Daňové právo

Správa daní je budovaná na prísnom dodržiavaní právnych predpisov daňového práva. Uvedené neplatí len pre správcov daní (ktorí musia konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon), ale aj pre daňové subjekty, resp. iné subjekty, ktorým daňové predpisy ukladajú povinnosti. Deliktuálna zodpovednosť je rozpracovaná v piatej časti zákona s tým, že obsahuje jednak konkretizáciu správnych deliktov, stanovenie výšky sankcií (pokuty a úhrnnej pokuty, ako aj úroku z omeškania) a novým ustanovením je možnosť správcu dane vydať Rozhodnutie o vylúčení (ktoré je preskúmateľné súdom).

           

Správneho deliktu sa dopustí ten (ustanovenie výslovne nehovorí o daňovom subjekte), kto poruší povinnosť uvedenú v ustanovení § 154 daňového poriadku. Daňový poriadok síce hovorí o správnych deliktoch, napriek tomu, že by sa žiadalo označenie daňové delikty, nemožno však k takému označeniu v zásade nič namietať. Aj správcovia daní, ktorými sú daňové úrady, colné úrady a obce sú subjektami verejnej správy a v súlade s daňovým poriadkom ukladajú sankcie za delikty, ktorých sa osoby dopustili v súvislosti s povinnosťami upravenými daňovými predpismi.  A ako už bolo v úvode uvedené, podľa môjho názoru aj daňové konanie je správne konanie zvláštnej povahy.

            Správnym deliktom je napríklad:

-            nepodanie daňového priznania v ustanovenej lehote, v lehote určenej správcom dane vo výzve[814],

-            nesplnenie  registračnej povinnosti v ustanovenej lehote,

-            nesplnenie oznamovacej povinnosti v ustanovenej lehote,

-            nesplnenie povinnosti uloženej rozhodnutím správcu dane,

-            uvedenie v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní dane, ktorá je nižšia ako daň, ktorú mal v daňovom priznaní uviesť,

-            zaplatenie podľa osobitných predpisov bez podania daňového priznania dane, ktorá je nižšia ako daň, ktorú mal skutočne zaplatiť,

-            uplatnenie si nároku podľa osobitných predpisov[815] vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa osobitných predpisov,

-            zapríčinenie konaním daňového subjektu určenie dane podľa pomôcok,

-            uvedenie v dodatočnom daňovom priznaní sumy, ktorá v porovnaní so sumou uvedenou v daňovom priznaní predstavuje zvýšenie dane, zníženie nadmerného odpočtu, zníženie uplatneného vrátenia dane alebo zníženie uplatneného nároku podľa zákona o dani z príjmov[816],

-            nesplnenie niektorej z povinností nepeňažnej povahy podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov[817],  pričom nejde o správny delikt uvedený vyššie.

Zodpovednosti za porušenie povinnosti, ktoré sú správnym deliktom, sa fyzická osoba, ktorá nemá oprávnenie na podnikanie, zbaví, ak preukáže, že zo závažných zdravotných dôvodov alebo v dôsledku iných okolností hodných osobitného zreteľa, ktoré nemohla ovplyvniť svojím konaním, nemohla splniť povinnosti, ktorých porušenie je správnym deliktom 

 

Sankcie delí daňový poriadok na :

a)         pokuty, ktoré správca dane uloží podľa konkrétneho správneho deliktu vo výške stanovenej v daňovom poriadku, konkrétne ku každému správnemu deliktu. Tak napríklad

-            za správny delikt, nepodanie daňového priznania v ustanovenej lehote,  správca  dane uloží pokutu od  30 eur do 16 000 eur; ak je správcom dane obec, uloží pokutu najviac do výšky vyrubenej dane, nie menej ako 5 eur, najviac však do 3 000 eur, resp.

-            za správny delikt, ak daňový subjekt zaplatí podľa osobitných predpisov bez podania daňového priznania daň, ktorá je nižšia ako daň, ktorú mal skutočne zaplatiť, správca dane uloží pokutu  vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ročne zo sumy, o ktorú správca dane zvýšil rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní daň uvedenú v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo zaplatenú podľa osobitných predpisov bez podania daňového priznania.

b)        úhrnnú pokutu; Tomu, kto sa dopustil viac ako jedného správneho deliktu podľa tohto zákona, ak ide o správny delikt, za ktorý sa ukladá pokuta, ktorej výšku možno určiť v rámci ustanoveného rozpätia, správca dane, ktorý je oprávnený uložiť pokutu, ak je to účelné a možné, uloží úhrnnú pokutu podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na správny delikt s najvyššou hornou hranicou sadzby pokuty; ak sú za také viaceré správne delikty horné hranice sadzieb pokút rovnaké, úhrnná pokuta sa uloží podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na jeden z nich. Úhrnná pokuta sa uloží najmenej vo výške najvyššej dolnej hranice sadzby pokuty ustanovenej za správny delikt z tých správnych deliktov, ktorých sa dopustil.

c)         úrok z omeškania;  Úrok z omeškania správca dane vyrubí, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane daň alebo rozdiel dane, preddavok na daň, splátku dane, vybraný preddavok na daň alebo daň vybranú zrážkou alebo zrazenú sumu na zabezpečenie dane[818].

 

Novinkou je možnosť správcu dane vydať rozhodnutie o vylúčení, ak daňový subjekt

a)         mal ukončenú daňovú kontrolu podľa § 46 ods. 9 písm. c)[819] a má daňový nedoplatok a nedoplatok na inom peňažnom plnení v úhrne aspoň 5 000 eur viac ako jeden rok, alebo ak

b)        podal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie a daňová kontrola oprávnenosti nároku podľa zákona o dani z pridanej hodnoty [820] týkajúca sa tohto zdaňovacieho obdobia bola ukončená podľa § 46 ods. 9 písm. c).

 

Rozhodnutie správca dane vydáva v súlade s § 13a Obchodného zákonníka, podľa ktorého rozhodnutím súdu alebo rozhodnutím iného orgánu (t. j. aj správcu dane), ktoré je preskúmateľné súdom, môže byť určené, že po dobu uvedenú v rozhodnutí, alebo na základe rozhodnutia súdu po dobu troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia, fyzická osoba nesmie vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu alebo člena dozorného orgánu v obchodnej spoločnosti alebo družstve.

 

Osobitné ustanovenia pre konkurz, reštrukturalizáciu a oddlženie sú uvedené v šiestej časti daňového poriadku. Tieto ustanovenia sú špecifickými ustanoveniami k zákonu č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Platí, že v čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu pri správe daní za daňový subjekt koná správca, okrem oddlženia a malého konkurzu podľa osobitného predpisu. V čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu sa na správcu vzťahujú ustanovenia daňového poriadku a osobitných predpisov, ktoré upravujú práva a povinnosti daňového subjektu. Daňové priznania, daňové doklady a iné písomnosti, ktoré majú význam pre určenie práv a povinností daňového subjektu alebo iných osôb podľa daňového poriadku alebo osobitných predpisov, vyhotovené správcom namiesto daňového subjektu sa považujú za doklady vyhotovené daňovým subjektom, okrem oddlženia a malého konkurzu podľa osobitného predpisu.