Daňové právo

V daňovej teórii je potrebné rozlíšiť pojem daňová sústava a daňový systém.

Daňovú sústavu vytvárajú dane, ktoré sú vyberané v určitom štáte a v určitom období.

V Slovenskej republike bol schválený zákon č. 212/1992 Zb. o sústave daní, ktorý určil, že sústavu daní v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike tvoria:

Podľa tohto zákona iné dane, než vyššie uvedené, nebolo možné ukladať. Dane na ochranu životného prostredia neboli upravené osobitným hmotným zákonom, a preto sa ani neukladali. Zákonom č. 219/1999 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov, bol zákon č. 212/1992 Zb. o sústave daní zrušený s účinnosťou od 1. septembra 1999. Od tohto obdobia novú daň možno zaviesť – ukladať len schválením zákona, ktorým sa daň bude ukladať, resp. zákona, na základe ktorého sa tá-ktorá daň bude ukladať.

Sústavu daní na Slovensku v súčasnosti tvoria:

Vývoj po roku 1992 znamenal zmeny v sústave daní. Na Slovensku boli zrušené daň z dedičstva, daň z darovania, daň z prevodu a prechodu nehnuteľnosti. Zákon č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností bol prijatý dňa 4. mája 1992 a nadobudol účinnosť 1. januára 1993. Tento zákon bol zrušený zákonom č. 554/2003 Z. z. o dani z prevodu a prechodu nehnuteľností a o zmene a doplnení zákona č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch v znení zákona č. 238/2000 Z. z., ktorý upravoval zdaňovanie odplatného prevodu a odplatného prechodu nehnuteľností. V ustanovení § 18 tohto zákona sa uvádza, že jeho ustanovenia sa uplatnia, ak daňová povinnosť vznikne do konca roku 2004. Z uvedeného vyplýva, že daňová povinnosť k dani z prevodu a prechodu nehnuteľností nevzniká od roku 2005. Zrušenie dane z darovania a dane z dedičstva bolo v súlade s Koncepciou daňovej reformy v rokoch 2004-2006, v ktorej sa uvádzalo, že tieto dane zdaňujú majetok, ktorý už raz zdanený bol, a preto sú nespravodlivé. Z pohľadu sústavy daní možno spomenúť, že s účinnosťou od 1.1.2011 bola do zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov vložená úprava dane z emisných kvót. Táto úprava bola obsiahnutá v ustanovení § 51b predmetného zákona, t. j. v šiestej časti zákona s názvom Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia. Zavedenie dane z emisných kvót bolo zo strany teoretikov výrazne kritizované, a to aj s ohľadom na nekoncepčnosť jej právnej úpravy. Dňa 13. júna 2012 Ústavný súd Slovenskej republiky⁶⁴ na neverejnom zasadnutí pléna na základe návrhu skupiny 37 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pozastavil účinnosť § 51b zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení zákona č. 548/2010 Z. z. zákona č. 129/2011 Z. z.. Následne dňa 20. júna 2012 Národná rada Slovenskej republiky schválila zákon č. 189/2012 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým sa vypustilo ustanovenie § 51b zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Daň z emisných kvót bola s účinnosťou k 30.6.2012 zrušená.

V roku 2011 došlo aj k prijatiu zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov. Týmto zákonom došlo k zlúčeniu dovtedajšej spotrebnej dani z piva, spotrebnej dani z vína a spotrebnej dani z liehu do jednej spotrebnej dane z alkoholických nápojov, pričom alkoholickým nápojom sa na účely tohto zákona rozumie lieh, víno, medziprodukt a pivo. Z pohľadu právnej úpravy možno podotknúť, že zákon č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. zostal aj naďalej v platnosti, avšak čl. I tohto zákona, ktorým bol vlastne text zákona o spotrebnej dani z liehu, bol s účinnosťou k 1.1.2015 zrušený. V roku 2014 došlo k prijatiu zákona č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v dôsledku čoho bola dovtedy existujúca miestna daň z motorových vozidiel zmenená na štátnu daň. Z pohľadu súčasných zmien, ktoré majú dopad na sústavu daní, nemožno opomenúť prijatie zákona č. 213/2018 Z. z. o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v čl. I obsahuje úpravu dani z poistenia. Tento zákon nadobudol účinnosť 1. októbra 2018, avšak čl. I, piaty bod v čl. IV, čl. V a čl. VI nadobudnú účinnosť až 1. januára 2019.

Sústava daní sa stále vyvíja, čo vidno aj z historického skúmania. A preto nie je vylúčené, že v krátkej budúcnosti budú zavedené ďalšie nové dane.

Daňový systém je pojem širší ako sústava daní. V odbornej literatúre sa uvádza, že daňovým systémom v zjednodušenom vyjadrení treba rozumieť : a) sústavu daní, b) právne, organizačne a technicky konštituovaný systém inštitúcií, ktoré zabezpečujú správu daní, ich vyrubenie a vymáhanie a kontrolu, c) systém nástrojov, metód a pracovných postupov, ktoré tieto inštitúcie uplatňujú vo vzťahu k daňovým subjektom, prípadne ďalším osobám. ⁶⁵ Sem potom môžeme zaradiť aj okrem daňovej sústavy aj daňovú správu, správu daní, ako aj všetky daňovo-právne predpisy, ktoré platia v určitom čase v tej-ktorej krajine. Daňová správa a správa daní sú potom rozličné pojmy.

Daňovú správu tvoria štátne a miestne orgány, ktoré sú oprávnené na základe zákonných splnomocnení vykonávať vymedzené činnosti pri správe daní. V tejto súvislosti možno poukázať na súčasnú právnu úpravu a to zákon č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnení, podľa ktorého finančnú správu tvoria finančné riaditeľstvo, daňové úrady, colné úrady a Kriminálny úrad finančnej správy⁶⁶ . Aj z uvedeného vyplýva, že súčasťou finančnej správy nie sú všetky subjekty, ktoré môžu ukladať dane v súlade s právnou úpravou na Slovensku. Preto sa domnievame, že finančnú správu nemožno stotožňovať s daňovou správou, nakoľko správu daní vykonávajú aj obce, ktoré nie sú súčasťou finančnej správy.

Dane sú súčasťou trhovej ekonomiky všade na svete, aj keď niekde sú nižšie a inde vyššie a aj keď v niektorej krajine je daňový systém mäkší a v inej tvrdší. Všeobecne platí, že optimálny daňový systém by mal byť ekonomicky efektívny, administratívne jednoduchý, pružný, politicky prehľadný, spravodlivý.⁶⁷

⁶⁴ Ku konaniu pred ústavným súdom pozri: Ondrová, J. – Úradník, M. Ústavné súdnictvo v Slovenskej republike. Doplnené a prepracované vydanie. Banská Bystrica : Vydavateľstvo Belianum, Univerzita Mateja Bela, Banská Bystrica, 2022, 262 s.

⁶⁵ Grúň, Ľ. Dane včera, dnes a zajtra. Bratislava : Eurounion spol. s r. o. 2001, s. 38.

⁶⁶ § 2 ods. 2 zákona č. 35/2019 Z. z. o  finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

⁶⁷ Viac: Grúň, L. Dane včera, dnes a zajtra. Bratislava : Eurounion spol. s r. o.. 2001, s. 39.