Daňové právo

Predtým, ako si predstavíme znenie tohto ustanovenia, je potrebné odpovedať na otázku, prečo je dôležité v rámci zákona mať katalóg základných pojmov. Výklad akéhokoľvek zákona môžu sprevádzať chyby. Niektoré výrazy v slovenčine môžu mať ambivalentný význam, iné sú vo viacerých právnych predpisoch používané rôznorodo. Ambivalencia alebo rôznorodosť potom môžu spôsobiť, že súd sa bude držať nesprávneho významu slova a poškodí záujem účastníkov konania alebo verejný záujem.

 

            Zákonodarca na odstránenie tejto vady najmä do veľkých predpisov kódexového charakteru vkladá základné pojmy tak, aby nemohlo dôjsť nielen k chybe výkladu, ale ani k  omylu predporozumenia jednotlivých slov a ich chápania v bežnej slovenčine. Zvyčajne sa definovanie pojmov spája s jednotiacim výkladom, ktorý reflektuje na už používané slová v rámci právnych predpisov. V prípade správneho súdneho poriadku ide o definovanie  často používaných pojmov, ako aj o vznik jedného nového.

 

            Novým pojmom je pojem administratívne konanie. Tento pojem zjednocuje jednak zvyčajné rozhodovacie procesy vo verejnej správe, ktoré chápeme ako správne konanie  a jednak rozhodovací proces, ktorého výsledkom je vydanie normatívneho správneho aktu. Normotvorba je v rámci správneho súdneho poriadku chápaná len v kontexte vydávania všeobecne záväzných nariadení samosprávy. Proti správnemu konaniu alebo konaniu podľa daňového poriadku ide o výrazne menej náročný proces ohľadom formálnych náležitostí. Napriek tomu, jednotiacim znakom administratívneho konania je istá (aj keď rozdielna) formalizácia, spočívajúca minimálne v identifikovanom začiatku a konci so zákonom predpokladanou formou finálneho aktu.

 

            Rozhodnutie je druhým pojmom, definovaným správnym súdnym poriadkom. Správny súdny poriadok s ním spája tieto základné znaky:

a)         je vydané orgánom verejnej správy,

b)        je označené ako rozhodnutie, alebo je zákonom považované za rozhodnutie,

c)         zakladá, mení alebo zrušuje práva, právom chránené záujmy, alebo povinnosti fyzickej a právnickej osoby (konštitutívne rozhodnutie)

d)        alebo deklaruje existenciu právom chránených záujmov a povinností osôb, ktoré vznikli z iného dôvodu (deklaratórne rozhodnutie)

 

            Opatrenie orgánu verejnej správy je akt, vydaný v administratívnom konaní, ktorý je spôsobilý priamo ovplyvniť (dotknúť sa) práv, právom chránených záujmov a povinnosti osôb. Do pozornosti dávame definíciu opatrenia všeobecnej povahy zo zákona o prokuratúre §21 ods. 3 písm. d.): „opatrením orgánu verejnej správy so všeobecnými účinkami riadiaci správny akt vydaný v rámci výkonu pôsobnosti v oblasti verejnej správy, ktorý smeruje dovnútra štruktúry orgánov verejnej správy“.

 

            Správny súdny poriadok v odseku 2 § 3 hovorí, že pod pojmom rozhodnutie alebo opatrenie sa rozumie aj uznesenie obecného zastupiteľstva alebo zastupiteľstva samosprávneho kraja.

 

            Ako sme spomínali v úvode k tejto časti o správnom súdnictve, nezákonnosť vo verejnej správe nemusí nastať len v podobe správneho aktu. Môže nastať aj nečinnosťou správneho orgánu. Správny súdny poriadok ho chápe v dvoch kategóriách a to  ako:

a)         nepokračovanie v administratívnom konaní raz začatom. V tomto bode sa zrejme treba sústrediť na znenie osobitných právnych predpisov, ktoré zvyknú ustanoviť lehotu na začatie konania.

b)        nezačatie konania, hoci existovala povinnosť konať.

 

Pri výklade tohto pojmu je potrebné dať do pozornosti aj osobitný zákon č. 514/2003 Z. z o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších právnych predpisov. Podľa tohto zákona sa nečinnosť chápe ako nesprávny úradný postup, ktorý je právnym dôvodom na náhradu škody.

           

Pod nečinnosťou sa dá chápať aj stav, kedy správny orgán koná spôsobom, ktorý je v rozpore s požiadavkou na rýchlosť konania. Ide o rôzne obštrukčné typy procesných úkonov, formálne prípustné,  ale priečia sa účelu zákona. Neznamená to však, že súd má právo určovať správnemu orgánu, ako ma konať. To je ponechané stále na rozhodovacej činnosti správneho orgánu, súd iba zabraňuje zbytočným prieťahom.[831]

 

            Iný zásah orgánu verejnej správy je postupom viac alebo menej formalizovaným, ktorého nevyhnutným záverom nie je správny akt, ale ktorý je schopný sa navonok prejaviť zásahom do práv osôb. Teda nemusí ísť o zásah, ktorý je výsledkom administratívneho konania. Najčastejšie sa stretávame v právnej praxi s formou iného zásahu, ktorý bližšie definuje tento odsek za bodkočiarkou ako postup orgánu verejnej moci pri výkone kontroly, inšpekcie alebo iný zásah,  ktorým môžu byť práva osôb dotknuté. Iným zásahom je aj výkon daňovej kontroly.