KONZEKO, spol. s r.o.

Daň z pridanej hodnoty

Medzi najdôležitejšie zmeny v oblasti DPH patrí rozhodne zavedenie tzv. kontrolných výkazov, rozšírenie režimu tuzemského samozdanenia o ďalšie vybrané druhy tovarov a nové paragrafové znenie ustanovení o oprave základu dane. 

Kontrolný výkaz

Kontrolný výkaz by mal slúžiť najmä na spárovanie vzájomných operácii medzi platiteľmi dane, t.j.  slúžiť na zefektívnenie výberu daní, a obmedziť daňové podvody spôsobné nezahrnutím daňovej povinnosti u dodávateľov pri súčasnom uplatnení nároku na odpočet DPH u odberateľov. „Zavedenie kontrolného výkazu súčasne vnímame aj ako vhodný nástroj pri uplatňovaní inštitútu ručenia za daň zo strany finančnej správy,“ uviedol Peter Pašek, Managing Director, Accace k.s.

Dôvodom je skutočnosť, že na základe kontrolných výkazov finančná správa bude môcť rýchlo identifikovať odberateľov, ktorí si odpočítali DPH od platiteľov, ktorí sa nachádzajú na tzv. „čiernom“ zozname FR SR, a ktorí na druhej strane dané dodania vo svojom kontrolnom výkaze neuviedli, resp. priznali avšak svoju daňovú povinnosť si neuhradili.

Kontrolný výkaz sa bude podávať elektronickými prostriedkami za každé zdaňovacie obdobie a to v ten istý deň ako bude platiteľ podávať DPH priznanie. Lehota na jeho podanie je rovnaká ako v prípade DPH priznania, t.j. do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia. Kontrolný výkaz nebude potrebné podať len v prípade, ak platiteľ za dané zdaňovacie obdobie nemá povinnosť podať daňové priznanie alebo nemá v daňovom priznaní povinnosť uviesť žiadne údaje o plneniach resp. je povinný uviesť avšak len údaje o intrakomunitárnych dodaniach do iných členských štátov, o vývoze tovarov alebo o dodaní v rámci trojstranného obchodu a súčasne si vo svojom daňovom priznaní neuplatňuje právo na odpočet DPH s výnimkou uplatnenia nároku na odpočet DPH z dovozu zaplatenú colnému úradu pri dovoze.

Ak platiteľ nedoručí kontrolný výkaz daňovému úradu, doručí kontrolný výkaz oneskorene, uvedie v kontrolnom výkaze neúplné alebo nesprávne údaje alebo v lehote určenej vo výzve daňového úradu neodstráni nedostatky podaného kontrolného výkazu, daňový úrad uloží platiteľovi pokutu do výšky 10 000 eur. Ak platiteľ poruší spomínané povinnosti opakovane, daňový úrad uloží pokutu do výšky 100 000 eur. Pri určení výšky pokuty prihliadne daňový úrad na závažnosť a dĺžku trvania daného stavu.

„Osobne považujeme schválené znenie §78a ods. 10 a 11 Zákona o DPH za nie veľmi podarené, pretože na  jednej strane upravuje výzvy, ktoré bude daňový úrad zasielať platiteľom dane v prípade, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti podaného kontrolného výkazu alebo pravdivosti údajov v ňom uvedených, na strane druhej bude daňový úrad povinný vyrubovať pokutu do výšky 10 000 eur aj v prípade ak sa v kontrolnom výkaze neuvedenú správne údaje a to bez ohľadu na skutočnosť, či daňový úrad na ich opravu platiteľa dane vyzve alebo nie,“ uviedol Pašek.

Problém môže nastať najmä v prípade poradových čísiel faktúr ktoré môžu obsahovať aj rôzne iné ako číselné znaky, ktoré dodávateľ a tak i odberateľ vzhľadom na svoje softvérové vybavenie môžu zaznamenávať odlišne.  Keďže sa aj takéto pochybenie môže považovať za nesprávne uvedený údaj v kontrolnom výkaze môžu hroziť platiteľom dane od budúceho roku pokuty.

„Napriek vyššie uvedeným problémom zastávame názor, že samotné zavedenie kontrolného výkazu môže viesť k výraznému zníženiu daňových únikov na DPH v SR,“ dodal Pašek.

Rozšírenie tzv. "tuzemského samozdanenia" 

Čo sa týka rozšírenia tzv. „tuzemského samozdanenia“ tak ten by sa mal rozšíriť o dodania konkrétnych druhov poľnohospodárskych plodín, železa a ocele, okrem kovového odpadu a šrotu (pozn. kovový šrot a odpad je osobitne riešený v §69 ods. 12  písm. a) Zákona o DPH) a vybraných výrobkov zo železa a ocele, mobilných telefónov a integrovaných obvodov v prípade ak základ dane na faktúre v prípade dodania týchto komodít medzi dvoma platiteľmi dosiahne sumu 5 000 eur a viac.

Cieľom tohto opatrenia je zabránenie „kolotočovým“ podvodov s týmito komoditami. „Osobne považujeme zavedenie režimu tzv. „tuzemského samozdanenia“ za najefektívnejší nástroj v boji proti daňovým podvodom na DPH v prípade transakcií medzi platiteľmi dane,“ uviedol Pašek.

Lehota na vyhotovenie dokladov o oprave základu dane

Vhodnou zmenou je aj nové ustanovenie, ktoré upravuje lehotu na vyhotovenie dokladov o oprave základu dane. Táto lehota bude stanovená na 15 dní od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom nastala skutočnosť rozhodná na vykonanie predmetnej opravy základu dane.

„Rovnako vnímame pozitívne aj nové paragrafové znenie, ktoré umožní, aby príjemca plnenia nemusel opraviť odpočítanú daň iba na základe vyhotoveného dokladu o oprave základu dane zo strany dodávateľa, t.j. tak ako funguje v súčasnosti. S dokladmi o oprave základu dane v praxi vznikajú problémy najmä z toho dôvodu, že v súčasnosti neexistuje zákonná lehota, v ktorej je povinnosť takýto doklad vyhotoviť,“ uviedol Pašek.

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa určuje zdaňovacie obdobie, v ktorom bude platiteľ dane povinný opraviť odpočítanú daň, pričom na rozdiel od v súčasnosti platnej právnej úpravy nebude táto oprava viazaná iba na existenciu došlého dokladu o oprave základu dane.

„Za pozitívnu zmenu vnímame aj posunutie lehoty na podávanie súhrnných výkazov a to do 25 dňa od skončenia obdobia, za ktoré sa povinne súhrnný výkaz podáva,“ dodal Pašek.

Rozšírenie povinnosti zložiť zábezpeku

V súvislosti s novelou Zákona o DPH je nutné poukázať i na rozšírenie povinnosti zložiť zábezpeku na daň aj na prípady zdaniteľnej osoby, ktorá je právnickou osobou, ktorej spoločníkom je iná právnická osoba, ktorá má nedoplatky na DPH 1 000 eur a viac, ktoré ku dňu podania žiadosti o registráciu neboli zaplatené, alebo ktorej bola zrušená registrácia z dôvodu opakovaného porušenia povinnosti podávania daňových priznaní, opakovaného nezaplatenia vlastnej daňovej povinnosti, opakovaného nezastihnutia zo strany správcu dane a  opakovaného porušenia povinností pri daňovej kontrole v rámci kalendárneho roka. Do konca roku 2013 sa vyššie uvedené vzťahuje len na fyzické osoby, ktoré vystupujú v pozícii spoločníka resp. konateľa zdaniteľnej osoby - právnickej osoby, ktorá žiadala o registráciu na daň.

Po novom sa povinnosť skladať zábezpeku bude vzťahovať aj na tie zdaniteľné osoby, ktoré sa stanú platiteľmi z dôvodu nadobudnutia hmotného a nehmotného majetku v rámci nabodnutého podniku alebo jeho časti, ak by sa ako „bežní“ žiadatelia o registráciu považovali za „rizikový“ subjekt, u ktorého by správca dane pristupoval k vyrubeniu zábezpeky.

V podstate sa na danú skupinu bude nazerať rovnako ako na zdaniteľné osoby, ktorá sa registrujú na DPH „bežným“ spôsobom. „Predmetnú zmenu považujeme za významnú z hľadiska skutočnosti, že práve kúpa podnikov alebo ich časti sa často používala nie len na samotné získanie registrácie k DPH, ale aj k spôsobu obchádzania vyrubenia zábezpeky u rizikových zdaniteľných osôb. Dôvodom bola skutočnosť, že súčasné znenie Zákona o DPH podobné ustanovenie nepozná,“ uviedol Pašek.

Rovnako sa bude zábezpeka na daň vyrubovať od roku 2014 aj v prípadoch, ak sa bude jednať o zdaniteľné osoby registrované v SR ako zahraničné osoby podľa §5 Zákona o DPH alebo z titulu zásielkového predaja v prípade, že ich registrácia sa napr. z dôvodu zriadenia prevádzkarne na účely DPH v SR zmení na registráciu podľa §4 Zákona o DPH a tieto osoby sa budú považovať za rizikové v zmysle ustanovení Zákona o DPH.

Zdroj: Podnikam.sk, www.podnikam.webnoviny.sk  (2.1.2014)