Daňové právo

Predmet dane z poistenia vymedzuje zákon o dani z poistenia pozitívnym, ako aj negatívnym spôsobom.

 

V zmysle zákonnej úpravy je preto potrebné akcentovať, že nie každý druh poistenia, ktorý legislatíva^[510] a interné predpisy poisťovní upravujú, bude automaticky podliehať aj zdaneniu v intenciách zmieňovanej právnej úpravy. Ipso facto, aby určité poistenie bolo predmetom dane z poistenia sa vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a síce:

 

V zmysle dikcie § 3 ods. 2 zákona o dani z poistenia je poistné riziko umiestnené v tuzemsku,^[511] ak:

Daňou z poistenia tak bude v konečnom dôsledku zaťažená platba (suma) poistného za určité neživotné poistenie uvedené v prílohe č. 1 zákona o dani z poistenia, ak je poistné riziko umiestnené v tuzemsku. Uvedené konštatovanie o zaťažení sumy poistného sa odvodzuje aj s prihliadnutím na vymedzenie základu dane podľa § 6 zákona o dani z poistenia.

 

Predmetom dane z poistenia nie je zaistenie. Okrem výslovného negatívneho vymedzenia predmetu dane podľa § 3 ods. 3 zákona o dani z poistenia, je potrebné odvnímať aj sekundárnu negatívnu definíciu predmetu dane, a to výkladom dikcie § 3 ods. 1 zákona o dani z poistenia a contrario. Vyjadrené inak, predmetom dane z poistenia nie je poistenie v odvetviach životného poistenia.^[517]

Subjekt dane z poistenia je oprávnený a povinný. Oprávneným subjektom dane z poistenia je v zásade štát, za ktorý koná správca dane  - daňový úrad. Povinným subjektom dane z poistenia je osoba povinná platiť daň z poistenia správcovi dane („platiteľ“).

 

Platiteľom dane z poistenia je nielen osoba poisťovateľa,^[518] ale aj:

 

V zásade tak bude platiteľom dane z poistenia práve osoba poisťovateľa. Pri ostatných prípadoch dochádza k prenosu daňovej povinnosti, pričom platiteľom dane z poistenia je poistník, ktorý uzavrie poistnú zmluvu so zahraničnou poisťovňou, ktorá nemá zriadenú pobočku v tuzemsku, alebo sa platiteľom stáva právnická osoba, ktorej poistník v celom rozsahu preúčtoval náklady poistenia, ktoré sa vzťahujú na poistné riziko umiestnené v tuzemsku. Iba v prípade, ak poistník v celom rozsahu nepreúčtuje poistné takejto právnickej osobe, stáva sa platiteľom v rozsahu nepreúčtovaného poistného.

 

V prípadoch, keď je poistná zmluva uzavretá medzi poistníkom a viacerými poisťovňami, poisťovňami z iného členského štátu alebo pobočkami zahraničných poisťovní ako spolupoisťovateľmi, platiteľom je ten spolupoisťovateľ, ktorý je podľa ich vzájomnej dohody určený na zaplatenie celej dane. Ak podľa takejto dohody nie je určený žiadny spolupoisťovateľ na zaplatenie celej dane, platiteľom je každý spolupoisťovateľ v rozsahu svojho podielu na poistnom, ktorý vyplýva z poistnej zmluvy.

Základ dane z poistenia určuje zákon o dani z poistenia s prihliadnutím na spôsob vzniku daňovej povinnosti. Dikcia § 6 zákona o dani z poistenia precizuje:

Sadzba dane je určená percentuálnym vyjadrením, a to vo výške 8 % zo základu dane na všetky druhy neživotných poistení uvedených v prílohe č. 1 zákona o dani z poistenia, s výnimkou poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, na ktoré sa uplatňuje 0 % sadzba dane. Dôvod spočíva už vo vyššie pertraktovanej skutočnosti, keďže aj po nadobudnutí účinnosti zákona o dani z poistenia sa na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla aplikuje odvod časti poistného vo výške 8%, a to podľa dikcie § 68 zákona o poisťovníctve.

 

Exempli causa, každá platba, jednotlivá splátka, predpis pohľadávky z poistného či suma splatného poistného sa považuje za cenu vrátane dane, z ktorej sa spätne vypočíta daň. Daň z poistenia sa vypočíta podľa vzorca, v ktorom v čitateli je súčin prijatého poistného alebo predpisu pohľadávky z poistného alebo sumy splatného poistného a príslušnej sadzby dane a v menovateli je súčet čísla 100 a príslušnej sadzby dane. Ak je teda výška poistného za určité poistenie 50 eur, základom dane je suma prijatého poistného znížená o daň, t. j. základ dane sa vypočíta podľa vzorca: 50 – [(50x8)/108]. Poisťovni vzniká povinnosť odviesť daň vo výške 3,70 eur, ktorá sa vypočítala zo základu dane vo výške 46,30 Eur.[520] V prípade sumy zaplateného poistného, ako aj preúčtovaných  nákladov poistenia,[521] tieto neobsahujú daň z poistenia, a preto sa daň vypočíta ako 8% sadba dane z takto zaplatených alebo preúčtovaných peňažných súm.

 

Zákon o dani z poistenia upravuje spôsob zaokrúhľovania tak v prípade vypočítanej dane, ako aj údajov obsiahnutých v daňovom priznaní. V zmysle dikcie § 9 ods. 4 zákona o dani z poistenia sa vypočítaná daň zaokrúhľuje na najbližší eurocent, a to do 0,005 eura nadol a od 0,005 eura vrátane nahor.^[522] Podľa § 10 ods. 6 označeného zákona sa rovnakým spôsobom zaokrúhľujú aj údaje uvedené v daňovom priznaní.

 

Povinnosť opravy základu dane a dane má poisťovateľ, alebo poistník, ktorý zaplatil poistné zahraničnej poisťovni, ktorá nemá v tuzemsku pobočku, respektíve ak takýto poistník nepreúčtoval poistné osobitnej právnickej osobe v celom rozsahu, a to v prípade, keď sa po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom vznikla daňová povinnosť, poistné alebo jeho časť zvýši, zníži alebo dôjde k zrušeniu poistenia.^[523] Opraviť základ dane je povinný aj platiteľ - právnická osoba, ktorej sú preúčtované náklady poistenia, vzťahujúce sa na poistné riziko umiestnené v tuzemsku, a to v prípade, ak sa po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom vznikla daňová povinnosť, suma preúčtovaných nákladov poistenia zvýši alebo zníži.^[524]

 

Oprava základu dane a dane sa uvedie v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom nastala skutočnosť rozhodná pre opravu. Uvedené implikuje rezultát, že z dôvodu opravy základu dane a dane vykonaných podľa § 7 ods. 1 a 2 zákona o dani z poistenia sa nepodáva dodatočné daňové priznanie (§ 16 daňového poriadku). A contrario, ak by platiteľ nesprávne vypočítal výšku svojej daňovej povinnosti a odviedol takto nesprávne vypočítanú daň, alebo odviedol daň z poistenia, ktoré nie je predmetom dane, potom nie je možné vykonať opravu základu dane a dane v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom bola zistená táto skutočnosť, keďže nejde o skutočnosti predpokladané v dikcii § 7 ods. 1 a ods. 2 zákona o dani z poistenia. Platiteľ v takom prípade podá dodatočné daňové priznanie k dani z poistenia (§ 16 daňového poriadku).

---

⁵¹⁰ Napríklad: sociálne poistene podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, zdravotné poistenie podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

⁵¹¹ Kritéria pre posúdenie umiestnenia poistného rizika vychádzajú aj z právnej úpravy uvedenej v čl. 13 bode 13 a v čl. 157 ods. 1 a 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) v znení neskorších predpisov.

⁵¹² Charakteristickým príkladom je poistenie rodinného domu, vrátane poistenia domácnosti, pričom nehnuteľnosť sa nachádza na území Slovenskej republiky.

⁵¹³ Na posúdenie poistenia tovaru v obchodnej preprave ako predmetu dane z poistenia sa vzťahujú tzv. iné prípady umiestnenia poistného rizika v tuzemsku podľa § 3 ods. 2 písm. d) zákona o dani z poistenia.

⁵¹⁴ V zmysle platných právnych predpisov má byť vozidlo zapísané v príslušnej evidencii vozidiel. Preto pojem „má byť evidovaný“ je potrebné vnímať aj v kontexte, že k evidencii vozidla ešte z nejakého dôvodu nedošlo, hoci sa tak malo sťať. Dôvod môže byť právom reprobovaný (porušenie zákonnej povinnosť prihlásiť vozidlo), alebo môže spočívať v inej skutočnosti, napríklad výber poisťovne v súvislosti s uzatvorením povinného zmluvného poistenia, ako podmienky pre samotnú evidenciu motorového vozidla (napr. § 114 ods. 7 zákona č. 8/2008 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

⁵¹⁵ V prípade, ak by fyzická osoba uzatvorila tzv. cestovné poistenie s dobou poistenia viac ako štyri mesiace, napríklad na obdobie desať mesiacov, na uvedený skutkový stav nebude možné aplikovať dikciu § 3 ods. 2 písm. c) zákona o dani z poistenia, keďže nie je dodržaná podmienka uzatvorenia poistnej zmluvy s poistnou dobou najviac štyri mesiace a bude potrebné postupovať podľa § 3 ods. 2 písm. d) zákona o dani z poistenia. Preto ak  osoba s obvyklým pobytom na území Slovenskej republiky uzatvorí cestovné poistenie na obdobie desať mesiacov, je splnená podmienka druhu poistenia (poistenie v odvetví neživotného poistenia), ako aj podmienka umiestnenia poistného rizika v tuzemsku (obvyklý pobyt poistníka), a takéto poistenie bude predmetom dane z poistenia. Odlišná situácia nastane, ak poistník nemá na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt a uzatvoril by cestovné poistenie v tuzemsku na obdobie dlhšie ako štyri mesiace, v takom prípade sa možno domnievať, že opísaný skutkový stav nemožno subsumovať pod predmet dane z poistenia a daň sa neplatí, keďže nie je splnená podmienka maximálnej doby poistenia (štyri mesiace) a ani umiestnenia poistného rizika v tuzemsku (obvyklý pobyt poistníka).

⁵¹⁶ Spoločnosť so sídlom v Slovenskej republike vykonáva podnikateľskú činnosť v oblasti prevádzky logistických skladov, v ktorých dochádza k dočasnému uskladneniu tovaru jej zákazníkov, ktorí sú z rôznych členských krajín Európskej únie, pričom uskladnenie je súčasťou obchodnej prepravy. Spoločnosť má uzavretú poistnú zmluvu s poistením tovaru v obchodnej preprave. Poistenie vzťahujúce sa na uskladnený tovar podlieha dani z poistenia, keďže poistné riziko je umiestnené v tuzemsku - poistník má sídlo v tuzemsku (§ 3 ods. 2 písm. d) bod 2 zákona o dani z poistenia). – Finančná správa Slovenskej republiky. Daň z poistenia, príklad č. 9.

⁵¹⁷ K uvedenému bližšie príloha č. 1, časť B k zákonu o poisťovníctve - poistné odvetvia životného poistenia. Napríklad poistenie pre prípad dožitia, pre prípad smrti, pre prípad smrti alebo dožitia, pre prípad dožitia s možnosťou vrátenia poistného, poistenie spojené s kapitalizačnými zmluvami, dôchodkové poistenie.

⁵¹⁸ K uvedenému bližšie § 2 písm. a) zákona o dani z poistenia

⁵¹⁹ Zahraničná spoločnosť má na území Slovenskej republiky zriadenú organizačnú zložku a súčasne má zriadené ďalšie dcérske spoločnosti v rôznych členských štátoch Európskej únie. Zahraničná spoločnosť uzavrie za spoločnosť ako celok poistnú zmluvu so zahraničnou poisťovňou, t. j. zmluva pokrýva aj majetkovú alebo personálnu podstatu organizačnej zložky zriadenej v tuzemsku. Poistné, ktoré sa vzťahuje na poistné riziká a ktoré sa týka prevádzok jej dcérskych spoločností, prefakturovala týmto spoločnostiam. Organizačná zložka so sídlom v Slovenskej republike zaplatí náklady poistenia alebo ich časť svojej materskej spoločnosti, alebo tieto náklady len zaúčtuje. Osobou povinnou platiť daň v tomto prípade bude v súlade s § 4 ods. 2 písm. b) zákona o dani z poistenia zahraničná spoločnosť v rozsahu poistného týkajúceho sa jej organizačnej zložky zriadenej v Slovenskej republike, ktorej boli preúčtované náklady poistenia, vzťahujúce sa na poistné riziko umiestnené v tuzemsku. – Finančná správa Slovenskej republiky. Daň z poistenia, príklad č. 12.

⁵²⁰ K uvedenému bližšie Finančná správa Slovenskej republiky. Daň z poistenia, príklad č. 18.

⁵²¹ K uvedenému bližšie § 6 ods. 4 a 5 zákona o dani z poistenia.

⁵²² Ak je vypočítaná daň 100,004 eur, výsledná daň bude vo výške 100 eur. A naopak, ak je vypočítaná daň 100,005 eur, výsledná daň bude 100,01 eur.

⁵²³ § 7 ods. 1 zákona o dani z poistenia.

⁵²⁴ § 7 ods. 2 zákona o dani z poistenia.