Daňové právo

Sadzba dane je určená percentuálnym vyjadrením. Od začiatku účinnosti zákona o dani z príjmov sa uplatňovala rovná sadzba dane vo výške 19% pre fyzické osoby, ako aj právnické osoby. K zásadnej zmene právnej úpravy došlo s účinnosťou od 1. januára 2013, keď zákonodarca ustanovil nerovnú sadzbu dane s prvkami progresívneho zdaňovania, a to osobitne pre fyzické osoby a právnické osoby.^[248]

Sadzba dane je, okrem § 15a, § 43 a 44 zákona o dani z príjmov, pre fyzickú osobu:

 

Sadzba dane je, okrem § 15a, § 43 a 44 zákona o dani z príjmov, pre právnickú osobu

 

Zákon o dani z príjmov okrem všeobecnej sadzby dane pre fyzické osoby a právnické osoby upravuje v dikcii § 15a aj osobitnú sadzbu dane, ktorej uplatnenie je personálne podmienené a týka sa len určitého vybraného subjektu. In concreto, zdaniteľný príjem zo závislej činnosti plynúci prezidentovi Slovenskej republiky, poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky, členovi vlády Slovenskej republiky, predsedovi a podpredsedovi Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky podľa zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov,^[258] vrátane príjmu uvedeného v § 5 ods. 1 písm. f) a ods. 3 písm. c) zákona o dani z príjmov od zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane a vypláca vyššie uvedenému vybranému ústavnému činiteľovi príjmy podľa označeného zákona, podliehajú okrem sadzby dane podľa § 15 písm. a) zákona o dani z príjmov aj zdaneniu osobitnou sadzbou dane vo výške 5 %. Suma osobitnej dane vybraného ústavného činiteľa, vypočítaná z označených zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti, zaokrúhlená podľa § 47 zákona o dani z príjmov, pri výpočte základu dane neznižuje úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti vybraného ústavného činiteľa. Uplatnením osobitnej dane z príjmu zo závislej činnosti plynúceho vybranému ústavnému činiteľovi nie sú dotknuté ostatné ustanovenia zákona o dani z príjmov o príjmoch zo závislej činnosti.

Dikcia § 43 zákona o dani z príjmov upravuje tzv. zrážkovú daň, ktorá sa uplatňuje v rôznej výške, a to v závislosti od druhu príjmu, a síce:

 

Zrážku dane je povinný vykonať platiteľ dane^[260] pri výplate, poukázaní alebo pri pripísaní úhrady v prospech daňovníka. Platiteľ dane je zároveň povinný zrazenú daň odviesť správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac, ak daňový úrad ako správca dane na žiadosť platiteľa dane neurčí inak. Zrážka dane sa vykoná zo sumy úhrady alebo pripísania dlžnej sumy v prospech daňovníka, pričom za úhradu sa považuje aj nepeňažné plnenie. Súčasne je platiteľ dane v rovnakej lehote povinný predložiť správcovi dane oznámenie o zrazení a odvedení dane na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle.^[261] Ak platiteľ dane nevykoná zrážku dane alebo zrazenú daň včas neodvedie, bude sa od neho vymáhať postupom podľa daňového poriadku ako nezaplatená daň. Obdobne sa postupuje, ak platiteľ dane nezrazí daň v správnej výške. Ak má daňovník pochybnosti o správnosti zrazenej dane alebo preddavku na daň, môže požiadať o vysvetlenie platiteľa dane v lehote do 12 kalendárnych mesiacov odo dňa, keď k zrážke dane alebo preddavku na daň došlo. V žiadosti uvedie dôvody preukazujúce jeho pochybnosti. Platiteľ dane je povinný písomne oznámiť daňovníkovi požadované údaje v lehote do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti a v tej istej lehote prípadnú chybu opraviť. Ak platiteľ dane nesplní túto povinnosť, daňovník je oprávnený podať sťažnosť správcovi dane v lehote do 60 dní odo dňa, keď mal platiteľ dane doručiť daňovníkovi písomné vysvetlenie a prípadnú chybu opraviť. V prípade, ak aj po doručení písomného vysvetlenia platiteľa dane daňovník nesúhlasí s postupom platiteľa dane, môže podať sťažnosť na postup platiteľa dane správcovi dane, a to v lehote do 30 dní odo dňa doručenia písomného vysvetlenia. O podaných sťažnostiach rozhoduje správca dane, ktorý je miestne príslušný platiteľovi dane. Správca dane je oprávnený rozhodnúť o podanej sťažnosti niekoľkými zákonnými spôsobmi, a to buď sťažnosti 1) v plnom rozsahu vyhovie alebo jej vyhovie čiastočne a súčasne uloží platiteľovi dane povinnosť vykonať nápravu v určenej lehote,^[262] alebo 2) sťažnosť zamietne. Rozhodnutie o sťažnosti sa doručí daňovníkovi aj platiteľovi dane, ktorí sú oprávnení podať proti rozhodnutiu odvolanie, a to v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia.[263] Odvolanie sa podáva správcovi dane, ktorý o sťažnosti rozhodol, má odkladný účinok a o odvolaní rozhodne správca dane v rámci inštitútu autoremedúry, alebo ak mu v celom rozsahu nevyhovie, bude o odvolaní rozhodovať finančné riaditeľstvo ako orgán druhého stupňa.^[264]

 

V súvislosti so sadzbou dane z príjmov je nutné akcentovať aj inštitút zabezpečenia dane z príjmov, bližšie precizovaný v ustanovení § 44 zákona o dani z príjmov.

 

Platiteľ dane, ktorý nevykoná zrážku sumy na zabezpečenie dane alebo ju zrazí v nesprávnej výške, alebo zrazenú sumu na zabezpečenie dane včas neodvedie, zodpovedá za daň, ktorá sa mala zabezpečiť rovnako, ako za daň nezaplatenú platiteľom dane.

---

²⁴⁸ K uvedenému bližšie: Kubincová, S. Od jednoduchosti ku komplikovanosti sadzby dane z príjmov. In: Acta Iuridica Sladkoviciensia 14. : právnické štúdie. 1. vyd. Brno : MSD, 2019, s. 185-194.

²⁴⁹ § 4 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov

²⁵⁰ § 4 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov

²⁵¹ § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov

²⁵² Spojenie „neprevyšujúce sumu 49 790 eur“ je potrebné vykladať, že ide o zdaniteľné príjmy nižšie, resp. najviac rovné sume 49 790 eur.

²⁵³ § 15 písm. a) bod 2 zákona o dani z príjmov v spojení s § 4 ods. 1 zákona o DPH

²⁵⁴ § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov

²⁵⁵ § 15 písm. a) bod 3 zákona o dani z príjmov v spojení s § 4 ods. 1 zákona o DPH

²⁵⁶ § 4 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov

²⁵⁷ Zjednodušene vyjadrené, ak ide o podiel na zisku vyplatený daňovníkovi - fyzickej osobe s neobmedzenou daňovou povinnosťou, ktorej tieto príjmy plynú zo zdrojov v zahraničí, uplatní sa sadzba dane vo výške 7 %, okrem prípadu, ak tieto príjmy (podiely na zisku) plynú zo zdrojov v zahraničí od daňovníka nespolupracujúceho štátu podľa § 2 písm. x) zákona o dani z príjmov, kedy by sa uplatnila sadzba dane vo výške 35 % zo základu dane.

²⁵⁸ K uvedenému bližšie prvá, druhá, tretia, štvrtá a siedma časť a § 25 a nasl. zákona č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

²⁵⁹ Napríklad, ak daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou vyhrá v lotérii určitú peňažnú sumu, táto ak nie je od dane oslobodená (§ 9 zákona o dani z príjmov), bude sa zdaňovať zrážkovou daňou vo výške 19 %. Exempli causa, fyzická osoba vyhrá v lotérii, ktorá nie je prevádzková na základe osobitného povolenia, a to peňažnú výhru v sume 8 000 eur, s tým, že táto výhra je oslobodená len podľa § 9 ods. 2 písm. m) zákona o dani z príjmov, a to v rozsahu 350 eur. Základom dane tak bude suma 7 650 eur (8000 – 350), ktorá bude podliehať 19% zrážkovej dani a vypočítaná daň bude predstavovať sumu 1 453,50 eur.

²⁶⁰ Osobu platiteľa dane bližšie špecifikujú príslušné ustanovenia § 43 zákona o dani z príjmov.

²⁶¹ K uvedenému bližšie: Finančná správa Slovenská republika. Elektronické služby. Verejne dostupné elektronické služby. Daňové a colné formuláre. Vzory tlačív vydaných FR SR, MF SR a orgánmi EÚ. Oznámenia podľa § 43 ZDP. [online]. [cit. 10.08.2022].

²⁶² Ak platiteľ dane nevykoná nápravu v lehote určenej v rozhodnutí, správca dane obligatórne a ex offo uloží platiteľovi dane pokutu podľa § 154 ods. 1 písm. d) a § 155 ods. 1 písm. e) daňového poriadku.

²⁶³ V súvislosti s dodržiavaním lehôt a zbytočnými prieťahmi – in abstracto pozri: Ondrová, J. Procesné lehoty ako prostriedok odstránenia prieťahov v konaní, v kontexte práva na spravodlivé súdne konanie. In: Štát a právo. Banská Bystrica : Vydavateľstvo Univerzity Mateja Bela - Belianum, 2021, roč. 8, č. 2-3, s. 160-174.

²⁶⁴ K uvedenému bližšie: § 72 a nasl. daňového poriadku.