3. DAŇ Z NEHNUTEĽNOSTÍ


Počiatky zdaňovania majetku,  najmä nehnuteľností možno badať už v staroveku. Napríklad v Egypte už v ptolemaiovskej dobe existovala pozemková daň, ďalej daň z vinohradov a ovocných sadov, ktorá sa ako prvá v známej histórii platila v peniazoch[349]. Rimania delili dane na priame a nepriame. K priamym daniam patrila predovšetkým daň z majetku, ktorej výška sa určovala podľa potreby (zvyčajne 1,2 alebo 3 % z hodnoty majetku – tzv. tributum simplex, duplex alebo triplex). Základom pre určenie výšky tributa bol odhad majetku uskutočnený jeho vlastníkom (aestimatio). Osobitnú kategóriu tvorila pozemková daň, ktorá zaťažovala najmä obyvateľov provincií. Reforma cisára Diokleciána (284-305 po Kr.) nahradila dovtedajšie odvody z provincií vysokými daňami obyvateľstva celej ríše na základe sčítania ľudu (cenzus). Na vidieku sa platila pozemková daň podľa kvality pozemkov. Sprísnil sa už známy inštitút daňového ručenia – za pozemkovú daň ručil vlastník susedných pozemkov, ak daňový dlžník svoj majetok opustil. Dioklecián začal budovať nový daňový systém, ktorý dokončil cisár Konštantín, pričom základom pre určenie pozemkovej dane sa stal nový súpis pôdy, ktorý registroval jej výmeru a kvalitu. Pri určení daňových povinností sa vychádzalo aj z ďalšieho kritéria  - z počtu hláv (capita), t.j. osôb, ktoré pôdu obrábali a boli závislé od výnosu z nej. Daň z pozemkov, ktorú odvádzalo radové vidiecke obyvateľstvo predovšetkým v naturáliách, postihovala aj veľkých pozemkových vlastníkov, ktorí patrili najmä k senátorskému stavu[350]. V období stredoveku panovník čerpal príjmy z poľnohospodárskych majetkov prevažne vo forme naturálnych daní z titulu nadvlády nad ostatnými feudálmi. Najdôležitejšími zdrojmi štátnych príjmov sa v tomto období stali domény, regály, akcízy a kontribúcie. Domény boli poľnohospodárske a lesné majetky, ktoré patrili panovníkovi a naturálne príjmy z nich sa najčastejšie spotrebovali na mieste[351]. Z regálov a akcíz sa neskôr vyvinuli nepriame dane. Kontribúcie predstavovali formu priamej dane, pričom mali aj formu daní z majetku. Aj v novoveku zdaňovanie majetku predstavovalo a stále predstavuje významný príjem do štátnej pokladnice, resp. verejných rozpočtov. 

           

Z hľadiska vývoja právnej úpravy dane z nehnuteľností na našom území možno spomenúť cisársky patent, ktorý vydal František Jozef I. v rámci prvého roku jeho vlády dňa 20. októbra 1849, a ktorý sa týkal zavedenia maďarského katastra nehnuteľností a dočasného systému pozemkovej dane. Systém pozemkovej dane, zakladajúci sa na katastrálnom výťažku, uzákonil zák. čl. XXV/1868.[352] Z neskorších zákonných článkov týkajúcich sa pozemkovej dane možno spomenúť zák. čl. VII /1875, zák. čl. XL /1881 alebo zák. čl. V/1909. Z neskoršej úpravy týkajúcej sa zdaňovania nehnuteľností je nesporne potrebné spomenúť zákon č. 76/1927 Sb. o priamych daniach, ktorý upravoval daň pozemkovú a daň domovú. Ustanovenia zákona č. 76/1927 Sb., o priamych daniach týkajúce sa domovej dane boli v roku 1953 zrušené zákonom č. 80/1952 Zb. o domovej dani. Tento zákon bol však v platnosti len do roku 1962, kedy bol nahradený zákonom č. 143/1961 Zb. o domovej dani. Zákon č. 143/1961 Zb. o domovej dani bol zrušený až zákonom č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností. Z hľadiska právnej úpravy dane z pozemkov možno za určité „predchodkyne“ považovať právne úpravy obsiahnuté v zákonoch o pôdohospodárskej dani (konkrétne v zákone č. 49/1948 Zb., zákone č. 77/1952 Zb. a zákone č. 50/1959 Zb.). Neskôr bola daň z pozemkov upravená  v zákonoch o poľnohospodárskej dani (konkrétne v zákone č. 112/1966 Zb., zákone č. 103/1974 Zb. a zákone č. 172/1988 Zb.). Zákon č. 172/1988 Zb. o poľnohospodárskej dani stanovoval, že poľnohospodárska daň zahŕňa: a) daň z pozemkov; b) daň z objemu miezd a odmien; c) daň zo zisku; d) daň z príjmu občanov z poľnohospodárskej výroby. Ustanovenia zákona č. 172/1988 Zb. o poľnohospodárskej dani boli v rozsahu, v akom sa nimi upravovala daň z pozemkov, zrušené a nahradené zákonom č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností. Zákon č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností bol zrušený v súčasnosti účinným zákonom č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, ktorý upravuje daň z nehnuteľností, ktorá zahŕňa:

a) daň z pozemkov,

b) daň zo stavieb,

c) daň z bytov a z nebytových priestorov v bytovom dome (ďalej len „daň z bytov“).

 

Daň z nehnuteľností je miestnou daňou, ktorú môže ukladať obec. Správu dane z nehnuteľností vykonáva, t. j. správcom dane z nehnuteľností je obec, na ktorej území sa nehnuteľnosť nachádza. Výnos dane z nehnuteľností vrátane výnosu z pokuty a úroku z omeškania vzťahujúcich sa k tejto dani je príjmom rozpočtu obce, ktorá je správcom dane.


349 Grúň, L. Dane včera, dnes a zajtra. Bratislava : EUROUNION, spol. s r.o., 2001, s. 19.

350 Grúň, L. Dane včera, dnes a zajtra. Bratislava : EUROUNION, spol. s r.o., 2001, s. 20.

351 Grúň, L. Dane včera, dnes a zajtra. Bratislava : EUROUNION, spol. s r.o., 2001, s. 22.

352 K uvedenému bližšie Dôvodová správa k návrhu zákona o priamych daniach.