7. DAŇ ZA PREDAJNÉ AUTOMATY


Z hľadiska histórie zdanenia, resp. spoplatnenia predajných automatov možno spomenúť zákon č. 72/1992 Zb. ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch, ktorým bola do zákona č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch vložená úprava poplatku za predajné automaty. Od roku 1992 obec mohla vyberať poplatok za predajné automaty, ktorý sa platil za umiestnenie prístrojov a automatov, ktoré po vložení príslušného množstva mincí v tuzemskej, prípadne zahraničnej mene alebo platobnej karty, vydali zákazníkom vybraný tovar. Tento poplatok sa neplatil za predajné automaty vydávajúce výlučne lístky hromadnej dopravy, predajné automaty vydávajúce potraviny s výnimkou alkoholu a predajné automaty vydávajúce tabakové výrobky a ochranné prostriedky proti šíreniu nákazlivých pohlavných chorôb. Poplatková povinnosť vznikala umiestnením predajného automatu na verejnom priestranstve, na budovách a iných objektoch viditeľných a prístupných z verejného priestranstva v obci. Uvedená úprava platila až do 31. decembra 2004, kedy bol zákon č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch zrušený v súčasnosti platným zákonom č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, ktorý obsahuje úpravu dane za predajné automaty.

 

Daň za predajné automaty je miestnou daňou, ktorú môže ukladať obec. Správu dane za predajné automaty vykonáva, t. j. správcom dane za predajné automaty je obec, na ktorej území sa predajné automaty prevádzkujú.[414] Výnos dane za predajné automaty vrátane výnosu z pokuty a úroku z omeškania vzťahujúcich sa k tejto dani je príjmom rozpočtu obce, ktorá je správcom dane.


414 § 50 zákona o miestnych daniach