Daňové právo

Hoci pri systéme dane z pridanej hodnoty je pomerne ťažké poukázať na jednu osobitosť, zo systémového hľadiska je hodné poukázať na fenomén tzv. karuselových a reťazových podvodov, ktoré sú s touto daňou späté.

Odpočítanie dane ako základný konštrukčný prvok v spojení s princípom neutrality totiž umožňuje existenciu subjektov, ktoré (prostredníctvom tzv. nadmerných odpočtov) odčerpajú zo systému viac prostriedkov, ako do nich samé odvedú.

To je možné v prípade, ak v systéme pôsobí v kolúzii viacero subjektov, ktoré pri určitej dodávke cielene manipulujú s jej cenou na jednotlivých stupňoch tak, aby mohol jeden z nich systematicky uplatňovať nadmerné odpočty. Sprievodným javom býva, že v reťazi, resp. kruhu existuje subjekt, u ktorého sa kumuluje daňová povinnosť, ktorý by mala tieto uplatnené odpočty teoreticky neutralizovať. V praxi však tento subjekt daň neodvedie a so správcom dane prestane komunikovať, ľudovo povedaná "zmizne". Preto sa týmto podvodom v literatúre hovorí aj podvody so zmiznutým obchodníkom (missing trader fraud – MTIC).

Systém dane z pridanej hodnoty tak obsahuje množstvo nástrojov zameraných na potláčanie takýchto podvodov a tiež významná časť judikatúry je venovaná tomuto fenoménu. Ich detailný rozbor by však presahoval účel tejto publikácie.

Druhým významným aspektom v priestore Európskej únie je to, že základné nastavenie ako sa bude deliť daňový príjem medzi jednotlivé členské štáty v prípade, ak je výrobno-distribučný reťazec rozložený cez viacero teritórií. Teoreticky je totiž možné uvažovať o modeli, kde celý daňový príjem ide do rozpočtu štátu, kde distribučný reťazec začína (tzv. princíp zdanenia v mieste zdroja, origin principle), o modeli, kde tento ide do rozpočtu štátu, kde distribučný reťazec končí (tzv. princíp zdanenia v mieste konečnej spotreby, destination principle), alebo o určitom vyvažovaní medzi týmito dvomi princípmi.

Súčasným politickým konsenzom pre spoločný systém dane z pridanej hodnoty v Európskej únii je princíp zdanenia v mieste konečnej spotreby.

To sa v praxi prejavuje v podobe pomerne komplexného systému pravidiel určujúcich miesto uskutočnenia zdaniteľného plnenia^[545] (a teda aj miesto vzniku daňovej povinnosti), oslobodení a režimov prenesenia daňovej povinnosti^[546], kde namiesto dodávateľa tovaru alebo služby je za odvedenie dane zodpovedný odberateľ (tieto režimy sa tiež do istej miery uplatňujú aj v snahe potláčať podvody).

⁵⁴⁵ Upravené v § 14 až 18 zákona o DPH.