktorej území sa nehnuteľnosť nachádza. Výnos dane z nehnuteľností vrátane výnosu z pokuty a úroku z omeškania vzťahujúcich sa k tejto dani je príjmom rozpočtu obce, ktorá je správcom dane.

³⁴⁹ Grúň, L. Dane včera, dnes a zajtra. Bratislava : EUROUNION, spol. s r.o., 2001, s. 19.

³⁵⁰ Grúň, L. Dane včera, dnes a zajtra. Bratislava : EUROUNION, spol. s r.o., 2001, s. 20.

³⁵¹ Grúň, L. Dane včera, dnes a zajtra. Bratislava : EUROUNION, spol. s r.o., 2001, s. 22.

³⁵² K uvedenému bližšie Dôvodová správa k návrhu zákona o priamych daniach.

3.1. Právne zakotvenie

Právna úprava dane z nehnuteľností je obsiahnutá v zákone č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o miestnych daniach“). Na správu dane z nehnuteľností, ak zákon o miestnych daniach neustanovuje inak, sa vzťahuje zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“). Daň z nehnuteľností ukladá obec všeobecne záväzným nariadením. Ak by obec daň z nehnuteľností všeobecne záväzným nariadením neuložila, daň z nehnuteľností by sa v danej obci neplatila. Daň z nehnuteľností je tzv. fakultatívnou daňou, t. j. obec ju môže, ale nemusí ukladať.

3.2. Predmet, subjekt, základ a sadzba dane z nehnuteľností 

3.2.1. Predmet dane z nehnuteľností

Predmet dane z nehnuteľností zákon o miestnych daniach upravuje samostatne ako predmet dane z pozemkov^[353], predmet dane zo stavieb^[354] a predmet dane z bytov.^[355] 

Predmetom dane z pozemkov sú pozemky na území Slovenskej republiky s výnimkou pozemkov, ktoré nie sú predmetom dane z pozemkov, a to:

Pozemky, ktoré sú predmetom dane z pozemkov, sa z dôvodu možnosti stanovenia rôznej sadzby dane členia do piatich skupín, a to nasledovne:

Na zaradenie pozemku do príslušnej skupiny je určujúce zaradenie pozemku podľa katastra. Pre zaradenie lesného pozemku do kategórie lesa je určujúci program starostlivosti o lesy. Za stavebný pozemok v zmysle zákona o miestnych daniach sa považuje pozemok uvedený v právoplatnom stavebnom povolení až do právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia na stavbu, ktorá je predmetom dane zo stavieb, alebo stavba s bytmi a nebytovými priestormi, ktoré sú predmetom dane z bytov. Celkovú výmeru stavebného pozemku tvoria parcely, ktorých parcelné čísla sú uvedené v právoplatnom stavebnom povolení.

Predmetom dane zo stavieb sú stavby na území Slovenskej republiky, ktoré majú jedno alebo viac nadzemných podlaží alebo podzemných podlaží, spojené so zemou pevným základom alebo ukotvené pilótami, s výnimkou stavieb, ktoré nie sú predmetom dane zo stavieb, a to:

- stavby s bytmi alebo nebytovými priestormi, ktoré sú predmetom dane z bytov,

- stavby priehrad, vodovodov, kanalizácií, zariadení na ochranu pred povodňami a rozvodov tepelnej energie.

Na daňovú povinnosť nemá vplyv skutočnosť, že stavba sa prestala užívať.

Stavby, ktoré sú predmetom dane zo stavieb, sa z dôvodu možnosti stanovenia rôznej sadzby dane členia do deviatich skupín, a to nasledovne:

Na zaradenie stavby je rozhodujúci účel jej využitia k 1. januáru zdaňovacieho obdobia.

Predmetom dane z bytov sú byty a nebytové priestory, ale len za predpokladu, že sa nachádzajú v bytovom dome, v ktorom aspoň jeden byt alebo nebytový priestor nadobudli do vlastníctva fyzické osoby alebo právnické osoby. Ak sa byt alebo časť bytu v bytovom dome k 1. januáru zdaňovacieho obdobia využíva na iný účel ako bývanie, na účely dane z bytov sa považuje za nebytový priestor.

³⁵³ Právna úprava predmetu dane z pozemkov je obsiahnutá v § 6 zákona o miestnych daniach.

³⁵⁴ Právna úprava predmetu dane zo stavieb je obsiahnutá v § 10 zákona o miestnych daniach.

³⁵⁵ Právna úprava predmetu dane z bytov je obsiahnutá § 14 zákona o miestnych daniach. 

3.2.2. Subjekt dane z nehnuteľností

Subjekt dane z nehnuteľností môže byť oprávnený a povinný. Oprávneným subjektom dane z nehnuteľností je spravidla obec, na území ktorej sa nehnuteľnosť nachádza. Povinným subjektom dane z nehnuteľností je spravidla daňovník. Daňovníka zákon o miestnych daniach upravuje samostatne pri dani z pozemkov^[356], pri dani zo stavieb^[357] a pri dani z bytov^[358].

Daňovníkom dane z pozemkov je:

Uvedené však platí len za predpokladu, že neexistuje:

Ak daňovníka nie je možné žiadnym z vyššie uvedených spôsobov určiť, t. j. ak vlastník pozemku nie je známy, v katastri nehnuteľností nie je zapísaný správca pozemku vo vlastníctve štátu, obce alebo vyššieho územného celku a pozemky nie sú v nájme a ani neboli pridelené na obhospodarovanie ako náhradné pozemky, tak daňovníkom je osoba, ktorá pozemok skutočne užíva.

Daňovníkom dane zo stavieb je:

Ak daňovníkom nie je žiadna z uvedených osôb, t. j. vlastníka stavby a ani správcu stavby vo vlastníctve štátu, obce alebo vyššieho územného celku nie je možné určiť a nejde o stavbu spravovanú Slovenským pozemkovým fondom, ktorá je v nájme, daňovníkom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá stavbu skutočne užíva.

Daňovníkom dane z bytov je:

Ak je nehnuteľnosť (pozemok, stavba, byt alebo nebytový priestor) v spoluvlastníctve viacerých daňovníkov, daňovníkom dane z pozemkov, resp. dane zo stavieb alebo dane z bytov je každý spoluvlastník podľa výšky svojho spoluvlastníckeho podielu. Ak sa všetci spoluvlastníci dohodnú, daňovníkov dane z pozemkov, resp. dane zo stavieb alebo dane z bytov zastupuje jeden z nich a ostatní spoluvlastníci za daň ručia do výšky svojho podielu na dani. Ak je nehnuteľnosť (pozemok, stavba, byt alebo nebytový priestor)  v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, daňovníkom dane z pozemkov, resp. dane zo stavieb alebo dane z bytov sú obaja manželia, ktorí ručia za daň spoločne a nerozdielne.^[359]

³⁵⁶ Právna úprava daňovníka dane z pozemkov je obsiahnutá v § 5 zákona o miestnych daniach.

³⁵⁷ Právna úprava daňovníka dane zo stavieb je obsiahnutá v § 9 zákona o miestnych daniach.

³⁵⁹ § 5 ods. 4, § 9 ods. 4, § 13 ods. 2

3.2.3. Základ dane z nehnuteľností

Základ dane z nehnuteľností zákon o miestnych daniach upravuje samostatne pri dani z pozemkov^[360], pri dani zo stavieb^[361] a pri dani z bytov^[362].

Základom dane z pozemkov:

- pri ornej pôde, chmeľniciach, viniciach, ovocných sadoch, trvalých trávnatých porastoch je hodnota pozemku bez porastov určená vynásobením výmery pozemkov v m2 a hodnoty pôdy za 1 m2 uvedenej v prílohe č. 1 zákona o miestnych daniach; Správca dane môže všeobecne záväzným nariadením ustanoviť, že namiesto nulovej hodnoty pozemku uvedenej v prílohe č. 1 sa použije hodnota pozemku za 1 m2 uvedená vo všeobecne záväznom nariadení, ktorá nesmie presiahnuť 50 % hodnoty pozemku podľa prílohy č. 1 určenej za okres, do ktorého príslušné katastrálne územie patrí. Takto ustanovená hodnota pozemku sa použije len, ak daňovník hodnotu pozemku nepreukáže znaleckým posudkom.

- pri záhradách, zastavaných plochách a nádvoriach, ostatných plochách a stavebných pozemkoch je hodnota pozemku určená vynásobením výmery pozemkov v m2 a hodnoty pozemkov za 1 m2 uvedenej v prílohe č. 2; Správca dane môže všeobecne záväzným nariadením ustanoviť, že namiesto hodnoty stavebného pozemku uvedenej v prílohe č. 2 sa použije hodnota pozemku uvedená vo všeobecne záväznom nariadení. Hodnota stavebného pozemku uvedená v prílohe č. 2 alebo hodnota pozemku uvedená vo všeobecne záväznom nariadení sa použije, len ak daňovník hodnotu pozemku nepreukáže znaleckým posudkom nie starším ako tri mesiace pred vydaním právoplatného stavebného povolenia, predloženým najneskôr v lehote na podanie priznania, resp. čiastkového priznania k dani z nehnuteľností^[363]. Správca dane môže dať vyhotoviť na vlastné náklady kontrolný znalecký posudok. Správca dane pri výpočte dane použije vyššiu hodnotu zistenú zo znaleckých posudkov.

- pri lesných pozemkoch, na ktorých sú hospodárske lesy, rybníky s chovom rýb a ostatné hospodársky využívané vodné plochy, je hodnota pozemku bez porastov určená vynásobením výmery pozemkov v m2 a hodnoty pozemku zistenej na 1 m2 podľa predpisov o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, a to zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku; Správca dane môže všeobecne záväzným nariadením ustanoviť, že namiesto hodnoty pozemku zistenej za 1 m2 podľa predpisov o stanovení všeobecnej hodnoty majetku sa použije hodnota pozemku za 1 m2 uvedená vo všeobecne záväznom nariadení. Takto ustanovená hodnota pozemku sa použije len, ak daňovník hodnotu pozemku nepreukáže znaleckým posudkom.

- pri pozemkoch, na ktorých sa nachádza transformačná stanica alebo predajný stánok slúžiaci k predaju tovaru a poskytovaniu služieb (ďalej len "predajný stánok"), je hodnota pozemku určená vynásobením skutočnej výmery transformačnej stanice alebo predajného stánku v m2 a hodnoty pozemku za 1 m2 uvedenej v prílohe č. 2 pre stavebné pozemky.

Základom dane zo stavieb je výmera zastavanej plochy v m2. Zastavanou plochou sa rozumie pôdorys stavby na úrovni najrozsiahlejšej nadzemnej časti stavby, pričom sa do zastavanej plochy nezapočítava prečnievajúca časť strešnej konštrukcie stavby. Základom dane pri stavbe hromadných garáží umiestnenej pod zemou je výmera zastavanej plochy v m2, pričom zastavanou plochou sa rozumie pôdorys na úrovni najrozsiahlejšej podzemnej časti stavby. V prípade, ak stavba slúži na viaceré účely, na ktoré sú určené rôzne sadzby dane a príplatok za podlažie, pomerná časť základu dane sa zistí ako pomer podlahovej plochy časti stavby využívanej na jednotlivý účel využitia k celkovej podlahovej ploche stavby.

Základom dane z bytov je výmera podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru v m2. Podlahovou plochou bytu sa rozumie podlahová plocha všetkých miestností bytu a miestností, ktoré tvoria príslušenstvo bytu, bez plochy terás, lodžií a balkónov (to neplatí pri terasách, ktoré nie sú spoločnými časťami domu)^[364].Podlahovou plochou nebytového priestoru možno rozumieť podlahovú plochu miestnosti alebo súboru miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie^[365].

³⁶⁰ Právna úprava základu dane z pozemkov je obsiahnutá v § 7 zákona o miestnych daniach.

³⁶¹ Právna úprava základu dane zo stavieb je obsiahnutá v § 11 zákona o miestnych daniach.

³⁶² Právna úprava základu dane z bytov je obsiahnutá v § 15 zákona o miestnych daniach.

³⁶³ Lehoty na podanie priznania, resp. čiastkového priznania k dani z nehnuteľností upravuje zákon o miestnych daniach v § 99a ods. 1 alebo ods. 3 alebo § 99b ods. 3.

³⁶⁴ § 2 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov

³⁶⁵ Kubincová,S. - Jamrichová, T. Zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2022, s. 148.

3.2.4. Sadzba dane z nehnuteľností

Sadzba dane z nehnuteľností^[366] je stanovená zákonom o miestnych daniach (tzv. zákonná sadzba dane) na kalendárny rok. Túto sadzbu môže správca dane za podmienok stanovených zákonom všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci, jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom katastrálnom území znížiť alebo zvýšiť s účinnosťou od 1. januára príslušného zdaňovacieho obdobia. Zákon o miestnych daniach sadzbu dane upravuje samostatne pri dani z pozemkov^[367], pri dani zo stavieb^[368] a pri dani z bytov^[369], pričom pri dani z pozemkov je sadzba dane stanovená percentom a pri dani zo stavieb a dani z bytov pevnou sumou na jednotku množstva – na m2 zastavanej, resp. podlahovej plochy.

Ročná sadzba dane z pozemkov stanovená zákonom o miestnych daniach je 0,25% (ďalej aj „zákonná ročná sadzba dane z pozemkov“). Správca dane môže túto sadzbu dane všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci, jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom katastrálnom území s účinnosťou od 1. januára príslušného zdaňovacieho obdobia znížiť alebo zvýšiť, pričom môže ustanoviť rôzne ročné sadzby dane pre jednotlivé skupiny pozemkov. Správca dane môže ročné sadzby dane z pozemkov ustanoviť len v súlade s nasledovnými obmedzeniami:

V prípade, ak správca dane uvedené obmedzenia nedodrží, uplatní sa zákonná ročná sadzba dane z pozemkov.

Správca dane môže na jednotlivé skupiny pozemkov ustanoviť inú sadzbu dane, ako pre tieto pozemky stanovil vo všeobecne záväznom nariadení, ak ide o pozemky:

Takto ustanovená ročná sadzba dane z pozemkov nesmie presiahnuť 5-násobok najnižšej sadzby dane z pozemkov ustanovenej správcom dane vo všeobecne záväznom nariadení.

Daň z pozemkov sa vypočíta ako súčin základu dane a ročnej sadzby dane z pozemkov.

Ročná sadzba dane zo stavieb je 0,033 eura za každý aj začatý m2 zastavanej plochy (ďalej aj „zákonná ročná sadzba dane zo stavieb“). Správca dane môže túto sadzbu dane všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci, jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom katastrálnom území s účinnosťou od 1. januára príslušného zdaňovacieho obdobia znížiť alebo zvýšiť, pričom môže ustanoviť rôzne ročné sadzby dane pre jednotlivé druhy stavieb. Správca dane môže ročné sadzby dane zo stavieb ustanoviť len v súlade s obmedzením, podľa ktorého ročná sadzba dane zo stavieb nesmie presiahnuť 10-násobok najnižšej ročnej sadzby dane zo stavieb určenej správcom dane vo všeobecne záväznom nariadení. Uvedené obmedzenie bolo do zákona o miestnych daniach vložené až s účinnosťou k 1. decembru 2012, a preto platí, že ak najvyššia sadzba dane zo stavieb ustanovená správcom dane na zdaňovacie obdobie roku 2013 je väčšia ako 10-násobok najnižšej sadzby dane zo stavieb, správca dane je povinný zosúladiť tento násobok so v súčasnosti účinnou úpravou najneskôr pri určení sadzieb dane zo stavieb na zdaňovacie obdobie roku 2024, pričom násobok ustanovený správcom dane na príslušné zdaňovacie obdobie nesmie byť vyšší ako násobok ustanovený správcom dane na zdaňovacie obdobie predchádzajúce tomuto zdaňovaciemu obdobiu.

Pri viacpodlažných stavbách môže správca dane všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci alebo v jej jednotlivej časti určiť príplatok za podlažie^[371] v sume najviac 0,33 eura za každé ďalšie podlažie okrem prvého nadzemného podlažia.^[372]

Daň zo stavieb sa vypočíta ako súčin základu dane a ročnej sadzby dane zo stavieb. V prípade, ak ide o viacpodlažnú stavbu, daň zo stavieb sa vypočíta ako súčin základu dane a ročnej sadzby dane zo stavieb zvýšenej o súčin počtu ďalších podlaží^[373] a príplatku za podlažie. V prípade, ak stavba slúži na viaceré účely, na ktoré sú určené rôzne sadzby dane a príplatok za podlažie, daň sa vypočíta ako súčet pomerných častí dane. Pomerná časť dane sa vypočíta ako súčin zastavanej plochy stavby, pomernej časti základu dane a sadzby dane na príslušný účel využitia stavby zvýšenej o súčin počtu ďalších podlaží a príplatku za podlažie.

Ročná sadzba dane z bytov je 0,033 eura za každý aj začatý m2 podlahovej plochy bytu a nebytového priestoru (ďalej aj „zákonná ročná sadzba dane z bytov“). Správca dane môže túto sadzbu dane za byt alebo nebytový priestor všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci, jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom katastrálnom území s účinnosťou od 1. januára príslušného zdaňovacieho obdobia znížiť alebo zvýšiť. Zároveň správca dane môže podľa miestnych podmienok v obci, jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom katastrálnom území ustanoviť rôznu ročnú sadzbu dane z bytov za nebytový priestor určený na rôzne účely v bytovom dome. Správca dane však musí dodržať tieto obmedzenia:

Daň z bytov sa vypočíta ako súčin základu dane a ročnej sadzby dane z bytov.

³⁶⁶ V literatúre sa uvádza, že sadzba dane je jedným z najdôležitejších prvkov ovplyvňujúcich konečnú výška dane. K uvedenému bližšie: Vartašová, A. - Červená, K. Views on Quality of Tax Regulation in the Slovak Republic.  (Focused on Real Property Taxation). Praha : Leges, s. r. o., 2019, s. 36.

³⁶⁷ Právna úprava sadzby dane z pozemkov je obsiahnutá v § 8 zákona o miestnych daniach.

³⁶⁸ Právna úprava sadzby dane zo stavieb je obsiahnutá v § 12 zákona o miestnych daniach.

³⁷⁰ Podľa § 12 ods. 4 zákona o miestnych daniach podlažie stavby je časť vnútorného priestoru stavby vymedzená podlahou a stropnou konštrukciou. V prípade, že stavba nemá stropnú konštrukciu, za podlažie sa na účely zákona považuje časť stavby vymedzená podlahou a strešnou konštrukciou.

³⁷¹ Podľa § 12 ods. 5 zákona o miestnych daniach nadzemné podlažie je každé podlažie, ktoré nemá úroveň podlahy alebo jej časť nižšie než 0,80 m pod najvyšším bodom priľahlého terénu v pásme širokom 5,00 m po obvode stavby.

³⁷³ Na účely zákona o miestnych daniach sa pozemkom funkčne spojeným so stavbou jadrového zariadenia rozumie pozemok, ktorý je nevyhnutne potrebný na prevádzku jadrového zariadenia a jeho fyzickú ochranu podľa osobitného predpisu.

3.3. Oslobodenie od dane a zníženie dane z nehnuteľností

Zákon o miestnych daniach obsahuje úpravu zákonného oslobodenia, t. j. oslobodenia stanoveného zákonom^[374]  a fakultatívneho oslobodenia, resp. zníženia dane, t. j. oslobodenia alebo zníženia dane, ktoré môže obec ustanoviť všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti.^[375]

Od dane z nehnuteľností sú zo zákona oslobodené:

Od dane z nehnuteľností môže správca dane fakultatívne oslobodiť, resp. správca dane môže ustanoviť zníženie dane z nehnuteľností pri:

V prípade, ak uvedené „fakultatívne“ oslobodenia od dane alebo zníženia dane nie sú uvedené vo všeobecne záväznom nariadení danej obce, daňovník na tieto oslobodenia, resp. zníženia dane nemá nárok. V prípade, ak sú vo všeobecne záväznom nariadení danej obce uvedené, t. j. obec ich ustanovila, daňovník si nárok na tieto oslobodenia od dane, resp. zníženia dane musí uplatniť v priznaní k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje alebo v čiastkovom priznaní na to zdaňovacie obdobie, na ktoré mu prvýkrát vzniká nárok na zníženie dane alebo oslobodenie od dane, najneskôr v lehote na podanie priznania k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje (t. j. do 31. januára), inak nárok na príslušné zdaňovacie obdobie zaniká.

³⁷⁴ Právna úprava zákonného oslobodenia od dane z nehnuteľnosti je obsiahnutá v § 17 ods. 1 zákona o miestnych daniach.

³⁷⁵ Právna úprava fakultatívneho oslobodenia od dane z nehnuteľnosti je obsiahnutá v § 17 ods. 2 až 7 zákona o miestnych daniach.

³⁷⁶ § 99a ods. 1 zákona o miestnych daniach

³⁷⁷ Kubincová, S. - Jamrichová, T. Zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2022, s. 170.

³⁷⁸ § 99a ods. 1 zákona o miestnych daniach

3.4. Vznik daňovej povinnosti, zánik daňovej povinnosti

Daňová povinnosť pri dani z nehnuteľností vzniká^[379] 1. januára zdaňovacieho obdobia nasledujúceho po zdaňovacom období, v ktorom sa daňovník stal vlastníkom, správcom, nájomcom alebo užívateľom nehnuteľnosti, ktorá je predmetom dane. Ak sa daňovník stane vlastníkom, správcom, nájomcom alebo užívateľom nehnuteľnosti 1. januára bežného zdaňovacieho obdobia, vzniká daňová povinnosť týmto dňom.

V prípade nadobudnutia nehnuteľnosti vydražením v priebehu roka daňová povinnosť vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni, v ktorom sa vydražiteľ stal vlastníkom nehnuteľnosti alebo prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni schválenia príklepu súdom.

V prípade, ak dôjde k nadobudnutiu nehnuteľnosti dedením v priebehu roka, daňová povinnosť dedičovi vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni, v ktorom sa dedič stal vlastníkom nehnuteľnosti na základe právoplatného rozhodnutia o dedičstve.

Daňová povinnosť pri dani z nehnuteľností zaniká^[380] 31. decembra zdaňovacieho obdobia, v ktorom daňovníkovi zanikne vlastníctvo, správa, nájom alebo užívanie nehnuteľnosti.

V prípade zániku vlastníckych práv vydražením daňová povinnosť zaniká posledným dňom mesiaca, v ktorom zanikli vlastnícke práva k vydraženej nehnuteľnosti.

³⁷⁹ Právna úprava vzniku daňovej povinnosti je obsiahnutá v § 18 zákona o miestnych daniach.

3.5. Zdaňovacie obdobie, daňové priznanie, vyrubenie dane a splatnosť dane

Zdaňovacím obdobím dane z nehnuteľností je kalendárny rok. Zákon o miestnych daniach stanovuje daňovníkovi povinnosť podať priznanie k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje a čiastkové priznanie. Priznanie k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje a čiastkové priznanie sa považujú za daňové priznanie^[381].

Daňovník je povinný podať priznanie k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje príslušnému správcovi dane do 31. januára toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom mu vznikla daňová povinnosť k týmto daniam alebo niektorej z nich podľa stavu k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. V prípade, ak v priebehu zdaňovacieho obdobia daňovník nadobudne nehnuteľnosť vydražením alebo dedením, je povinný podať priznanie k dani z nehnuteľností do 30 dní od vzniku daňovej povinnosti.

V prípade, ak daňovník podal priznanie k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje podľa § 99a a stane sa vlastníkom, správcom, nájomcom alebo užívateľom ďalšej nehnuteľnosti alebo dôjde k zmene druhu alebo výmery pozemku, účelu využitia stavby, bytu alebo nebytového priestoru alebo mu zanikne vlastníctvo, správa, nájom alebo užívanie nehnuteľností, je povinný podať čiastkové priznanie k dani z nehnuteľností príslušnému správcovi dane v lehote do 31. januára. V prípade, ak v priebehu zdaňovacieho obdobia daňovník nadobudne nehnuteľnosť vydražením alebo dedením a už podal priznanie k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje, je povinný podať čiastkové priznanie k dani z nehnuteľností do 30 dní odo dňa vzniku daňovej povinnosti príslušnému správcovi dane.

Daňové priznanie sa podáva na tlačive platnom pre príslušné zdaňovacie obdobie. Vzor tlačiva priznania k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje určí Ministerstvo financií Slovenskej republiky a uverejní ho na svojom webovom sídle s vyznačením dátumu uverejnenia. V tomto tlačive daňovník označí druh priznania, ktorým je priznanie, čiastkové priznanie, opravné priznanie a dodatočné priznanie. Daňovník je povinný v príslušnom priznaní uviesť všetky skutočnosti rozhodujúce na vyrubenie dane. V čiastkovom priznaní je daňovník povinný uviesť len zmeny oproti dovtedy podanému priznaniu k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje vrátane čiastkového priznania k týmto daniam alebo niektorej z nich.

V prípade, ak je pozemok, stavba, byt alebo nebytový priestor v bytovom dome v spoluvlastníctve viacerých osôb, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť, že príslušné priznanie podá „zástupca“, ktorého dohodou určili spoluvlastníci. Túto skutočnosť je potrebné vyznačiť v príslušnom priznaní. V prípade, ak je pozemok, stavba, byt alebo nebytový priestor v bytovom dome v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, príslušné priznanie podáva jeden z manželov.

Daň z nehnuteľností vyrubuje správca dane každoročne podľa stavu k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia na celé zdaňovacie obdobie jedným rozhodnutím spolu s daňou za psa, daňou za predajné automaty a daňou za nevýherné hracie prístroje.

Pri nadobudnutí nehnuteľností vydražením alebo dedením správca dane vyrubí rozhodnutím pomernú časť dane z nehnuteľností vydražiteľovi alebo dedičovi, začínajúc mesiacom, v ktorom vznikla daňová povinnosť, až do konca príslušného zdaňovacieho obdobia. Ak správca dane nevyrubil daň vlastníkovi draženej nehnuteľnosti na príslušné zdaňovacie obdobie podľa stavu k 1. januáru, vyrubí rozhodnutím pomernú časť dane z nehnuteľností do konca mesiaca, v ktorom sa vydražiteľ stal vlastníkom nehnuteľnosti. Ak správca dane nevyrubil daň poručiteľovi dedenej nehnuteľnosti na príslušné zdaňovacie obdobie podľa stavu k 1. januáru, vyrubí rozhodnutím pomernú časť dane z nehnuteľností dedičovi začínajúc mesiacom, v ktorom mu vznikla daňová povinnosť, až do konca príslušného zdaňovacieho obdobia.^[382]

Pri dohode spoluvlastníkov správca dane vyrubí daň z nehnuteľností rozhodnutím zástupcovi, ktorý podal príslušné priznanie, a pri bezpodielovom spoluvlastníctve manželov tomu z manželov, ktorý podal príslušné priznanie.

Vyrubená daň z nehnuteľností je splatná do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Správca dane môže určiť platenie dane z nehnuteľností v splátkach. Ak je vyrubená daň z nehnuteľností vyššia ako 33 000 eur, správca dane je povinný určiť platenie tejto dane najmenej v dvoch rovnomerných splátkach. Splátky dane sú splatné v lehotách určených správcom dane v rozhodnutí, ktorým sa vyrubuje daň. Daňovník môže vyrubenú daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za predajné automaty a daň za nevýherné hracie prístroje, ktorá bola rozhodnutím správcu dane určená v splátkach, zaplatiť aj naraz najneskôr v lehote splatnosti prvej splátky^[383].

³⁸¹ § 99d ods. 5 zákona o miestnych daniach

³⁸² K vyrubeniu dane z nehnuteľností bližšie § 99e zákona o miestnych daniach.

³⁸³ K vyrubeniu dane z nehnuteľností bližšie § 99e zákona o miestnych daniach.

3.6. Kontrolné otázky

1.        Ktorý zákon upravuje daň z nehnuteľností?

2.        Daň z nehnuteľností je štátna daň alebo miestna daň?

3.        Kto a akým spôsobom ukladá daň z nehnuteľností? 

4.        Je obec povinná na svojom území uložiť, resp. zaviesť daň z nehnuteľností? 

5.        Kto je správcom dane nehnuteľností?

6.        Ako sa členia pozemky, ktoré sú predmetom dane z pozemkov?

7.        Ktoré stavby sú predmetom dane zo stavieb?

8.        Kedy sú byty predmetom dane z bytov?

9.        V akých prípadoch je nájomca daňovníkom dane z pozemkov?

10.    Kedy je nájomca daňovníkom dane zo stavieb?

11.    Kto je daňovníkom dane z bytov?

12.    Čo je základom dane zo stavieb?

13.    Aká je zákonná ročná sadzba dane z pozemkov?

14.    Aká je zákonná ročná sadzba dane z bytov?

15.    Kedy vzniká daňová povinnosť pri dani z nehnuteľnosti?

16.    Aké je zdaňovacie obdobie pri dani z nehnuteľnosti?

17.    Podáva sa pri dani z nehnuteľnosti daňové priznanie?

18.    V akej lehote je povinný daňovník podať priznanie k dani z nehnuteľností?

19.    Akým spôsobom vyrubuje správca dane daň z nehnuteľností?

3.7. Test

 Link na test:https://lms.umb.sk/mod/quiz/view.php?id=206626

3.8. Príklady

1.        Fyzická osoba má od inej fyzickej osoby prenajaté poľnohospodárske pozemky. Nájomná zmluva je na 10 rokov, pričom nájomca nie je zapísaný v katastri nehnuteľností. Nájomca v súčasnosti užíva dané pozemky druhý rok. Vlastník pozemkov zaslal správcovi dane nájomnú zmluvu s tým, aby daň z pozemkov ďalšie roky vyruboval priamo nájomcovi. Kto je daňovníkom dane z pozemkov? Komu má správca dane vyrubiť daň? 

2.        Obec ABC vo všeobecne záväznom nariadení zvýšila ročnú sadzbu dane pre ornú pôdu, chmeľnice, vinice, ovocné sady a trvalé trávnaté porasty na 3 %. Je takéto zvýšenie ročnej sadzby dane pre túto skupinu pozemkov povolené? Ak nie, aká sadzba dane sa uplatní?

3.        Právnická osoba kúpila stavebný pozemok dňa 22. apríla 2022. Kedy vzniká daňová povinnosť? Akú povinnosť má právnická osoba voči správcovi dane?

4.        Fyzická osoba nadobudla o obci, v ktorej už vlastní niekoľko nehnuteľností, ďalšiu nehnuteľnosť vydražením. Vlastníkom vydraženej nehnuteľnosti sa fyzická osoba stala dňa 22. apríla 2022. Kedy vzniká daňová povinnosť? Akú povinnosť má fyzická osoba voči správcovi dane?

5.        Tri fyzické osoby nadobudli do spoluvlastníctva stavbu, pričom sa v súlade s § 9 ods. 4 zákona o miestnych daniach dohodli, že ich bude zastupovať jeden z nich. V súlade s § 99d ods. 1 druhá veta zákona o miestnych daniach priznanie k dani z nehnuteľnosti za všetkých spoluvlastníkov podal zástupca, ktorého dohodou určili spoluvlastníci, pričom túto skutočnosť vyznačil v priznaní. Komu správca dane vyrubí daň a v akom rozsahu?

6.        Fyzická osoba vlastní byt o výmere 64 m2. Obec, v ktorej sa byt nachádza, všeobecne záväzným nariadením nezvyšovala a ani neznižovala ročnú sadzbu dane. Vo všeobecne záväznom nariadení je uvedená zákonná sadzba dane z bytov. Akú daň bude fyzická osoba za byt platiť?

3.9. Z rozhodnutí súdov

Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 5/2012 z 22.01.2014 : Pokiaľ zákonná úprava ponecháva obci ako správkyni dane z nehnuteľností možnosť určiť rozsah daňovej povinnosti ustanovením výšky ročnej sadzby dane z nehnuteľností (zvýšiť alebo znížiť základnú ročnú sadzbu dane ustanovenú priamo zákonom), tak takéto zákonné splnomocnenie nezbavuje obec povinnosti konať (v rámci svojej normotvornej činnosti) tak, aby nedochádzalo k porušovaniu základného práva vlastniť majetok, príp. základného práva na podnikanie a porušovaniu princípov právneho štátu. Navyše, v preskúmavanom prípade existujú ďalšie priamo zákonom o miestnych daniach ustanovené obmedzenia, ktoré sú obce, resp. ich obecné zastupiteľstvá povinné pri určovaní výšky ročnej sadzby dane z nehnuteľností rešpektovať; tieto vyplývajú priamo z dikcie napadnutých ustanovení zákona o miestnych daniach. Z § 8 ods. 2 prvej a druhej vety a § 12 ods. 2 druhej a tretej vety zákona o miestnych daniach totiž vyplýva, že ročnú sadzbu dane z pozemkov a dane zo stavieb môže obec zvýšiť alebo znížiť, resp. ustanoviť ju rozdielne pre jednotlivé skupiny pozemkov len „... podľa miestnych podmienok v obci alebo v jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom katastrálnom území“. Z citovaného vyplýva, že obec musí svoje rozhodnutie o určení ročnej sadzby dane z nehnuteľností založiť na zohľadnení miestnych podmienok, v rámci ktorého je povinná vymedziť aj teritoriálne územie, ktorého sa zvýšenie alebo zníženie ročnej sadzby dane bude týkať. Zákonodarca teda napadnutou právnou úpravou nenabáda obce k nekontrolovanému či svojvoľnému znižovaniu alebo zvyšovaniu ročných sadzieb daní z nehnuteľností, ale dáva obciam možnosť ich určenia vždy s prihliadnutím na konkrétne okolnosti determinované lokálnymi podmienkami v obci, a to aj vzhľadom na účel, pre ktorý sa miestne dane ukladajú (na zabezpečenie úloh a funkcií územnej samosprávy vyplývajúcich z ústavy a zákonov). Zároveň zákonodarca splnomocňuje obec znížiť alebo zvýšiť ročnú sadzbu dane z nehnuteľností všeobecne záväzným nariadením len za súčasného dodržania maximálneho rozpätia medzi najnižšou a najvyššou ročnou sadzbou dane z nehnuteľností (§ 8 ods. 2 tretia veta a § 12 ods. 2 tretia veta zákona o miestnych daniach).

Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/23/2012 zo dňa 30.01.2013 : Najvyšší súd Slovenskej republiky nesúhlasí s argumentom žalobcu, že keď nebol žalobca zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník, nie je daňovníkom dane z nehnuteľností, nakoľko výkladom argumentum ad absurdum by bolo možné prísť k záveru, že vlastník, ktorý nie je zapísaný v katastri nehnuteľností, nie je povinný platiť daň z nehnuteľností (pozemkov, stavieb); v tom prípade by bolo jeho záujmom, aby čo najdlhšiu dobu v katastri nehnuteľností zapísaný nebol a aby mu vo vzťahu k nehnuteľnosti nevznikla žiadna daňová povinnosť. Táto skutočnosť je však v rozpore s účelom zákona č. 582/2004 Z. z., ktorým sa upravujú miestne dane a poplatky. Najvyšší súd Slovenskej republiky výkladom e ratione legis dospel k záveru, že žalobca bol v období rokov 2005 až 2007 daňovníkom dane z nehnuteľností, ku ktorým nadobudol vlastnícke právo 1.januára 2004.

Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/17/2011 zo dňa 14.02.2012 : Skutočnosť, že stavebník nežiadal o prípadnú opravu výroku rozhodnutia predmetného stavebného povolenia, že namiesto povolenia stavby má ísť o povolenie zmeny už jestvujúcej stavby nadstavbou bolo chybou žalobcu, ktorá mala pre neho ten následok, že sa zme nil charakter pozemku pre daňové účely z trvalého trávnatého porastu na stavebný pozemok. Pre rozhodnutie vo veci samej je totiž podstatný výrok rozhodnutia o povolení stavby a tým je skutočnosť, že bola povolená stavby záhradnej chatky a nie jej nadstavba alebo prístavba alebo zmena už jestvujúcej stavby.

Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/82/2019 zo dňa 29.04.2021 : Kasačný súd konštatuje, že pri výklade a s tým spojenej aplikácii § 6 ods. 4 zákona č. 582/2004 Z. z. je potrebné jeho obsah vnímať tak, že pre naplnenie definície stavebného pozemku je potrebné toto vyhodnotiť s prihliadnutím na to, či vo vzťahu k pozemkom, ktoré majú byť predmetom dane existuje len právoplatné stavebné povolenie, alebo už bolo vydané právoplatné kolaudačné rozhodnutie. Ak totiž vo veci existuje len právoplatné stavebné povolenie, tak aj s prihliadnutím na druhú vetu citovaného ustanovenia (,,Celkovú výmeru stavebného pozemku tvoria parcely, ktorých parcelné čísla sú uvedené v právoplatnom stavebnom povolení.“) je zrejmé, že predmetom dane budú všetky pozemky, ktoré sú uvedené v stavebnom povolení a to bez ohľadu na to, či na nich stojí stavba, resp. bez ohľadu na to, aké typy stavieb sa na nich budú stavať. Pokiaľ však vo veci existuje právoplatné kolaudačné rozhodnutie na stavbu, daňové orgány sú povinné skúmať kvalitatívnu stránku tejto stavby, na účely posudzovania toho, či možno pozemok pod takou stavbou považovať za stavebný pozemok v zmysle § 6 ods. 4 zákona č. 582/2004 Z. z. a tak ho aj zdaňovať. Vychádzajúc zo samotného znenia citovaného ustanovenia, je pri posudzovaní tejto kvalitatívnej stránky stavby potrebné určiť, či táto napĺňa atribúty stavby podľa § 10 ods. 2 alebo stavby s bytmi a nebytovými priestormi, ktoré sú predmetom dane z bytov podľa § 14.

Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/1/2020 zo dňa 19.05.2021 : Kasačný súd konštatuje, že o oslobodení pozemkov, stavieb a bytov od daňovej povinnosti alebo o znížení dane pre pozemky, stavby, byty a osoby, ktoré sú uvedené v § 17 ods. 2 a 3 citovaného zákona 582/2004 Z. z., na základe zákonného splnomocnenia vo väčšine prípadov rozhoduje príslušný správca dane (v danej veci mesto Žarnovica). Podľa zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku správca dane môže určiť podmienky oslobodenia vo všeobecne záväznom nariadení obce len k 1. januáru nasledujúceho kalendárneho roka. Daň z nehnuteľností je miestnou daňou, ktorej výnos je v plnom rozsahu príjmom príslušných miest a obcí. Vzhľadom na miestny charakter tejto dane, je iba správca dane splnomocnený vo všeobecne záväznom nariadení obce podľa miestnych podmienok upraviť zníženie dane, ako aj oslobodiť vymenované druhy nehnuteľností. Na daňové zvýhodnenia, ktoré nie sú upravené vo všeobecne záväznom nariadení obce, nemá daňovník právny nárok. Daňové zvýhodnenia z dane z pozemkov, z dane zo stavieb alebo z dane z bytov môže poskytnúť iba ten obecný alebo mestský úrad, na území ktorého sa nehnuteľnosť nachádza. Ak poskytnutie daňových zvýhodnení nebolo obsahom všeobecne záväzného nariadenia obce, znamená to, že správca dane sa rozhodol neznižovať daň ani neposkytovať oslobodenie na vybrané druhy nehnuteľností a voči jeho postupu sa nemožno odvolať.

3.10. Odpovede

3.10.1. Odpovede na kontrolné otázky

1.      Zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov.

2.        Daň z nehnuteľností je miestna daň.

3.        Daň z nehnuteľností ukladá obec všeobecne záväzným nariadením.

4.        Nie. Daň z nehnuteľností je fakultatívna daň, t. j. obec sa môže rozhodnúť, či daň z nehnuteľností na svojom území uloží, resp. zavedie. 

5.        Správcom dane z nehnuteľností je obec, na ktorej území sa nehnuteľnosť nachádza.

6.        Členia sa do piatich skupín, a to: 1. orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, trvalé trávnaté porasty; 2.  záhrady; 3. zastavané plochy a nádvoria, ostatné plochy; 4. lesné pozemky, na ktorých sú hospodárske lesy, rybníky s chovom rýb a ostatné hospodársky využívané vodné plochy; 5. stavebné pozemky.

7.        Predmetom dane zo stavieb sú stavby na území Slovenskej republiky, ktoré majú jedno alebo viac nadzemných podlaží alebo podzemných podlaží, spojené so zemou pevným základom alebo ukotvené pilótami, s výnimkou stavieb, ktoré nie sú predmetom dane zo stavieb, a to:

-            stavby s bytmi alebo nebytovými priestormi, ktoré sú predmetom dane z bytov,

-            stavby priehrad, vodovodov, kanalizácií, zariadení na ochranu pred povodňami a rozvodov tepelnej energie.

8.        V prípade, ak sa nachádzajú v bytovom dome, v ktorom aspoň jeden byt alebo nebytový priestor nadobudli do vlastníctva fyzické osoby alebo právnické osoby.

9.        V prípade, ak nájomný vzťah k pozemku trvá alebo má trvať najmenej päť rokov a nájomca je zapísaný v katastri, alebo v prípade, ak má nájomca v nájme pozemky spravované Slovenským pozemkovým fondom, alebo v prípade ak nájomca má v nájme náhradné pozemky osoby, ktorej boli tieto pozemky pridelené na obhospodarovanie až do vykonania pozemkových úprav.

10.    V prípade, ak má v nájme stavbu spravovanú Slovenským pozemkovým fondom.

11.    Vlastník bytu alebo nebytového priestoru alebo správca bytu alebo nebytového priestoru vo vlastníctve štátu, správca bytu alebo nebytového priestoru vo vlastníctve obce, alebo správca bytu alebo nebytového priestoru vo vlastníctve vyššieho územného celku.

12.    Základom dane zo stavieb je výmera zastavanej plochy v m2, pričom zastavanou plochou sa rozumie pôdorys stavby na úrovni najrozsiahlejšej nadzemnej časti stavby, pričom sa do zastavanej plochy nezapočítava prečnievajúca časť strešnej konštrukcie stavby. Základom dane pri stavbe hromadných garáží umiestnenej pod zemou je výmera zastavanej plochy v m2, pričom zastavanou plochou sa rozumie pôdorys na úrovni najrozsiahlejšej podzemnej časti stavby.

13.    Ročná sadzba dane z pozemkov stanovená zákonom o miestnych daniach je 0,25 %.

14.    Ročná sadzba dane z bytov je 0,033 eura za každý aj začatý m2 podlahovej plochy bytu a nebytového priestoru.

15.    Daňová povinnosť pri dani z nehnuteľností vzniká  1. januára zdaňovacieho obdobia nasledujúceho po zdaňovacom období, v ktorom sa daňovník stal vlastníkom, správcom, nájomcom alebo užívateľom nehnuteľnosti, ktorá je predmetom dane. Ak sa daňovník stane vlastníkom, správcom, nájomcom alebo užívateľom nehnuteľnosti 1. januára bežného zdaňovacieho obdobia, vzniká daňová povinnosť týmto dňom. V prípade nadobudnutia nehnuteľnosti vydražením v priebehu roka daňová povinnosť vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni, v ktorom sa vydražiteľ stal vlastníkom nehnuteľnosti alebo prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni schválenia príklepu súdom. V prípade, ak dôjde k nadobudnutiu nehnuteľnosti dedením v priebehu roka, daňová povinnosť dedičovi vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni, v ktorom sa dedič stal vlastníkom nehnuteľnosti na základe právoplatného rozhodnutia o dedičstve.

16.    Zdaňovacím obdobím dane z nehnuteľností je kalendárny rok.

17.    Áno. Napriek tomu, že zákon o miestnych daniach spomína priznanie k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje a čiastkové priznanie, tieto priznania sa považujú za daňové priznania.

18.    Daňovník je povinný podať priznanie k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje príslušnému správcovi dane do 31. januára toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom mu vznikla daňová povinnosť k týmto daniam alebo niektorej z nich podľa stavu k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. V prípade, ak v priebehu zdaňovacieho obdobia daňovník nadobudne nehnuteľnosť vydražením alebo dedením, je povinný podať priznanie k dani z nehnuteľností do 30 dní od vzniku daňovej povinnosti.

19.    Správca dane vyrubuje daň z nehnuteľností každoročne podľa stavu k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia na celé zdaňovacie obdobie jedným rozhodnutím spolu s daňou za psa, daňou za predajné automaty a daňou za nevýherné hracie prístroje.

20.    Do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola daň z nehnuteľností vyrubená.

3.10.3. Odpovede na príklady

Fyzická osoba má od inej fyzickej osoby prenajaté poľnohospodárske pozemky. Nájomná zmluva je na 10 rokov, pričom nájomca nie je zapísaný v katastri nehnuteľností. Nájomca v súčasnosti užíva dané pozemky druhý rok. Vlastník pozemkov zaslal správcovi dane nájomnú zmluvu s tým, aby daň z pozemkov ďalšie roky vyruboval priamo nájomcovi. Kto je daňovníkom dane z pozemkov? Komu má správca dane vyrubiť daň? 

-            Podľa § 5 ods. 2 písm. b) zákona o miestnych daniach nájomca je daňovníkom dane z pozemkov len vtedy, ak 1. nájomný vzťah k pozemku trvá alebo má trvať najmenej päť rokov a nájomca je zapísaný v katastri, alebo 2. má v nájme pozemky spravované Slovenským pozemkovým fondom alebo 3. má v nájme náhradné pozemky daňovníka, ktorému boli pridelené na obhospodarovanie náhradné pozemky vyčlenené z pôdneho fondu. Nakoľko nájomca v danom prípade nie je zapísaný v katastri nehnuteľností a prenajímateľom pozemkov je fyzická osoba, ktorá má pozemky vo vlastníctve, daňovníkom dane z pozemkov je vlastník pozemkov. Správca dane je povinný vyrubiť daň z pozemkov vlastníkovi pozemkov.

Obec ABC vo všeobecne záväznom nariadení zvýšila ročnú sadzbu dane pre ornú pôdu, chmeľnice, vinice, ovocné sady a trvalé trávnaté porasty na 3 %. Je takéto zvýšenie ročnej sadzby dane pre túto skupinu pozemkov povolené? Ak nie, aká sadzba dane sa uplatní?

-            Podľa § 8 ods. 2 zákona o miestnych daniach platí, že ustanovená ročná sadzba dane z pozemkov pre ornú pôdu, chmeľnice, vinice, ovocné sady, trvalé trávnaté porasty (pozemky podľa § 6 ods. 1 písm. a) nesmie presiahnuť 5-násobok ročnej sadzby dane z pozemkov podľa odseku 1, t. j. 0,25 %. Zvýšenie ročnej sadzby dane pre ornú pôdu, chmeľnice, vinice, ovocné sady a trvalé trávnaté porasty na 3 % zákon o miestnych daniach nedovoľuje. V súlade s § 8 ods. 5 zákona o miestnych daniach sa v danom prípade uplatní zákonná ročná sadzba dane z pozemkov 0,25 %.

Právnická osoba kúpila stavebný pozemok dňa 22. apríla 2022. Kedy vzniká daňová povinnosť? Akú povinnosť má právnická osoba voči správcovi dane?

-            Podľa § 18 zákona o miestnych daniach daňová povinnosť vzniká 1. januára zdaňovacieho obdobia nasledujúceho po zdaňovacom období, v ktorom sa daňovník stal vlastníkom, správcom, nájomcom alebo užívateľom nehnuteľnosti, ktorá je predmetom dane. Podľa § 99a ods. 1 zákona o miestnych daniach priznanie k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje je daňovník povinný podať príslušnému správcovi dane do 31. januára toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom mu vznikla daňová povinnosť k týmto daniam alebo niektorej z nich podľa stavu k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. V danom prípade daňová povinnosť vzniká 1.januára 2023 a právnická osoba, ktorá je daňovníkom, je povinná podať príslušnému správcovi dane priznanie k dani z nehnuteľnosti v lehote do 31. januára 2023.

Fyzická osoba nadobudla o obci, v ktorej už vlastní niekoľko nehnuteľností, ďalšiu nehnuteľnosť vydražením. Vlastníkom vydraženej nehnuteľnosti sa fyzická osoba stala dňa 22. apríla 2022. Kedy vzniká daňová povinnosť? Akú povinnosť má fyzická osoba voči správcovi dane?

-            Podľa § 18 ods. 2 zákona o miestnych daniach v prípade nadobudnutia nehnuteľnosti vydražením v priebehu roka daňová povinnosť vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni, v ktorom sa vydražiteľ stal vlastníkom nehnuteľnosti alebo prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni schválenia príklepu súdom. Nakoľko daňovník v danej obci už vlastní iné nehnuteľnosti v súlade s § 99a ods. 3 zákona o miestnych daniach je povinný podať čiastkové priznanie k dani z nehnuteľností do 30 dní odo dňa vzniku daňovej povinnosti príslušnému správcovi dane.

Tri fyzické osoby nadobudli do spoluvlastníctva stavbu, pričom sa v súlade s § 9 ods. 4 zákona o miestnych daniach dohodli, že ich bude zastupovať jeden z nich. V súlade s § 99d ods. 1 druhá veta zákona o miestnych daniach priznanie k dani z nehnuteľnosti za všetkých spoluvlastníkov podal zástupca, ktorého dohodou určili spoluvlastníci, pričom túto skutočnosť vyznačil v priznaní. Komu správca dane vyrubí daň a v akom rozsahu?

-            Podľa § 99e ods. 5 zákona o miestnych daniach pri dohode spoluvlastníkov správca dane vyrubí daň z nehnuteľností rozhodnutím zástupcovi, ktorý podal príslušné priznanie. Podľa § 9 ods. 4 zákona o miestnych daniach ostatní spoluvlastníci budú na dani ručiť do výšky ich podielu na dani.

Fyzická osoba vlastní byt o výmere 64 m2. Obec, v ktorej sa byt nachádza, všeobecne záväzným nariadením nezvyšovala a ani neznižovala ročnú sadzbu dane. Vo všeobecne záväznom nariadení je uvedená zákonná sadzba dane z bytov. Akú daň bude fyzická osoba za byt platiť?

-            Podľa § 16 ods. 1 zákona o miestnych daniach ročná sadzba dane z bytov je 0,033 eura za každý aj začatý m2 podlahovej plochy bytu a nebytového priestoru. Podľa § 16a zákona o miestnych daniach sa daň z bytov vypočíta ako súčin základu dane a ročnej sadzby dane z bytov. Podľa § 15 zákona o miestnych daniach základom dane z bytov je výmera podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru v m2. Fyzická osoba, t. j. daňovník bude platiť daň z bytov (za uvedený byt) vo výške 2,112 Eur (64 x 0,033).

3.11. Použitá literatúra

Grúň, L. Dane včera, dnes a zajtra. Bratislava : EUROUNION, spol. s r.o., 2001, 315 s.

Kubincová, S. - Jamrichová, T. Zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2022, 744 s.

Vartašová, A. - Červená, K. Views on Quality of Tax Regulation in the Slovak Republic.  (Focused on Real Property Taxation). Praha : Leges, s. r. o., 2019, 93 s.

4. DAŇ ZA PSA

História zdanenia, resp. spoplatnenia zvierat je pomerne dlhá. Už v staroveku je možné nájsť rôzne formy zdanenia zvierat, najmä dobytka. K zdaneniu, resp. spoplatneniu psov však dochádzalo až oveľa neskôr. Z hľadiska vývoja zdanenia, resp. spoplatnenia psov na našom území možno spomenúť zákon č. 329/1921 Sb. zo dňa 12. augusta 1921 o prechodnej úprave finančného hospodárstva obcí a miest s právom municipálnym, podľa ktorého ako samostatnú dávku mohli obce vyberať okrem iných dávok aj dávku zo psov. Neskôr tento zákon zaviedol vyberanie dávky zo psov povinne. Pravidlá vyberania dávky zo psov boli upravené v nariadení vlády Československej republiky č. 143/1922 Sb. zo dňa 27. apríla 1922 na vykonanie zákona z 12. augusta 1921, čís. 329 Zb. z. a n., o prechodnej úprave finančného hospodárstva obcí a miest s právom municipálnym, pričom dávku zo psov boli povinní platiť držitelia psov starších ako 3 mesiace. Dávka sa neplatila zo psov chovaných brannou mocou, zo služobných psov bezpečnostných a colných orgánov, ako aj orgánov železničnej stráže a protektorátnej lesnej správy, ak náklad na živenie týchto psov bol hradený z verejných prostriedkov, zo psov chovaných na stráženie vo väzniciach a trestniciach. Tí, ktorí sa v obci nezdržovali dlhšie ako dva mesiace, neplatili dávku za psy, ktoré už mali pri príchode do obce a ktoré už boli preukázateľne zdanené dávkou v inej obci. Ďalším zákonom, ktorý je potrebné spomenúť, je zákon č. 82/1952 Zb. zo dňa 11. decembra 1952 o miestnych poplatkoch, ktorý jednotlivé poplatky nevymenúval, len stanovoval, že druhy poplatkov, ktoré sú miestne národné výbory povinné vyberať, určí vláda a predpisy o týchto poplatkoch vydá minister financií. V tejto súvislosti možno spomenúť vyhlášku č. 234/1953 Ú. l. (276/1953 Ú. v.), ktorou sa vykonáva zákon o miestnych poplatkoch alebo vyhlášku č. 161/1960 Zb., ktorou sa zrušujú niektoré miestne poplatky a upravujú predpisy o miestnom poplatku zo psov. Podľa vyhlášky č. 161/1960 Zb. poplatok zo psov sa vyberal v obciach s viac ako 2000 obyvateľmi, ak sa tak uzniesol miestny národný výbor, pričom v obciach poľnohospodárskeho charakteru sa poplatok nevyberal ani vtedy, keď mala obec viac ako 2000 obyvateľov. O tom, ktoré obce s viac ako 2000 obyvateľmi mali poľnohospodársky charakter, rozhodol vo svojom obvode okresný národný výbor. V tomto období sa poplatok platil zo psov starších ako 6 mesiacov. Uvedená vyhláška platila v pozmenenom znení až do 31.12.1990. S účinnosťou od 01.01.1991 poplatok za psa upravoval zákon č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch, ktorý bol zrušený v súčasnosti platným zákonom č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.

Daň za psa je miestnou daňou, ktorú môže ukladať obec. Správu dane za psa vykonáva, t. j. správcom dane za psa je obec, na ktorej území je pes chovaný^[384]. Výnos dane za psa vrátane výnosu z pokuty a úroku z omeškania vzťahujúcich sa k tejto dani je príjmom rozpočtu obce, ktorá je správcom dane.

³⁸⁴§ 28 zákona o miestnych daniach

4.1. Právne zakotvenie

Právna úprava dane za psa je obsiahnutá v zákone č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o miestnych daniach“). Na správu dane za psa, ak zákon o miestnych daniach neustanovuje inak, sa vzťahuje zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“). Daň za psa ukladá obec všeobecne záväzným nariadením. Ak by obec daň za psa všeobecne záväzným nariadením neuložila, daň za psa by sa v danej obci neplatila. Daň za psa je tzv. fakultatívnou daňou, t. j. obec ju môže, ale nemusí ukladať

4.2. Predmet, subjekt, základ a sadzba dane za psa

Predmet dane za psa^[385] zákon o miestnych daniach vymedzuje pozitívnym a negatívnym spôsobom. Predmetom dane za psa je pes starší ako 6 mesiacov chovaný fyzickou osobou alebo právnickou osobou.

Predmetom dane za psa nie je:

Subjekt dane za psa môže byť oprávnený a povinný. Oprávneným subjektom dane za psa je spravidla obec, na území ktorej je pes chovaný. Povinným subjektom dane za psa je spravidla daňovník.

Daňovníkom dane za psa^[389] je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je

Základom dane za psa^[390] je počet psov.

Sadzbu dane za psa^[391] určí obec v eurách za jedného psa a kalendárny rok. Takto určená sadzba dane platí za každého ďalšieho psa u toho istého daňovníka. Sadzbu dane ustanovuje obec všeobecne záväzným nariadením, pričom môže určiť rôzne sadzby dane podľa určených kritérií spojených s predmetom dane, napríklad môže stanoviť odlišné sadzby dane pre služobné psy, strážne psy a pod. Sadzbu dane za psa obec stanovuje na kalendárny rok a môže ju zmeniť len k 1. januáru zdaňovacieho obdobia.

386 Úpravu psa so špeciálnym výcvikom obsahuje zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

387 K uvedenému bližšie: Kubincová, S. - Jamrichová, T. Zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2022, s. 218 - 219

388 § 2 písm. j) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov

390 Právna úprava základu dane za psa je obsiahnutá v § 24 zákona o miestnych daniach.

391 Právna úprava sadzby dane za psa je obsiahnutá v § 25 a čiastočne aj v § 29 zákona o miestnych daniach.

4.3. Oslobodenie od dane za psa a zníženie dane za psa

Zákon o miestnych daniach nestanovuje zákonné oslobodenia od dane a ani zákonné zníženie dane za psa. Obec je oprávnená ustanoviť prípadné oslobodenia od dane alebo zníženia dane vo všeobecne záväznom nariadení. Prípadné oslobodenia od dane, resp. zníženia dane by mali byť všeobecného charakteru. Správca dane by napríklad mohol oslobodiť od dane služobné psy alebo psy, ktorých vlastníkmi, resp. držiteľmi sú fyzické osoby staršie ako 62 rokov.

4.4. Vznik daňovej povinnosti, zánik daňovej povinnosti

Daňová povinnosť pri dani za psa vzniká^[392] prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa pes stal predmetom dane. Predmetom dane sa stane pes chovaný fyzickou osobou alebo právnickou osobou, keď dovŕši 6 mesiacov a jeden deň.

Daňová povinnosť pri dani za psa zaniká^[393] posledným dňom mesiaca, v ktorom pes prestal byť predmetom dane. Predmetom dane prestane byť pes v prípade, ak dôjde k jeho úhynu, k strate alebo ak začne spĺňať podmienky stanovené v rámci negatívneho vymedzenia predmetu dane. 

³⁹² Právna úprava vzniku daňovej povinnosti je obsiahnutá v § 26 zákona o miestnych daniach.

³⁹³ Právna úprava vzniku daňovej povinnosti je obsiahnutá v § 26 zákona o miestnych daniach.

4.5. Zdaňovacie obdobie, daňové priznanie, vyrubenie dane a splatnosť dan

Zdaňovacím obdobím dane za psa je kalendárny rok.

Zákon o miestnych daniach stanovuje daňovníkovi povinnosť podať priznanie k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje a čiastkové priznanie. Priznanie k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje a čiastkové priznanie sa považujú za daňové priznanie.^[394]

Daňovník je povinný podať priznanie k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje príslušnému správcovi dane do 31. januára toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom mu vznikla daňová povinnosť k týmto daniam alebo niektorej z nich podľa stavu k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. Ak vznikne daňová povinnosť k dani za psa v priebehu zdaňovacieho obdobia, daňovník je povinný podať priznanie k dani za psa najneskôr do 30 dní odo dňa vzniku daňovej povinnosti.^[395]

V prípade, ak daňovník podal priznanie k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje a daňová povinnosť k dani za psa vznikne alebo zanikne v priebehu zdaňovacieho obdobia, je povinný podať čiastkové priznanie príslušnému správcovi dane najneskôr do 30 dní odo dňa vzniku alebo zániku daňovej povinnosti.

Daňové priznanie sa podáva na tlačive platnom pre príslušné zdaňovacie obdobie. Vzor tlačiva priznania k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje určí Ministerstvo financií Slovenskej republiky a uverejní ho na svojom webovom sídle s vyznačením dátumu uverejnenia. V tomto tlačive daňovník označí druh priznania, ktorým je priznanie, čiastkové priznanie, opravné priznanie a dodatočné priznanie. Daňovník je povinný v príslušnom priznaní uviesť všetky skutočnosti rozhodujúce na vyrubenie dane. V čiastkovom priznaní je daňovník povinný uviesť len zmeny oproti dovtedy podanému priznaniu k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje vrátane čiastkového priznania k týmto daniam alebo niektorej z nich.

Daň za psa vyrubuje správca dane každoročne podľa stavu k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia na celé zdaňovacie obdobie jedným rozhodnutím spolu s daňou z nehnuteľností, daňou za predajné automaty a daňou za nevýherné hracie prístroje.

Vyrubená daň za psa je splatná do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Správca dane môže určiť platenie dane za psa v splátkach. Splátky dane sú splatné v lehotách určených správcom dane v rozhodnutí, ktorým sa vyrubuje daň. Daňovník môže vyrubenú daň, ktorá bola rozhodnutím správcu dane určená v splátkach, zaplatiť aj naraz najneskôr v lehote splatnosti prvej splátky.^[396]

³⁹⁴ § 99d ods. 5 zákona o miestnych daniach

³⁹⁵ V tejto súvislosti možno poukázať na zákon č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov, pričom podľa tohto zákona (§ 3 ods. 1) každý pes držaný nepretržite viac ako 90 dní na území Slovenskej republiky podlieha evidencii psov. K uvedenému bližšie napr. Kubincová, S. Vybrané teoretické a aplikačné otázky miestnych daní. In : Aktuálne otázky územnej samosprávy v podmienkach slovenskej republiky. elektronický zborník vedeckých štúdií. Praha : Leges, 2020, s. 46

4.6. Kontrolné otázky

1.        Ktorý zákon upravuje daň za psa?

2.        Daň za psa je štátna daň alebo miestna daň?

3.        Kto a akým spôsobom ukladá daň za psa? 

4.        Kto je správcom dane za psa?

5.        Ako zákon o miestnych daniach vymedzuje predmet dane za psa?

6.        Ktoré psy nie sú predmetom dane za psa?

7.        Kto je daňovníkom dane za psa?

8.        Ako zákon o miestnych daniach vymedzuje základ dane za psa?

9.        Stanovuje zákon o miestnych daniach tzv. zákonnú sadzbu dane za psa?

10.    Akým spôsobom obec ustanovuje sadzbu dane za psa?

11.    Môže obec určiť na svojom území rôzne sadzby dane za psa?

12.    Kedy vzniká a kedy zaniká daňová povinnosť pri dani za psa?

13.    Aké je zdaňovacie obdobie pri dani za psa?

14.    V akej lehote je povinný daňovník podať priznanie k dani za psa ?

15.    Kedy je daň za psa splatná?

4.7. Test

 Link na test: https://lms.umb.sk/mod/quiz/view.php?id=206630

4.8. Príklady

1.    Fyzická osoba si kúpila 28. marca 2022 psa, ktorý sa narodil 3. januára 2022. Fyzická osoba na území danej obce už chová jedného psa. Akú povinnosť má fyzická osoba voči správcovi dane a v akej lehote?

2.    Akú povinnosť a v akej lehote bol podľa zákona o miestnych daniach povinný splniť daňovník voči správcovi dane, ak mu uhynul pes dňa 20. septembra 2020?

3.    Daňovník sa so psom, ktorý je predmetom dane, natrvalo presťahoval z obce A do obce B dňa 25. septembra 2021. Aké povinnosti mal daňovník voči správcovi dane  - obci A a správcovi dane  - obci B z pohľadu právnej úpravy dane za psa a v akých lehotách je povinný tieto povinnosti splniť? 

4.9. Odpovede

4.9.1. Odpovede na kontrolné otázky

1.      Zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov.

2.        Daň za psa je miestna daň.

3.        Daň za psa ukladá obec všeobecne záväzným nariadením.

4.        Správcom dane za psa je obec, na ktorej území je pes chovaný.

5.        Predmetom dane je pes starší ako 6 mesiacov chovaný fyzickou osobou alebo právnickou osobou.

6.        1. pes chovaný na vedecké účely a výskumné účely, 2. pes umiestnený v útulku zvierat, 3. pes so špeciálnym výcvikom, ktorého vlastní alebo používa držiteľ preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo držiteľ preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, 4. pes, ktorého vlastníkom alebo držiteľom je odídenec podľa osobitného predpisu.

7.        Daňovníkom dane za psa je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je vlastníkom psa alebo držiteľom psa, ak sa nedá preukázať, kto psa vlastní.

8.        Základom dane za psa je počet psov.

9.        Nie. Zákon o miestnych daniach stanovuje, že sadzbu dane za psa určí obec v eurách za jedného psa a kalendárny rok. 

10.    Ustanovuje ju všeobecne záväzným nariadením.

11.    Áno, môže určiť rôzne sadzby dane podľa určených kritérií spojených s predmetom dane.

12.    Daňová povinnosť pri dani za psa vzniká  prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa pes stal predmetom dane, a zaniká  posledným dňom mesiaca, v ktorom pes prestal byť predmetom dane.

13.    Zdaňovacím obdobím dane za psa je kalendárny rok.

14.    Daňovník je povinný podať priznanie k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje príslušnému správcovi dane do 31. januára toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom mu vznikla daňová povinnosť k týmto daniam alebo niektorej z nich podľa stavu k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. Ak vznikne daňová povinnosť k dani za psa v priebehu zdaňovacieho obdobia, daňovník je povinný podať priznanie k dani za psa najneskôr do 30 dní odo dňa vzniku daňovej povinnosti.

15.    Do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola daň za psa vyrubená.

4.9.3. Odpovede na príklady

Fyzická osoba si kúpila 28. marca 2022 psa, ktorý sa narodil 3. januára 2022. Fyzická osoba na území danej obce už chová jedného psa. Akú povinnosť má fyzická osoba voči správcovi dane a v akej lehote?

-            Nakoľko fyzická osoba na území danej obce chová jedného psa, je povinná podať čiastkové priznanie. Podľa § 99b ods. 2 zákona o miestnych daniach platí, že ak daňovník podal priznanie k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje a daňová povinnosť k dani za psa vznikne v priebehu zdaňovacieho obdobia, je povinný podať čiastkové priznanie k dani za psa príslušnému správcovi dane najneskôr do 30 dní odo dňa vzniku daňovej povinnosti. Daňová povinnosť podľa § 26 zákona o miestnych daniach vzniká prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa pes stal predmetom dane podľa § 22 ods. 1 zákona o miestnych daniach, ktorý stanovuje, že predmetom dane za psa je pes starší ako 6 mesiacov chovaný fyzickou osobou alebo právnickou osobou. V danom prípade sa pes stane predmetom dane za psa, keď bude mať 6 mesiacov a jeden deň, t. j. 4. júla 2022 a daňová povinnosť daňovníkovi vznikne dňa 1.augusta 2022. Daňovník je povinný podať čiastkové priznanie do 31.augusta 2022.

Akú povinnosť a v akej lehote bol podľa zákona o miestnych daniach povinný splniť daňovník voči správcovi dane, ak mu uhynul pes dňa 20. septembra 2020?

-            Podľa § 99b ods. 2 zákona o miestnych daniach platí, že ak daňovník podal priznanie k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje a daňová povinnosť k dani za psa zanikne v priebehu zdaňovacieho obdobia, je povinný podať čiastkové priznanie príslušnému správcovi dane najneskôr do 30 dní odo dňa zániku daňovej povinnosti. Daňová povinnosť v súlade s § 26 zákona o miestnych daniach zanikla posledným dňom mesiaca, v ktorom pes prestal byť predmetom dane, t. j. 30. septembra 2020. Daňovník bol preto povinný podať čiastkové priznanie v lehote do 30. októbra 2020. 

Daňovník sa so psom, ktorý je predmetom dane, natrvalo presťahoval z obce A do obce B dňa 25. septembra 2021. Aké povinnosti mal daňovník voči správcovi dane  - obci A a správcovi dane  - obci B z pohľadu právnej úpravy dane za psa a v akých lehotách je povinný tieto povinnosti splniť? 

-            Podľa § 28 zákona o miestnych daniach miestne príslušnou obcou na správu dane za psa je obec, na ktorej území je pes chovaný. Presťahovaním psa z obce A do obce B, došlo k zmene správcu dane, pričom daňovníkovi daňová povinnosť voči správcovi dane  - obci A zanikla a voči správcovi dane  - obci B vznikla. Daňovník je podľa § 99b zákona o miestnych daniach povinný podať správcovi dane - obci A čiastkové priznanie z dôvodu zániku daňovej povinnosti, a to v lehote 30 dní od zániku daňovej povinnosti. Daňová povinnosť zaniká posledným dňom mesiaca, v ktorom pes prestal byť predmetom dane v danej obci, t. j. v obci A daňová povinnosť daňovníkovi zanikla 30. septembra 2022. Daňovník bol preto povinný podať čiastkové priznanie pre zánik daňovej povinnosti v lehote do 30. októbra 2021. Z dôvodu vzniku daňovej povinnosti voči správcovi dane – obci B bol daňovník v súlade s § 99a alebo § 99b zákona o miestnych daniach povinný podať priznanie, resp. čiastkové priznanie, a to v lehote do 30 dní od vzniku daňovej povinnosti. Daňová povinnosť vzniká prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa pes stal predmetom dane, t. j. v danom prípade vnikla 1. októbra 2022. Lehota na podanie priznania, resp. čiastkového priznania vo veci vzniku daňovej povinnosti v obci B uplynie 31. októbra 2022.

4.10. Použitá literatúra

Kubincová, T. - Skaloš, M. Daň za psa z pohľadu historicko-teoretických súvislostí a vybraných aplikačných otázok. In: Acta Iuridica Sladkoviciensia 14. : právnické štúdie. Brno : MSD, 2019, s. 32-48.

Kubincová, S. - Jamrichová, T. Zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2022, 744 s.

Kubincová, S. Vybrané teoretické a aplikačné otázky miestnych daní. In : Aktuálne otázky územnej samosprávy v podmienkach slovenskej republiky. Elektronický zborník vedeckých štúdií. Praha : Leges, 2020, s. 317

5. DAŇ ZA UŽÍVANIE VEREJNÉHO PRIESTRANSTVA

Z hľadiska vývoja dane za užívanie verejného priestranstva možno spomenúť vyhlášku Ministerstva financií č. 67/1966 Zb. o miestnych poplatkoch, ktorá upravovala poplatok za používanie verejného priestranstva. Možno konštatovať, že vymedzenie predmetu poplatku podľa tohto právneho predpisu bolo veľmi podobné, ako podľa súčasnej právnej úpravy. Predmetom poplatku za používanie verejného priestranstva bolo zvláštne používanie verejného priestranstva, a to na umiestnenie stavebných, predajných alebo reklamných zariadení, na postavenie zariadení cirkusov, lunaparkov a iných atrakcií, na predaj lesných plodín, poľnohospodárskych alebo kvetinárskych výrobkov, na trvalé parkovanie motorových vozidiel mimo strážených parkovísk a na skládky všetkých druhov. Ak organizácia používala verejné priestranstvo na umiestnenie stavebných zariadení alebo pri stavbe a rekonštrukciách inžinierskych sietí, vyberal sa poplatok len z plochy prevyšujúcej dohodnutý rozsah používania verejného priestranstva a z celej plochy pri prekročení dohodnutej doby používania. Verejným priestranstvom podľa tejto vyhlášky sa rozumeli cesty, ulice, námestia, vnútroblokové spojovacie cesty a trhoviská. V pochybnostiach bol národný výbor oprávnený rozhodnúť, či v spornom prípade ide o verejné priestranstvo. Vyhláška Ministerstva financií č. 67/1966 Zb. o miestnych poplatkoch bola zrušená zákonom č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch, ktorý už upravoval poplatok za užívanie (nie používanie) verejného priestranstva. Zákon č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch bol zrušený v súčasnosti platným zákonom č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Právna úprava poplatku za užívanie verejného priestranstva bola nahradená daňou za užívanie verejného priestranstva. V tejto úprave však došlo k viacerým zmenám, napríklad zákon č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch oproti súčasnej právnej úprave stanovoval maximálnu sadzbu poplatku. 

Daň za užívanie verejného priestranstva je miestnou daňou, ktorú môže ukladať obec. Správu dane za užívanie verejného priestranstva vykonáva, t. j. správcom dane je obec, na ktorej území sa užívané verejné priestranstvo nachádza. Výnos dane za užívanie verejného priestranstva vrátane výnosu z pokuty a úroku z omeškania vzťahujúcich sa k tejto dani je príjmom rozpočtu obce, ktorá je správcom dane.

5.1. Právne zakotvenie

Právna úprava dane za užívanie verejného priestranstva je obsiahnutá v zákone č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o miestnych daniach“). Na správu dane za užívanie verejného priestranstva, ak zákon o miestnych daniach neustanovuje inak, sa vzťahuje zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“). Daň za užívanie verejného priestranstva ukladá obec všeobecne záväzným nariadením. Ak by obec daň za užívanie verejného priestranstva všeobecne záväzným nariadením neuložila, daň za užívanie verejného priestranstva by sa v danej obci neplatila. Daň za užívanie verejného priestranstva je tzv. fakultatívnou daňou, t. j. obec ju môže, ale nemusí ukladať.

5.2. Predmet, subjekt, základ a sadzba dane za užívanie verejného priestranstva

Predmetom dane za užívanie verejného priestranstva^[397] je osobitné užívanie verejného priestranstva, pričom verejným priestranstvom sa na účely zákona o miestnych daniach rozumejú verejnosti prístupné pozemky vo vlastníctve obce s výnimkou pozemkov, ktoré  obec prenajala podľa osobitného zákona.

Osobitným užívaním verejného priestranstva sa rozumie:

Osobitným užívaním verejného priestranstva nie je užívanie verejného priestranstva v súvislosti s odstránením poruchy alebo havárie rozvodov a verejných sietí.

Obec  je povinná vo všeobecne záväznom nariadení ustanoviť miesta, ktoré sú verejnými priestranstvami a osobitné spôsoby ich užívania, pričom by tak mala urobiť taxatívnym spôsobom.

Subjekt dane za užívanie verejného priestranstva môže byť oprávnený a povinný. Oprávneným subjektom dane za užívanie verejného priestranstva je spravidla obec, na ktorej území sa užívané verejné priestranstvo nachádza. Povinným subjektom dane za užívanie verejného priestranstva je spravidla daňovník.

Daňovníkom dane za užívanie verejného priestranstva^[398] je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá verejné priestranstvo užíva.

Základom dane za užívanie verejného priestranstva^[399] je výmera užívaného verejného priestranstva v m2.

Sadzbu dane za užívanie verejného priestranstva^[400] určí obec v eurách za každý aj začatý m2 osobitne užívaného verejného priestranstva a každý aj začatý deň. Sadzbu dane ustanovuje obec všeobecne záväzným nariadením, pričom môže určiť rôzne sadzby dane podľa určených kritérií alebo počas podujatí konaných na území obce, napríklad môže stanoviť odlišné sadzby dane počas jarmokov, vianočných trhov a pod.

³⁹⁸ Právna úprava daňovníka dane za užívanie verejného priestranstva je obsiahnutá v § 31 zákona o miestnych daniach.

³⁹⁹ Právna úprava základu dane za užívanie verejného priestranstva je obsiahnutá v § 32 zákona o miestnych daniach.

5.3. Oslobodenie od dane za užívanie verejného priestranstva a zníženie dane za užívanie verejného priestranstva

Zákon o miestnych daniach nestanovuje zákonné oslobodenia od dane a ani zákonné zníženie dane za užívanie verejného priestranstva. Obec je oprávnená ustanoviť prípadné oslobodenia od dane alebo zníženia dane vo všeobecne záväznom nariadení. Prípadné oslobodenia od dane, resp. zníženia dane by mali byť všeobecného charakteru.

5.4. Vznik daňovej povinnosti, zánik daňovej povinnosti

Daňová povinnosť pri dani za užívanie verejného priestranstva vzniká dňom začatia osobitného užívania verejného priestranstva.

Daňová povinnosť pri dani za užívanie verejného priestranstva zaniká dňom skončenia osobitného užívania verejného priestranstva.^[401]

⁴⁰¹ Právna úprava vzniku a zániku daňovej povinnosti pri dani za užívanie verejného priestranstva je obsiahnutá v § 34 zákona o miestnych daniach.

5.5. Oznamovacia povinnosť, vyrubenie dane a splatnosť dane

Daňovník je povinný oznámiť svoj zámer osobitného užívania verejného priestranstva správcovi dane najneskôr v deň vzniku daňovej povinnosti^[402]. Ak tak daňovník neurobí, správca dane je povinný ho vyzvať na splnenie oznamovacej povinnosti v primeranej lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako osem dní. Ak daňovník nesplní oznamovaciu povinnosť ani na základe výzvy, obec zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok.^[403] Obec oznámi daňovníkovi určenie dane podľa pomôcok, pričom dňom začatia určenia dane podľa pomôcok je deň uvedený v oznámení.

Náležitosti oznamovacej povinnosti je obec povinná ustanoviť vo všeobecne záväznom nariadení.

Na základe oznámenia obec vyrubí daň rozhodnutím najskôr v deň vzniku daňovej povinnosti. Vyrubená daň je splatná do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Obec môže určiť splátky dane a lehotu ich splatnosti v rozhodnutí. Daňovník môže vyrubenú daň, ktorá bola rozhodnutím obce určená v splátkach, zaplatiť aj naraz najneskôr v lehote splatnosti prvej splátky.

V prípade, ak daňová povinnosť zanikne a daňovník oznámi túto skutočnosť správcovi dane do 30 dní odo dňa zániku daňovej povinnosti, správca dane vráti pomernú časť dane za zostávajúce dni, za ktoré bola daň zaplatená. Nárok na vrátenie pomernej časti dane zaniká, ak daňovník v uvedenej lehote zánik daňovej povinnosti neoznámi.^[404]

⁴⁰² § 34a ods. 1 zákona o miestnych daniach

5.6. Kontrolné otázky

1.        Ktorý zákon upravuje daň za užívanie verejného priestranstva?

2.        Daň za užívanie verejného priestranstva je štátna daň alebo miestna daň?

3.        Kto a akým spôsobom ukladá daň za užívanie verejného priestranstva? 

4.        Kto je správcom dane za užívanie verejného priestranstva?

5.        Ako zákon o miestnych daniach vymedzuje predmet dane za užívanie verejného priestranstva?

6.        Ktoré pozemky vo vlastníctve obce nie je možné na účely zákona o miestnych daniach považovať za verejné priestranstvo?

7.        Aká činnosť podľa zákona o miestnych daniach nie je osobitným užívaním verejného priestranstva?

8.        Kto je daňovníkom dane za užívanie verejného priestranstva?

9.        Ako zákon o miestnych daniach vymedzuje základ dane za užívanie verejného priestranstva?

10.    Môže obec určiť na svojom území rôzne sadzby dane za užívanie verejného priestranstva?

11.    Kedy vzniká a kedy zaniká daňová povinnosť pri dani za užívanie verejného priestranstva?

12.    V akej lehote je povinný daňovník oznámiť svoj zámer osobitného užívania verejného priestranstva správcovi dane?

13.    Je daňovník pri dani za užívanie verejného priestranstva povinný podať daňové priznanie?

14.    Kedy je daň za užívanie verejného priestranstva splatná?

15.    V akom prípade umožňuje právna úprava pri dani za užívanie verejného priestranstva určiť daň podľa pomôcok?

5.7. Test

Link na test: https://lms.umb.sk/mod/quiz/view.php?id=206646

5.8. Príklady

1.    Spoločnosť ABC, s.r.o. má od obce dlhodobo v prenájme pozemok vo vlastníctve obce, ktorý je verejným priestranstvom v zmysle zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Na tomto pozemku spoločnosť ABC, s.r.o. povolila v čase konania jarmoku (od 7. septembra do 10. septembra príslušného roku) trom fyzickým osobám a dvom právnickým osobám umiestnenie predajných stánkov. Osobitným užívaním verejného priestranstva podľa všeobecne záväzného nariadenia danej obce sa okrem iného rozumie aj umiestnenie predajných stánkov. Aké povinnosti majú fyzické osoby a  právnické osoby voči správcovi dane z hľadiska právnej úpravy dane za užívanie verejného priestranstva?

2.    V dňoch 30. septembra až 3.októbra spoločnosť ABC, s.r.o. uskutočnila v obci plánovanú opravu vodovodných potrubí, pričom na dvoch miestach musela rozkopať ulice, ktoré sú vo všeobecne záväznom nariadení danej obce uvedené ako verejné priestranstvá pre účely dane za užívanie verejného priestranstva. Je spoločnosť ABC, s.r.o. povinná platiť daň za užívanie verejného priestranstva?

3.    Nezisková organizácia usporiadala športovú akciu na pozemku, ktoré je verejným priestranstvom v zmysle zákona o miestnych daniach a ktoré je ako verejné priestranstvo  označené aj vo všeobecne záväznom nariadení danej obce. Obec vo všeobecne záväznom nariadení vymedzila osobitné užívanie verejného priestranstva rovnakým spôsobom, akým ho vymedzuje zákon o miestnych daniach v § 30 ods. 3.  Je usporiadanie športovej akcie neziskovou organizáciou predmetom dane za užívanie verejného priestranstva?

5.9. Z rozhodnutí súdov

Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Asan/4/2017 zo dňa 21.marca 2018: Dňa 11.06. 2015 došlo na základe oznámenia žalobcu o vzniku daňovej povinnosti za užívanie verejného priestranstva, k vyrubeniu dane za užívanie verejného priestranstva vo výmere 80 m2 a 115 m2, ktorú riadne uhradil. Žalobca vyslovil názor, že ak v tom čase neexistovalo rozhodnutie o povolení využívania miestnej komunikácie iným spôsobom, vyrubením dane miestny úrad deklaroval súhlas s exteriérovým sedením. S týmto názorom nie je možné súhlasiť, pretože platiť daň za užívanie verejného priestranstva podľa zákona č . 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady je povinná fyzická alebo právnická osoba, ktorá verejné priestranstvo užíva, pričom túto povinnosť neovplyvňuje skutočnosť, či je verejné priestranstvo užívané legálne alebo nie.

Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/42/2011  zo dňa 06. marca 2012 : Najvyšší súd sa stotožnil s právnym názorom Okresnej prokuratúry Bratislava I v odôvodnení protest u prokurátorky č. Pd 25/10 -9 zo dňa 07.05.2010, že obec nemôže vo všeobecne záväznom nariadení zákonný demonštratívny výpočet iba rozšíriť a zároveň ho ponechať otvorený, ako tomu došlo úpravou obsiahnutou v § 3 ods. 3 VZN vyjadrením v závere slovným spojením „a podobne“.

Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/30/2019 zo dňa 8. júla 2020:  Povolenie rozkopávky konkrétnych ulíc však podľa kasačného súdu nezakladá automaticky povinnosť platenia miestnych daní. Kasačný súd zdôrazňuje, že správne orgány musia v súvislosti s odstraňovaním porúch či havárie rozvodov a verejných sietí vždy zvážiť či nie je možné aplikovať ust. § 30 ods. 3 veta druhá zákona o miestnych daniach, a to bez zreteľa na skutočnosť, či žalobca zaplatil alebo nezaplatil príslušný správny poplatok. Táto skutočnosť sama o sebe je právne irelevantná a nemôže znamenať, že žalobca automaticky podlieha vyrubovaciemu režimu v oblasti miestnych daní. Podľa kasačného súdu v danom prípade nie je možné stotožniť sa ani s právnym názorom sťažovateľa, že ak predmetná rekonštrukcia plynovodu bola žalobcom plánovaná a pripravovaná v priebehu dvoch rokov, nemožno hovoriť o havárii, resp. poruche a aplikovať ust. § 30 ods. 3 veta druhá zákona č. 582/2004 Z. z., nakoľko skutočnosti z ktorých vychádza daná správna úvaha, je potrebné vyhodnotiť vždy na základe konkrétnych skutkových okolností. Pojem „porucha“ je potrebné vykladať širším spôsobom a nie ho zúžiť len na pojem „havárie“, ktorú je možné považovať za časovo ťažko predvídateľnú mimoriadnu udalosť. „Poruchou“ možno chápať prerušenie funkcie alebo plynulej prevádzky. Ide o typ rizika. Daná riziková situácia vždy predstavuje pre firmu stratu. Ide o tzv. odchýlku od normálneho prevádzkového stavu. Poruchám je možné predchádzať prostredníctvom preventívnych opatrení.

5.10. Odpovede

5.10.1. Odpovede na kontrolné otázk

1.      Zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov.

2.        Daň za užívanie verejného priestranstva je miestna daň.

3.        Daň za užívanie verejného priestranstva ukladá obec všeobecne záväzným nariadením.

4.        Správcom dane za užívanie verejného priestranstva je obec, na ktorej území sa užívané verejné priestranstvo nachádza. 

5.        Predmetom dane za užívanie verejného priestranstva je osobitné užívanie verejného priestranstva.

6.        Pozemky, ktoré nie sú verejnosti prístupné a pozemky, ktoré obec prenajala podľa osobitného zákona.

7.        Osobitným užívaním verejného priestranstva nie je užívanie verejného priestranstva v súvislosti s odstránením poruchy alebo havárie rozvodov a verejných sietí.

8.        Daňovníkom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá verejné priestranstvo užíva.

9.        Základom dane za užívanie verejného priestranstva je výmera užívaného verejného priestranstva v m2.

10.    Áno, môže určiť rôzne sadzby dane podľa určených kritérií alebo počas podujatí konaných na území obce.

11.    Daňová povinnosť vzniká dňom začatia osobitného užívania verejného priestranstva a zaniká dňom skončenia osobitného užívania verejného priestranstva.

12.    Daňovník je povinný oznámiť svoj zámer osobitného užívania verejného priestranstva správcovi dane najneskôr v deň vzniku daňovej povinnosti.

13.    Nie, daňovník je povinný splniť oznamovaciu povinnosť. Daňové priznanie sa pri dani za užívanie verejného priestranstva nepodáva.

14.    Vyrubená daň je splatná do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Splátky dane, ak ich obec určila, sú splatné v lehote uvedenej v rozhodnutí. 

15.    V prípade, ak si daňovník nesplní oznamovaciu povinnosť o vzniku daňovej povinnosti ani na základe výzvy správcu dane.

5.10.3. Odpovede na príklady

Spoločnosť ABC, s.r.o. má od obce dlhodobo v prenájme pozemok vo vlastníctve obce, ktorý je verejným priestranstvom v zmysle zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Na tomto pozemku spoločnosť ABC, s.r.o. povolila v čase konania jarmoku (od 7. septembra do 10. septembra príslušného roku) trom fyzickým osobám a dvom právnickým osobám umiestnenie predajných stánkov. Osobitným užívaním verejného priestranstva podľa všeobecne záväzného nariadenia danej obce sa okrem iného rozumie aj umiestnenie predajných stánkov. Aké povinnosti majú fyzické osoby a  právnické osoby voči správcovi dane z hľadiska právnej úpravy dane za užívanie verejného priestranstva?

-            Ustanovenie § 30 zákona o miestnych daniach stanovuje : „Verejným priestranstvom na účely tohto zákona sú verejnosti prístupné pozemky vo vlastníctve obce. Verejným priestranstvom na účely tohto zákona nie sú pozemky, ktoré obec prenajala podľa osobitného zákona.“ Skutočnosť, či pozemok spĺňa vymedzenie verejného priestranstva podľa zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov je pre účely dane za užívanie verejného priestranstva irelevantné. Nakoľko v danom prípade je obecný pozemok prenajatý, nie je verejným priestranstvom v zmysle zákona o miestnych daniach, a preto fyzické osoby a právnické osoby, ktoré na tomto pozemku umiestnia predajné stánky, nemajú voči správcovi dane z hľadiska dane za užívanie verejného priestranstva žiadne povinnosti.

V dňoch 30. septembra až 3.októbra spoločnosť ABC, s.r.o. uskutočnila v obci plánovanú opravu vodovodných potrubí, pričom na dvoch miestach musela rozkopať ulice, ktoré sú vo všeobecne záväznom nariadení danej obce uvedené ako verejné priestranstvá pre účely dane za užívanie verejného priestranstva. Je spoločnosť ABC, s.r.o. povinná platiť daň za užívanie verejného priestranstva?

-            Podľa § 30 ods. 3 zákona o miestnych daniach druhá veta platí, že osobitným užívaním verejného priestranstva nie je užívanie verejného priestranstva v súvislosti s odstránením poruchy alebo havárie rozvodov a verejných sietí. Nakoľko v danom prípade išlo o plánovanú „opravu“, nejde o odstránenie havárie. Mohlo by však ísť  o odstránenie poruchy. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/30/2019 zo dňa 8. júla 2020 je totiž pojem „porucha“  potrebné vykladať širším spôsobom a nie ho zúžiť len na pojem „havárie“, ktorú je možné považovať za časovo ťažko predvídateľnú mimoriadnu udalosť. „Poruchou“ možno chápať prerušenie funkcie alebo plynulej prevádzky. Ide o typ rizika. Daná riziková situácia vždy predstavuje pre firmu stratu. Ide o tzv. odchýlku od normálneho prevádzkového stavu. Poruchám je možné predchádzať prostredníctvom preventívnych opatrení. V prípade, ak ide o odstránenie poruchy, spoločnosť ABC, s.r.o. neplatí daň za užívanie verejného priestranstva.

Nezisková organizácia usporiadala športovú akciu na pozemku, ktoré je verejným priestranstvom v zmysle zákona o miestnych daniach a ktoré je ako verejné priestranstvo  označené aj vo všeobecne záväznom nariadení danej obce. Obec vo všeobecne záväznom nariadení vymedzila osobitné užívanie verejného priestranstva rovnakým spôsobom, akým ho vymedzuje zákon o miestnych daniach v § 30 ods. 3.  Je usporiadanie športovej akcie neziskovou organizáciou predmetom dane za užívanie verejného priestranstva?

-            Podľa § 30 ods. 1 zákona o miestnych daniach predmetom dane za užívanie verejného priestranstva je osobitné užívanie verejného priestranstva. Podľa § 30 ods. 3 zákona o miestnych daniach osobitným užívaním verejného priestranstva sa rozumie umiestnenie zariadenia slúžiaceho na poskytovanie služieb, umiestnenie stavebného zariadenia, predajného zariadenia, zariadenia cirkusu, zariadenia lunaparku a iných atrakcií, umiestnenie skládky, trvalé parkovanie vozidla mimo stráženého parkoviska a podobne, pričom osobitným užívaním verejného priestranstva nie je užívanie verejného priestranstva v súvislosti s odstránením poruchy alebo havárie rozvodov a verejných sietí. Usporiadanie športovej akcie by v danom prípade mohlo spadať len pod slovné spojenie „a podobne“, avšak podľa § 36 zákona o miestnych daniach a aj podľa judikatúry (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/42/2011  zo dňa 06. marca 2012), obec je povinná vymedziť osobitné spôsoby užívania verejného priestranstva taxatívnym spôsobom. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že usporiadanie športovej akcie by nebolo osobitným užívaním verejného priestranstva a teda ani predmetom dane za užívanie verejného priestranstva.

5.11. Použitá literatúra

Kubincová, S. - Jamrichová, T. Zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2022, s. 744

6. DAŇ ZA UBYTOVANIE

Napriek tomu, že daň za ubytovanie je pomerne novou daňou, spoplatnenie prechodného ubytovania má dlhšiu históriu. Z hľadiska vývoja na našom území možno spomenúť zákon č. 329/1921 Sb. zo dňa 12. augusta1921 o prechodnej úprave finančného hospodárstva obcí a miest s právom municipálnym, ktorý umožňoval obciam vyberať dávku z prechodného ubytovania. Podľa pravidiel vyberania dávky z prechodného ubytovania obsiahnutých v nariadení vlády Československej republiky č. 143/1922 Sb. zo dňa 27. apríla 1922 na vykonanie zákona z 12. augusta 1921, čís. 329 Zb. z. a n., o prechodnej úprave finančného hospodárstva obcí a miest s právom municipálnym dávku bol povinný platiť prenajímateľ, bolo mu však dovolené žiadať jej náhradu od nájomníkov. Z neskoršej právnej úpravy možno spomenúť zákon č. 82/1952 Zb. o miestnych poplatkoch, ktorý však jednotlivé poplatky nevymenúval, len stanovoval, že druhy poplatkov, ktoré sú miestne národné výbory povinné vyberať, určí vláda a predpisy o týchto poplatkoch vydá minister financií. Takýmto predpisom bola napríklad vyhláška Ministerstva financií č. 67/1966 Zb. o miestnych poplatkoch, ktorá stanovovala, že miestne (mestské, obvodné) národné výbory vyberajú, ak sa uznesú po prerokovaní s okresným národným výborom (v Prahe s Národným výborom hlavného mesta Prahy) a občanmi podľa miestnych podmienok na ich zavedení, tieto miestne poplatky: a) poplatok za používanie verejného priestranstva, b) poplatok zo vstupného, c) poplatok z prechodného ubytovania. Poplatok z prechodného ubytovania podľa tejto vyhlášky bolo možné vyberať v rekreačných miestach, kde sú vybudované a udržiavané zariadenia prevažne používané účastníkmi rekreácie, a ďalej v miestach sústredeného turistického ruchu. Tieto miesta určoval v súlade so zásadami rajonizácie cestovného ruchu na návrh miestneho (mestského) národného výboru príslušný okresný národný výbor po prerokovaní s okresnou odborovou radou. Poplatok sa vyberal od osôb, ktoré sa v týchto miestach prechodne zdržovali. Tieto osoby sa nazývali poplatníkmi, pričom poplatok vyberal pre národný výbor ubytovateľ (organizácia alebo občan), ktorý poskytoval prechodné ubytovanie. Poplatok sa však nevyberal v kúpeľných miestach, kde sa platil kúpeľný poplatok. Vyhláška č. 67/1966 Zb. o miestnych poplatkoch bola zrušená zákonom č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch, podľa ktorého obec okrem iných miestnych poplatkov mohla vyberať aj  poplatok za ubytovaciu kapacitu a poplatok za kúpeľný a rekreačný pobyt. Poplatok za ubytovaciu kapacitu platila právnická a fyzická osoba, ktorá vlastnila rekreačné alebo školiace zariadenie alebo mala k nemu právo hospodárenia. Poplatok za kúpeľný a rekreačný pobyt platila fyzická osoba, ktorá sa prechodne zdržovala v kúpeľnom mieste alebo mieste sústredeného cestovného ruchu za účelom liečenia alebo rekreácie, pričom miesto sústredeného cestovného ruchu vymedzoval okresný úrad po prerokovaní s obcou. Poplatok za kúpeľný a rekreačný pobyt v ustanovenej výške pre obec vyberala a ručila zaň fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytla prechodné ubytovanie. Zákon č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch bol zrušený v súčasnosti platným zákonom č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.

Daň za ubytovanie je miestnou daňou, ktorú môže ukladať obec. Správu dane za ubytovanie vykonáva, t. j. správcom dane za ubytovanie je obec, na ktorej území sa ubytovacie zariadenie nachádza^[405]. Výnos dane za ubytovanie vrátane výnosu z pokuty a úroku z omeškania vzťahujúcich sa k tejto dani je príjmom rozpočtu obce, ktorá je správcom dane.

6.1. Právne zakotvenie

Právna úprava dane za ubytovanie je obsiahnutá v zákone č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o miestnych daniach“). Na správu dane za ubytovanie, ak zákon o miestnych daniach neustanovuje inak, sa vzťahuje zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“). Daň za ubytovanie ukladá obec všeobecne záväzným nariadením. Ak by obec daň za ubytovanie všeobecne záväzným nariadením neuložila, daň za ubytovanie by sa v danej obci neplatila. Daň za ubytovanie je tzv. fakultatívnou daňou, t. j. obec ju môže, ale nemusí uklada

6.2. Predmet, subjekt, základ a sadzba dane za ubytovanie

Predmetom dane za ubytovanie^[406] je odplatné prechodné ubytovanie fyzickej osoby podľa § 754 až 759 zákona č. 40/1964 Z.z. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov v ubytovacom zariadení (ďalej len "zariadenie"), ktorým je hotel, motel, botel, hostel, penzión, apartmánový dom, kúpeľný dom, liečebný dom, ubytovacie zariadenie prírodných liečebných kúpeľov a kúpeľných liečební, ubytovňa, chata, stavba na individuálnu rekreáciu, zrub, bungalov, kemping, minikemp, táborisko, rodinný dom, byt v bytovom dome, v rodinnom dome alebo v stavbe slúžiacej na viaceré účely a iné zariadenie poskytujúce odplatné prechodné ubytovanie fyzickej osobe. Z uvedeného vyplýva, že aby ubytovanie fyzickej osoby bolo predmetom dane za ubytovanie, musia byť kumulatívne naplnené tieto znaky:

Subjekt dane za ubytovanie môže byť oprávnený a povinný. Oprávneným subjektom dane za ubytovanie je spravidla obec, na ktorej území sa zariadenie nachádza. Povinnými subjektmi dane za ubytovanie sú spravidla osoby zúčastnené na plnení daňovej povinnosti, a to daňovník, platiteľ dane, prípadne zástupca platiteľa dane.

Daňovníkom dane za ubytovanie^[407] je fyzická osoba, ktorá sa v zariadení odplatne prechodne ubytuje. V súčasnosti (s účinnosťou od 30.marca 2022) zákon o miestnych daniach obsahuje aj negatívne vymedzenie daňovníka, pričom daňovníkom nie je odídenec podľa zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, t. j. cudzinec, ktorému Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky na základe rozhodnutia vlády Slovenskej republiky poskytlo dočasné útočisko.

Platiteľom dane za ubytovanie^[408] je prevádzkovateľ zariadenia, ktorý odplatné prechodné ubytovanie fyzickej osobe poskytuje. Zákon o miestnych daniach súčasne stanovuje, že ak nemožno určiť prevádzkovateľa zariadenia, platiteľom dane je vlastník nehnuteľnosti alebo jej časti, v ktorej sa odplatné prechodné ubytovanie fyzickej osobe poskytuje. Ak je nehnuteľnosť alebo jej časť, v ktorej sa poskytuje odplatné prechodné ubytovanie, vo vlastníctve viacerých osôb, platiteľom dane je každý z nich a za daň ručia spoločne a nerozdielne.

Zástupca platiteľa dane za ubytovanie^[409] je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá sprostredkuje odplatné prechodné ubytovanie medzi platiteľom dane a daňovníkom prostredníctvom prevádzkovania digitálnej platformy s ponukou zariadení na území obce poskytujúcich odplatné prechodné ubytovanie.

Základom dane za ubytovanie^[410] je počet prenocovaní, najviac však 60 prenocovaní daňovníka u jedného platiteľa dane v jednom kalendárnom roku.

Sadzbu dane za ubytovanie^[411] určí obec v eurách na osobu a prenocovanie. Sadzbu dane ustanovuje obec všeobecne záväzným nariadením, pričom môže ustanoviť rôznu sadzbu dane pre časti obce alebo pre jej jednotlivé katastrálne územia.

Obec môže ustanoviť všeobecne záväzným nariadením paušálnu sadzbu dane. Paušálnou sadzbou dane sa rozumie sadzba dane na jedno lôžko z ubytovacej kapacity zariadenia na kalendárny rok. Paušálna daň sa vypočíta ako súčin paušálnej sadzby dane a najväčšej ubytovacej kapacity zariadenia za posledný rok, pričom na zmeny ubytovacej kapacity počas kalendárneho roka sa neprihliada. Paušálna daň sa uplatní len v prípade, ak s ňou platiteľ dane súhlasí. V prípade, ak sa uplatňuje paušálna daň, platiteľ dane nie je povinný na účely dane za ubytovanie viesť podrobnú evidenciu fyzických osôb, ktorým bolo odplatné prechodné ubytovanie poskytované.

⁴⁰⁸ Vymedzenie platiteľa dane za ubytovanie je obsiahnuté v § 38 ods. 2 zákona o miestnych daniach.

⁴⁰⁹ Vymedzenie zástupcu platiteľa dane za ubytovanie je obsiahnuté v § 38 ods. 3 zákona o miestnych daniach.

⁴¹⁰ Právna úprava základu dane za ubytovanie je obsiahnutá v § 39 zákona o miestnych daniach.

⁴¹¹ Právna úprava sadzby dane za ubytovanie je obsiahnutá v § 40, § 41d a čiastočne aj v § 43 zákona o miestnych daniach.

6.3. Oslobodenie od dane za ubytovanie a zníženie dane za ubytovanie

Zákon o miestnych daniach nestanovuje zákonné oslobodenia od dane a ani zákonné zníženie dane za ubytovanie. Obec je oprávnená ustanoviť oslobodenia od dane alebo zníženia dane vo všeobecne záväznom nariadení. Oslobodenia od dane, resp. zníženia dane by mali byť všeobecného charakteru. Správca dane by napríklad mohol znížiť daň fyzickým osobám starším ako 65 rokov.

6.4. Vznik daňovej povinnosti, zánik daňovej povinnosti

Daňová povinnosť pri dani za ubytovanie vzniká dňom poskytnutia odplatného prechodného ubytovania fyzickej osobe. Deň poskytnutia ubytovania nemusí byť totožný s dňom uzatvorenia zmluvy o ubytovaní. Aby došlo ku vzniku daňovej povinnosti, malo by dôjsť k reálnemu ubytovaniu fyzickej osoby v ubytovacom zariadení minimálne na jednu noc.

Daňová povinnosť pri dani za ubytovanie zaniká dňom ukončenia poskytovania odplatného prechodného ubytovania fyzickej osobe.^[412]

⁴¹² Právna úprava vzniku daňovej povinnosti je obsiahnutá v § 41 zákona o miestnych daniach.

6.5. Oznamovacia povinnosť, vyrubenie dane a splatnosť dane

Oznamovacia povinnosť pri dani za ubytovanie zaťažuje platiteľa dane, prípadne zástupcu platiteľa dane. Daňovník je povinný len uhradiť daň platiteľovi dane, resp. zástupcovi platiteľa dane. 

Platiteľ dane je povinný správcovi dane oznámiť:

Zástupca platiteľa dane v prípade, ak za platiteľa dane z časti alebo úplne vyberá daň, je povinný správcovi dane oznámiť základ dane v lehote a spôsobom ustanoveným všeobecne záväzným nariadením.

Náležitosti oznamovacej povinnosti ustanoví obec všeobecne záväzným nariadením. V prípade, ak platiteľ dane nesplní oznamovaciu povinnosť, správca dane ho písomne vyzve na jej splnenie v primeranej lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako osem dní. Ak platiteľ dane nesplní oznamovaciu povinnosť ani na základe výzvy, správca dane zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok. Základom dane pri určovaní dane podľa pomôcok je súčin ubytovacej kapacity zariadenia (počet lôžok) v čase určenia dane podľa pomôcok a počtu dní v kalendárnom roku, za ktoré si platiteľ dane nesplnil oznamovaciu povinnosť. Na určovanie dane podľa pomôcok nemá vplyv vznik a zánik daňovej povinnosti. Správca dane je povinný  oznámiť platiteľovi dane určenie dane podľa pomôcok, pričom dňom začatia určenia dane podľa pomôcok je deň uvedený v oznámení.

Daň od daňovníka vyberá platiteľ dane, prípadne zástupca platiteľa dane v mene platiteľa dane. Zaplatením dane je daň vyrubená. Vybratú daň platiteľ dane, prípadne zástupca platiteľa dane odvádza správcovi dane.

So zástupcom platiteľa dane môže správca dane uzavrieť dohodu o náležitostiach rozsahu a spôsobu vedenia evidencie na účely platenia dane, spôsobe vyberania dane, náležitostiach potvrdenia o zaplatení dane, lehotách a spôsobe odvodu dane správcovi dane. Zástupca platiteľa dane vybratú daň od daňovníka odvádza na účet správcu dane. Platba na účet správcu dane sa považuje za odvedenú daň. Postup podľa daňového poriadku vzťahujúci sa na neoznačenú platbu sa nepoužije, ak zástupca platiteľa dane preukáže, že k odvedeniu dane došlo v dôsledku chyby v písaní, počítaní alebo inej zrejmej nesprávnosti.

V prípade, ak platiteľ dane súhlasí s uplatnením paušálnej dane, správca dane vyrubí paušálnu daň rozhodnutím. Obec môže v rozhodnutí určiť platenie paušálnej dane v splátkach. Splátky sú splatné v lehotách určených obcou v rozhodnutí, pričom platiteľ dane môže vyrubenú daň zaplatiť aj naraz najneskôr v lehote splatnosti prvej splátky.

6.6. Povinnosť viesť evidenciu ubytovaných osôb

Platiteľ dane je povinný na účely dane za ubytovanie viesť podrobnú evidenciu fyzických osôb, ktorým bolo odplatné prechodné ubytovanie poskytované. Evidenciu fyzických osôb vedie v listinnej podobe alebo elektronickej podobe formou evidenčnej knihy, ktorá obsahuje:

Evidenčnú knihu je povinný viesť prehľadne a zápisy usporadúvať postupne z časového hľadiska podľa vzniku daňovej povinnosti.

Platiteľ dane je povinný viesť evidenciu fyzických osôb, ktorým bolo odplatné prechodné ubytovanie poskytované, aj v prípade, ak daň za neho z časti alebo úplne vyberá zástupca platiteľa dane, ktorý na seba preberá plnenie daňovej povinnosti za platiteľa dane.

Obec môže so zástupcom platiteľa dane uzavrieť dohodu o náležitostiach rozsahu a spôsobu vedenia evidencie na účely platenia dane.

6.7. Kontrolné otázky

1.        Ktorý zákon upravuje daň za ubytovanie?

2.        Daň za ubytovanie je štátna daň alebo miestna daň?

3.        Kto je správcom dane za ubytovanie?

4.        Ako zákon o miestnych daniach vymedzuje predmet dane za ubytovanie?

5.        Ktoré znaky musia byť naplnené, aby ubytovanie fyzickej osoby bolo predmetom dane za ubytovanie?

6.        Kto je daňovníkom dane za ubytovanie?

7.        Kto je platiteľom dane za ubytovanie?

8.        Kto je zástupca platiteľa dane za ubytovanie?

9.        Ako zákon o miestnych daniach vymedzuje základ dane za ubytovanie?

10.    Akým spôsobom obec ustanovuje sadzbu dane za ubytovanie?

11.    Čo sa rozumie paušálnu sadzbu dane za ubytovanie?

12.    Kedy vzniká a kedy zaniká daňová povinnosť pri dani za ubytovanie?

13.    Aké skutočnosti a v akých lehotách je povinný platiteľ dane oznamovať správcovi dane?

14.    Kedy je daň za ubytovanie vyrubená?

15.    Kto vyberá od daňovníka daň za ubytovanie?

6.8. Test

 Link na test: https://lms.umb.sk/mod/quiz/view.php?id=206652

6.9. Príklady

1.    Fyzická osoba sa v ubytovacom zariadení ubytovala v dňoch 20. až 28. septembra. Podľa zmluvy uzatvorenej s prevádzkovateľom ubytovacieho zariadenia sa mala v ubytovacom zariadení ubytovať v dňoch 12. septembra až 28.septembra. Sadzba dane za ubytovanie v obci, v ktorej sa nachádza ubytovacie zariadenie je na jednu osobu 1 euro za prenocovanie. Akú daň za ubytovanie má platiť fyzická osoba a komu?

2.    Právnická osoba začala prevádzkovať ubytovacie zariadenie s 25 lôžkami 1. septembra 2022, pričom túto skutočnosť a ani základ dane správcovi dane neoznámila ani na jeho výzvu, ktorú zaslal v januári 2023. Môže správca dane prevádzkovateľovi ubytovacieho zariadenia vyrubiť daň za ubytovanie? Ak áno, akým spôsobom a aký bude základ dane?

6.10. Odpovede

6.10.1. Odpovede na kontrolné otázky

1.      Zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov.

2.        Daň za ubytovanie je miestna daň.

3.        Správcom dane za ubytovanie je obec, na ktorej území sa ubytovacie zariadenie nachádza.

4.        Predmetom dane za ubytovanie je odplatné prechodné ubytovanie fyzickej osoby podľa § 754 až 759 Občianskeho zákonníka v ubytovacom zariadení, ktorým je hotel, motel, botel, hostel, penzión, apartmánový dom, kúpeľný dom, liečebný dom, ubytovacie zariadenie prírodných liečebných kúpeľov a kúpeľných liečební, ubytovňa, chata, stavba na individuálnu rekreáciu, zrub, bungalov, kemping, minikemp, táborisko, rodinný dom, byt v bytovom dome, v rodinnom dome alebo v stavbe slúžiacej na viaceré účely a iné zariadenie poskytujúce odplatné prechodné ubytovanie fyzickej osobe.

5.        Na to, aby ubytovanie fyzickej osoby bolo predmetom dane za ubytovanie:

-            musí ísť o odplatné ubytovanie;

-            musí to byť prechodné ubytovanie;

-            musí ísť o ubytovanie poskytnuté na základe zmluvy o ubytovaní upravenej v § 754 až 759 zákona č. 40/1964 Z. z. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov;

-            musí ísť o ubytovanie v ubytovacom zariadení, ktorým je hotel, motel, botel, hostel, penzión, apartmánový dom, kúpeľný dom, liečebný dom, ubytovacie zariadenie prírodných liečebných kúpeľov a kúpeľných liečební, ubytovňa, chata, stavba na individuálnu rekreáciu, zrub, bungalov, kemping, minikemp, táborisko, rodinný dom, byt v bytovom dome, v rodinnom dome alebo v stavbe slúžiacej na viaceré účely a iné zariadenie poskytujúce odplatné prechodné ubytovanie fyzickej osobe.

6.        Daňovníkom dane za ubytovanie je fyzická osoba, ktorá sa v zariadení odplatne prechodne ubytuje s výnimkou odídenca podľa zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Odídencom je cudzinec, ktorému Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky na základe rozhodnutia vlády Slovenskej republiky poskytlo dočasné útočisko

7.        Platiteľom dane za ubytovanie  je prevádzkovateľ zariadenia, ktorý odplatné prechodné ubytovanie fyzickej osobe poskytuje. V prípade, ak nemožno určiť prevádzkovateľa zariadenia, platiteľom dane je vlastník nehnuteľnosti alebo jej časti, v ktorej sa odplatné prechodné ubytovanie fyzickej osobe poskytuje. Ak je nehnuteľnosť alebo jej časť, v ktorej sa poskytuje odplatné prechodné ubytovanie, vo vlastníctve viacerých osôb, platiteľom dane je každý z nich a za daň ručia spoločne a nerozdielne.

8.        Zástupca platiteľa dane za ubytovanie  je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá sprostredkuje odplatné prechodné ubytovanie medzi platiteľom dane a daňovníkom prostredníctvom prevádzkovania digitálnej platformy s ponukou zariadení na území obce poskytujúcich odplatné prechodné ubytovanie.

9.        Základom dane za ubytovanie  je počet prenocovaní, najviac však 60 prenocovaní daňovníka u jedného platiteľa dane v jednom kalendárnom roku.

10.    Ustanovuje ju všeobecne záväzným nariadením v eurách na osobu a prenocovanie, pričom môže ustanoviť rôznu sadzbu dane pre časti obce alebo pre jej jednotlivé katastrálne územia.

11.    Paušálnou sadzbou dane sa rozumie sadzba dane na jedno lôžko z ubytovacej kapacity zariadenia na kalendárny rok. Paušálna daň sa vypočíta ako súčin paušálnej sadzby dane a najväčšej ubytovacej kapacity zariadenia za posledný rok, pričom na zmeny ubytovacej kapacity počas kalendárneho roka sa neprihliada. Paušálna daň sa uplatní len v prípade, ak s ňou platiteľ dane súhlasí. V prípade, ak sa uplatňuje paušálna daň, platiteľ dane nie je povinný na účely dane za ubytovanie viesť podrobnú evidenciu fyzických osôb, ktorým bolo odplatné prechodné ubytovanie poskytované. Paušálnu sadzbu dane za ubytovanie môže obec ustanoviť vo všeobecne záväznom nariadení.

12.    Daňová povinnosť vzniká dňom poskytnutia odplatného prechodného ubytovania fyzickej osobe a zaniká dňom ukončenia poskytovania odplatného prechodného ubytovania fyzickej osobe.

13.    Platiteľ dane je povinný správcovi dane oznámiť:

-            ubytovaciu kapacitu zariadenia najneskôr v deň začatia poskytovania odplatného prechodného ubytovania;

-            ukončenie poskytovania odplatného prechodného ubytovania najneskôr do 30 dní odo dňa ukončenia poskytovania odplatného prechodného ubytovania;

-            zmeny skutočností rozhodujúcich pre určenie dane do 30 dní odo dňa, keď tieto skutočnosti nastali;

-            skutočnosť, že namiesto neho bude daň z časti alebo úplne vyberať zástupca platiteľa dane;

-            základ dane v lehote a spôsobom ustanoveným všeobecne záväzným nariadením.

14.    Daň za ubytovanie je vyrubená zaplatením dane. V prípade, ak platiteľ dane súhlasí s uplatnením paušálnej dane, správca dane vyrubí paušálnu daň rozhodnutím.

15.    Daň od daňovníka vyberá platiteľ dane, prípadne zástupca platiteľa dane v mene platiteľa dane. Vybratú daň platiteľ dane, prípadne zástupca platiteľa dane odvádza správcovi dane.

6.10.3. Odpovede na príklady

Fyzická osoba sa v ubytovacom zariadení ubytovala v dňoch 20. až 28. septembra. Podľa zmluvy uzatvorenej s prevádzkovateľom ubytovacieho zariadenia sa mala v ubytovacom zariadení ubytovať v dňoch 12. septembra až 28.septembra. Sadzba dane za ubytovanie v obci, v ktorej sa nachádza ubytovacie zariadenie je na jednu osobu 1 euro za prenocovanie. Akú daň za ubytovanie má platiť fyzická osoba a komu?

-            Predmetom dane podľa § 37 zákona o miestnych daniach je odplatné prechodné ubytovanie fyzickej osoby podľa § 754 až 759 Občianskeho zákonníka v ubytovacom zariadení. Základom dane podľa § 39 zákona o miestnych daniach je počet prenocovaní, najviac však 60 prenocovaní daňovníka u jedného platiteľa dane v jednom kalendárnom roku. Nakoľko fyzická osoba sa ubytovala až 20. septembra, t. j. k poskytovaniu odplatného prechodného ubytovania fyzickej osobe reálne došlo až od 20. septembra, počet prenocovaní treba rátať od 20. septembra do 28. septembra. Základom dane je 8 prenocovaní a keďže sadzba dane je 1 euro na prenocovanie, fyzická osoba má zaplatiť daň za ubytovanie 8 eur. Fyzická osoba ako daňovník je povinná platiť daň platiteľovi dane, resp. platiteľ dane, ktorý je prevádzkovateľom ubytovacieho zariadenia, je povinný daň za ubytovanie od fyzickej osoby vybrať.

Právnická osoba začala prevádzkovať ubytovacie zariadenie s 25 lôžkami 1. septembra 2022, pričom túto skutočnosť a ani základ dane správcovi dane neoznámila ani na jeho výzvu, ktorú zaslal v januári 2023. Môže správca dane prevádzkovateľovi ubytovacieho zariadenia vyrubiť daň za ubytovanie? Ak áno, akým spôsobom a aký bude základ dane?

-          Nakoľko právnická osoba si nesplnila oznamovaciu povinnosť[413] ani na základe výzvy správcu dane, správca dane zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok. Podľa § 41b ods. 3 a 4 zákona o miestnych daniach obec oznámi platiteľovi dane určenie dane podľa pomôcok, pričom dňom začatia určenia dane podľa pomôcok je deň uvedený v oznámení. Na postup obce pri určení dane podľa pomôcok sa vzťahuje osobitný predpis, ktorým je daňový poriadok. Určovanie dane podľa pomôcok sa končí protokolom o určení dane podľa pomôcok, pričom podľa § 68 daňového poriadku nasledujúci deň po dni doručenia protokolu, ktorého súčasťou je výzva sa začína vyrubovacie konanie. Vyrubovacie konanie sa končí dňom doručenia rozhodnutia, ktorým sa vyrubí daň. Podľa § 41b ods. 2 zákona o miestnych daniach základom dane pri určovaní dane podľa pomôcok je súčin ubytovacej kapacity zariadenia (počet lôžok) v čase určenia dane podľa pomôcok a počtu dní v kalendárnom roku, za ktoré si platiteľ dane nesplnil oznamovaciu povinnosť. Na určovanie dane podľa pomôcok nemá vplyv vznik a zánik daňovej povinnosti. Nakoľko právnická osoba začala prevádzkovať ubytovacie zariadenie 1. septembra 2022, počet dní v kalendárnom roku 2022, za ktoré si platiteľ dane nesplnil oznamovaciu povinnosť, je 122. Počet lôžok je 25. Z uvedeného vyplýva, že základ dane je 3050.

6.11. Použitá literatúra

Kubincová, S. - Jamrichová, T. Zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2022, 744 s.

7. DAŇ ZA PREDAJNÉ AUTOMATY

Z hľadiska histórie zdanenia, resp. spoplatnenia predajných automatov možno spomenúť zákon č. 72/1992 Zb. ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch, ktorým bola do zákona č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch vložená úprava poplatku za predajné automaty. Od roku 1992 obec mohla vyberať poplatok za predajné automaty, ktorý sa platil za umiestnenie prístrojov a automatov, ktoré po vložení príslušného množstva mincí v tuzemskej, prípadne zahraničnej mene alebo platobnej karty, vydali zákazníkom vybraný tovar. Tento poplatok sa neplatil za predajné automaty vydávajúce výlučne lístky hromadnej dopravy, predajné automaty vydávajúce potraviny s výnimkou alkoholu a predajné automaty vydávajúce tabakové výrobky a ochranné prostriedky proti šíreniu nákazlivých pohlavných chorôb. Poplatková povinnosť vznikala umiestnením predajného automatu na verejnom priestranstve, na budovách a iných objektoch viditeľných a prístupných z verejného priestranstva v obci. Uvedená úprava platila až do 31. decembra 2004, kedy bol zákon č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch zrušený v súčasnosti platným zákonom č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, ktorý obsahuje úpravu dane za predajné automaty.

Daň za predajné automaty je miestnou daňou, ktorú môže ukladať obec. Správu dane za predajné automaty vykonáva, t. j. správcom dane za predajné automaty je obec, na ktorej území sa predajné automaty prevádzkujú.^[414] Výnos dane za predajné automaty vrátane výnosu z pokuty a úroku z omeškania vzťahujúcich sa k tejto dani je príjmom rozpočtu obce, ktorá je správcom dane.

7.1. Právne zakotvenie a ukladanie dane za predajné automaty

Právna úprava dane za predajné automaty je obsiahnutá v zákone č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o miestnych daniach“). Na správu dane za predajné automaty, ak zákon o miestnych daniach neustanovuje inak, sa vzťahuje zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“). Daň za predajné automaty ukladá obec všeobecne záväzným nariadením. Ak by obec daň za predajné automaty všeobecne záväzným nariadením neuložila, táto daň by sa v danej obci neplatila. Daň za predajné automaty je tzv. fakultatívnou daňou, t. j. obec ju môže, ale nemusí ukladať.

7.2. Predmet, subjekt, základ a sadzba dane za predajné automaty

Predmet dane za predajné automaty^[415] zákon o miestnych daniach vymedzuje pozitívnym a negatívnym spôsobom.

Predmetom dane za predajné automaty sú prístroje a automaty, ktoré vydávajú tovar za odplatu (ďalej len „predajné automaty“) a sú umiestnené v priestoroch prístupných verejnosti. Z uvedeného vyplýva, že aby prístroj, resp. automat mohol byť predmetom dane za predajné automaty musí kumulatívne spĺňať tieto podmienky:

Predmetom dane za predajné automaty nie sú automaty, ktoré vydávajú cestovné lístky verejnej dopravy.

Subjekt dane za predajné automaty  môže byť oprávnený a povinný. Oprávneným subjektom dane za predajné automaty je spravidla obec, na ktorej území sa predajné automaty prevádzkujú. Povinným subjektom dane za predajné automaty je spravidla daňovník.

Daňovníkom dane za predajné automaty^[417] je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá predajné automaty prevádzkuje.

Základom dane za predajné automaty^[418] je počet predajných automatov.

Sadzbu dane za predajné automaty^[419] určí obec v eurách za jeden predajný automat a kalendárny rok. Sadzbu dane ustanovuje obec všeobecne záväzným nariadením, pričom môže určiť rôzne sadzby dane podľa určených kritérií, napríklad môže stanoviť odlišnú sadzbu dane pre automaty vydávajúce potraviny a automaty vydávajúce rozličný tovar (napríklad hračky).  Sadzbu dane za predajné automaty obec stanovuje na kalendárny rok a môže ju zmeniť len k 1. januáru zdaňovacieho obdobia.

V prípade, ak obec daň za predajné automaty ukladá, je povinná vo všeobecne záväznom nariadení okrem sadzby dane ustanoviť aj rozsah a spôsob vedenia preukaznej evidencie na účely dane a spôsob identifikácie predajných automatov.

⁴¹⁵ Právna úprava predmetu dane za predajné automaty je obsiahnutá v § 44 zákona o miestnych daniach.

⁴¹⁶ K uvedenému bližšie Kubincová,S. -  Jamrichová, T. Zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2022, s. 319 - 323

⁴¹⁷ Právna úprava daňovníka dane za predajné automaty je obsiahnutá v § 45 zákona o miestnych daniach.

⁴¹⁸ Právna úprava základu dane za predajné automaty je obsiahnutá v § 46 zákona o miestnych daniach.

⁴¹⁹ Právna úprava sadzby dane za predajné automaty je obsiahnutá v § 47 a čiastočne aj v § 51 zákona o miestnych daniach.

7.3. Oslobodenie od dane za predajné automaty a zníženie dane za predajné automaty

Zákon o miestnych daniach nestanovuje zákonné oslobodenia od dane a ani zákonné zníženie dane za predajné automaty. Obec je oprávnená ustanoviť prípadné oslobodenia od dane alebo zníženia dane vo všeobecne záväznom nariadení. Prípadné oslobodenia od dane, resp. zníženia dane by mali byť všeobecného charakteru. Správca dane by napríklad mohol oslobodiť od dane všetky predajné automaty, ktoré vydávajú zdravotnícky materiál (napr. ochranné rúška) alebo by mohol znížiť daň pre všetky predajné automaty nachádzajúce sa v zdravotníckych zariadeniach.

7.4. Vznik daňovej povinnosti, zánik daňovej povinnosti

Daňová povinnosť pri dani za predajné automaty vzniká^[420] prvým dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom sa predajný automat začal prevádzkovať. Uvedené však platí len za predpokladu, že je predajný automat umiestnený v priestoroch prístupných verejnosti. Ak by priestory, v ktorých sa automat začal prevádzkovať, začali byť prístupné verejnosti neskôr, daňová povinnosť by vznikla až neskôr (dovtedy by predajný automat nebol predmetom dane za predajné automaty).

Ak dôjde v rámci jedného kalendárneho mesiaca k zmene správcu dane k tomu istému predmetu dane, vzniká daňová povinnosť u nového správcu dane prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene správcu dane.

Daňová povinnosť pri dani za predajné automaty zaniká^[421] posledným dňom mesiaca, v ktorom sa ukončilo jeho prevádzkovanie.

⁴²⁰   Právna úprava vzniku daňovej povinnosti je obsiahnutá v § 48 zákona o miestnych daniach.

⁴²¹   Právna úprava vzniku daňovej povinnosti je obsiahnutá v § 48 zákona o miestnych daniach.

7.5. Zdaňovacie obdobie, daňové priznanie, vyrubenie dane a splatnosť dane

Zdaňovacím obdobím dane za predajné automaty je kalendárny rok. Zákon o miestnych daniach stanovuje daňovníkovi povinnosť podať priznanie k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje a čiastkové priznanie. Priznanie k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje a čiastkové priznanie sa považujú za daňové priznanie.^[422]

Daňovník je povinný podať priznanie k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje príslušnému správcovi dane do 31. januára toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom mu vznikla daňová povinnosť k týmto daniam alebo niektorej z nich podľa stavu k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. Ak vznikne daňová povinnosť k dani za predajné automaty v priebehu zdaňovacieho obdobia, daňovník je povinný podať priznanie k dani za predajné automaty najneskôr do 30 dní odo dňa vzniku daňovej povinnosti.

V prípade, ak daňovník podal priznanie k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje a daňová povinnosť k dani za predajné automaty vznikne alebo zanikne v priebehu zdaňovacieho obdobia, je povinný podať čiastkové priznanie príslušnému správcovi dane najneskôr do 30 dní odo dňa vzniku alebo zániku daňovej povinnosti.

Daňové priznanie sa podáva na tlačive platnom pre príslušné zdaňovacie obdobie. Vzor tlačiva priznania k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje určí Ministerstvo financií Slovenskej republiky a uverejní ho na svojom webovom sídle s vyznačením dátumu uverejnenia. V tomto tlačive daňovník označí druh priznania, ktorým je priznanie, čiastkové priznanie, opravné priznanie a dodatočné priznanie. Daňovník je povinný v príslušnom priznaní uviesť všetky skutočnosti rozhodujúce na vyrubenie dane. V čiastkovom priznaní je daňovník povinný uviesť len zmeny oproti dovtedy podanému priznaniu k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje vrátane čiastkového priznania k týmto daniam alebo niektorej z nich.

Daň za predajné automaty vyrubuje správca dane každoročne podľa stavu k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia na celé zdaňovacie obdobie jedným rozhodnutím spolu s daňou z nehnuteľností, daňou za psa a daňou za nevýherné hracie prístroje.

Vyrubená daň za predajné automaty je splatná do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Správca dane môže určiť platenie dane za predajné automaty v splátkach. Splátky dane sú splatné v lehotách určených správcom dane v rozhodnutí, ktorým sa vyrubuje daň. Daňovník môže vyrubenú daň, ktorá bola rozhodnutím správcu dane určená v splátkach, zaplatiť aj naraz najneskôr v lehote splatnosti prvej splátky.^[423]

7.6. Kontrolné otázky

1.        Ktorý zákon upravuje daň za predajné automaty?

2.        Daň za predajné automaty je štátna daň alebo miestna daň?

3.        Kto a akým spôsobom ukladá daň za predajné automaty? 

4.        Kto je správcom dane za predajné automaty?

5.        Ktoré podmienky musia byť kumulatívne naplnené, aby mohol byť prístroj, resp. automat predmetom dane za predajné automaty?

6.        Ktoré predajné automaty nie sú predmetom dane za predajné automaty?

7.        Kto je daňovníkom dane za predajné automaty?

8.        Ako zákon o miestnych daniach vymedzuje základ dane za predajné automaty?

9.        Aká je sadzba dane za predajné automaty, resp. kto ju stanovuje a akým spôsobom?

10.    Môže obec určiť na svojom území rôzne sadzby dane za predajné automaty?

11.    Ku ktorému dátumu môže obec zmeniť sadzbu dane za predajné automaty?

12.    Kedy vzniká a kedy zaniká daňová povinnosť pri dani za predajné automaty?

13.    Aké je zdaňovacie obdobie pri dani za predajné automaty?

14.    V akej lehote je povinný daňovník podať priznanie k dani za predajné automaty ?

15.    Kedy je daň za predajné automaty splatná?

7.7. Test

 Link na test: https://lms.umb.sk/mod/quiz/view.php?id=206655

7.8. Príklady

1.    Právnická osoba začala dňa 15. mája v obci prevádzkovať predajný automat. Kedy vzniká daňová povinnosť a v akej lehote je povinná podať právnická osoba priznanie?

2.    Daňovník začal v obci prevádzkovať predajný automat 1. januára, avšak až do 3. marca bol priestor, v ktorom sa predajný automat nachádza, pre verejnosť uzatvorený. Kedy vzniká daňová povinnosť ?

3.    Dňa 15. októbra došlo k zmene správcu dane k tomu istému predajnému automatu (došlo k jeho prevozu z obce A do obce B) s tým, že predajný automat zostal v prevádzke. Ku ktorému dňu zaniká daňová povinnosť voči správcovi dane  - obci A a ku ktorému dňu vzniká daňová povinnosť voči správcovi dane  - obci B?

7.9. Odpovede

7.9.1. Odpovede na kontrolné otázky

1.      Zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov.

2.        Daň za predajné automaty je miestna daň.

3.        Daň za predajné automaty ukladá obec všeobecne záväzným nariadením.

4.        Správcom dane za predajné automaty je obec, na ktorej území sa predajné automaty prevádzkujú.

5.        Na to, aby mohol byť prístroj, resp. automat predmetom dane za predajné automaty musí byť kumulatívne naplnené:

-            musí ísť o prístroj, resp. automat, ktorý vydáva tovar;

-            prístroj, resp. automat musí vydávať tovar za odplatu;

-            prístroj, resp. automat musí byť umiestnený v priestoroch prístupných verejnosti.

6.        Predmetom dane za predajné automaty nie sú automaty, ktoré vydávajú cestovné lístky verejnej dopravy. 

7.        Daňovníkom dane za predajné automaty je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá predajné automaty prevádzkuje.

8.        Základom dane za predajné automaty je počet predajných automatov.

9.        Ustanovuje ju obec všeobecne záväzným nariadením, a to v eurách za jeden predajný automat a kalendárny rok.

10.    Áno, môže určiť rôzne sadzby dane podľa určených kritérií.

11.    Sadzbu dane za predajné automaty môže obec zmeniť len k 1. januáru zdaňovacieho obdobia.

12.    Daňová povinnosť vzniká prvým dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom sa predajný automat začal prevádzkovať a zaniká posledným dňom mesiaca, v ktorom sa ukončilo jeho prevádzkovanie. Ak dôjde v rámci jedného kalendárneho mesiaca k zmene správcu dane k tomu istému predmetu dane, vzniká daňová povinnosť u nového správcu dane prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene správcu dane.

13.    Zdaňovacím obdobím dane za predajné automaty je kalendárny rok.

14.    Daňovník je povinný podať priznanie k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje príslušnému správcovi dane do 31. januára toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom mu vznikla daňová povinnosť k týmto daniam alebo niektorej z nich podľa stavu k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. Ak vznikne daňová povinnosť k dani za predajné automaty v priebehu zdaňovacieho obdobia, daňovník je povinný podať priznanie k dani za predajné automaty najneskôr do 30 dní odo dňa vzniku daňovej povinnosti. V prípade, ak daňovník podal priznanie k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje a daňová povinnosť k dani za predajné automaty vznikne alebo zanikne v priebehu zdaňovacieho obdobia, je povinný podať čiastkové priznanie príslušnému správcovi dane najneskôr do 30 dní odo dňa vzniku alebo zániku daňovej povinnosti.

15.    Do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola daň za predajné automaty vyrubená.

7.9.3. Odpovede na príklady

Právnická osoba začala dňa 15. mája v obci prevádzkovať predajný automat. Kedy vzniká daňová povinnosť a v akej lehote je povinná podať právnická osoba priznanie?

-      Podľa § 44 zákona o miestnych daniach daňová povinnosť vzniká prvým dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom sa predajný automat začal prevádzkovať. Podľa § 99a ods. 2 zákona o miestnych daniach platí, že ak vznikne daňová povinnosť k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje v priebehu zdaňovacieho obdobia, daňovník je povinný podať priznanie k tej dani, ku ktorej vznikla daňová povinnosť, najneskôr do 30 dní odo dňa vzniku tejto daňovej povinnosti. Podľa § 99b ods. 2 zákona o miestnych daniach platí, že ak daňovník podal priznanie k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje podľa § 99a a daňová povinnosť k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje alebo niektorej z nich vznikne alebo zanikne v priebehu zdaňovacieho obdobia, je povinný podať čiastkové priznanie k tej dani, ku ktorej vznikne alebo zanikne daňová povinnosť, príslušnému správcovi dane najneskôr do 30 dní odo dňa vzniku alebo zániku daňovej povinnosti. Z uvedeného vyplýva, že daňová povinnosť vznikla 1. mája a právnická osoba je teda povinná podať priznanie, resp. čiastkové priznanie (ak už v danej obci podala priznanie k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje) v lehote do 31. mája. 

Daňovník začal v obci prevádzkovať predajný automat 1. januára, avšak až do 3. marca bol priestor, v ktorom sa predajný automat nachádza, pre verejnosť uzatvorený. Kedy vzniká daňová povinnosť ?

-      Podľa § 44 zákona o miestnych daniach predmetom dane za predajné automaty sú prístroje a automaty, ktoré vydávajú tovar za odplatu a sú umiestnené v priestoroch prístupných verejnosti. Nakoľko predajný automat do 3. marca nebol prístupný verejnosti, stal sa predmetom dane za predajné automaty až 3. marca. Podľa § 44 zákona o miestnych daniach daňová povinnosť vzniká prvým dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom sa predajný automat začal prevádzkovať. Avšak musí ísť o prevádzkovanie predajného automatu v priestoroch prístupných verejnosti. Vzhľadom na uvedené by v tomto prípade vznikla daňová povinnosť až 1. marca. 

Dňa 15. októbra došlo k zmene správcu dane k tomu istému predajnému automatu (došlo k jeho prevozu z obce A do obce B) s tým, že predajný automat zostal v prevádzke. Ku ktorému dňu zaniká daňová povinnosť voči správcovi dane  - obci A a ku ktorému dňu vzniká daňová povinnosť voči správcovi dane  - obci B?

-      Podľa § 48 zákona o miestnych daniach daňová povinnosť vzniká prvým dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom sa predajný automat začal prevádzkovať, a zaniká posledným dňom mesiaca, v ktorom sa ukončilo jeho prevádzkovanie. Ak dôjde v rámci jedného kalendárneho mesiaca k zmene správcu dane k tomu istému predmetu dane, vzniká daňová povinnosť u nového správcu dane prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene správcu dane. Z uvedeného vyplýva, že daňová povinnosť voči správcovi dane  - obci A zaniká 31. októbra a daňová povinnosť voči správcovi dane  - obci B vzniká 1. novembra.

7.10. Použitá literatúra

Kubincová, S. - Jamrichová, T. Zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2022, 744 s.

8. DAŇ ZA NEVÝHERNÉ HRACIE PRÍSTROJE

Právnej úprave dane za nevýherné hracie prístroje predchádzala úprava poplatku na zábavné hracie prístroje, ktorá bola s účinnosťou od 1. mája 1992 obsiahnutá v zákone č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch. Poplatok za zábavné hracie prístroje sa platil za umiestnenie mechanických a elektronických prístrojov a automatov na zábavné hry, do ktorých sa na začatie a pokračovanie hry vkladali mince v tuzemskej, prípadne v zahraničnej mene, pričom prístroj nevydával peňažnú výhru. Poplatková povinnosť vznikala dňom umiestnenia zábavného hracieho prístroja v priestoroch prístupných verejnosti v obci. Uvedená úprava platila až do 31. decembra 2004, kedy bol zákon č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch zrušený, a to v súčasnosti platným zákonom č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, ktorý už obsahuje úpravu dane za nevýherné hracie prístroje.

Daň za nevýherné hracie prístroje je miestnou daňou, ktorú môže ukladať obec. Správu dane za nevýherné hracie prístroje vykonáva, t. j. správcom dane za nevýherné hracie prístroje je obec, na ktorej území sa nevýherné hracie prístroje prevádzkujú.^[424] Výnos dane za nevýherné hracie prístroje vrátane výnosu z pokuty a úroku z omeškania vzťahujúcich sa k tejto dani je príjmom rozpočtu obce, ktorá je správcom dane.

8.1. Právne zakotvenie a ukladanie dane za nevýherné hracie prístroje

Právna úprava dane za nevýherné hracie prístroje je obsiahnutá v zákone č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o miestnych daniach“). Na správu dane za nevýherné hracie prístroje, ak zákon o miestnych daniach neustanovuje inak, sa vzťahuje zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“). Daň za nevýherné hracie prístroje ukladá obec všeobecne záväzným nariadením. Ak by obec daň za nevýherné hracie prístroje všeobecne záväzným nariadením neuložila, táto daň by sa v danej obci neplatila. Daň za nevýherné hracie prístroje je tzv. fakultatívnou daňou, t. j. obec ju môže, ale nemusí ukladať.

8.2. Predmet, subjekt, základ a sadzba dane za nevýherné hracie prístro

Predmetom dane za nevýherné hracie prístroje^[425] sú hracie prístroje, ktoré sa spúšťajú alebo prevádzkujú za odplatu, pričom tieto hracie prístroje nevydávajú peňažnú výhru a sú prevádzkované v priestoroch prístupných verejnosti (ďalej len „nevýherné hracie prístroje“). Z uvedeného vyplýva, že aby hrací prístroj bol predmetom dane za nevýherné hracie prístroje musia byť kumulatívne naplnené tieto podmienky:

Nevýherné hracie prístroje sú:

Subjekt dane za nevýherné hracie prístroje  môže byť oprávnený a povinný. Oprávneným subjektom dane za nevýherné hracie prístroje je spravidla obec, na ktorej území sa nevýherné hracie prístroje prevádzkujú. Povinným subjektom dane za nevýherné hracie prístroje je spravidla daňovník.

Daňovníkom dane za nevýherné hracie prístroje^[427] je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nevýherné hracie prístroje prevádzkuje.

Základom dane za nevýherné hracie prístroje^[428] je počet nevýherných hracích prístrojov.

Sadzbu dane za nevýherné hracie prístroje^[429] určí obec v eurách za jeden nevýherný hrací prístroj a kalendárny rok. Sadzbu dane ustanovuje obec všeobecne záväzným nariadením, pričom môže určiť rôzne sadzby dane podľa určených kritérií. Sadzbu dane za nevýherné hracie prístroje obec stanovuje na kalendárny rok a môže ju zmeniť len k 1. januáru zdaňovacieho obdobia.

V prípade, ak obec daň za nevýherné hracie prístroje ukladá, je povinná vo všeobecne záväznom nariadení okrem sadzby dane ustanoviť aj rozsah a spôsob vedenia preukaznej evidencie na účely dane, spôsob identifikácie nevýherných hracích prístrojov.

⁴²⁵ Právna úprava predmetu dane za nevýherné hracie prístroje je obsiahnutá v § 52 zákona o miestnych daniach.

⁴²⁶ K uvedenému bližšie : Kubincová,S. -  Jamrichová, T. Zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2022, s. 339 - 342

⁴²⁸ Právna úprava základu dane za nevýherné hracie prístroje je obsiahnutá v § 54 zákona o miestnych daniach.

⁴²⁹ Právna úprava sadzby dane za nevýherné hracie prístroje je obsiahnutá v § 55 a čiastočne aj v § 59 zákona o miestnych daniach.

8.3. Oslobodenie od dane za nevýherné hracie prístroje a zníženie dane za nevýherné hracie prístroje

Zákon o miestnych daniach nestanovuje zákonné oslobodenia od dane a ani zákonné zníženie dane za nevýherné hracie prístroje. Obec je oprávnená ustanoviť prípadné oslobodenia od dane alebo zníženia dane vo všeobecne záväznom nariadení. Prípadné oslobodenia od dane, resp. zníženia dane by mali byť všeobecného charakteru.

8.4. Vznik daňovej povinnosti, zánik daňovej povinnosti