19. SPRÁVNE SÚDNICTVO - VYBRANÉ OTÁZKY SPRÁVNEHO SÚDNICTVA

19.2. Systematika správneho súdneho poriadku

Každý právny predpis sa skladá z istých logicky usporiadaných častí. V prípade procesných právnych predpisov je minimálne potrebné vymedziť tieto základné okruhy otázok:

a)         Právomoc orgánov

b)        Účastníkov konania a ich procesné práva

c)         Podanie, obsah, forma osobitné náležitosti

d)        Formy rozhodovania

e)         Lehoty

f)         Osobitné konania, ak existujú

g)        Opravné prostriedky

h)        Niekedy aj základné zásady konania a pojmy.

 

             Z právneho predpisu by sa mala osoba dozvedieť najmä to, či je oprávnená urobiť podanie, na ktorom orgáne, v akej forme a ako bude konanie postupovať. Správny súdny poriadok je procesným predpisom, ktorý podľa ustanovenia § 1 upravuje :

a.)    právomoc a príslušnosť správneho súdu, konajúceho a rozhodujúceho v rámci správneho konania,

b.)    konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve

 

            Takéto vymedzenie predmetu zákona je dôležité pre nájdenie odpovede na otázku, čo je vlastne účelom právneho predpisu a aké ustanovenia je možné očakávať. Ak zákon upravuje v skratke právomoc a postup, je to jednoznačne procesný predpis, u ktorého je možné očakávať podobnú štruktúru, ako je tomu uvedené vyššie.

           

Správny súdny poriadok sa delí šesť častí. Ich logická nadväznosť zodpovedá jednak vážnosti, ktoré ma správne súdnictvo v rámci slovenského právneho systému, jednak skutočnosti, že ide v užšom aj širšom slova zmysle o ochranu jednotlivca pred štátom.

           

Základná štruktúra je:

a)         úvodné ustanovenia, ktoré zahŕňajú základné princípy konania, pojmy, právomoc  a organizáciu súdov.

b)        druhá časť pojednáva o všeobecnom postupe súdu, účastníkov konania, osobitnom postavení zainteresovanej verejnosti a prokurátora v konaní, forma a obsah rozhodovania,

c)         tretia časť pojednáva o konaní o správnej žalobe a to ako všeobecnej, tak vo veciach správneho trestania, sociálnych veciach, vo veciach cudzineckej problematiky,

d)        štvrtá časť upravuje niektoré osobitné konania, kde okrem iného zaraďujeme otázky samosprávy, nečinnosti, inej formy zásahu verejnej správy, či volebných veciach.

e)         piata časť obsahuje opravné prostriedky, použiteľné  v rámci správneho súdnictva

f)         šiesta časť obsahuje problematiku záverečných a prechodných ustanovení.

 

            Pre ucelený prehľad o problematike správneho súdnictva je potrebné povedať si ešte o jednom okruhu spoločenských vzťahov, ktoré majú procesný charakter, sú rozhodované v rámci správneho súdnictva, avšak ich právna regulácia nie je predmetom správneho súdneho poriadku, ale osobitného právneho predpisu. Ide o reguláciu zákonom č. 432/2021 Z. z o disciplinárnom  súdnom poriadku a o zmene a doplnení niektorých právnych predpisov. Reformou súdnictva sa vytvorila osobitná procesná úprava disciplinárnej zodpovednosti :

a)         sudcov,

b)        prokurátorov,

c)         súdnych exekútorov

d)        notárov

 

Tieto konania boli predmetom vlastnej samosprávnej regulácie, realizovanej profesnou samosprávou. Reforma súdnictva ich včlenila pod kompetenciu Najvyššieho správneho súdu SR.  Tento rozhoduje o disciplinárnom previnení v päťčlenných senátoch, pričom jeho verdikt je konečný.

 

            Disciplinárne previnenie sú osobitným druhom právnej zodpovednosti pri výkone povolaní, kde štát má osobitný druh záujmu nad dodržiavaním zákonnosti. Ide o delikt, ktorý je možné právne kvalifikovať len v súvislosti s osobitným druhom páchateľa, ktorý má osobitné postavenie.  Jeho hmotnoprávna úprava je v osobitných zákonoch, ktoré odpovedia na otázku, čo je disciplinárny delikt v konkrétnom prípade a aká sankcia je uložiteľná za takéto správanie.

 

            Aj správny súdny poriadok v ustanovení § 194 a nasl. upravuje problematiku správneho trestania. V tomto prípade ale nejde o prvostupňové rozhodovanie, ale typickú kontrolnú činnosť preskúmavania rozhodnutí orgánov verejnej správy súdom. Aby sme správne pochopili rozdiel, tak  v prípade disciplinárneho súdnictva súd v konaní uzná za vinnú osobu, v prípade preskúmavania podľa Správneho súdneho poriadku takýto verdikt vydal orgán verejnej správy a súd len skúma zákonnosť konania a primeranosť sankcie.