Daňové právo
2. DAŇ Z PRÍJMOV
2.2.1. Predmet dane z príjmov fyzických osôb
Predmet dane z príjmov – fyzickej osoby vymedzuje zákon o dani z príjmov pozitívnym, ako aj negatívnym spôsobom.
Predmetom dane z príjmov fyzických osôb sú:
a) príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 zákona o dani z príjmov,
b) príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu podľa § 6 zákona o dani z príjmov,
c) príjmy z kapitálového majetku podľa § 7 zákona o dani z príjmov,
d) ostatné príjmy podľa § 8 zákona o dani z príjmov,
e) podiel na zisku (dividenda) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva129 vrátane reverzného hybridného subjektu určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní, alebo členom štatutárneho orgánu, alebo členom dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva vrátane reverzného hybridného subjektu, pričom za podiel na zisku (dividendu) sa považuje aj príjem plynúci zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva vrátane reverzného hybridného subjektu, alebo rezervného fondu obchodnej spoločnosti v časti, v akej boli predtým zvýšené zo zisku po zdanení, ako aj použitie nerozdeleného zisku po zdanení na splatenie príspevkov do kapitálového fondu z príspevkov, podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva vrátane reverzného hybridného subjektu, vyrovnací podiel, podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi, ak nejde o plnenia uvedené v písmene f),130
f) podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi verejnej obchodnej spoločnosti, podiel na zisku spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti131 a podiel spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnací podiel pri zániku účasti spoločníka vo verejnej obchodnej spoločnosti alebo pri zániku účasti komplementára v komanditnej spoločnosti, ak nejde o podiel na zisku, podiel na likvidačnom zostatku alebo vyrovnací podiel vyplácaný spoločníkovi verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárovi komanditnej spoločnosti, ktorá je považovaná za reverzný132 hybridný subjekt,133
g) podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou134 na zisku a na majetku určenom na rozdelenie členom pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou alebo podiel na likvidačnom zostatku pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou,135
h)suma príjmu priraditeľná fyzickej osobe - daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou z
1. kladného výsledku hospodárenia vykázaného v zahraničí kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou podľa § 51h ods. 2 zákona o dani z príjmov za zdaňovacie obdobie končiace počas zdaňovacieho obdobia daňovníka (fyzickej osobe) s neobmedzenou daňovou povinnosťou zníženého o daň z príjmov právnickej osoby preukázateľne zaplatenú kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou v pomere, v akom by mu pri priamej účasti prináležal podiel na zisku (dividenda), ak by mu bol vyplatený alebo iný príjem v dôsledku skutočne vykonávanej kontroly nad kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou, ak nemá nárok dividendu a pri výplate skutočného podielu na zisku (dividendy) by sa na tento príjem pri zamedzení dvojitého zdanenia neuplatnila metóda vyňatia príjmu,136 pričom do kladného výsledku hospodárenia sa nezahŕňa podiel na zisku prijatý kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou od inej kontrolovanej zahraničnej spoločnosti vyplateného z výsledku hospodárenia, ktorý už bol predmetom zdanenia podľa § 51h zákona o dani z príjmov137 u fyzickej osoby daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou, a to v rozsahu, v akom má táto kontrolovaná zahraničná spoločnosť nárok na podiel na zisku z výsledku hospodárenia vykázanom v zahraničí touto inou kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou v tom istom alebo ktoromkoľvek predchádzajúcom zdaňovacom období, alebo
2. kladného výsledku hospodárenia vykázaného v zahraničí kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou podľa § 51h ods. 2 zákona o dani z príjmov za zdaňovacie obdobie končiace počas zdaňovacieho obdobia daňovníka (fyzickej osoby) s neobmedzenou daňovou povinnosťou zníženého o daň z príjmov právnickej osoby preukázateľne zaplatenú kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou v pomere jeho nepriamej účasti na základnom imaní podľa § 51h ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov na tejto spoločnosti alebo v pomere skutočne vykonávanej kontroly, ak kontrolovaná zahraničná spoločnosť nemá základné imanie, pričom do kladného výsledku hospodárenia sa nezahŕňa podiel na zisku (dividenda) prijatý kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou od inej kontrolovanej zahraničnej spoločnosti vyplateného z výsledku hospodárenia, ktorý už bol predmetom zdanenia podľa § 51h zákona o dani z príjmov u daňovníka (fyzickej osoby) s neobmedzenou daňovou povinnosťou, a to v rozsahu, v akom má táto kontrolovaná zahraničná spoločnosť nárok na podiel na zisku z výsledku hospodárenia vykázanom v zahraničí touto inou kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou v tom istom alebo ktoromkoľvek predchádzajúcom zdaňovacom období.
Predmetom dane z príjmov fyzických osôb nie je:
- prijatá náhrada oprávnenej osoby podľa osobitných predpisov,138 príjem získaný vydaním,139 darovaním140 alebo dedením141 nehnuteľnosti, bytu, nebytového priestoru alebo ich častí (ďalej len „nehnuteľnosť“) alebo hnuteľnej veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty okrem príjmu z neho plynúceho a okrem darov poskytnutých v súvislosti s výkonom činnosti podľa § 5 alebo § 6 zákona o dani z príjmov a darov, ktoré boli poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa,
- úver a pôžička,142
- daň z pridanej hodnoty143 uplatnená v cene tovaru alebo služby, ak ide o platiteľa tejto dane,
- príjem plynúci z dôvodu nadobudnutia nových akcií144 a podielov145 ako aj príjem plynúci z dôvodu ich výmeny pri zrušení daňovníka bez likvidácie, a to aj vtedy, ak súčasťou splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia spoločnosti je aj majetok spoločnosti so sídlom v členských štátoch Európskej únie.
Príjmy zo závislej činnosti ako zdaniteľné príjmy fyzických osôb bližšie upravuje dikcia § 5 zákona o dani z príjmov.146 Podľa označenej dikcie zákona sú príjmami zo závislej činnosti príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru147 alebo členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu a podiel na zisku (dividenda) vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva.
K príjmom zo závislej činnosti sa zaraďujú aj príjmy za prácu likvidátorov,148 prokuristov,149 nútených správcov,150 členov družstiev,151 spoločníkov a konateľov spoločností s ručením obmedzeným a komanditistov komanditných spoločností,152 a to aj keď nie sú povinní pri výkone práce pre družstvo alebo pre spoločnosť dodržiavať príkazy inej osoby. Zdaniteľným príjmom je aj odmena v súvislosti so zabezpečovaním výkonu volebného práva a hlasovacieho práva v rámci referenda, a to odmena za výkon funkcie predsedu, člena a zapisovateľa volebnej komisie, predsedu, člena a zapisovateľa komisie pre referendum a asistenta sčítania.153
Príjem zo závislej činnosti predstavujú aj platy a funkčné príplatky ústavných činiteľov Slovenskej republiky, verejného ochrancu práv, komisára pre deti, komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, poslancov Európskeho parlamentu, ktorí boli zvolení na území Slovenskej republiky, prokurátorov Slovenskej republiky a vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky ustanovené osobitnými predpismi.154
Odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch155, v orgánoch územnej samosprávy a v orgánoch iných právnických osôb alebo spoločenstiev,156 ak nejde o príjmy podľa § 5 ods. 1 písm. a) a b) zákona o dani z príjmov, alebo odmeny za výkon funkcie, ak nejde o príjmy uvedené v písmenách § 5 ods. 1 písm. a), b) a g) zákona o dani z príjmov.
V zmysle zákona o dani z príjmov sa medzi zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti zaraďujú aj odmeny obvinených vo väzbe157 a odmeny odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody poskytované podľa osobitného predpisu.158
Zdaniteľným príjmom sú aj príjmy z prostriedkov sociálneho fondu poskytované podľa zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, ako aj príjmy plynúce v súvislosti s minulým, súčasným alebo budúcim výkonom závislej činnosti alebo funkcie bez ohľadu na to, či daňovník pre platiteľa príjmu skutočne vykonával, vykonáva alebo bude vykonávať túto závislú činnosť alebo funkciu.
Zdaniteľným príjmom sa rozumie aj obslužné159 a zákon o dani z príjmov medzi zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti subsumuje aj vrátené poistné zo zaplateného poistného na verejné zdravotné poistenie,160 sociálne poistenie161 a sociálne zabezpečenie,162 o ktoré si daňovník znížil v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach príjmy zo závislej činnosti.163
Rovnako zdaniteľný príjem predstavuje aj nepeňažné plnenie poskytnuté od bývalého zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane z príjmov, poberateľovi predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku, poberateľovi výsluhového dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku podľa zákona o sociálnom poistení alebo osobe, na ktorú prešlo právo na tieto plnenia.
V zmysle zákona o dani z príjmov sa za zdaniteľný príjem zo závislej činnosti fyzickej osoby považuje aj odmena za produktívnu prácu žiaka strednej odbornej školy a príjem študenta vysokej školy v čase odbornej praxe, ako aj príjmy z činnosti športovca na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu164 a príjmy z činnosti športového odborníka na základe zmluvy o výkone činnosti športového odborníka podľa osobitného predpisu.165
Príjmami zo závislej činnosti sú bez ohľadu na ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru, alebo spočívajú v inej forme plnenia zamestnancovi od zamestnávateľa alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti. Takýmito príjmami sú aj príjmy, ktoré poberá osoba, na ktorú prešlo zo zamestnanca právo na tieto príjmy.166
Zákonodarca okrem všeobecnej negatívnej definície predmetu dane z príjmov fyzických osôb167 vymedzuje aj ďalšie príjmy, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov,168 a to:
- cestovná náhrada poskytovaná v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky, na ktorú vznikne zamestnancovi nárok podľa osobitných predpisov,169 okrem vreckového poskytovaného pri zahraničnej pracovnej ceste,
- nepeňažné plnenie vo výške hodnoty poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov podľa osobitných predpisov, osobných hygienických prostriedkov a pracovného oblečenia,170 vrátane ich udržiavania alebo suma, ktorou zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky vynaložené na tieto účely,
- suma prijatá zamestnancom ako preddavok od zamestnávateľa, aby ju v jeho mene vynaložil, alebo suma, ktorou zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky, ktoré zamestnanec za zamestnávateľa vynaložil zo svojho tak, akoby ich vynaložil priamo zamestnávateľ,
- suma do výšky ustanovenej podľa § 18 až § 33a zákona o cestovných náhradách, a to na úhradu niektorých výdavkov zamestnanca,
- hodnota poskytovaných rekondičných pobytov, rehabilitačných pobytov, kondičných rehabilitácií a preventívnej zdravotnej starostlivosti v prípadoch a za podmienok ustanovených osobitným predpisom,171
- náhrada za používanie vlastného náradia, zariadenia a predmetov potrebných na výkon práce podľa § 145 zákonníka práce, a to v prípadoch ak je výška náhrady určená na základe kalkulácie skutočných výdavkov,
- náhrada výdavkov a plnenie poskytované v súvislosti s výkonom funkcie, na ktoré vzniká nárok podľa osobitných predpisov.172
Zdaniteľným príjmom fyzickej osoby sú aj príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu, ktoré sú bližšie precizované v ustanovení § 6 zákona o dani z príjmov.
Príjmami z podnikania sú:
a) príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva,173
b) príjmy zo živnosti,174
c) príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov175 neuvedené v písmenách a) a b),
d) príjmy spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti podľa § 6 ods. 7 a 8, ak § 17j ods. 1 zákona o dani z príjmov neustanovuje inak.
Príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ak nepatria do príjmov zo závislej činnosti sú príjmy:
a) z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu,176 pri ktorých sa daňovník vopred písomne dohodne s platiteľom dane177 a príjmy z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady, ako aj z vytvorenia alebo zhotovenia iného predmetu duševného vlastníctva a z použitia iného predmetu duševného vlastníctva alebo z postúpenia práv k predmetu duševného vlastníctva,
b) z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním,178
c) znalcov a tlmočníkov za činnosť podľa osobitného predpisu,179
d) z činností sprostredkovateľov podľa osobitných predpisov, ktoré nie sú živnosťou,180
e) príjmy z činnosti športovca alebo športového odborníka podľa osobitného predpisu181 vrátane príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe.182 183
Príjmom z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti je aj:
a) príjem z akéhokoľvek nakladania s obchodným majetkom daňovníka,
b) úroky z peňažných prostriedkov na bežných účtoch, ktoré sa používajú v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti,
c) príjem z predaja podniku alebo jeho časti na základe zmluvy o predaji podniku,184
d) výška odpusteného dlhu alebo jeho časti u dlžníka, ktorá súvisí a je dôsledkom nakladania s jeho obchodným majetkom.
Príjmami z prenájmu, ak nejde o príjmy z podnikania a zo závislej činnosti, sú príjmy z prenájmu nehnuteľností vrátane príjmov z prenájmu hnuteľných vecí, ktoré sa prenajímajú ako príslušenstvo nehnuteľnosti.
Príjmami z použitia diela a použitia umeleckého výkonu185 sú príjmy za udelenie súhlasu na použitie diela a súhlasu na použitie umeleckého výkonu, ak nepatria do príjmov z inej samostatnej zárobkovej činnosti uvedených v § 6 odseku 2 písm. a) zákona o dani z príjmov, pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14 zákona o dani z príjmov, t. j. pri ktorých sa daňovník vopred písomne nedohodne s platiteľom dane.
Príjmami z kapitálového majetku, ak nejde o príjmy podľa § 6 ods. 1 písm. d) zákona o dani z príjmov, sú
a) úroky a ostatné výnosy z cenných papierov,
b) úroky, výhry a iné výnosy z vkladov na vkladných knižkách, z peňažných prostriedkov na vkladovom účte, na účte stavebného sporiteľa a z bežného účtu,186 okrem úrokov z peňažných prostriedkov na bežných účtoch, ktoré sa používajú v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti,
c) úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a úroky z hodnoty splateného vkladu v dohodnutej výške spoločníkov verejných obchodných spoločností,
d) dávky z doplnkového dôchodkového sporenia podľa zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení a rovnako sa posudzuje aj odstupné vyplácané podľa tohto zákona,
e) plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku; rovnako sa posudzuje aj jednorazové vyrovnanie alebo odbytné vyplácané v prípade poistenia osôb pri predčasnom skončení poistenia,
f) výnosy zo zmeniek okrem príjmov z ich predaja,
g) príjmy z podielových listov dosiahnuté z ich vyplatenia (vrátenia),
h) výnosy (príjmy) zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok.
Zákon o dani z príjmov súčasne obsahuje aj určitú generálnu precizáciu tzv. ostatných príjmov, ktoré síce podliehajú dani z príjmov, na strane druhej zákonná úprava uvádza len ich demonštratívny výpočet. Uvedené vyplýva z gramatického výkladu ustanovenia § 8 ods. 1 zákona o dani z príjmov a použitého termínu „najmä“.187 Vyjadrené inak, ak príjem fyzickej osoby nie je príjmom podliehajúcim dani z príjmov podľa ustanovení § 5 až § 7 zákona o dani z príjmov, a takýto príjem nie je ani oslobodený od dane a ani obsiahnutý v negatívnej definícii ako príjem, ktorý nie je predmetom dane z príjmov, potom takýto príjem bude predstavovať ostatný príjem podľa ustanovenia § 8 zákona o dani z príjmov a bude podliehať zdaneniu. Medzi ostatné príjmy sa napríklad zaraďuje:
a) príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí; za príjem z príležitostnej činnosti sa však nepovažuje príjem dosahovaný z činnosti vykonávanej na základe zmluvného vzťahu, ak vyplácajúci daňovník, ktorý je právnickou osobou alebo fyzickou osobou s príjmami podľa § 6 zákona o dani z príjmov, môže znížiť základ dane podľa § 17 až 29 zákona o dani z príjmov o odmenu vyplatenú na základe dokladu spĺňajúceho náležitosti účtovného dokladu podľa § 10 ods. 1 písm. a) až d) zákona o účtovníctve,
b) príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľností, ako aj príjmy z predaja hnuteľných vecí, prevodu opcií, cenných papierov, účasti (podielu) na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo z prevodu členských práv družstva,
c) príjmy zo zdedených práv z priemyselného a iného duševného vlastníctva vrátane autorských práv a práv príbuzných autorskému právu,188
d) dôchodky189 a podobné opakujúce sa požitky,
e) výhry v lotériách a iných podobných hrách a výhry z reklamných súťaží a žrebovaní,
f) kompenzačné platby podľa osobitného predpisu,190
g) náhrada nemajetkovej ujmy,191 okrem náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá bola spôsobená trestným činom,
h) príjmy na základe zmluvy o sponzorstve v športe, prijaté športovcom podľa zákona o športe192
i) príjmy z predaja virtuálnej meny193
j) a iné ostatné príjmy.
129 Za obchodnú spoločnosť alebo družstvo sa považuje aj zahraničná osoba vyplácajúca obdobný príjem.
130 § 3 ods. 1 písm. e) zákona o dani z príjmov.
131 Za verejnú obchodnú spoločnosť alebo komanditnú spoločnosť sa považuje aj zahraničná osoba vyplácajúca obdobný príjem.
132 Reverzný hybridný subjekt bližšie precizuje ustanovenie § 17j ods. 3 zákona o dani z príjmov.
133 § 3 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov.
134 Za pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou sa považuje aj zahraničná osoba vyplácajúca obdobný príjem.
135 § 3 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov.
136 K metóde vyňatia príjmu bližšie: § 45 zákona o dani z príjmov.
137 Osobitný základ dane z príjmu kontrolovanej zahraničnej spoločnosti u fyzickej osoby
138 K uvedenému bližšie: zákon č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov, zákon č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd v znení neskorších predpisov, zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov, zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, zákon č. 319/1991 Zb. o zmiernení niektorých majetkových a iných krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v oblasti mimosúdnych rehabilitácií v znení neskorších predpisov, zákon č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2002 Z. z. o poskytnutí jednorazového finančného príspevku príslušníkom československých zahraničných alebo spojeneckých armád, ako aj domáceho odboja v rokoch 1939 - 1945 v znení neskorších predpisov, zákon č. 462/2002 Z. z. o poskytnutí jednorazového príspevku politickým väzňom v znení zákona č. 665/2002 Z. z.
139 K uvedenému bližšie: v predchádzajúcej poznámke pod čiarou.
140 K uvedenému bližšie: darovacia zmluva podľa § 628 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „občiansky zákonník).
141 K dedeniu bližšie: ustanovenia § 460 a nasl. občianskeho zákonníka
142 Príjem, ktorý sa asi najčastejšie spája s inštitútom peňažnej pôžičky, úrok, predstavuje v zmysle zákona o dani z príjmov zdaniteľný príjem, ale len za predpokladu, že ide o príjem fyzickej osoby. V prípade ak by išlo o daň z príjmov právnických osôb, je potrebné akcentovať skutočnosť, že od dane sú podľa § 13 ods. 2 písm. f) zákona o dani z príjmov oslobodené príjmy tejto právnickej osoby, akými sú úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek, plynúce zo zdroja na území Slovenskej republiky. - K uvedenému bližšie Dolíhalová, M. – Úradník. M. Pôžička ako zdroj príjmu nedokonalého kontrolného mechanizmu. In: COFOLA 2020 : sborník příspěvků mladých právniků, doktorandů a právních vědců. 1. vyd. Brno : Masarykova univerzita : Masarykova univerzita v Brně, 2020, s. 897-929.
143 K uvedenému bližšie: zákon o DPH.
144 K uvedenému bližšie: § 208 a § 209 obchodného zákonníka.
145 K uvedenému bližšie: § 144 a § 223 obchodného zákonníka.
146 K uvedenému bližšie: MIHÁL, J. Daň z prímov zo závislej činnosti 2020. Bratislava : Relia spoločnosť s ručením obmedzeným, 2019, 162 s.
147 K uvedenému bližšie: zákonník práce, zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov, zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej službe“), ale napríklad aj § 71 a nasl. zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o finančnej správe).
148 Napríklad podľa § 75 ods. 6 obchodného zákonníka odmenu likvidátora určuje orgán spoločnosti, ktorý likvidátora vymenoval. Likvidátor vymenovaný súdom má nárok na náhradu primeraných výdavkov a na odmenu za výkon funkcie. Ak nedôjde k dohode medzi spoločnosťou a likvidátorom vymenovaným súdom o výške odmeny, určí na návrh likvidátora výšku výdavkov a odmenu za výkon funkcie súd uznesením, ktoré doručí likvidátorovi a spoločnosti. Odmena likvidátora je pohľadávkou likvidátora voči spoločnosti a uhrádza sa z majetku spoločnosti.
149 K uvedenému bližšie: § 14 obchodného zákonníka.
150 K uvedenému bližšie: zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, napríklad § 43 označeného zákona (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“).
151 K uvedenému bližšie aj: § 187 ods. 1 písm. i) obchodného zákonníka.
152 K uvedenému bližšie: obchodný zákonník.
153 K uvedenému bližšie: zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „volebný zákon“) v spojení s vyhláškou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 308/2015 Z. z. o výdavkoch spojených s voľbami v znení neskorších predpisov.
154 K uvedenému bližšie napríklad: zákon č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, § 65 a nasl. zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch“), § 95 a nasl. zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokurátoroch“), § 26 zákona č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom ochrancovi práv“).
155 Napríklad člen štátnej komisie má nárok na paušálnu mesačnú odmenu za výkon funkcie v sume 1,5-násobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok zaokrúhlený nahor na celé euro. Predsedovi štátnej komisie patrí osobitný príplatok vo výške 30% mesačnej odmeny. Člen štátnej komisie má nárok na úhradu preukázaných cestovných výdavkov spojených s výkonom funkcie a stravného podľa osobitného predpisu. - K uvedenému bližšie § 13 ods. 9 volebný zákon.
156 K uvedenému bližšie napríklad: § 14b ods. 1 písm. d) a h) zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.
157 K uvedenému bližšie: § 16 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 156/1993 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov.
158 K uvedenému bližšie: § 45, § 50 ods. 3 písm. e) zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
159 K uvedenému bližšie napríklad: § 16 ods. 15 až 19 zákona č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o hazardných hrách“).
160 K uvedenému bližšie: zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“).
161 K uvedenému bližšie: zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“).
162 K uvedenému bližšie: zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov“).
163 K uvedenému bližšie aj: § 5 ods. 8 zákona o dani z príjmov.
164 K uvedenému bližšie: § 35 a nasl. zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o športe“).
165 K uvedenému bližšie: § 49a zákona o športe.
166 § 5 ods. 2 zákona o dani z príjmov.
167 K uvedenému bližšie: § 3 ods. 2 zákona o dani z príjmov.
168 K uvedenému bližšie aj: § 5 ods. 6 zákona o dani z príjmov.
169 K uvedenému bližšie: zákon o cestovných náhradách.
170 napríklad pracovné odevy, uniformy a podobne
171 K uvedenému bližšie: zákonník práce, zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.
172 K uvedenému bližšie napríklad: zákon č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, § 65 a nasl. zákona o sudcoch, § 95 a nasl. zákona o prokurátoroch, § 26 zákona o verejnom ochrancovi práv.
173 K uvedenému bližšie: § 12a zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v znení neskorších predpisov.
174 Živnosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku alebo za účelom dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu, a za podmienok ustanovených zákonom č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
175 Ide o príjmy spojené s výkonom tzv. slobodných povolaní, ako napríklad notár, exekútor, advokát, stavebný inžinier, architekt, geodet. K uvedenému bližšie aj výkon povolaní napríklad podľa: 1) zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, 2) zákona č. 442/2004 Z. z. o súkromných veterinárnych lekároch, o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 488/2002 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, 3) zákona č. 423/2015 Z. z. o štatutárnom audite a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, 4) zákona č. 78/1992 Z. z. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov a podobne.
176 K uvedenému bližšie: zákon č. 185/2015 Z. z. autorský zákon v znení neskorších predpisov.
177 K uvedenému bližšie: § 6 ods. 2 písm. a) v spojení s § 43 ods. 14 zákona o dani z príjmov.
178 Napríklad: 1) správca konkurznej podstaty vykonávajúci činnosť v zmysle zákona o konkurze a reštrukturalizácii v spojení so zákonom č. 8/2005 Z. z o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, 2) osobný asistent ťažko zdravotne postihnutej osoby, ktorý vykonáva asistenciu podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v znení neskorších predpisov, 3) správca programu krytých dlhopisov podľa § 77 a nasl. zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, 4) správca dedičstva vykonávajúci činnosť podľa § 182 a nasl. zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov.
179 K uvedenému bližšie: zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
180 K uvedenému bližšie: zákon č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a o finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o doplnkovom dôchodkovom sporení“), zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov, zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení zákonov (zákon cenných papieroch) v znení neskorších zákonov (ďalej len „zákon o cenných papieroch“)
181 K uvedenému bližšie: § 4 ods. 3 písm. c), ods. 4 písm. a), b) a d) a § 6 ods. 1 písm. a) až d) a § 45 zákona o športe.
182 § 50 a § 51 zákona o športe
183 Ak profesionálny športovec vykonáva šport na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu, alebo na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu podľa osobitného predpisu (§ 4 ods. 3 písm. a) a b) zákona o športe) jeho príjem sa zaradí medzi zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti (§ 5 ods. 1 písm. m) zákona o dani z príjmov). V prípade, keď profesionálny športovec vykonáva šport ako samostatne zárobkovo činná osoba, potom ide o príjmy športovca z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov.
184 K uvedenému bližšie: § 17a zákona o dani z príjmov v spojení s § 476 a nasl. obchodného zákonníka.
185 K uvedenému bližšie: autorský zákon.
186 Exempli causa, daňovník-fyzická osoba si sporí na účte stavebného sporiteľa a bol mu pripísaný úrok vo výške 32 eur. Pripísaný úrok z peňažných prostriedkov na účte stavebného sporiteľa sa považuje za zdaniteľný príjem z kapitálového majetku podľa § 7 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov. V zmysle § 43 ods. 1 písm. b) označeného zákona sa z tohto príjmu daň vyberá zrážkou, a to vo výške 19%. Zrážku dane vykoná priamo finančná inštitúcia, v tomto prípade stavebná sporiteľa, a to v momente pripísania úroku v prospech daňovníka (§ 43 ods. 10 zákona o dani z príjmov). Zrazením dane sa daňová povinnosť považuje za splnenú a tieto príjmy sa ďalej nezapočítavajú do osobitného základu dane z kapitálového majetku podľa § 7 zákona o dani z príjmov. Daňovník tieto príjmy už v daňovom priznaní neuvádza a nezdaňuje ich, pričom daňovník nemôže považovať daň vybranú z úroku za preddavok na daň a nemôže teda požiadať správcu dane (podaním daňového priznania) o vrátenie zrazenej dane (§ 43 ods. 6 zákona o dani z príjmov).
187 „Ostatnými príjmami, ak nejde o príjmy podľa § 5 až 7, sú najmä ...“- § 8 ods. 1 zákona o dani z príjmov
188 K uvedenému bližšie: autorský zákon.
189 Zmluva o dôchodku sa obligatórne uzatvára v písomnej podobe a niekomu na dožitie alebo na inak určenú dobu neurčitého trvania zakladá právo na vyplácanie určitého dôchodku. Právo na dôchodok nemožno previesť na iného, avšak splatné dávky možno postúpiť. – K uvedenému bližšie: § 842 a nasl. občianskeho zákonníka.
190 Ak regulovaný subjekt nedodrží štandardy kvality a toto nedodržanie preukázateľne nastalo, je regulovaný subjekt povinný uhradiť svojmu odberateľovi kompenzačnú platbu vo výške a spôsobom určeným podľa § 40 ods. 2. – K uvedenému bližšie: § 22 ods. 5 zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov.
191 K uvedenému bližšie: § 13 ods. 2 občianskeho zákonníka.
192 K uvedenému bližšie: § 50 a § 51 v spojení s § 4 ods. 3 zákona o športe
193 K uvedenému bližšie: Popovič, A. - Sábo, J. - Štrkolec, M. Bitcoin a jeho finančno-právne východiská. In: Právo obchod ekonomika : zborník vedeckých prác. 1. vyd. [online]. Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2020, s. 217-228. [cit. 25.07.2022], Kačaljak, M. - Katkovčin, M. Kryptoaktíva ako finančné účty. In: IV. Slovensko - české dni daňového práva : Zdaňovanie virtuálnych platidiel a digitálnych služieb : COVID-19 a iné aktuálne výzvy pre daňové právo. 1. vyd. [online]. Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2021, s. 195-205 . [cit. 25.07.2022]. , Čunderlík, Ľ. - Katkovčin, M. - Rakovský, P. Právne a ekonomické aspekty digitálnych platidiel ako alternatívnych prostriedkov výmeny. In: COFOLA 2018, část II. Peníze, měna a právo. [online]. Brno : Masarykova univerzita, 2018, s. 19-38, [cit. 20.07.2022].