Daňové právo

Obchodná spoločnosť zaoberajúca sa prepravou osôb a tovaru uzatvorila zmluvu o reklame s občianskym združením, ktoré v rámci svojich priestorov umiestni logo obchodnej spoločnosti s popisom jej činnosti. Predstavujú náklady na túto formu reklamy daňový výdavok spoločnosti?

-            Primárne je potrebné poznamenať, že ide o výdavok spoločnosti smerujúci k dosiahnutiu, zabezpečeniu a udržaniu zdaniteľných príjmov, a tým je splnená prvá podmienka o daňovo uznateľnom výdavku.  S prihliadnutím na skutkový stav je potrebné aplikovať ustanovenie § 17 ods. 19 písm. i) zákona o dani z príjmov, keďže ide o reklamu platenú občianskemu združeniu. Suma výdavkov preukázateľne  vynaložených spoločnosťou na prezentáciu svojho obchodného mena a svojej činnosti tak je súčasťou základu dane, avšak až po zaplatení tohto výdavku. Vyjadrené inak, predmetný výdavok je po zaplatení daňovo uznateľným výdavkom.

 

Obchodná spoločnosť zaoberajúca sa prepravou osôb a tovaru pri príležitosti svojho 30. výročia usporiadala slávnostný banquet, s tým, že prítomným hosťom darovala reklamné predmety s logom spoločnosti, a to vo forme diára (50 ks za 16 eur/1ks bez DPH, s DPH 19,20eur/1ks), fľašu vína (50 ks za 100 eur/1ks bez DPH, s DPH 120eur/1ks) a malú fľašu šumivého vína (50 ks za 15 eur/1ks bez DPH, s DPH 18 eur/1ks). Obchodná spoločnosť vykázala základ dane 10 000 eur. Predstavujú uvedené výdavky daňovo uznateľné výdavky spoločnosti?

-            S prihliadnutím na skutkový stav je potrebné postupovať podľa § 21 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov, a preto nie všetky výdavky bude možné uznať ako daňové výdavky. Primárne je potrebné poznamenať, že rozhodnou pre účely posúdenia výdavku ako daňovo uznateľného bude cena za 1 ks bez DPH. Pokiaľ ide o výdavok na reklamný predmet vo forme diára, cena za 1 ks diára je 16 eur, a preto je takýto výdavok daňovo uznateľným. Uvedené ale neplatí o reklamnom predmete vo forme fľaše vína, keďže cena za 1 ks fľaše je 100 eur. V tomto prípade nie je možné uznať ani 17 eur ako zákonnú hornú hranicu hodnoty reklamného predmetu a celá suma 5 000 eur (t. j. 100 eur x 50 ks) predstavuje výdavok daňovníka, avšak nie daňovo uznateľný výdavok. Čo sa týka výdavku na fľašu šumivého vína, keďže cena za 1 ks je 15 eur, je splnená podmienka zákonnej hornej hranice hodnoty reklamného predmetu. Avšak, reklamné predmety vo forme šumivého vína môže daňovník poskytnúť najviac do výšky 5% zo základu dane, čo v tomto prípade predstavuje sumu 500 eur (5 % zo základu dane 10 000 eur). Preto aj keď náklady daňovníka na malé fľaše šumivého vína dosiahli sumu 750 eur bez DPH (15 eur x 50 ks), daňovo uznateľný výdavok je len suma 500 eur. Iná situácia by nastala v prípade, ak by hlavným predmetom obchodnej činnosti spoločnosti bola výroba alkoholických nápojov. V takom prípade by síce nebolo naďalej možné uznať ako daňový výdavok sumu výdavku vynaloženú na nákup fliaš vína (50 ks po 100 eur), ale daňovo uznateľným výdavkom by v celom rozsahu 750 eur (50 ks x 15 eur) bol výdavok na nákup malých fliaš šumivého vína, keďže v tomto prípade by sa neuplatnilo obmedzenie 5% zo základu dane.

 

Nájomca s písomným súhlasom prenajímateľa vykonal v roku 2022 stavebné úpravy v hodnote 25 000 eur a prenajímateľ o výšku tohto technického zhodnotenia zvýšil vstupnú (zostatkovú) cenu predmetu nájmu. Akým spôsobom má prenajímateľ postupovať pri zdanení?

-            Keďže prenajímateľ o výšku technického zhodnotenia zvýšil vstupnú cenu predmetu nájmu, ide o jeho nepeňažný príjem, ktorý je súčasťou jeho základu dane, a teda bude podliehať aj zdaneniu. Do nákladov dostane prenajímateľ zvýšenú vstupnú cenu predmetu nájmu prostredníctvom odpisov.[348]

 

Fyzická osoba vyhrala v lotérii peňažnú sumu vo výške 100 000 eur. Podlieha predmetná výhra dani, ak áno, akým spôsobom bude daňovník postupovať.

Primárne je potrebné zistiť právny základ spôsobu, akým je lotéria prevádzkovaná.

-            V prípade výhry v lotérii, ktorú prevádzkuje spoločnosť na základe povolenia podľa zákona č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, budú výhry od dane z príjmov úplne oslobodené (§ 9 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov). Ak má daňovník len príjmy z tejto výhry, nie je ani povinný podať daňové priznanie (§ 32 ods. 4 písm. e) zákona o dani z príjmov).

-            Ak fyzická osoba vyhrá v lotérii, ktorá nie je prevádzková na základe osobitného povolenia, táto výhra je oslobodená len podľa § 9 ods. 2 písm. m) zákona o dani z príjmov, a to v rozsahu 350 eur. Základom dane tak bude suma 99 650 eur (100 000 – 350), ktorá bude v zmysle § 43 zákona o dani z príjmov podliehať 19% zrážkovej dani a vypočítaná daň bude predstavovať sumu 18 933,50 eur. Zrážku dane je povinný vykonať platiteľ dane (prevádzkovateľ, usporiadateľ lotérie) pri vyplatení výhry v prospech daňovníka (bližšie § 43 ods. 10 a 11 zákona o dani z príjmov). Ak má daňovník len príjmy z tejto výhry, nie je ani povinný podať daňové priznanie, keďže daňová povinnosť bola splnená vykonaním zrážky dane (§ 32 ods. 4 písm. b) zákona o dani z príjmov).

 

Fyzická osoba dosiahla v zdaňovacom období roku 2022 zdaniteľné príjmy plynúce jej z pracovnoprávneho vzťahu, a to v sume 10 000 eur (už znížené o poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec), ďalej príjmy z výkonu živnosti v sume 5 000 eur, príjmy z prenájmu majetku v sume 2 500 eur a príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľností v sume 40 000 eur, pričom nehnuteľnosť nadobudol v roku 2010. Uveďte, akým spôsobom bude postupovať daňovník pri určení základu dane a dane. Daňovník nemá doplnkové dôchodkové sporenie a jeho manželka poberá len rodičovský príspevok.

-            Pri určení základu dane bude daňovník postupovať podľa § 4 zákona o dani z príjmov. Čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti zníži daňovník o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov, t. j. o sumu 4 579,26 eur (21 x 218,06 eur), následne o nezdaniteľnú časť základu dane na manželku podľa § 11 ods. 3 písm. a) bod 1 zákona o dani z príjmov, a to o sumu 4 186,75 (19,2 x 218,06 eur), keďže manželka nemá žiadny vlastný príjem a rodičovský príspevok sa považuje za štátnu sociálnu dávku (§ 11 ods. 4 písm. b) zákona o dani z príjmov v spojení so zákonom 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Do základu dane ďalej daňovník zahrnie rozdiel medzi dosiahnutým príjmom z prenájmu a jeho čiastočným oslobodením podľa § 9 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov, t. j. sumu 2 000 eur (2 500 – 500).  Príjem z predaja nehnuteľnosti sa do základu dane daňovník nezapočíta, pretože k predaju nehnuteľnosti došlo po viac ako 5 rokoch od jej nadobudnutia a v zmysle § 9 ods. 1 písm. a) je od dane z príjmov oslobodený.

-            Do základu dane zahrnie daňovník celý príjem plynúci z výkonu živnosti, t. j. sumu 5 000 eur, pričom tento príjem sa nebude znižovať už o nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11 zákona o dani z príjmov, keďže si daňovník nezdaniteľnú časť v celom rozsahu uplatnil už v rámci čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti podľa § 5 zákona o dani z príjmov (§ 11 ods. 12 zákona o dani z príjmov). Keďže z príkladu nevyplýva prípadná daňová strata daňovníka, daňovník si nezníži tento čiastkový základ dane z príjmov uvedených v § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov.

-            Základ dane daňovníka podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov sa určí súčtom:

a)    1 233,99 eur (10 000 - 4 579,26 - 4 186,75) – príjem zo závislej činnosti po znížení uplatnením nezdaniteľnej časti základu dane     +

b)   2 000 eur príjem z prenájmu.

Základ dane je 3 233,99 eur a bude podliehať 19% sadzby dane. Výsledná daň daňovníka bude 614,46 eur (po zaokrúhlení podľa § 47 zákona o dani z príjmov).

-            Základ dane daňovníka podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov sa určí samostatne a zohľadní sa príjem daňovníka zo živnosti v sume 5 000 eur. Tento základ dane bude podliehať 15% sadzby dane (§ 15 písm. a) bod 2 zákona o dani z príjmov). Výsledná daň daňovníka z tohto základu dane bude 750 eur.

-            Celková daň tohto daňovníka predstavuje sumu 1 364,46 eur. Keďže je manželka daňovníka poberateľkou rodičovského príspevku, možno dôvodne predpokladať, že daňovník je otcom maloletého dieťaťa, a preto mu vzniká nárok na uplatnenie daňového bonusu, ktorého výšku odpočíta od výslednej dane.

 

Daňovník podal daňové priznanie, v ktorom si vypočítal svoju daňovú povinnosť. Avšak zistil, že na zaplatenie dane nemá dostatok finančných prostriedkov. Akým spôsobom môže daňovník v tomto prípade postupovať ?

-            Keďže v zmysle § 49 ods. 2 zákona o dani z príjmov je v lehote na podanie daňového priznania alebo hlásenia nutné daň aj zaplatiť, prichádza do úvahy možnosť podania oznámenia, alt. žiadosti o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 ods. 3 zákona o dani z príjmov, čím dôjde aj k predĺženiu lehoty na zaplatenie dane.

-            Daňovník môže prípadne požiadať aj o odklad platenie dane či povolenie zaplatenie dane v splátkach podľa § 57 daňového poriadku. Podanej žiadosti daňovníka ale nie je správca dane povinný vyhovieť a je tak na jeho vlastnom posúdení akým spôsobom o podanej žiadosti rozhodne.