14. SPOTREBNÁ DAŇ Z MINERÁLNEHO OLEJA


Spotrebná daň z minerálneho oleja je tzv. selektívnou spotrebnou daňou. Selektívne spotrebné dane predstavujú zo svojej podstaty nepriame dane a ako indikuje ich názov, ide o dane zaťažujúce spotrebu. Historicky ide o dane (resp. dávky), ktoré sú staršie ako daň z pridanej hodnoty a je možné ich vystopovať minimálne do obdobia feudalizmu[548]. Tomu zodpovedá aj ich konštrukcia, kde spravidla nejde o viacstupňové dane, ale ich výber je zverený jednému subjektu v rámci výrobno-distribučného reťazca konkrétneho tovaru alebo služby[549].

 

Táto skutočnosť následne vplýva aj na ďalšie podstatné prvky selektívnych spotrebných daní, najmä základ a sadzbu.

 

Typicky je tak možné ustáliť niekoľko spoločných prvkov moderných selektívnych spotrebných daní nielen na Slovensku:

- keďže zaťažujú spotrebu, ich predmetom býva konkrétny tovar alebo služba – to znemožňuje (prakticky aj ústavno-právne) prihliadať na osobitné črty spotrebiteľa (napríklad na jeho príjmovú kapacitu), ale je nutné prihliadať na charakteristické znaky konkrétneho tovaru alebo služby;

- subjektom dane spravidla býva výrobca, alebo dovozca daného tovaru (v tom najširšom význame, t. j. aj osoba, ktorá tovar fyzicky dopraví z iného členského štátu európskej únie, hoci také dopravenie právne nespadá pod režim dovoz v chápaní colného práva) – to zase determinuje výber tovaru podliehajúceho selektívnej spotrebnej dani ako aj základu a sadzby. Je totiž z procesného hľadiska prakticky nemožné sledovať pohyb úplne všetkých tovarov, osobitne medzi teritóriami členských štátov Európskej únie. Logickým dôsledkom potom je, že predmetom selektívnych spotrebných daní tradične bývajú tovary, resp. komodity, ktoré nie sú bežne zastupiteľné a kde aj trh výrobcov a distribútorov je charakterizovaný relatívne malým počtom subjektov a práve pre účely výberu spotrebných daní sú tieto subjekty podrobené pomerne prísnej regulácii spojenej so značnou administratívnou záťažou.

- základ a sadzba selektívnych spotrebných daní bývajú s ohľadom na vyššie uvedené spravidla stanovené absolútne, t. j. prostredníctvom vyjadrenia množstva konkrétneho tovaru podliehajúceho selektívnej spotrebnej dani, čo následne determinuje určenie sadzby ako pevnej sadzby. Aj keď je teoreticky možné, že niektoré druhy tovarov podliehajúcich selektívnej spotrebnej dani sú dodávané rôznym segmentom spotrebiteľov z hľadiska ich príjmovej kapacity, práve spôsob výberu (na stupni výrobcu) prakticky znemožňuje túto diferenciáciu efektívne zachytiť.[550] Selektívne spotrebné dane teda cielia na určitý minimálny spoločný bod "znesiteľný" všetkými spotrebiteľmi.[551]

 

Len na okraj je hodné spomenúť, že občas býva verejne deklarovaným dôvodom pre zavedenie spotrebných daní aj sledovanie určitého vznešenejšieho cieľa, než len získanie zdrojov do verejných rozpočtov. V praxi sa však tento vznešený cieľ ukazuje ako iluzórny s ohľadom na značné príjmy, ktoré selektívne spotrebné dane do rozpočtov prinášajú. Prax naopak ukazuje, že tvorca politiky občas až cielene zatláča regulačnú funkciu selektívnych spotrebných daní do úzadia na úkor fiskálnej.[552]

 

Vyššie uvedené body spolupôsobia ešte s princípom teritoriálnej obmedzenosti práva, t. j. predmetom spotrebnej dane môže byť iba tovar alebo služba, ktoré sú spotrebované (resp. určené na konečnú spotrebu) na konkrétnom daňovom území. Koncept daňového územia je potom spravidla explicitne vyjadrený v príslušnom právnom akte upravujúcim selektívne spotrebné dane.

 

Napokon, ako už bolo naznačené vyššie, selektívne spotrebné dane majú významný dopad aj na cezhraničný pohyb tovarov a služieb, čo je v kontexte cieľov Európskej únie otázka najvyššej priority. Selektívne spotrebné dane tak podliehajú komplexnej harmonizácii prostredníctvom smerníc do tej miery, že tieto stanovujú

- katalóg tovarov ktoré môžu byť predmetom selektívnej spotrebnej dane; nad rámec tohto katalógu môžu členské štáty Európskej únie zavádzať len dane, ktoré nebudú viesť ku kontrolám na vnútorných hraniciach Európskej únie (čo prakticky znemožňuje ukladanie daní na tovary, kde by povinný subjekt bol na začiatku distribučného reťazca, t. j. výrobca, alebo dovozca);

- minimálne sadzby vo vzťahu ku harmonizovanému katalógu tovarov; a

- procesy výberu konkrétnej harmonizovanej dane vrátane kontrolných procesov.

 

V priestore Európskej únie sú tak stanovené harmonizované pravidlá v Smernici Rady (EÚ) 2020/262 z 19. decembra 2019, ktorou sa ustanovuje všeobecný systém spotrebných daní v znení jej neskorších zmien (ďalej len "smernica o spotrebných daniach") a tiež v niekoľkých ďalších smerniciach upravujúcich minimálne sadzby a určité špecifické otázky[553].

Smernica o spotrebných daniach je založená na princípe maximálnej harmonizácie, t. j. členské štáty Európskej únie pri jej transpozícii nesmú zaviesť ani menej prísne pravidlá, než tie predpokladané smernicou (predpokladá sa dokonca, že budú použité aj rovnaké definované pojmy) ani prísnejšie pravidlá. To zakladá rozumný predpoklad, že odhliadnuc od špecifík týkajúcich sa jazyka, či štruktúry právnych aktov by mala byť harmonizovaná úprava selektívnych spotrebných daní prakticky identická v celej Európskej únii.


548 K uvedenému bližšie Siblík J. Dějiny finančních institucí. Praha: Vysoká škola ekonomická, 1969.

549 V tomto kontexte je vhodné podotknúť, že aj daň z poistenia je svojim spôsobom selektívnou spotrebnou daňou, ale z viacerých dôvodov je jej v súčasnosti venovaná pozornosť skôr mimo tradičnej skupiny selektívnych spotrebných daní. Tieto budú bližšie diskutované v tejto kapitole.

550 Toto predstavuje významný rozdiel oproti systému DPH, kde je daň vyberaná vždy z celej protihodnoty za dodaný tovar, resp. službu a viacstupňový výber je skôr len prostriedkom dosiahnutia tohto hlavného cieľa, t.j. maximalizácie vybranej spotrebnej dane.

551 Praktickým dôsledkom potom je, že pri najlacnejších tovaroch zaťažených selektívnou spotrebnou daňou táto pripadá na väčšiu časť "hodnoty" tohto tovaru, než pri tých drahších.

552 Príkladom nech je nedávna snaha Japonska zvýšiť spotrebu alkoholu v kontexte klesajúcich príjmov zo spotrebnej dane. Japonsko teda otvorene deklaruje, že je nespokojné s tým, že spotrebné dane na alkohol majú (aspoň zdanlivo) účinok, ktorý bol formálne sledovaný ich zavedením. Viď napr. CNN. Japan wants young people to drink more alcohol. It’s just not sure how to convince them.

553 Viď pre ich zoznam bližšie prílohy príslušných zákonov obsahujúcich zoznam transponovaných aktov Európskej únie.