Daňové právo

Problematika organizácie súdov na úseku správneho súdnictva je dnes obsiahnutá vo viacerých právnych predpisov. V prvom rade sú to ustanovenia § 19 a nasledujúcich správneho súdneho poriadku, na ktorý nadväzuje aktuálne znenie zákona č. 757/2004 Z.z o súdoch a o zmene a doplnení niektorých právnych predpisov. Z hľadiska výkonu súdnictva však od 1. januára 2023 bude aktuálny tretí zákon a to zákon č. 151/2022 Z.z o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých právnych predpisov.

           

Súčasný právny stav, t.j. do 1. januára 2023, pozná štruktúru správneho súdnictva nasledovne:

a)         Najvyšší správny súd SR

b)        Krajské súdy

c)         Okresný súd

 

Vo verzii podľa nového zákona o zriadení správnych súdov bude stav od 1. januára 2023 takýto:

a)      Najvyšší správny súd Slovenskej republiky

b)      Správny súd v Banskej Bystrici, Košiciach a Bratislave

           

            Touto zmenou sa nielen doktrinálne v rámci teórie, ale aj prakticky, zavádza správne súdnictvo s osobitným systémom, organizáciou.

           

            Právomoc súdov je množinou oprávnení a povinností rozhodovacieho charakteru, uplatňovaných na základe zákona. Inú definíciu ponúka česká odborná literatúra [832]. Právomoc je podľa tohto zdroja právnym prostriedkom, ktorý spočíva v oprávnení orgánu vykonávať verejnú moc. To znamená, že orgán, ktorý má právomoc, autoritatívne rozhoduje  o právach a povinnostiach  subjektov, ktoré nie sú v rovnoprávnom postavení  s týmto orgánom a rozhodnutie ktorých nezávisí od vôle subjektu, ktorému je adresované. V rámci správneho súdnictva je právomoc upravená jednak:

a)         všeobecne ako právomoc na základe žalôb preskúmavať zákonnosť individuálnych správnych aktov, iných zásahov orgánov verejnej správy, normatívnych správnych aktov, ochranu pred nečinnosťou a v ďalších osobitných veciach na základe správneho súdneho poriadku

b)        osobitne správne súdy rozhodujú o správnych žalobách všeobecne a o správnych žalobách vo veciach správneho trestania, sociálnych veciach, vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, proti nečinnosti orgánu verejnej správy, proti inému zásahu orgánu verejnej správy, vo veciach územnej samosprávy, vo veciach politických práv, kompetenčných žalobách.

 

Takéto vymedzenie právomoci súdov je takzvaným pozitívnym vymedzením právomoci, teda takým, ktoré odpovedá na otázku, o čom môžu rozhodovať správne súdy. Každý právny predpis, ktorý upravuje organizáciu orgánov verejnej moci, zároveň explicitne alebo implicitne upravuje aj negatívne vymedzenie právomoci a to hľadaním odpovede, čo nie je v právomoci správneho súdnictva. Ide o tieto okruhy právnych aktov individuálnej alebo normatívnej povahy:

a)         ak neboli vyčerpané všetky opravné prostriedky, pričom táto povinnosť sa nevzťahuje na zainteresovanú verejnosť vo veciach životného prostredia a ak táto nebola na podanie opravného prostriedku oprávnená  a na prokurátora,

b)        všeobecne právne predpisy s výnimkou všeobecne záväzných nariadení samosprávy. Tento dôvod negatívneho vymedzenie je najmä z dôvodu neurčitosti adresáta správneho aktu.

c)         súkromno-právne spory a veci

d)        organizačné a vnútorné správne akty,

e)         rozhodnutia a opatrenia predbežnej, procesnej a poriadkovej povahy, ak nemohli mať priamy dopad na práva a povinnosti účastníka konania,

f)         rozhodnutia, týkajúce sa odbornej spôsobilosti,

g)        správne akty vylúčené osobitným zákonom, v našom prípade najmä ustanovenie § 78 daňového poriadku a rozhodnutia o odklade platenia dane alebo daňového nedoplatku, platenie dane alebo daňového nedoplatku v splátkach , úľave na dani alebo odpustenie daňového nedoplatku, úľave na sankcií alebo odpustenie sankcie a rozhodnutie, ktorým došlo k uspokojeniu žalobcu počas súdneho konania podľa správneho súdneho poriadku,

           

Okrem právomoci, pozitívne alebo negatívne vymedzenej, procesný právny predpis ešte hovorí aj o príslušnosti. Príslušnosť rozoznávame:

a)         vecnú

b)        miestnu

c)         kauzálnu

 

Príslušnosť je odpoveďou na otázku, ktorý súd je kompetentný rozhodovať o predmete sporu. Toto určenie môže byť jednak z hľadiska toho, čo je predmetom sporu a niekedy aj toho, kto je žalovaný. Zásadne sú príslušné správne súdy, teda správny súd v Bratislave, Košiciach a Banskej Bystrici. Iba vo vymedzených oblastiach je príslušný Najvyšší správny súd. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky je vrcholným súdnym orgánom v oblasti správneho súdnictva. Jeho úlohou je:

a)         zjednocovanie judikatúry,

b)        dozor nad zákonnosťou rozhodovacieho procesu prostredníctvom kasačnej sťažnosti,

c)          rozhodovať o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy,

d)        rozhodovať o rozpustení politickej strany alebo hnutia,

e)         rozhodovať o  disciplinárnej zodpovednosti sudcov, prokurátorov, notárov a súdnych exekútorov,

f)         rozhodovať o správnej žalobe proti rozhodnutiu výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu,

g)        rozhodovať v konaní o registráciu kandidátnych listín pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky a pre voľby do Európskeho parlamentu,

h)        rozhodovať v konaní o prijatí návrhu za kandidáta na funkciu prezidenta Slovenskej republiky,

i)          rozhodovať v konaní o žalobe o odmietnutí registrácie politickej strany alebo politického hnutia,

j)           rozhodovať v konaní o kompetenčných žalobách.

 

Vymedzenie vecnej príslušnosti je tak realizované metódou subsidiarity, teda, ak nie je daná príslušnosť Najvyššiemu správnemu súdu, je daná príslušnosť niektorému z troch správnych súdov. 

           

Miestna príslušnosť je určením vecne príslušného súdu podľa teritória. Inak povedané určuje, ktorý z niekoľkých vecne príslušných súdov bude oprávnený rozhodovať na tej istej miestnej úrovni. Po vzniku správnych súdov zákonom č. 151/2022 Z.z o zriadení správnych súdov sa vymedzilo takéto určenie medzi tri správne súdy. Miestne príslušným, až na niekoľko výnimiek, je správny súd, v ktorého obvode ma sídlo správny orgán, ktorý rozhodol v prvom stupni, ak to nie je možné takto určiť, tak žalovaný správny orgán.

           

Obvody správnych súdov sú  upravené v ustanovení § 3a zákona č. 371/2004 Z.z o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky v znení neskorších právnych predpisov. Ide o:

a)         obvod správneho súdu v Banskej Bystrici pre kraje bansko-bystrický, žilinský a trenčiansky,

b)        obvod správneho súdu v Bratislave pre kraje bratislavský, nitriansky, trnavský

c)         obvod správneho súdu v Košiciach, pre kraje košický a prešovský

 

            Osobitnou formou príslušnosti je tzv. kauzálna príslušnosť. Ide o osobitné určenie príslušnosti len podľa predmetu žaloby. Rozlišujeme:

a)          pre správnu žalobu v oblasti hospodárskej súťaže, jadrových udalostí a na konanie o vydanie súhlasu s inšpekciou je kauzálne príslušným Správny súd v Bratislave; jeho obvodom je celé územie Slovenskej republiky.

b)         pre správna žalobu v oblasti priemyselného vlastníctva je kauzálne príslušným Správny súd v Banskej Bystrici; jeho obvodom je celé územie Slovenskej republiky.

c)          Pre správne žaloby vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia je kauzálne príslušným súd určený dvojakým spôsobom:

-       Správny súd v Bratislave pre územné obvody Bratislavského kraja, Nitrianskeho kraja, Trenčianskeho kraja a Trnavského kraja,

-       Správny súd v Košiciach pre územné obvody Banskobystrického kraja, Košického kraja, Prešovského kraja a Žilinského kraja