Daňové právo

II. ÚS 58/2001. Nález z 31. októbra 2001. Zbierka nálezov a uznesení ÚS SR 2001, s. 441: Štátne orgány nie sú oprávnené konať, ak ich na to nesplnomocní zákon a ak konajú, sú povinné konať iba spôsobom, ktorý ustanovil zákon. Táto zásada zabezpečuje v štáte pre jeho obyvateľov právnu istotu – majú možnosť predvídať nielen následky svojich právnych úkonov, možnosti a spôsoby uplatnenia svojich práv voči štátu, ale predovšetkým konanie štátnych orgánov a ich zmysel.

 

Rozsudok NS SR, sp. zn. 2 Cdo 46/2000: Vzťah medzi správcom dane a daňovníkom je vzťahom verejnoprávnym, vyplývajúcim z finančnej činnosti štátu a jeho orgánov, prípadne orgánov miestnej samosprávy. Takýto vzťah nemožno považovať za vzťah občianskoprávny, ani za vzťah obchodnoprávny. Nárok daňovníka na vrátenie daňového preplatku nie je nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, vzniknutý plnením z právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol. Na prejednanie a rozhodovanie takéhoto návrhu nie je daná právomoc súdu .... Ak súdy prejednali a rozhodli vec, ktorá je osobitným zákonom zverená do rozhodovacej činnosti správcovi daní, rozhodli o veci, ktorá nepatrí do ich právomoci v zmysle ustanovenia § 237 písm. a) OSP.

 

Rozsudok NS SR, sp. zn. Sžf 23/2007: ... daňové tajomstvo, tzn. akúkoľvek informáciu o daňovom subjekte, ktorá sa získa v daňovom konaní alebo v súvislosti s daňovým konaním, je správca dane povinný zachovávať vrátane ich bývalých zamestnancov, ako aj tretích osôb zúčastnených v daňovom konaní a ďalších osôb, ktoré sa akokoľvek dozvedeli obsah daňového tajomstva, a to pod hrozbou trestnej zodpovednosti jednotlivca alebo zodpovednosti správneho orgánu za škodu vzniknutú porušením daňového tajomstva v zmysle osobitných právnych predpisov.

 

Rozsudok NS SR, sp. zn. 3 Sžf/12/2012: Prvostupňový súd správne uviedol, že aj dožiadaný daňový úrad musí zachovávať všetky procesné postupy a rešpektovať procesné práva daňovníkov, ktoré sú stanovené zákonom. Daňový subjekt má právo klásť svedkom otázky, tak ako to vyplýva z ustanovenia... Na ústnych pojednávaniach, na ktorých boli vypočutí R. T. a P. B., nebol žalobca prítomný, z obsahu zápisnice ani nevyplýva, či bol žalobca na termín ústneho pojednávania predvolaný alebo či bol o termíne ústneho pojednávania upovedomený. ... Senát odvolacieho súdu z predloženého daňového spisu nezistil, či uvedený dožiadaný daňový úrad predvolal alebo upovedomil o termíne ústneho pojednávania aj žalobcu. V spise sa nenachádza predvolanie, ani doručenky (a to ani v kópii). Na základe uvedeného možno preto konštatovať, že správca dane i žalovaný použili svedeckú výpoveď R. T. v rozpore so zákonom, keďže z obsahu administratívneho spisu vyplynulo uvedené procesné pochybenie.

 

Rozsudok NS SR, sp. zn. 2 Sžf 12/2010: Pokiaľ ide o 8 l liehu, v tejto časti žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože nepreukázal riadne spôsob nadobudnutia tovaru a ani v lehote 15 dní od vydania rozhodnutia o zabezpečení tovaru neodstránil pochybnosti, ktoré viedli k jeho zabezpečeniu. Iba tvrdenie o tom, že predmetný lieh nadobudol ešte pred rokom 1989, ktorého dôkazom mal byť stav obalu, v ktorom sa takýto lieh nachádzal (zaprášená bandaska), je, podľa názoru odvolacieho súdu, nedostatočné na odstránenie pochybností, ktoré viedli k zabezpečeniu tovaru, t. j. pochybností o jeho pôvode.

 

Rozsudok NS SR, sp. zn. 3 Sžf 9/2007: Lehoty na vykonanie daňovej kontroly sú zákonnými lehotami. Keďže sú stanovené priamo zákonom, nie je prípustné, aby ich správca dane prekročil, resp. aby mu boli prolongované jeho nadriadeným orgánom nad zákonom stanovenú hranicu.

 

Nález ÚS SR zo 14. júla 1999, sp. zn. II. ÚS 62/99: Právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky priznáva aj v konaní orgánov verejnej správy. .... Správca dane je povinný postupovať aj pri daňovej kontrole tak, aby neporušil Ústavou Slovenskej republiky zaručené práva daňovníkov. Právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, priznané podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, sa v daňovej kontrole chráni formálnou a materiálnou podmienkou. Ak správca dane bez rozhodnutia ...určeného orgánu  vykoná daňovú kontrolu po uplynutí ustanovených lehôt, porušuje Ústavou Slovenskej republiky priznané právo daňového subjektu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.[821]

 

Rozsudok NS SR, sp. zn. 3 Sžf 107/2009: Daňovú kontrolu nemožno zastaviť rozhodnutím, pretože nejde o daňové konanie.

 

Rozsudok NS SR, sp. zn. 2 Sž-o-KS 56/04: Platenie dane nie je možné v súvislosti s výkladom a aplikáciou ustanovenia § 477 ods. l zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka podradiť pod záväzky v zmysle súkromného práva. Ide o platbu v prospech štátu na základe zákona bez toho, aby štát poskytoval daňovému subjektu za túto platbu akýkoľvek ekvivalent. Daňová povinnosť je verejnoprávnou povinnosťou, preto dohoda uzatvorená s treťou osobou o prevode daňovej povinnosti je voči daňovému orgánu právne neúčinná.

 

Uznesenie NS SR, sp. zn. 3 SžoKS/9/2006: Procesné postavenie žalobcu ako správcu dane, ktorý rozhodoval v prvom stupni, vylučuje možnosť byť súčasne daňovým subjektom a v dôsledku toho účastníkom v daňovom konaní, v ktorom vystupuje ako orgán štátnej správy – správca dane, a to i v prípade konania o mimoriadnych opravných prostriedkoch. Podľa § 101 zákona č. 511/1992 Zb o správe daní a poplatkov v znení neskorších zmien a doplnkov na daňové konanie sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. V dôsledku toho je vylúčená subsidiárna aplikácia základnej, všeobecnej definície účastníka správneho konania podľa § 14 ods. 1 správneho poriadku, založená na hmotnoprávnom pomere k veci, ktorá je predmetom konania. Odvolací súd s ohľadom na platnú právnu úpravu preto konštatuje, že žalobca nebol v zmysle § 250 ods. 2 OSP osobou oprávnenou podať žalobu o preskúmanie napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu. Napadnuté uznesenie preto ako vecne správne potvrdil.

 

Rozsudok NS SR, 3 Sžf 21/2011: Rozdiel medzi zmenou rozhodnutia odvolacím daňovým orgánom a opravením zrejmej nesprávnosti daňového rozhodnutia je ten, že zmena sa týka výroku ako celku, kvalitatívne sa líši od pôvodného výroku platobného výmeru správcu dane a má konštitutívne účinky. Opravenie zrejmej nesprávnosti daňového rozhodnutia oproti zmene rozhodnutia má deklaratórne účinky a môže sa týkať výlučne iba jednotlivej náležitosti rozhodnutia, napr. označenia daňového subjektu, o identite ktorého v daňovom konaní nevznikli pochybnosti.

 

Rozsudok NS SR z 30. apríla 2012, č. 5Sžf/36/2011: Podľa názoru najvyššieho súdu, pokiaľ žalovaný vyzval žalobcu na zaplatenie dane z nehnuteľnosti výzvou zo dňa 16. 7. 2003 č. 238/03 v zmysle § 58a zákona o správe daní vyrubenú právoplatným a vykonateľným platobným výmerom č. 51/2002Pa zo dňa 25. 4. 2003 a žalobca vyrubenú daň nezaplatil ani v náhradnej lehote uvedenej v tejto výzve a ani nepodal námietky proti tejto výzve, bolo povinnosťou žalovaného začať daňové exekučné konanie podľa ustanovení § 75 zákona o správe daní a doručiť žalobcovi daňovú exekučnú výzvu v zmysle § 76 ods. 3 zákona o správe daní.

 

Uznesenie Najvyššieho súdu z 29. marca 2006, sp. zn. 20 Cdo 1946/2005: K prechodu záväzku na dediča dochádza i vtedy, ak nie je daňový dlh poručiteľa v rozhodnutí, ktorým súd schválil dohodu o vyporiadaní dedičstva (§ 175q odst. 1 písm. c/ o.s.ř.), výslovne uvedený (a vyporiadaný); daňová povinnosť vzniklá pred smrťou fyzickej osoby totiž prechádza na dediča zo zákona (por. § 57 odst. 3 zákona č. 337/1992 Sb., § 470 odst. 1, 2 zákona č. 40/1964 Sb., občanského zákoníku v znení neskorších predpisov).