13. DAŇ Z PRIDANEJ HODNOTY


Daň z pridanej hodnoty je pomerne sofistikovanou nepriamou daňou, ktorá sa vyznačuje v prvom rade všeobecným zdanením tovarov a služieb (s výnimkou úzkeho okruhu, spravidla politicky motivovaných, výnimiek) a súčasne viacstupňovým výberom. To v praxi znamená, že každý subjekt zúčastňujúci sa na výrobno-distribučnom reťazci až po konečného spotrebiteľa odvedie daň zodpovedajúcu jeho pridanej hodnote.

 

Hoci existuje viacero rôznych modelov výberu dane z pridanej hodnoty[535], v súčasnosti sa vo svete presadil systém založený na tzv. faktúre. Tento zdanlivo jednoduchý dokument je kľúčom k tzv. samo-vymáhaciemu (self-policing) charakteru dane z pridanej hodnoty. Faktúrou totiž osoba zúčastnená na systéme dane z pridanej hodnoty deklaruje svojmu odberateľovi, akú protihodnotu dostal za dodaný tovar alebo službu a akú časť dodávky predstavuje príslušná daň. Odberateľ síce dodávateľovi zaplatí celú protihodnotu vrátane dane, ale súčasne si s pomocou faktúry uplatní tzv. odpočítanie dane a tým si zníži sumu dane, ktorú by mal sám odviesť správcovi dane.

 

To v praxi znamená, že každý odberateľ de facto stráži svojho dodávateľa, či si tento splní svoju povinnosť riadne priznať a odviesť daň, keďže každá faktúra súčasne zakladá na jednej strane povinnosť odviesť daň (u dodávateľa) aj právo odpočítať si daň (u odberateľa). Pochopiteľne, právo odpočítať daň nemá konečný spotrebiteľ, aj keby disponoval faktúrou. V okamihu, keď však je tovar alebo služba dodávaná konečnému spotrebiteľovi, značná časť dane vzťahujúcej sa na danú dodávku už je odvedená štátu postupne na predchádzajúcich stupňoch výrobno-distribučného reťazca.

 

Pre ilustráciu si môžeme predstaviť reťazec výroby dreveného nábytku, ktorý prechádza postupne stupňami od (i) ťažby dreva (dodávateľ A), cez jeho (ii) spracovanie na dosky (dodávateľ B), (iii) výrobu nábytku (dodávateľ C) až po (iv) jeho predaj konečnému spotrebiteľovi (dodávateľ D).

 

V nasledovnej tabuľke je možné vidieť odplatu (bez dane), ktorú získa každý podnikateľ za jeho tovar, k tomu pripadajúcu daň pri ilustračnej sadzbe 10%, sumu odpočítanej dane a tiež sumu dane skutočne odvedenej správcovi dane. Príklad pochopiteľne pracuje s predpokladom uskutočnenia tejto jednej dodávky na každom stupni.

 

Dodávateľ

Odplata

Daň (10%)

Odpočítaná daň

Odvedená daň

A

100

10

0

10

B

200

20

10

10

C

400

40

20

20

D

800

80

40

40

 

Vo vyššie uvedenom prípade je viditeľné, že konečný spotrebiteľ za tovar zaplatí 880 jednotiek dodávateľovi D, z čoho 80 jednotiek predstavuje daň. K správcovi dane sa však časť dane dostane už skôr od dodávateľov A, B a C.

 

Z vyššie uvedenej tabuľky je tiež možné vyčítať aj pridanú hodnotu každého dodávateľa, čo v skutočnosti predstavuje iba jednoduchý hodnotový nárast odplaty medzi jednotlivými stupňami výrobno-distribučného reťazca. Pridaná hodnota dodávateľov A, B, C a D je tak postupne 100, 100, 200 a 400 jednotiek. Pri pohľade na ich jednotlivú odvedenú daň (10, 10, 20 a 40 jednotiek) je viditeľné, že táto zodpovedá ich pridanej hodnote (preto názov dane ako dane z pridanej hodnoty). To však súčasne indikuje, že prakticky neodňateľným prvkom tohto systému je právo na odpočítanie dane na vstupe. Obmedzením tohto práva by sa v podstate vytratil samo-vymáhací charakter dane.

 

S vyššie uvedeným dizajnom dane z pridanej hodnoty sú spojené aj dve veľmi výrazné črty. Tou prvou je, že v dôsledku jej charakteru ako všeobecnej spotrebnej dane zaťažujúcej takmer všetky dodávky tovarov a služieb na trhu ide o veľmi výnosnú daň. V súčasnosti jej vo väčšine moderných štátov vrátane Slovenskej republiky patrí prvenstvo v sume vybratých príjmov do verejných rozpočtov.

 

Druhou výraznou črtou je, že dizajn dane z pridanej hodnoty ako všeobecnej spotrebnej dane prakticky potláča akékoľvek iné funkcie tejto dane okrem fiskálnej. To až  do tej miery, že pri výklade inštitútov dane z pridanej hodnoty tak literatúra ako aj judikatúra operuje s princípom neutrality ako s jedným s nosných interpretačných princípov. T. j. pri prípadných nejasnostiach je nutné brať zreteľ na to, že daň z pridanej hodnoty nemá vplývať na podnikateľské rozhodnutia na žiadnom stupni výrobno-distribučného reťazca a má v zásade dopadať na všetky dotknuté tovary a služby rovnako.


535 Viď bližšie: Terra, B. – Kajus, J. A Guide to the European VAT Directives 2018. Amsterdam: IBFD, 2018, s. 281.