1. DAŇOVÉ PRÁVO A JEHO ZARADENIE V PRÁVNOM PORIADKU SLOVENSKEJ REPUBLIKY

1.5.1. Vymedzenie a charakteristické znaky dane v právnickej literatúre


Daň sa definuje v literatúre rôzne. V období socialistického štátu Slovinský a Girášek uvádzali, že daňou rozumieme peňažné plnenie požadované štátom na základe zákona vo vopred určenej výške s pevne určeným termínom splatnosti na úhradu štátnych potrieb.49 Možno konštatovať, že podstata charakteristiky dane sa veľmi nezmenila. Snáď len na Slovensku boli do sústavy daní zaradené miestne dane, ktoré sa ukladaná na základe zákona a sú príjmom samosprávnych rozpočtov.

Daň predstavuje finančno-právny inštitút, ktorým sa mocensky odníma časť dôchodkov právnických a fyzických osôb na zabezpečenie úhrady štátnych a iných verejných peňažných potrieb. Z finančno-ekonomického hľadiska je daň finančnou kategóriou, prostredníctvom ktorej je vyjadrený finančný vzťah medzi subjektom daňovej povinnosti a štátom, resp. obcou.50

Daň je povinná nenávratná, vynútiteľná a spravidla neúčelová a opakujúca sa peňažná platba fyzických a právnických osôb, vyberaná na základe zákona štátom a orgánmi miestnej samosprávy v prospech verejných rozpočtov a účelových fondov51 na úhradu verejných výdavkov vo vopred určenej výške a s presne určeným termínom splatnosti.52

Daň je pojem, ktorý je používaný v celom rade právnych predpisov bez toho, aby bol v nich zadefinovaný. Z hľadiska právneho je daň platobnou povinnosťou, ktorú štát stanovízákonom za účelom získania príjmov pre úhradu celospoločenských potrieb, t. j pre štátny rozpočet, bez toho aby pritom poskytol zdaňovaným subjektom ekvivalentné protiplnenie.53 54

Podľa Babčáka daň možno vymedziť ako peňažnú platbu (plnenie) nenávratného charakteru, ktorá je ukladaná zákonom alebo na základe zákona za účelom úhrady štátnych alebo iných verejných potrieb, a to spravidla vo vopred ustanovenej výške a lehote splatnosti.

Daň je platba neúčelová, neekvivalentná a  pravidelne sa opakujúca buď v časových intervaloch alebo pri rovnakých okolnostiach a je nenávratná.55

Štrkolec uvádza, že dane predstavujú v moderných ekonomikách založených na princípoch trhového hospodárstva rozhodujúci príjem verejných rozpočtov. Aj keď plnia rôzne funkcie, vždy sa zdôrazňovalo ich primárne fiskálne určenie, determinované vzájomnou spätosťou a prepojenosťou príjmovej a výdavkovej stránky verejných rozpočtov.

Z pohľadu teórie finančného práva a daňového práva možno v súlade s uvedeným daň charakterizovať nasledovne: Daň je povinná, nenávratná, vynútiteľná a spravidla neúčelová a opakujúca sa peňažná platba fyzických a právnických osôb, ktorá je ukladaná zákonom alebo na základe zákona štátom a orgánmi miestnej samosprávy v prospech verejných rozpočtov za účelom úhrady verejných výdavkov vo vopred určenej výške a s presne určeným termínom splatnosti.

Charakteristickými znakmi dane sú :

- daň predstavuje vždy peňažné plnenie (tzv. naturálne dane v rámci nášho právneho poriadku nepoznáme);

- ide o peňažnú dávku nenávratného charakteru (to zn., že výška dane nie je ekvivalentná plneniu od štátu, resp. plneniu od samosprávy);

- má majetkovú povahu (to zn., že na strane povinného subjektu sa majetok zmenší

– spravidla daňovník, platiteľ a na strane oprávneného subjektu - štát, obec sa majetok zväčší);

- daň je ukladaná zákonom alebo na základe zákona (čo vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky);

- dane majú mocenský charakter (to znamená že povinnosti (či peňažné alebo nepeňažné) sú vynútiteľné štátnou mocou);

- výška dane (resp. výpočet dane) je vopred určená v zákone;

- lehota splatnosti dane je taktiež vopred určená v zákone.

Medzi základné funkcie daní (keďže dane sú základnou a najväčšou zložkou príjmovej časti štátneho rozpočtu a miestnych rozpočtov) patria analogicky:

- funkcia alokačná, ktorá zabezpečuje zhromažďovanie finančných prostriedkov do verejných rozpočtov;

- funkcia distribučná (resp. redistribučná), ktorá znamená možnosť prerozdeľovať verejné disponibilné peňažné prostriedky na verejné účely vo verejnom záujme;

- funkcia stabilizačná, prostredníctvom ktorej sa ovplyvňuje stav celého hospodárstva.

Okrem týchto funkcií je nesporne v súčasnosti priorizovanou funkciou fiskálna funkcia daní , ktorá je daná skutočnosťou, že daňové príjmy predstavujú v trhovej ekonomike rozhodujúcu skupinu príjmov verejných rozpočtov.56


49 Slovinský, A. - Girášek, J. Československé finančné právo. Bratislava : Obzor. 1979, s. 175.

50 Babčák, V. Slovenské finančné právo. I. diel. Vysokoškolské učebné texty. Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. 1994, s. 124.

51 Pozn. autora: V súčasnosti dane nie sú príjmom účelových fondov.

52 Svoboda J. a kol. Slovník slovenského práva. Bratislava : Poradca podnikateľa, spol. s r. o. 2000, s. 105.

53 Hendrych, D. a kolektív. Právnický slovník, 3. podstatne rozšířené vydání . Praha : C. H. Beck. 2009, s.89

54 Pozn. autora: Ide o zdroj z Českej republiky, kde právna úprava je čiastočne odlišná. Preto je potrebné poznamenať, že daň na Slovensku je v súčasnosti aj príjmom nielen štátneho rozpočtu, ale aj rozpočtov obcí.

55 Bujňáková, M. a kolektív . Dane a ich právna úprava v Slovenskej republike v kontexte daňovej politiky EÚ. Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. 2015, s. 12.

56 Pozri napr. Štrkolec, M. Zabezpečovacie inštitúty pri správe daní. Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2017, s. 15; Marková, H. - Boháč, R. Rozpočtové právo. 1. vydání. Praha : C. H. Beck, 2007, s. 102 a nasl.