6. DAŇ ZA UBYTOVANIE

6.2. Predmet, subjekt, základ a sadzba dane za ubytovanie


Predmetom dane za ubytovanie[406] je odplatné prechodné ubytovanie fyzickej osoby podľa § 754 až 759 zákona č. 40/1964 Z.z. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov v ubytovacom zariadení (ďalej len "zariadenie"), ktorým je hotel, motel, botel, hostel, penzión, apartmánový dom, kúpeľný dom, liečebný dom, ubytovacie zariadenie prírodných liečebných kúpeľov a kúpeľných liečební, ubytovňa, chata, stavba na individuálnu rekreáciu, zrub, bungalov, kemping, minikemp, táborisko, rodinný dom, byt v bytovom dome, v rodinnom dome alebo v stavbe slúžiacej na viaceré účely a iné zariadenie poskytujúce odplatné prechodné ubytovanie fyzickej osobe. Z uvedeného vyplýva, že aby ubytovanie fyzickej osoby bolo predmetom dane za ubytovanie, musia byť kumulatívne naplnené tieto znaky:

- musí ísť o odplatné ubytovanie;

- musí to byť prechodné ubytovanie; Zákon o miestnych daniach nevymedzuje, čo možno rozumieť pod prechodným ubytovaním. Je však zrejmé, že ide o dočasný, nie trvalý stav, t. j. z charakteru ubytovania by malo byť zrejmé, že ide o dočasné ubytovanie. V tejto súvislosti možno poukázať aj na skutočnosť, že základom dane môže byť maximálne 60 prenocovaní u jedného platiteľa dane v jednom kalendárnom roku.

- musí ísť o ubytovanie poskytnuté na základe zmluvy o ubytovaní upravenej v § 754 až 759 zákona č. 40/1964 Z.z. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov;

- musí ísť o ubytovanie v niektorom z ubytovacích zariadení, ktoré však zákon o miestnych daniach v súčasnosti vymenúva len demonštratívne.

 

Subjekt dane za ubytovanie môže byť oprávnený a povinný. Oprávneným subjektom dane za ubytovanie je spravidla obec, na ktorej území sa zariadenie nachádza. Povinnými subjektmi dane za ubytovanie sú spravidla osoby zúčastnené na plnení daňovej povinnosti, a to daňovník, platiteľ dane, prípadne zástupca platiteľa dane.

 

Daňovníkom dane za ubytovanie[407] je fyzická osoba, ktorá sa v zariadení odplatne prechodne ubytuje. V súčasnosti (s účinnosťou od 30.marca 2022) zákon o miestnych daniach obsahuje aj negatívne vymedzenie daňovníka, pričom daňovníkom nie je odídenec podľa zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, t. j. cudzinec, ktorému Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky na základe rozhodnutia vlády Slovenskej republiky poskytlo dočasné útočisko.

 

Platiteľom dane za ubytovanie[408] je prevádzkovateľ zariadenia, ktorý odplatné prechodné ubytovanie fyzickej osobe poskytuje. Zákon o miestnych daniach súčasne stanovuje, že ak nemožno určiť prevádzkovateľa zariadenia, platiteľom dane je vlastník nehnuteľnosti alebo jej časti, v ktorej sa odplatné prechodné ubytovanie fyzickej osobe poskytuje. Ak je nehnuteľnosť alebo jej časť, v ktorej sa poskytuje odplatné prechodné ubytovanie, vo vlastníctve viacerých osôb, platiteľom dane je každý z nich a za daň ručia spoločne a nerozdielne.

 

Zástupca platiteľa dane za ubytovanie[409] je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá sprostredkuje odplatné prechodné ubytovanie medzi platiteľom dane a daňovníkom prostredníctvom prevádzkovania digitálnej platformy s ponukou zariadení na území obce poskytujúcich odplatné prechodné ubytovanie.

 

Základom dane za ubytovanie[410] je počet prenocovaní, najviac však 60 prenocovaní daňovníka u jedného platiteľa dane v jednom kalendárnom roku.


Sadzbu dane za ubytovanie[411] určí obec v eurách na osobu a prenocovanie. Sadzbu dane ustanovuje obec všeobecne záväzným nariadením, pričom môže ustanoviť rôznu sadzbu dane pre časti obce alebo pre jej jednotlivé katastrálne územia.

 

Obec môže ustanoviť všeobecne záväzným nariadením paušálnu sadzbu dane. Paušálnou sadzbou dane sa rozumie sadzba dane na jedno lôžko z ubytovacej kapacity zariadenia na kalendárny rok. Paušálna daň sa vypočíta ako súčin paušálnej sadzby dane a najväčšej ubytovacej kapacity zariadenia za posledný rok, pričom na zmeny ubytovacej kapacity počas kalendárneho roka sa neprihliada. Paušálna daň sa uplatní len v prípade, ak s ňou platiteľ dane súhlasí. V prípade, ak sa uplatňuje paušálna daň, platiteľ dane nie je povinný na účely dane za ubytovanie viesť podrobnú evidenciu fyzických osôb, ktorým bolo odplatné prechodné ubytovanie poskytované.


406 § 37 zákona o miestnych daniach
407 Vymedzenie daňovníka dane za ubytovanie je obsiahnuté v § 38 ods. 1 zákona o miestnych daniach.

408 Vymedzenie platiteľa dane za ubytovanie je obsiahnuté v § 38 ods. 2 zákona o miestnych daniach.

409 Vymedzenie zástupcu platiteľa dane za ubytovanie je obsiahnuté v § 38 ods. 3 zákona o miestnych daniach.

410 Právna úprava základu dane za ubytovanie je obsiahnutá v § 39 zákona o miestnych daniach.

411 Právna úprava sadzby dane za ubytovanie je obsiahnutá v § 40, § 41d a čiastočne aj v § 43 zákona o miestnych daniach.