Články/Novinky: Zmena v minimálnej mzde

2. Kľúčové zmeny pre podnikateľov od roku 2014

2.6. Zmena v minimálnej mzde

Zmena v minimálnej mzde na rok 2014

Minimálna mzda sa od začiatku tohto roka zvýši o 4,2 %, resp. o 14,3 eura na 352 eur. Minimálny hodinový zárobok v tomto roku dosiahne 2,023 eura namiesto súčasných 1,941 eura. Najnižšie zárobky tak na tento rok vzrastú najrazantnejšie od prijatia eura v roku 2009.

Spôsob úpravy mesačnej minimálnej mzdy

Na minimálnu mzdu v plnej výške má nárok zamestnanec odmeňovaný mesačnou mzdou, ak pracuje v určenom týždennom pracovnom čase a zároveň v príslušnom mesiaci odpracoval plný fond pracovného času. Ak má zamestnanec dohodnutý kratší týždenný pracovný čas, alebo neodpracoval v mesiaci všetky pracovné dni, patrí mu podľa zákona o minimálnej mzde minimálna mzda vyjadrená v eurách za mesiac v sume zodpovedajúcej odpracovanému času. Suma minimálnej mzdy v eurách za mesiac sa tak priamo úmerne kráti, pričom sa zaokrúhľuje na najbližších desať eurocentov.

Úprava hodinovej minimálnej mzdy

Zamestnancovi patrí minimálna mzda, ak jeho ustanovený týždenný pracovný čas je 40 hodín. Ak je na pracovisku zamestnanca ustanovený týždenný pracovný čas nižší ako 40 hodín, suma minimálnej mzdy vyjadrená v eurách za hodinu sa nepriamo úmerne zvýši. Suma minimálnej mzdy v eurách za hodinu sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta.

Minimálne mzdové nároky (§ 120 Zákonníka práce)

Zvýšenie minimálnej mzdy má každoročne vplyv na minimálne mzdové nároky zamestnancov. Tie sa vzťahujú na zamestnávateľov, u ktorých nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve. Títo zamestnávatelia sú podľa Zákonníka práce povinní svojim zamestnancom poskytnúť mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta.

Do mzdy vo forme minimálneho mzdového nároku sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku, mzda za prácu nadčas, mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu a mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce. Do počtu odpracovaných hodín sa nezahŕňajú hodiny práce nadčas a čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.

Ak mzda zamestnanca v kalendárnom mesiaci nedosiahne sumu minimálneho mzdového nároku, zamestnávateľ musí poskytnúť zamestnancovi doplatok v sume rozdielu medzi dosiahnutou mzdou a sumou minimálneho mzdového nároku ustanoveného pre stupeň patriaci príslušnému pracovnému miestu.

Pri ustanovení týždenného pracovného času na menej ako 40 hodín sa sadzby minimálnych mzdových nárokov ustanovené v eurách za hodinu úmerne zvýšia. U zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, ktorý v mesiaci neodpracoval určený týždenný pracovný čas alebo má dohodnutý kratší týždenný pracovný čas, sa sadzba minimálneho mzdového nároku ustanoveného v eurách za mesiac zníži v pomere zodpovedajúcom odpracovanému času v mesiaci.

Zákonník práce definuje šesť stupňov náročnosti práce, pričom minimálny mzdový nárok na najnižšom stupni je rovný zákonom určenej minimálnej mzde. Stupeň náročnosti práce určuje zamestnávateľ podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorá je dohodnutá v pracovnej zmluve.

Minimálne mzdové nároky od 1. januára 2014

Stupne náročnosti pracovných miest podľa miery zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti práce zamestnanca upravuje príloha č. 1 k Zákonníku práce.

Pracovné miesto zodpovedajúce prvému stupňu náročnosti práce charakterizuje výkon pomocných, prípravných alebo manipulačných prác podľa presných postupov a pokynov.
Pracovné miesto zodpovedajúce druhému stupňu náročnosti práce charakterizuje výkon ucelených obslužných rutinných prác alebo odborných rutinných kontrolovateľných prác podľa daných postupov alebo prevádzkových režimov, alebo prác spojených s hmotnou zodpovednosťou; výkon jednoduchých remeselných prác; výkon sanitárnych pracovných činností v zdravotníctve; výkon opakovaných, kontrolovateľných prác administratívnych, hospodárskosprávnych, prevádzkovo-technických alebo ekonomických podľa pokynov alebo ustanovených postupov.
Pracovné miesto zodpovedajúce tretiemu stupňu náročnosti práce charakterizuje výkon rôznorodých odborných alebo ucelených odborných prác alebo samostatné zabezpečovanie menej zložitých agend; samostatný výkon individuálnych tvorivých remeselných prác; riadenie alebo operatívne zabezpečovanie chodu zariadení alebo prevádzkových procesov spojené so zvýšenou duševnou námahou s prípadnou zodpovednosťou za zdravie a bezpečnosť iných osôb alebo za ťažko odstrániteľné škody.
Pracovné miesto zodpovedajúce štvrtému stupňu náročnosti práce charakterizuje samostatné zabezpečovanie odborných agend alebo výkon čiastkových koncepčných, systémových a metodických prác spojený so zvýšenou duševnou námahou; poskytovanie zdravotnej starostlivosti, odborné činnosti v zdravotníctve so zodpovednosťou za zdravie ľudí; riadenie, organizácia alebo koordinácia zložitých procesov alebo rozsiahleho súboru veľmi zložitých zariadení s prípadnou zodpovednosťou za životy a zdravie iných osôb,
Pracovné miesto zodpovedajúce piatemu stupňu náročnosti práce charakterizuje výkon špecializovaných systémových, koncepčných, tvorivých alebo metodických prác s vysokou duševnou námahou; komplexné zabezpečovanie najzložitejších úsekov a agend s určovaním nových postupov v rámci systému; výkon odborných a špecializovaných činností v príslušnom odbore zdravotnej starostlivosti so zodpovednosťou za zdravie ľudí; riadenie, organizácia a koordinácia veľmi zložitých procesov a systémov vrátane voľby a optimalizácie postupov a spôsobov riešenia,
Pracovné miesto zodpovedajúce šiestemu stupňu náročnosti práce charakterizuje tvorivé riešenie úloh neobvyklým spôsobom s nešpecifikovanými výstupmi s vysokou mierou zodpovednosti za škody s najširšími spoločenskými dôsledkami; výkon špecializovaných a certifikovaných činností v zdravotnej starostlivosti so zodpovednosťou za zdravie a životy ľudí; riadenie, organizácia a koordinácia najzložitejších systémov so zodpovednosťou za neodstrániteľné hmotné a morálne škody so značnými nárokmi na schopnosť riešiť zložité a konfliktné situácie spojené spravidla so všeobecným ohrozením najširšej skupiny osôb.

Pracovná pohotovosť

Podľa Zákonníka práce ide o prípad, keď zamestnávateľ zamestnancovi nariadi alebo sa s ním dohodne na tom, že sa mimo rámca rozvrhu pracovných zmien a nad určený týždenný pracovný čas bude zdržiavať po určený čas na dohodnutom mieste a bude pripravený na výkon práce podľa pracovnej zmluvy.

Čas, počas ktorého sa zamestnanec zdržiava na pracovisku a je pripravený na výkon práce, ale prácu nevykonáva, je neaktívna časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa považuje za pracovný čas. Za každú takúto hodinu patrí zamestnancovi mzda vo výške pomernej časti základnej zložky mzdy, najmenej však vo výške minimálnej mzdy v eurách za hodinu (2,023 eura).

Čas, počas ktorého sa zamestnanec zdržiava na dohodnutom mieste mimo pracoviska a je pripravený na výkon práce, ale prácu nevykonáva, je neaktívna časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa nezapočítava do pracovného času. Za každú takúto patrí zamestnancovi náhrada najmenej 20 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu (0,4046 eura).

Mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu

Zamestnancovi patrí za nočnú prácu (v čase medzi 22. hodinou a 6. hodinou) popri dosiahnutej mzde za každú hodinu nočnej práce mzdové zvýhodnenie najmenej 20 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu. Ide o zamestnanca vykonávajúceho práce, ktoré vyžadujú, aby sa pravidelne vykonávali v noci najmenej tri po sebe nasledujúce hodiny, alebo pravdepodobne odpracuje v noci najmenej 500 hodín za rok.

Mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce

Zamestnancovi patrí mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce pri vykonávaní pracovných činností, ak tieto pracovné činnosti príslušný orgán verejného zdravotníctva zaradil do 3. alebo 4. kategórie rizikovosti práce (zamestnanec je v pracovnom prostredí vystavený chemickým, karcinogénnym a mutagénnym, biologickým, alebo fyzikálnym faktorom alebo prachu).

Za každú hodinu práce v takomto prostredí patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce najmenej 20 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu.

Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely

Priemerný hodinový zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.

Ak zamestnanec v predchádzajúcom štvrťroku neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku predošlého štvrťroku, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.

Ak je priemerný hodinový zárobok zamestnanca nižší ako minimálna hodinová mzda, na ktorú by zamestnancovi vznikol nárok v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla potreba priemerný zárobok použiť, zvýši sa priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu tejto minimálnej mzde. V prípade, že je priemerný zárobok zamestnanca nižší ako príslušný minimálny mzdový nárok, zvýši sa priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu tomuto minimálnemu mzdovému nároku.

Zdroj: Podnikam.SK, IS, www.podnikam.webnoviny.sk (12.12.2013)