Daňové právo

Daňové právo bez ohľadu na skutočnosť, či ide o samostatné odvetvie právneho poriadku Slovenskej republiky, resp. sa považuje za podsystém (pododvetvie) finančného práva, nemožno vnímať ako uzatvorený celok bez žiadneho vplyvu, resp. vzťahov s ostatnými odvetviami právneho poriadku Slovenskej republiky. Predovšetkým je potrebné poukázať na väzby k :

- ústavnému právu, predovšetkým z dôvodu, že zákony a podzákonné právne normy Ústave nemôžu odporovať.

Čl. 59 Ústavy slovenskej republiky stanovuje, že dane a poplatky sú štátne a miestne a skutočnosť, že dane a poplatky možno ukladať zákonom alebo na základe zákona. Čl. 65 ods. 2 určuje, že zákon ustanoví, ktoré dane a poplatky sú príjmom obce a ktoré dane a poplatky sú príjmom vyššieho územného celku. Čl. 93 ods. 3 stanovuje, že predmetom referenda nemôžu byť základné práva a slobody, dane, odvody a štátny rozpočet. Z dikcie uvedených článkov Ústavy Slovenskej republiky možno konštatovať, že iné dane, ktoré by nemali charakter štátnych alebo miestnych daní a neboli by uložené zákonom alebo na základe zákona nemožno ukladať (viac k uvedenému v časti týkajúce sa klasifikácie daní). Tiež je potrebné konštatovať, že slovné spojenie „ukladať dane“ nemožno zamieňať s pojmami „zaviesť dane“, resp. „ vyrubiť dane“. Možno konštatovať, že pojem „ukladať“ je pojem všeobecnejšieho charakteru, ktorý zdôrazňuje možnosť, resp. právomoc určitého subjektu (v danom prípade obce, v ktorej o základných otázkach rozhoduje obecné zastupiteľstvo) zaviesť miestne dane na svojom

území. Pojem „zaviesť“ je špecifickejší pojem, ako pojem ukladať. Obec ukladá miestne dane tak, že obecné zastupiteľstvo rozhodne o ich zavedení¹⁵. Vyrubenie dane už znamená konkrétny postup, ktorý vedie k vydaniu rozhodnutia, ktorým je daň vyrubená. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ustanovenia daňového poriadku týkajúce sa Vyrubovacieho konania¹⁶. Pri správe daní je potrebné poukázať aj na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, pričom vzhľadom na extenzívny výklad uvedené platí nielen pre daňové úrady, colné úrady, Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, ale aj pre obce.¹⁷

- trestnému právu z dôvodu, že neplnenie, resp. nesplnenie povinností vyplývajúcich z predpisov daňového práva môže naplniť skutkovú podstatu trestného činu.

Trestný zákon¹⁸ v § 264 upravuje trestný čin Ohrozenie obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva, v § 275 trestný čin Falšovanie a pozmeňovanie kontrolných technických opatrení na označenie tovaru, v § 276 trestný čin, Skrátenie dane a poistného, v § 277 Nedovedenie dane a poistného, v § 277a trestný čin Daňový podvod, v § 278 trestný čin Nezaplatenie dane a poistného, v § 278a trestný čin Marenie výkonu správy dani a ďalšie.

- správnemu právu a to z dôvodu, že aj pri správe daní rozhodujú orgány verejnej správy, ktorými sú najmä správcovia daní (t. j. daňové úrady, colné úrady a obce) a skutočnosť, že aj správa daní je nesporne správou vecí verejných.

Správa daní je z týchto dôvodov často predmetom výuky aj v rámci správneho práva. Vzťah so správnym právom je nesporný a to napriek skutočnosti, že na daňové konanie sa nepoužije správny poriadok¹⁹. Správny poriadok sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Daňový poriadok ustanovuje „inak“ a to v § 163 daňového poriadku²⁰, podľa ktorého na daňové konanie sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Domnievam sa, že v súčasnosti je potrebné akceptovať, že ide o správne konanie zvláštnej povahy. Takéto označenie daňového konania ako konania zvláštnej povahy je vhodnejšie ako nazvať daňové konanie osobitným druhom správneho konania, pretože daňové konanie nemožno zaradiť medzi tzv. osobitné druhy správneho konania, akým je stavebné konanie, konanie o poplatkoch a pod.²¹.

- občianskemu právu z dôvodu, že Občiansky zákonník²² je základný predpis súkromného práva, ktorého ustanovenia je potrebné akceptovať aj pri aplikácii daňovo-právnych noriem.

Občiansky zákonník v § 7 až 21 upravuje podstatu právneho postavenia fyzických osôb a právnických osôb. Daňový poriadok²³ často odkazuje na ustanovenia Občianskeho zákonníka, napríklad na § 26 a nasl. Občianskeho zákonníka o zákonnom zastúpení. Daňový poriadok tiež uvádza, že ustanovenia Občianskeho zákonníka a osobitných predpisov o záložnom práve sa použijú, ak daňový poriadok²⁴ neustanovuje inak. Tiež v Daňovom poriadku je odkaz na Občiansky zákonník v § 88 ods. 3, kde sa uvádza, že majetkom sa na účely tohto zákona rozumejú veci podľa Občianskeho zákonníka, práva alebo iné majetkové hodnoty, najmä byty, nebytové priestory, pohľadávky, peniaze v hotovosti, devízové hodnoty, veci z drahých kovov a iné veci, pri ktorých nedochádza k predaju, cenné papiere, mzda a iné príjmy.

- k obchodnému právu z dôvodu, že aj na fyzické osoby a právnické osoby, ktorých postavenie je upravené v Obchodnom zákonníku²⁵  sa vzťahujú predpisy daňového práva.

Obchodný zákonník upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním, upravuje otázky týkajúce sa konania podnikateľa (§ 13 a nasl.), podnikania zahraničných osôb, (§ 21 a nasl.) ale aj otázky spojené s účtovníctvom podnikateľov (§ 35 a nasl.). Vedenie účtovníctva podnikateľov spadá pod kontrolu príslušných správcov dane. Obchodný zákonník sa aplikuje aj pri správe daní, tak napríklad podľa § 7 daňového poriadku, ak nemožno určiť miestnu príslušnosť podľa odseku 1 tohto ustanovenia, riadi sa miestom umiestnenia organizačnej zložky daňového subjektu podľa Obchodného zákonníka²⁶, inak miestom, v ktorom daňový subjekt vykonáva prevažnú časť svojej činnosti. Správca dane v určených prípadoch dáva súhlas so zápisom v obchodnom registri a návrhom na výmaz (§ 54 daňového poriadku). Platí napríklad, že osoba, ktorá je vedená v zozname daňových dlžníkov, nemôže založiť spoločnosť s ručením obmedzeným, ibaže mu príslušný správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, na založenie spoločnosti udelí súhlas (§ 105b Občianskeho zákonníka). Otázky týkajúce sa obchodného registra spadajú do rámca problematiky obchodného práva.

- k právu európskej únie z dôvodu, že Slovenská republika je členským štátom Európskej únie a dane a poplatky sa platia v eurách, ktorá je zákonným platidlom v členských štátoch eurozóny.

Predovšetkým je potrebné poukázať na skutočnosť, že právo Európskej únie tvorí primárne právo, sekundárne právo, rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie, všeobecné právne zásady, zmluvné právne pramene²⁷, ktoré je aj pre daňové subjekty ako aj správcov dane záväzné, ak neplatí výnimka pre aplikáciu v konkrétnej oblasti daňovo-právnych vzťahov.

- k medzinárodnému právu z dôvodu, že Slovenská republika nie je izolovaná voči zahraničiu.

V daňovom práve platí, že medzinárodná zmluva má prednosť pred vnútroštátnou normou za podmienky, že bola schválená, podpísaná a ratifikovaná predpísaným spôsobom. Uvedená skutočnosť vyplýva jednak z Ústavy Slovenskej republiky a jednak je často výslovne zakotvená aj v jednotlivých predpisoch daňového práva ako napr. § 162 daňového poriadku sa stanovuje, že ustanovenia tohto zákona sa použijú, ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak. Podľa § 2 ods. 2 zákona o dani z príjmov²⁸ medzinárodná zmluva, ktorá bola schválená, ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo dohoda, ktorá bola uzatvorená alebo schválená vládou Slovenskej republiky a ktorá upravuje zdanenie a s tým súvisiace právne vzťahy vo vzťahu k nesamosprávnym územiam, ktoré v medzinárodných vzťahoch vystupujú samostatne (ďalej len „medzinárodná zmluva“), má prednosť pred týmto zákonom.

15 pozri napr. Jamrichová, T. Rozbor súčasnej právnej úpravy miestnych daní v kontexte sporných a nejednoznačných ustanovení In: Miestne dane na území Slovenska: Minulosť - súčasnosť – budúcnosť. Praha: Leges, 2021, s. 84.

16 § 68, 68a zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov

17 viac Drgonec, J. Ústava Slovenskej republiky. Komentár. Šamorín : Šamorín. 2004, s. 61.

18 Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.

19 Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

20 Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov.

21 Viac Kubincová, S. Komparácia procesných zásad, vybraných inštitútov a postupov podľa daňového poriadku a Správneho poriadku. In: Finančné právo, daňové právo a správne právo v európskom priestore. Recenzovaný zborník vedeckých štúdií. Banská Bystrica : Belianum. Vydavateľstvo Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. 2019, s. 45.

22 Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.

23 Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov.

24 § 81 ods. 11 zákona č. . 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov.

25 Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.

26 Odkaz je na § 7 a § 21 ods. 3 Obchodného zákonníka.

27 Viac Babčák, V. Daňové právo na Slovensku. Bratislava : Ing. Miroslav Mračko EPOS. 2015, s. 87.

28 Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.