12. DAŇ Z POISTENIA


Daň z poistenia možno charakterizovať ako pomerne novú daň, ktorá bola do právneho poriadku Slovenskej republiky inkorporovaná zákonom č. 213/2018 Z. z. o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon z poistenia“), pričom v celom rozsahu nadobudla nová právna úprava účinnosť od 1. januára 2019.  Návrh zákona o dani z poistenia bol Národnej rade Slovenskej republiky predložený ako vládny návrh zákona, vypracovaný Ministerstvom financií Slovenskej republiky, a to v rámci Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2018.[495] 

Zavedenie dane z poistenia zodpovedá aj ustanoveniu čl. 401 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, podľa ktorého bez toho, aby boli dotknuté ostatné ustanovenia práva Spoločenstva,[496] táto smernica nebráni členskému štátu zachovať alebo zaviesť dane z poistných zmlúv, dane zo stávkovania a hazardných hier, spotrebné dane, kolky alebo všeobecnejšie žiadne dane, clá alebo poplatky, ktoré nemôžu byť charakterizované ako dane z obratu za predpokladu, že výber týchto daní, ciel alebo poplatkov nevedie v obchode medzi členskými štátmi k formalitám spojeným s prekračovaním hraníc. Problematika právnej úpravy dane z poistenia je upravená aj v práve Európskej únie,[497] a to v rámci smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) v znení neskorších predpisov.

 

Napriek určitému teoreticko-legislatívnemu rozdielu[498] nepredstavuje vo svojej podstate daň z poistenia novú myšlienku. V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na súvisiacu právnu úpravu, a síce zákon č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý s účinnosťou od 1. januára 2016 v dikcii § 68 precizuje odvod časti poistenia, ktorý sú poisťovne, poisťovne z iného členského štátu a pobočky zahraničných poisťovní povinné odviesť, a to výške 8 % z prijatého poistného z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, a to z činnosti vykonávanej na území Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok do konca februára príslušného roka. Odvod časti poistného je poukazovaný na osobitný účet Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.[499]

 

S prihliadnutím na predmet dane z poistenia (§ 3 zákona o dani z poistenia) však možno konštatovať, že novozavedená daň má svojou právnou úpravou najbližšie k inštitútu odvodu časti poistného z odvetví neživotného poistenia, ktorý s účinnosťou od 1. januára 2017 do 31. decembra 2018 upravovala dikcia § 68a zákona o poisťovníctve. Podľa označenej právnej úpravy boli poisťovne, poisťovne z iného členského štátu a pobočky zahraničnej poisťovne povinné z poistných zmlúv uzavretých po 31. decembri 2016 odviesť odvod vo výške 8 % z prijatého poistného v zákone explicitne uvedených druhov neživotného poistenia,[500] a to z činnosti vykonávanej na území Slovenskej republiky. Odvod z neživotného poistenia podľa § 68a zákona o poisťovníctve sa osobitne odvádzal do konca decembra príslušného kalendárneho roka, a to za obdobie predchádzajúcich mesiacov január až november, pričom za mesiac december boli finančné prostriedky odvádzané do konca januára nasledujúceho roka. Všetky prostriedky z odvodu časti poistného z odvetví neživotného poistenia sa poukazovali na osobitný príjmový účet Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty,[501] pričom výnos z tohto odvodu bol príjmom štátneho rozpočtu.

S účinnosťou od 1. januára 2019 odvod časti poistného z odvetví neživotného poistenia nahradila daň z poistenia, ktorá sa na rozdiel od odvodu podľa § 68a zákona o poisťovníctve vzťahuje na všetky poistné zmluvy s predmetom tzv. neživotného poistenia, a teda nie len na poistné zmluvy uzavreté po 31. decembri 2016, čím sa vytvoril istý retroaktívny charakter dane z poistenia.[502] Zároveň zostal zachovaný odvod časti poistného z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa § 68 zákona o poisťovníctve.

 

V zmysle dôvodovej správy k zákonu o dani z poistenia boli dôvodom zavedenia tejto nepriamej dane ako ju označuje zákonodarca, dovtedajšie poznatky, podľa ktorých odvod z časti poistného z neživotného poistenia bol nesystémovým a neefektívnym opatrením, ktoré v aplikačnej praxi spôsobovalo poisťovniam problémy a nerovnaké zaobchádzanie v súvislosti s odvodom z prijatého poistenia na základe poistných zmlúv uzavretých pred 1. januárom 2017 a uzavretých od tohto dátumu. Podľa zákonodarcu predstavuje zdanenie poistenia nepriamou daňou štandard používaný v Európskej únii, ktorý sa uplatňuje vo väčšine členských štátov, a to z dôvodu, že poisťovacie služby sú na základe smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty oslobodené od dane z pridanej hodnoty.

 

V súčasnosti je daň z poistenia štátnou daňou ukladanou zákonom, selektívneho charakteru, keďže sa vzťahuje len na určité zákonom explicitne precizované subjekty. Správu dane z poistenia  vykonáva, t. j. správcom dane z poistenia je daňový úrad. Výnos dane z poistenia, vrátane výnosu z pokuty a úroku z omeškania vzťahujúcich sa k tejto dani sú príjmom štátneho rozpočtu.


495 Bližšie: Plán legislatívnych úloh vlády sr na rok 2018, [online]. 

496 Teraz Európskej únie.

497 K uvedenému bližšie: Popovič, A. - Štrkolec. M. Vybrané teoreticko-právne a aplikačné problémy dane z poistenia v Slovenskej republike v kontexte presahov do práva Európskej Únie. In: Olomoucké právnické dny 2019 [elektronický dokument] : sborník příspěvků z mezinárodní vědecké konference.1. vyd. Olomouc : Iuridicum Olomoucense, 2019, s. 171-183. [cit. 25.07.2022].

498 Pojem odvod možno vymedziť ako štátom stanovenú povinnú platbu, ktorá tvorí jednu z príjmových stránok verejných rozpočtov, čím slúži na financovanie vybraných činností. - Babčák, V. a kol. Finančné právo. Žilina : Poradca podnikateľa, 2006, s. 72. Právna teória charakterizuje daň ako povinnú nenávratnú, vynutiteľnú a spravidla neúčelovú a opakujúcu sa peňažnú platbu fyzických a právnických osôb, vyberanú na základe zákona štátom a orgánmi miestnej samosprávy v prospech verejných rozpočtov a účelových fondov na úhradu verejných výdavkov vo vopred určenej výške a s presne určeným termínom splatnosti. - KUBINCOVÁ, S. Dane, poplatky, clo a ďalšie povinné platby : (vymedzenie pojmov a právna úprava). Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela, 2009, s. 39.

499 V zmysle § 68 ods. 2 zákona o poisťovníctve Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, po prerokovaní s Ministerstvom financií Slovenskej republiky, rozdelí  prostriedky z osobitného účtu, a to 1) hasičským jednotkám na úhradu nákladov spojených s obstaraním materiálno-technického vybavenia, jeho údržbou a s prevádzkovaním a 2) zložkám ministerstva vnútra na úhradu nákladov spojených s obstaraním technických prostriedkov potrebných na plnenie úloh súvisiacich s výkonom dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, s objasňovaním príčin nehôd v cestnej doprave, s výstavbou a vybavením koordinačných stredísk integrovaného záchranného systému a operačných stredísk tiesňového volania a s výstavbou a obstaraním technického vybavenia operačných stredísk tiesňového volania záchrannej zdravotnej služby. Prerozdelenie finančných prostriedkov sa uskutočňuje do konca júna príslušného roka.

500 Z neživotného poistenia uvedeného v prílohe č. 1 časti A bodoch 1 až 9, bode 10 písm. b) a bodoch 11 až 18 zákona o poisťovníctvo účinného v príslušnom období.

501 V zmysle § 6 vtedy účinného zákona č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov daňový úrad pre vybrané daňové subjekty so sídlom v Bratislave vykonával pôsobnosť na celom území Slovenskej republiky, pričom do jeho pôsobnosti patrili vybrané daňové subjekty, ako napríklad banky, pobočky zahraničnej banky, poisťovne, poisťovne z iného členského štátu, pobočky poisťovní z iného členského štátu, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne, zaisťovne z iného členského štátu, pobočky zaisťovní z iného členského štátu, pobočky zahraničnej zaisťovne či daňový subjekt, ktorý dosiahol ročný obrat 40 mil. eur a viac. V zmysle v súčasnosti účinného § 318 ods. 3 zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o finančnej správe“) sa daňovým úrad pre vybrané daňové subjekty od 1. júla 2019 rozumie Úrad pre vybrané hospodárske subjekty podľa tohto zákona. Postavenie, pôsobnosť a úlohy Úradu pre vybrané hospodárske subjekty bližšie upravuje § 6 zákona o finančnej správe.

502 K tomu pozri: Kukuľa, P. Aktuálna úprava poisťovníctva a daň z poistenia. In: PRO LEGAL : deň študentov práva a doktorandov : zborník z vedeckej konferencie konanej dňa 25. 3. 2019 na Právnickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. 1. vyd. Banská Bystrica : Vydavateľstvo Univerzity Mateja Bela - Belianum, 2019, s. 72-81.