Daňové právo

Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Asan/4/2017 zo dňa 21.marca 2018: Dňa 11.06. 2015 došlo na základe oznámenia žalobcu o vzniku daňovej povinnosti za užívanie verejného priestranstva, k vyrubeniu dane za užívanie verejného priestranstva vo výmere 80 m2 a 115 m2, ktorú riadne uhradil. Žalobca vyslovil názor, že ak v tom čase neexistovalo rozhodnutie o povolení využívania miestnej komunikácie iným spôsobom, vyrubením dane miestny úrad deklaroval súhlas s exteriérovým sedením. S týmto názorom nie je možné súhlasiť, pretože platiť daň za užívanie verejného priestranstva podľa zákona č . 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady je povinná fyzická alebo právnická osoba, ktorá verejné priestranstvo užíva, pričom túto povinnosť neovplyvňuje skutočnosť, či je verejné priestranstvo užívané legálne alebo nie.

Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/42/2011  zo dňa 06. marca 2012 : Najvyšší súd sa stotožnil s právnym názorom Okresnej prokuratúry Bratislava I v odôvodnení protest u prokurátorky č. Pd 25/10 -9 zo dňa 07.05.2010, že obec nemôže vo všeobecne záväznom nariadení zákonný demonštratívny výpočet iba rozšíriť a zároveň ho ponechať otvorený, ako tomu došlo úpravou obsiahnutou v § 3 ods. 3 VZN vyjadrením v závere slovným spojením „a podobne“.

Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/30/2019 zo dňa 8. júla 2020:  Povolenie rozkopávky konkrétnych ulíc však podľa kasačného súdu nezakladá automaticky povinnosť platenia miestnych daní. Kasačný súd zdôrazňuje, že správne orgány musia v súvislosti s odstraňovaním porúch či havárie rozvodov a verejných sietí vždy zvážiť či nie je možné aplikovať ust. § 30 ods. 3 veta druhá zákona o miestnych daniach, a to bez zreteľa na skutočnosť, či žalobca zaplatil alebo nezaplatil príslušný správny poplatok. Táto skutočnosť sama o sebe je právne irelevantná a nemôže znamenať, že žalobca automaticky podlieha vyrubovaciemu režimu v oblasti miestnych daní. Podľa kasačného súdu v danom prípade nie je možné stotožniť sa ani s právnym názorom sťažovateľa, že ak predmetná rekonštrukcia plynovodu bola žalobcom plánovaná a pripravovaná v priebehu dvoch rokov, nemožno hovoriť o havárii, resp. poruche a aplikovať ust. § 30 ods. 3 veta druhá zákona č. 582/2004 Z. z., nakoľko skutočnosti z ktorých vychádza daná správna úvaha, je potrebné vyhodnotiť vždy na základe konkrétnych skutkových okolností. Pojem „porucha“ je potrebné vykladať širším spôsobom a nie ho zúžiť len na pojem „havárie“, ktorú je možné považovať za časovo ťažko predvídateľnú mimoriadnu udalosť. „Poruchou“ možno chápať prerušenie funkcie alebo plynulej prevádzky. Ide o typ rizika. Daná riziková situácia vždy predstavuje pre firmu stratu. Ide o tzv. odchýlku od normálneho prevádzkového stavu. Poruchám je možné predchádzať prostredníctvom preventívnych opatrení.