Daňové právo

Upravuje druhá časť daňového poriadku. Na rozdiel od prvej časti, ide o špecifické činnosti, ktoré sa dotýkajú prípravy daňového konania. Medzi tieto činnosti patria :

-            vyhľadávacia činnosť[726] pre správcu dane znamená možnosť správcu dane zhromažďovať informácie o daňových subjektoch, vyhľadávať neprihlásené alebo neregistrované daňové subjekty,  overovať úplnosť a správnosť evidencie alebo registrácie daňových subjektov a zisťovať ďalšie skutočnosti rozhodujúce pre správne vyrubenie dane, zabezpečenie jej úhrady a vymáhanie daňového nedoplatku, pričom správca dane môže vyhľadávaciu činnosť vykonávať aj bez priamej súčinnosti daňového subjektu. Uvedená zásada súvisí aj so základnou zásadou správy daní, podľa ktorej správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti. V tejto súvislosti možno poukázať na článok ústavy, podľa ktorého má každý právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním údajov o svojej osobe, a preto možnosť zhromažďovania údajov správcom dane musela byť zakotvená aj  v daňovom poriadku.

 

 

 

-            miestne zisťovanie, zabezpečenie veci a prepadnutie veci;

miestne zisťovanie[727] je činnosť správcu dane, v rámci ktorej vyhľadáva dôkazy, preveruje a zisťuje skutočnosti, ktoré sú potrebné na účely správy daní. Pri výkone miestneho zisťovania je zamestnanec správcu dane povinný preukázať sa služobným preukazom; túto povinnosť nemá zamestnanec správcu dane, ktorým je obec a príslušník finančnej správy vykonávajúci miestne zisťovanie v služobnej rovnošate. Zamestnanec správcu dane, ktorým je obec, je povinný preukázať sa oprávnením na vykonanie miestneho zisťovania. O miestnom zisťovaní spíše zamestnanec správcu dane zápisnicu. Ak sa miestneho zisťovania nezúčastní daňový subjekt alebo jeho zamestnanec, alebo iná osoba alebo zamestnanec inej osoby, spíše zamestnanec správcu dane úradný záznam. Zamestnanec správcu dane má právo v dobe primeranej predmetu zisťovania, najmä v dobe prevádzky, na neobmedzený prístup na pozemky, do každej prevádzkovej budovy, miestnosti alebo miesta vrátane dopravných prostriedkov a prepravných obalov, k účtovným písomnostiam, záznamom a informáciám, a to aj na technických nosičoch dát, a vykonať obhliadku veci v rozsahu nevyhnutne potrebnom na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona. Toto právo má aj ak ide o byt, ktorý daňový subjekt používa aj na podnikanie. V tejto súvislosti je opäť potrebné poukázať na článok Ústavy Slovenskej republiky[728], v rámci ktorého je zaručená nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, pričom obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.

 

Zamestnanec správcu dane môže zabezpečiť vec nevyhnutne potrebnú na preukázanie skutočností pri správe daní[729]. Toto opatrenie sa využije najmä vtedy, ak chýba riadne preukázanie spôsobu nadobudnutia veci, ich množstva, ceny, kvality alebo riadneho usporiadania finančných povinností v súvislosti s ich dovozom alebo nákupom. Daňový úrad alebo colný úrad môže zabezpečiť tovar podnikateľovi, ktorý predáva tovar na území Slovenskej republiky a nemá na predajnom mieste pokladnicu e-kasa klient podľa osobitného predpisu. Ak je to pre dokazovanie nevyhnutné, môže zamestnanec správcu dane bezodplatne odobrať na účely bližšej obhliadky alebo expertízy vzorky zabezpečenej veci. O zabezpečení veci správca dane spíše zápisnicu alebo úradný záznam a do ďalších troch pracovných dní je povinný vydať rozhodnutie o zabezpečení veci, pričom je možnosť proti rozhodnutiu podať odvolanie, ktoré však nemá odkladný účinok. Napriek tomu, že ide o daňové konanie (podľa základnej zásady daňovým konaním konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov), z hľadiska prehľadnosti zrejme zákonodarca zvolil zakotvenie vydania rozhodnutia v komplexnej úprave zabezpečenia veci. Rozhodnutie o zabezpečení veci sa zruší právoplatným rozhodnutím o prepadnutí veci. Rozhodnutie o zabezpečení veci sa zruší aj vtedy, ak v odvolacom konaní bolo zrušené rozhodnutie o prepadnutí veci, pričom vec, ktorá bola predmetom zabezpečenia sa vráti, ak to jej povaha a osobitný predpis pripúšťa. Daňový poriadok obsahuje podrobný postup správcu dane pri tejto činnosti.

 

prepadnutie veci[730] sa obdobne vykoná vydaním rozhodnutia o prepadnutí veci okrem dopravného prostriedku (ak je zabezpečený podľa daňového poriadku[731]), ak daňový subjekt v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení veci neodstráni pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu veci, alebo do 15 dní od vykonania expertízy, ktorej výsledky preukázali odôvodnenosť zabezpečenia veci.

 

-            daňová kontrola[732]; Kontrolou vo všeobecnosti rozumieme špecifický druh ľudskej činnosti, ktorej obsahom je porovnávanie daného, existujúceho stavu v určitej oblasti spoločenských vzťahov so stavom predpokladaným. Jej cieľom je zistiť príčiny, pre ktoré nie je daný stav identický so stavom predpokladaným a súčasne stanoviť opatrenia, ktoré povedú k odstráneniu odchýlok a disproporcií medzi nimi.[733] Vo finančnom práve rezonuje finančná kontrola, ktorá je charakterizovaná v zákone č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších doplnení tak, že finančnou kontrolou súhrn činností zabezpečujúcich overovanie hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti finančných operácií alebo ich častí pred ich uskutočnením, v ich priebehu a až do ich konečného vysporiadania, zúčtovania, dosiahnutia a udržania výsledkov a cieľov finančných operácií alebo ich častí. Ak pri finančnej kontrole ide o kontrolu nakladania s verejnými prostriedkami, obsahom daňovej kontroly je postup správcu dane, ktorým zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.[734] Aj keď máme k dispozícii vyššie uvedený zákon č. 357/2015 Z. z.. možno finančnú kontrolu v rámci tohto zákona chápať len ako kontrolu v užšom slova zmysle. Totiž je nesporné, že finančnú kontrolu vykonávajú aj iné subjekty nad rámec uvedeného zákona, a preto v rámci daňovej kontroly môže ísť aj finančnú kontrolu, ak daňovým subjektom je subjekt verejnej správy, ktorý hospodári s verejnými prostriedkami.

 

Správca dane pri vykonávaní daňovej kontroly musí rešpektovať tieto skutočnosti:

-            daňová kontrola sa vykonáva u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. Správca dane môže vykonať daňovú kontrolu aj u daňového subjektu, ktorému je príslušný iný správca dane; to neplatí, ak je správcom dane obec;

-            daňovú kontrolu tej istej dane za zdaňovacie obdobie, za ktoré už bola vykonaná, je možné vykonať u toho istého daňového subjektu aj opätovne, a) ak daňový subjekt žiada o vrátenie dane dodatočným daňovým priznaním, b) ak daňový subjekt žiada o vrátenie sumy podľa osobitných predpisov[735], c) na podnet ministerstva alebo finančného riaditeľstva, d) na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní alebo orgánov Policajného zboru.

 

Daňový poriadok výslovne uvádza práva a povinnosti daňového subjektu pri daňovej kontrole[736], napríklad daňový subjekt má právo na predloženie poverenia na vykonanie kontroly, resp. predloženie služobného preukazu, má právo byť prítomný pri rokovaní so svojimi zamestnancami, má právo navrhovať dôkazy atď. Kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane má aj povinnosti, napríklad povinnosť umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu, zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly, umožňovať vstup do sídla, miesta podnikania kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom, zapožičať doklady a iné veci mimo sídla, miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu, poskytnúť výpisy, alebo ich kópie, atď.

 

Začatie daňovej kontroly 

1.         Daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole, pričom oznámenie musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia. Daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole;

2.         Daňová kontrola je začatá v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, ak ide o zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti;

3.         Daňový poriadok pripúšťa začať daňovú kontrolu aj bez oznámenia, ak to ustanovuje osobitný predpis[737], alebo ak o vykonanie daňovej kontroly požiadajú orgány činné v trestnom konaní alebo ak je dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené. V týchto prípadoch v deň začatia daňovej kontroly zamestnanec správcu dane spíše zápisnicu o začatí daňovej kontroly.

Samozrejme, ak správca zistí v priebehu vykonávania daňovej kontroly aj nutnosť vykonania kontroly inej dane, resp. iného zdaňovacieho obdobia, daňovú kontrolu je oprávnený rozšíriť výkon daňovej kontroly.

           

Protokol z daňovej kontroly obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov. V rámci daňovej kontroly sa nevydáva rozhodnutie, daňová kontrola nie je daňovým konaním. Výsledky daňovej kontroly, ak kontrolovaný daňový subjekt by mal  zaplatiť alebo vykázať daň, alebo daň, na ktorú si uplatnil nárok v súlade s právnymi predpismi, sú uvedené v protokole z daňovej kontroly, pričom protokol sa zasiela daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie k zisteniam. Protokol je potom podkladom pre začatie vyrubovacieho konania. Daňový subjekt má možnosť vyjadriť sa k zisteniam správcu dane v lehote určenej vo výzve, ktorá však nemôže byť kratšia ako 30 dní. Ak správca dane nezistil porušenia, zasiela daňovému subjektu len samotný protokol. Daňový poriadok uvádza aj náležitosti protokolu[738] a súčasne umožňuje vyhotoviť aj čiastkový protokol[739].

 

Ukončenie daňovej kontroly

1.         dňom doručenia protokolu,

2.         dňom doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok, alebo

3.         dňom zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu (pri dani z pridanej hodnoty).

 

Lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije ustanovenie  o prerušení daňového konania[740].  Ak ide o daňovú kontrolu závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov.

 

-     určenie dane podľa pomôcok  nasleduje v prípade ak:

1.         daňový subjekt nepodá daňové priznanie ani na výzvu správcu dane t. j. podmienkou pre určenie dane podľa pomôcok je zaslanie osobitnej výzvy správcu dane;

2.         nesplní pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daň správne zistiť. Pre naplnenie tejto možnosti pre správcu dane musia byť splnené dve podmienky, t.  j. daňový subjekt nesplní pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností (ktoré sú najmä uvedené v § 24 Dokazovanie) niektorú zo svojich zákonných povinností (t. j. povinností uvedených priamo v zákone) a súčasne bez toho, aby si daňový subjekt splnil povinnosť, správca dane nemôže daň správne zistiť;

3.         neumožní vykonať daňovú kontrolu; to neplatí, ak ide o daňovú kontrolu podľa § 46 ods. 2, t. j. ak ide o daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti.

Určenie dane podľa pomôcok je špecifický inštitút daňového procesu a prichádza v prípade, ak daňový subjekt odmieta „spolupracovať so správcom dane“, t. j. nekoná podľa príslušných právnych predpisov daňového práva.

           

Dňom začatia určovania dane podľa pomôcok je deň po doručení oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok.

            Pomôcky , ktoré môže použiť správca dane, daňový poriadok uvádza príkladmo, ide napríklad listiny, daňové priznania, výpisy z verejných zoznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede objasňujúce skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení, výpisy z účtov vedených u poskytovateľov platobných služieb a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, alebo podobných daňových subjektov.  Ak daňový subjekt v priebehu určenia dane podľa pomôcok predloží doklady, tieto správca môže využiť už len ako pomôcky. Treba však upozorniť na základnú zásadu, podľa ktorej správca dane musí dbať aj pri tomto postupe na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb[741] a teda je povinný prihliadať aj na skutočnosti, ktoré sú v prospech daňového subjektu. Uvedené vyplýva aj z odseku 5 § 48 daňového poriadku.

           

Protokol o určení dane podľa pomôcok vyhotoví správca dane a doručí ho daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie. Opäť je potrebné poznamenať, že protokol nie je rozhodnutím, protokol bude podkladom pre vyrubovacie konanie.

           

V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na špecifickú úpravu určenia dane podľa pomôcok v zákone č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších zmien a doplnení. V súčasnosti osobitná právna úprava postupu pri určení dane podľa pomôcok pre nesplnenie oznamovacej povinnosti je uvedená v § 34b pri dani za užívanie verejného priestranstva, v § 41b pri dani za ubytovanie, v § 64b pri dani za vjazd a zotrvanie v historickej časti mesta a v § 73a pri dani za jadrové zariadenie. 

           

Ukončenie určenia dane podľa pomôcok nastane dňom doručenia protokolu o určení dane podľa pomôcok.

 

            Medzi ostatné činnosti správcu dane možno zaradiť :

-            predbežné opatrenie[742], ktoré správca dane môže vydať počas daňovej kontroly, počas určovania dane podľa pomôcok alebo pri miestnom zisťovaní na zabezpečenie ich účelu alebo ak je odôvodnená obava, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami;

-            záznamovú povinnosť [743], ktorú správca dane môže uložiť daňovému subjektu. Okrem evidencie ustanovenej všeobecne záväznými právnymi predpismi potom daňový subjekt musí viesť osobitné záznamy potrebné na správne určenie dane a  v určenej lehote predložilť tieto záznamy správcovi dane;

-            zverejňovanie zoznamov[744]. Pri správe daní je povinnosť dodržiavať daňové tajomstvo[745], preto sa môžu zverejňovať len také informácie o daňových subjektoch, ktoré umožňuje zverejniť daňový poriadok. Ide napríklad o zoznamy daňových dlžníkov, avšak len za podmienok uvedených v daňovom poriadku;

-            poskytovanie údajov[746], znamená povinnosť správcu dane oznámiť údaje uvedené výslovne v daňovom poriadku, napríklad skutočnosť od kedy je daňový subjekt registrovaný, aké číslo mu bolo pridelené pri registrácii a pod.;

-            záväzné stanovisko[747]; platí, že daňový subjekt môže písomne požiadať finančné riaditeľstvo o záväzné stanovisko k uplatneniu daňových predpisov. Rozsah daňových predpisov, ku ktorých uplatneniu možno vydať záväzné stanovisko, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. So žiadosťou o záväzné stanovisko je potrebné zaplatiť úhradu vo výške 1 000 eur, vysoko spoľahlivý subjekt zaplatí len polovicu;

-            index daňovej spoľahlivosti[748], je pomerne nové ustanovenie daňového poriadku. Daňový úrad zašle daňovému subjektu, ktorým je podnikateľ registrovaný na daň z príjmov, najneskôr do konca mesiaca nasledujúceho po uplynutí dvoch rokov od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt registrovaný na daň z príjmov, oznámenie o indexe daňovej spoľahlivosti. Kritériá na určenie indexu daňovej spoľahlivosti ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. V zásade platí, že ak je daňový subjekt spoľahlivý, má pri správe daní určité výhody;

-            súhlas správcu dane so zápisom v obchodnom registri a s návrhom na výmaz[749]; napriek skutočnosti, že v označení ustanovenia je uvedený aj návrh na výmaz, v súčasnosti správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad,  v súlade s týmto ustanovením dáva len súhlas na zápis v obchodnom registri na základe žiadosti daňového subjektu, ak daňový subjekt nemá daňový nedoplatok alebo nedoplatok na cle. Súhlas správca dane vydá aj vtedy, ak  výška daňového nedoplatku a nedoplatku na cle v úhrne nepresahuje 170 eur.