Daňové právo

Správcom dane je daňový úrad, colný úrad a obec[684]. Právne postavenie správcov dane je v súčasnosti upravené v zákone č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnení (ktoré obsahujú právnu úpravu postavenia daňového úradu a colného úradu) a v zákone o obecnom zriadení (ktorý obsahuje právnu úpravu postavenia obcí). Správcovia dane konajú ako prvostupňové orgány v daňovom konaní a vykonávajú ďalšie činnosti, ktoré tvoria obsahovú zložku správy daní.

           

Daňový poriadok vymedzuje nielen správcu dane ale aj osoby zúčastnené na správe daní[685], ktorými sú:

-            príslušník finančnej správy, zamestnanec, ktorého zamestnávateľom je finančné riaditeľstvo alebo obec, alebo starosta obce. Daňový úrad a colný úrad sú preddavkovými organizáciami napojenými na rozpočet finančného riaditeľstva. Daňový úrad a ani colný úrad nemajú charakter právnickej osoby, ktorá môže vystupovať v pracovnoprávnych vzťahoch, resp. obdobných vzťahoch na strane zamestnávateľa. Z tohto dôvodu je zamestnávateľom týchto osôb Finančné riaditeľstvo. Napriek uvedenému daňový poriadok uvádza, že v ďalších jeho ustanoveniach sa používa spoločné označenie pre príslušníka finančnej správy, zamestnanca, ktorého zamestnávateľom je finančné riaditeľstvo, obec alebo pre starostu obce „zamestnanec správcu dane“. Pri aplikácii ďalších ustanovení daňového poriadku treba mať preto na zreteli, že pojem zamestnanec správcu dane je len označením  na účely daňového poriadku a nemožno tento pojem vykladať doslovne v súlade s pracovnoprávnymi predpismi.  Príslušníkom finančnej správy sa rozumie fyzická osoba, ktorá je v služobnom pomere podľa tohto zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe.  Osobou zúčastnenou na správe daní je aj zamestnanec, ktorého zamestnávateľom je finančné riaditeľstvo alebo obec. V tomto prípade ide najmä o  pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce.  Starosta obce[686] je predstaviteľom obce a najvyšším výkonným orgánom obce. Zamestnancom správcu dane poskytuje ochranu Policajný zbor napríklad pri výkone daňovej exekúcie[687];

-            druhostupňový orgán[688], ktorým je

1.    finančné riaditeľstvo vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhoduje správca dane,

2.    ministerstvo vo veciach, v ktorých rozhoduje finančné riaditeľstvo. Finančné riaditeľstvo  je rozpočtová organizácia zapojená na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva financií. Je druhostupňovým orgánom vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhoduje daňový úrad, colný úrad a obec. Ministerstvo (myslí sa Ministerstvo financií SR) je druhostupňovým orgánom,  ak v prvom stupni rozhoduje finančné riaditeľstvo.

-            daňový subjekt[689] je osoba, ktorej tento zákon alebo osobitné predpisy, najmä hmotnoprávne daňové predpisy, ukladajú povinnosti alebo priznávajú práva; na účely tohto zákona a osobitných predpisov sa organizačná jednotka združenia, ktorá koná vo svojom mene, považuje za právnickú osobu. Podľa už zrušeného zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov bol daňový subjekt vymedzený v samostatnom ustanovení § 5, pričom ustanovenie bolo koncipované širšie nasledovne : Daňovým subjektom bol daňovník, platiteľ dane, daňový dlžník podľa osobitného zákona, poplatník a právny nástupca fyzickej, či právnickej osoby, ktorý bol ako daňový subjekt vymedzený osobitnými predpismi. Daňovníkom bola osoba, ktorej príjmy, majetok alebo činnosti priamo podliehajú dani. Platiteľom dane bola osoba, ktorá odvádzala správcovi dane daň vybranú od daňovníka alebo zrazenú daňovníkovi a majetkovo za ňu zodpovedala.  Daňovým subjektom bola aj iná osoba, ak jej osobitný zákon upravujúci dane ukladal povinnosti alebo priznával práva. Treba poznamenať, že vyhláška č. 16/1962 Zb., ktorú nahradil práve v súčasnosti už zrušený zákon č. 511/1992 Zb. používala na povinnú osobu označenie poplatník.

-            iná osoba ako daňový subjekt, ktorá má práva a povinnosti pri správe daní alebo ktorej práva a povinnosti sú správou daní dotknuté. Ide o osobu odlišnú od daňového subjektu a takou osobou môže byť napríklad svedok, znalec alebo tlmočník.

 

Daňový poriadok upravuje aj príslušnosť správcov daní, avšak vo svojich ustanoveniach nevymedzuje pojem príslušnosť. Pri jej vymedzení je najskôr potrebné poukázať na pojem právomoc, ktorý sa s príslušnosťou zvykne zamieňať. Právomoc je právny termín, ktorý má vyjadriť skutočnosť, že každý orgán štátu, zriadený na výkon verejných funkcií, má určený presný rozsah oprávnení a povinností v určitej oblasti spoločenských vzťahov.[690] Právomoc orgánov správy daní (správcov dane a druhostupňových orgánov pri správe daní) je daná daňovým poriadkom a hmotnoprávnymi daňovými predpismi. Do právomoci týchto orgánov patrí samotná správa daní. Príslušnosťou pri správe daní treba rozumieť vymedzenie,  rozsah pôsobnosti medzi jednotlivými orgánmi správy daní. Rozlišujeme vecnú, funkčnú a miestnu príslušnosť.[691] Daňový poriadok výslovne upravuje vecnú príslušnosť a miestnu príslušnosť. Vecná príslušnosť [692]pri správe daní vymedzuje rozsah pôsobnosti daňového úradu, colného úradu, resp. obce, t. j. určuje, ktorý zo správcov dane (daňový úrad, colný úrad alebo obec) je príslušný konať, postupovať, prípadne rozhodnúť v prvom stupni. Vecná príslušnosť správcov dane je v zásade určená hmotnoprávnymi daňovými predpismi. Ak daňový poriadok, resp. hmotnoprávne daňové predpisy neustanovujú, ktorý správca dane je vecne príslušný, potom platí právna domnienka, že je príslušný daňový úrad. Toto ustanovenie sa použije pre prípad medzery v zákone, t. j. ak určitú situáciu daňový poriadok, resp. hmotnoprávne daňové predpisy neupravujú. Miestna príslušnosť[693]  pri správe daní vymedzuje rozsah pôsobnosti medzi správcami dane toho istého druhu, t. j. určuje, ktorý správca dane zo všetkých vecne príslušných správcov dane má v konkrétnej veci konať. Miestna príslušnosť správcu dane  sa riadi, ak daňový poriadok, resp. daňové hmotnoprávne predpisy neustanovujú inak:

-            u fyzickej osoby miestom jej trvalého pobytu,

-            u právnickej osoby jej sídlom.

 

Ak nie je možné určiť miestnu príslušnosť podľa sídla právnickej osoby alebo trvalého pobytu fyzickej osoby, riadi sa miestna príslušnosť:

-            miestom umiestnenia organizačnej zložky daňového subjektu,

-            inak miestom, kde daňový subjekt vykonáva prevažnú časť svojej činnosti.

 

Podľa ods.  3, ak miestne príslušného správcu nemožno určiť podľa trvalého pobytu fyzickej osoby, sídla právnickej osoby, podľa umiestnenia organizačnej zložky, resp. podľa miesta, kde daňový subjekt vykonáva prevažnú časť svojej činnosti a ani podľa kritérií určených v osobitných hmotnoprávnych daňových predpisoch, je miestne príslušným Daňový úrad Bratislava alebo Colný úrad Bratislava, pričom ich príslušnosť závisí od toho, ktorý z týchto správcov je vecne príslušný spravovať konkrétnu daň.

 

Daňový poriadok umožňuje príslušnosť správcu dane zmeniť. V zásade ide o prípady

-            delegovania[694], kedy môže na návrh daňového subjektu alebo na podnet správcu dane druhostupňový orgán delegovať miestnu príslušnosť na správu dane na iného správcu dane, ak považuje takýto návrh za opodstatnený;

-            postúpenia[695], v tomto prípade však ide o postúpenie veci, ktorú nie je príslušný prerokovať a rozhodnúť správca dane, ktorému bola vec doručená;

-            atrahovania[696], kedy môže druhostupňový orgán stiahnuť rozhodovanie v daňovej veci na seba, ak prvostupňový orgán je nečinný a nápravu nemožno dosiahnuť inak.

 

Dožiadaním[697] nedochádza k zmene príslušnosti. Správca dane, ktorým je daňový a colný úrad, môže len požiadať o vykonanie jednotlivých úkonov pri správe daní iného vecne príslušného správcu dane.