8. DAŇ ZA NEVÝHERNÉ HRACIE PRÍSTROJE


Právnej úprave dane za nevýherné hracie prístroje predchádzala úprava poplatku na zábavné hracie prístroje, ktorá bola s účinnosťou od 1. mája 1992 obsiahnutá v zákone č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch. Poplatok za zábavné hracie prístroje sa platil za umiestnenie mechanických a elektronických prístrojov a automatov na zábavné hry, do ktorých sa na začatie a pokračovanie hry vkladali mince v tuzemskej, prípadne v zahraničnej mene, pričom prístroj nevydával peňažnú výhru. Poplatková povinnosť vznikala dňom umiestnenia zábavného hracieho prístroja v priestoroch prístupných verejnosti v obci. Uvedená úprava platila až do 31. decembra 2004, kedy bol zákon č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch zrušený, a to v súčasnosti platným zákonom č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, ktorý už obsahuje úpravu dane za nevýherné hracie prístroje.

 

Daň za nevýherné hracie prístroje je miestnou daňou, ktorú môže ukladať obec. Správu dane za nevýherné hracie prístroje vykonáva, t. j. správcom dane za nevýherné hracie prístroje je obec, na ktorej území sa nevýherné hracie prístroje prevádzkujú.[424] Výnos dane za nevýherné hracie prístroje vrátane výnosu z pokuty a úroku z omeškania vzťahujúcich sa k tejto dani je príjmom rozpočtu obce, ktorá je správcom dane.



424 § 58 zákona o miestnych daniach