Úvod

Školská matematika

Proces vedeckého poznávania má typicky tieto fázy:
  1. Problém – objavenie rozporu alebo otázky, ktorú treba riešiť.
  2. Hypotéza – predbežný návrh riešenia, vysvetlenie alebo predpoklad.
  3. Overenie – skúmanie hypotézy experimentom, modelovaním alebo dôkazom.
  4. Zovšeobecnenie – integrácia výsledku do systému poznatkov.
Analogické kroky možno realizovať vo vyučovaní matematiky:
Problém:
učiteľ predloží žiakom netriviálnu úlohu alebo situáciu, ktorá presahuje rutinné postupy.
Hypotéza:
žiaci formulujú predpoklad alebo stratégiu riešenia (napr. odhad, analógia s podobným problémom).
Overenie:
žiaci testujú svoje hypotézy výpočtom, kresbou alebo pomocou dynamického softvéru (GeoGebra).
Zovšeobecnenie:
výsledok sa zasadia do širšieho matematického kontextu a vyvodia sa dôsledky.
Historická vsuvka

Thalés z Milétu (6. stor. pred n. l.) je považovaný za prvého, ktorý matematické poznatky systematicky odvodzoval z pozorovania a logickej úvahy. Jeho známe výroky (napr. o pravom uhle v polkruhu) sú príkladom prechodu od experimentálneho zistenia k teoretickému tvrdeniu.

Euklides (3. stor. pred n. l.) vytvoril v Elementoch súbor definícií, postulátov a dôkazov, čím ukázal, ako sa poznanie systematizuje. Vo svojich dôkazoch často využíval názorné znázorňovanie (konštrukciu obrazcov), ktoré je predchodcom dnešnej vizualizácie v softvéroch typu GeoGebra.

Príklad.
„Kde sa pretínajú výšky trojuholníka?“
Riešenie
  1. Motivačná úloha vhodná na experimentovanie
    V danom trojuholníku ABC postupne zostrojte priesečníky  V_1 = v_a \cap v_b, V_2 = v_a \cap v_c, V_3 = v_b \cap v_c .

    Aktivujte applet Ortocentrum - experiment.
  2. Formulácia problému
    Zistite, či tieto priesečníky predstavujú jeden a ten istý bod. Použite v GeoGebre príkaz „Vzťah“ \stackrel{?}{a=b} , ktorý sa nachádza v skupine nástrojov „Uhly“.
  3. Stanovenie hypotézy
    Výšky trojuholníka sa pretínajú v jednom bode (ortocentrum).
  4. Experimentálne overenie hypotézy
    V prostredí GeoGebra žiaci zostroja ľubovoľný trojuholník a jeho výšky. Menia polohu vrcholov trojuholníka a skúmajú, či aj po zmene polohy vrcholu trojuholníka jeho výšky sa opäť pretínajú v jednom bode.
  5. Záver „vedeckého“ bádania
    • zovšeobecnenie a formulácia tvrdenia: V každom trojuholníku sa výšky pretínajú v jednom bode
    • diskusia o polohe ortocentra (vnútri, mimo alebo na vrchole trojuholníka)
Didaktická poznámka
Žiaci týmto postupom prechádzajú „malým vedeckým procesom“: z pozorovania vytvoria hypotézu, experimentujú s jej overovaním a nakoniec dospejú k formulácii všeobecného tvrdenia.
Takáto aktivita podporuje matematické myslenie a približuje žiakov k autentickému obrazu matematiky ako tvorivej vedy.
Výška trojuholníka je definovaná buď ako úsečka alebo kolmica (priamka), resp. ako číslo (veľkosť).

Možnosti IKT:

  • GeoGebra: dynamická manipulácia s vrcholmi trojuholníka umožňuje rýchle experimentovanie a testovanie hypotéz.
  • Moodle: úloha typu otvorená odpoveď môže viesť žiakov k tomu, aby zapísali svoje hypotézy a vysvetlili, ako ich overovali. Učiteľ môže prideliť odznaky za originálne heuristické prístupy.
\( .\)