GeoGebra a lineárne rovnice
| Portál: | Virtuálna Univerzita Mateja Bela |
| Kurz: | Didaktika matematiky |
| Kniha: | GeoGebra a lineárne rovnice |
| Vytlačil(a): | Hosťovský používateľ |
| Dátum: | štvrtok, 4 júna 2026, 04:02 |
Opis
GeoGebra
Sústava lineárnych rovníc
- Téma: Riešenie sústavy lineárnych rovníc v školskej matematike
- Predmet: Didaktika matematiky
- Cieľová skupina: Študenti učiteľstva matematiky (Mgr.)
- Digitálne nástroje: GeoGebra, CAS, WolframAlpha, LMS Moodle, AI
Motivačný úvod
- Kontext témy
- Pojem sústava lineárnych rovníc patrí medzi ústredné témy školského algebraického učiva a zároveň predstavuje prirodzené prepojenie algebraického a geometrického myslenia. Vzťah medzi číselným riešením a geometrickou polohou grafu, vytvára priestor na rozvoj viacerých reprezentácií matematického poznatku.
- Historicky sa riešenie sústav lineárnych rovníc objavuje už v egyptskom Rhindovom papyruse (okolo 1650 pred n. l.) a v čínskej „Knihe deviatich kapitol“ (Jiǔ zhāng suàn shù), kde sú sústavy zapisované v tabuľkovom (dnes maticovom) tvare. Tieto pramene ukazujú, že ide o problém s hlbokými koreňmi — hľadanie rovnováhy medzi viacerými neznámymi veličinami. Pozrite si ukážky (Vymazalová - str. 33, Solution - odkaz nižšie pod obrázkom) riešenia úlohy R24 z Rhindovho papyrusu. Iné úlohy si prezrite v PDF dokumente Tu alebo Tu.
- Motivačné situácie
Tému možno uvádzať prostredníctvom reálnych situácií, ktoré vyjadrujú rovnováhu alebo vzájomnú závislosť veličín, napríklad:- určenie cien dvoch produktov z dvoch celkových súm (klasická „pokladničná úloha“:
- 2 jablká a 3 hrušky stoja spolu 17 €
- 4 jablká a 1 hruška stoja spolu 15 €
- priesečník dvoch lineárnych závislostí (napr. dopyt a ponuka, dráha dvoch pohybujúcich sa objektov),
- delenie množstva podľa daných pomerov.
- určenie cien dvoch produktov z dvoch celkových súm (klasická „pokladničná úloha“:
- Digitálna motivácia – GeoGebra
GeoGebra umožňuje vizualizovať riešenie sústavy ako priesečník dvoch priamok. Študenti môžu:- zadať priamky
, - meniť parametre zadaním nových koeficientov matice (vľavo hore v applete),
- sledovať, ako sa mení poloha priesečníka = riešenie sústavy.
Táto dynamická vizualizácia podporuje chápanie, že:
Applet je dostupný Tu.- ak sa priamky pretínajú, tak existuje práve jedno riešenie,
- ak sú rovnobežné, tak neexistuje žiadne riešenie,
- ak sa prekryjú, tak existuje nekonečne veľa riešení.
- zadať priamky
🟪 Didaktická reflexia motivačného úvodu
„Reflexia pre učiteľa.
- Úvodná fáza práce so sústavou lineárnych rovníc by mala viesť študentov/žiakov k objaveniu potreby dvoch rovníc pri opise jednej situácie. Každá z rovníc predstavuje jeden aspekt problému – napríklad „celkový počet“ a „rozdiel“, „suma síl“ a „rovnováha momentov“, „celkové výdavky“ a „cenový rozdiel“.
- Spoločné riešenie potom získava konkrétny význam: ide o bod rovnováhy – stav, ktorý vyhovuje obom podmienkam súčasne.
- Vizualizácia pomocou GeoGebry tento význam výrazne podporuje a umožňuje didakticky prirodzený prechod od skúmania javov k symbolickému vyjadreniu a algoritmickému riešeniu.
Modely reálneho sveta
Reálne situácie.
- Pojem rovnosti sa objavuje nielen v matematike, ale aj v prírodných a spoločenských vedách (napr. "rovnováha síl").
- Fyzikálny model rovnováhy síl (páka) alebo ekonomický model rozdelenia nákladov poskytujú prirodzené situácie, ktoré možno opísať dvojicou rovníc s dvoma neznámymi.
- Riešením takejto sústavy je stav, v ktorom sú splnené obe podmienky — matematicky ide o priesečník dvoch grafov, fyzikálne o rovnováhu síl, ekonomicky o spravodlivé rozdelenie zdrojov.
- 🟫 Fyzikálny model – rovnováha síl na páke.
Predstavme si vodorovnú tyč (páku) uloženú na stredovej opore. Na jednom konci visí závažie s hmotnosťou
vo vzdialenosti
od stredu, na druhom konci závažie s hmotnosťou
vo vzdialenosti
.
Pre rovnováhu platí podmienka momentov síl: Ak poznáme celkovú hmotnosť
a vzdialenosti
,
, dostaneme sústavu:
odkiaľ
,
🧩 Didaktické prepojenie-
- Ukazuje fyzikálnu rovnováhu momentov ako obraz algebraickej rovnováhy rovníc.
- Môže byť vizualizované v GeoGebre alebo prostredníctvom interaktívnej animácie (tyč s posuvníkmi pre hmotnosti a vzdialenosti).
- Vhodné pre interdisciplinárne prepojenie matematiky a fyziky – študenti vidia, že rovnice opisujú stav rovnováhy, nie len číselný výpočet.
-
- 🟫 Ekonomický model – rozdelenie nákladov
Dvaja cestujúci sa dohodli, že si spravodlivo rozdelia náklady na výlet. Spolu zaplatili 60 €, pričom benzín stál o 20 € viac než mýto..
Nech (\small x \) je mýto a (\small y \) cena benzínu. Potom dostaneme sústavu: odkiaľ
,
🧩 Didaktické prepojenie-
- Prístupné pre žiakov a študentov bez potreby špeciálneho fyzikálneho kontextu.
- Umožňuje zmysluplne interpretovať priesečník dvoch priamok (výdavky celkom × rozdelenie).
- V GeoGebre možno zadať rovnice a pozorovať priesečník (20, 40).
-
Sústava lineárnych rovníc
Rovnice tvaru
, kde
, kde
nazývame sústavou dvoch lineárnych rovníc s dvoma neznámymi.
Pri riešení sústavy dvoch rovníc s dvoma neznámymi využívame 3 metódy:
, kde
, kde
nazývame sústavou dvoch lineárnych rovníc s dvoma neznámymi.
Sústava lineárnych rovníc.
Vo všeobecnosti definujeme sústava
lineárnych rovníc o
neznámych ako množinu rovníc
Vo všeobecnosti definujeme sústava
lineárnych rovníc o
neznámych ako množinu rovnícPri riešení sústavy dvoch rovníc s dvoma neznámymi využívame 3 metódy:
- dosadzovaciu (substitučnú) metódu;
- sčítaciu (adičnú) metódu;
- porovnávaciu (komparačnú) metódu.
Dosadzovacia (substitučná) metóda.
Táto metóda spočíva v tom, že z jednej rovnice si vyjadríme jednu neznámu a výraz ktorý takto dostaneme, dosadíme za túto neznámu do druhej rovnice.
Takto dostaneme rovnicu s jednou neznámou, ktorú vyriešime. Následne dosadením vypočítame i druhú neznámu.
Táto metóda spočíva v tom, že z jednej rovnice si vyjadríme jednu neznámu a výraz ktorý takto dostaneme, dosadíme za túto neznámu do druhej rovnice.
Takto dostaneme rovnicu s jednou neznámou, ktorú vyriešime. Následne dosadením vypočítame i druhú neznámu.
Riešenie.
Z prvej rovnice si vyjadríme napr. neznámu
:


Výraz, ktorý sme získali dosadíme do druhej rovnice za neznámu
:
Získali sme lineárnu rovnicu s jednou neznámou, ktorú vyriešime:



Získanú neznámu dosadíme do upravenej 1. rovnice a vypočítame neznámu
:
Skúšku správnosti robíme dosadením vypočítaných hodnôt neznámych do obidvoch rovníc:
Riešením danej sústavy je usporiadaná dvojica![\small [x; y] = [7; 3]. \small [x; y] = [7; 3].](https://lms.umb.sk/filter/tex/pix.php/5c33cebd92a4fd94aa4520ff354b28b7.png)
Z prvej rovnice si vyjadríme napr. neznámu
:

Výraz, ktorý sme získali dosadíme do druhej rovnice za neznámu
:
Získali sme lineárnu rovnicu s jednou neznámou, ktorú vyriešime:



Získanú neznámu dosadíme do upravenej 1. rovnice a vypočítame neznámu
:
Skúšku správnosti robíme dosadením vypočítaných hodnôt neznámych do obidvoch rovníc:
Riešením danej sústavy je usporiadaná dvojica
![\small [x; y] = [7; 3]. \small [x; y] = [7; 3].](https://lms.umb.sk/filter/tex/pix.php/5c33cebd92a4fd94aa4520ff354b28b7.png)
Cvičenie.
Riešte sústavu rovníc

s neznámymi
dosadzovacou metódou.
Riešenie:
Riešením danej sústavy je usporiadaná dvojica [a; b] = [; ].
Riešte sústavu rovníc

s neznámymi
dosadzovacou metódou.Riešenie:
Riešením danej sústavy je usporiadaná dvojica [a; b] = [; ].
Sčítacia (adičná) metóda.
Táto metóda spočíva v tom, že každú rovnicu po úprave na základný tvar napr.
vhodne násobíme tak, aby po sčítaní oboch rovníc jedna neznáma „vypadla“.
Takto dostaneme rovnicu s jednou neznámou, ktorú vyriešime. Pri „čistej“ sčítacej metóde to isté vykonáme i s druhou neznámou. V praxi je často využívaná kombinácia sčítacej a dosadzovacej metódy, čiže jednu neznámu určíme sčítacou metódou a druhú dosadením už známej hodnoty do niektorej z rovníc.
I túto metódu si radšej ukážeme na konkrétnom príklade.
Táto metóda spočíva v tom, že každú rovnicu po úprave na základný tvar napr.
vhodne násobíme tak, aby po sčítaní oboch rovníc jedna neznáma „vypadla“.Takto dostaneme rovnicu s jednou neznámou, ktorú vyriešime. Pri „čistej“ sčítacej metóde to isté vykonáme i s druhou neznámou. V praxi je často využívaná kombinácia sčítacej a dosadzovacej metódy, čiže jednu neznámu určíme sčítacou metódou a druhú dosadením už známej hodnoty do niektorej z rovníc.
I túto metódu si radšej ukážeme na konkrétnom príklade.
Riešenie.
Chceme určiť napr. neznámu
, teda potrebujeme, aby „vypadla“ neznáma
. Násobíme teda prvú rovnicu číslom -2 a druhú rovnicu číslom 3.




Teraz obe rovnice sčítame:



Ak chceme kombinovať sčítaciu a dosadzovaciu metódu, tak hodnotu neznámej
, ktorú sme získali, dosadíme napr. do druhej rovnice za neznámu
:
a z toho
.
Skúšku správnosti robíme dosadením vypočítaných hodnôt neznámych do obidvoch rovníc:






Riešením danej sústavy je usporiadaná dvojica
.
Chceme určiť napr. neznámu
, teda potrebujeme, aby „vypadla“ neznáma
. Násobíme teda prvú rovnicu číslom -2 a druhú rovnicu číslom 3.



Teraz obe rovnice sčítame:



Ak chceme kombinovať sčítaciu a dosadzovaciu metódu, tak hodnotu neznámej
, ktorú sme získali, dosadíme napr. do druhej rovnice za neznámu
:
a z toho
.Skúšku správnosti robíme dosadením vypočítaných hodnôt neznámych do obidvoch rovníc:






Riešením danej sústavy je usporiadaná dvojica
. Cvičenie:
Riešte sústavu rovníc


s neznámymi
kombináciou sčítacej a dosadzovacej metódy.
Riešenie:
Riešením danej sústavy je usporiadaná dvojica
Riešte sústavu rovníc


s neznámymi
kombináciou sčítacej a dosadzovacej metódy.Riešenie:
Riešením danej sústavy je usporiadaná dvojica
Porovnávacia (komparačná) metóda:
Táto metóda spočíva v tom, že z oboch rovníc si vyjadríme tú istú neznámu. Získané výrazy porovnáme a tak dostaneme rovnicu s jednou neznámou, ktorú vyriešime. Následne dosadením vypočítame i druhú neznámu.
Vypočítajme príklad.
Táto metóda spočíva v tom, že z oboch rovníc si vyjadríme tú istú neznámu. Získané výrazy porovnáme a tak dostaneme rovnicu s jednou neznámou, ktorú vyriešime. Následne dosadením vypočítame i druhú neznámu.
Riešenie.
Z prvej rovnice si vyjadríme napr. neznámu
:



Z druhej rovnice si vyjadríme tiež neznámu
:

Keďže sa rovnajú ľavé strany oboch rovníc, tak sa rovnajú i pravé strany týchto rovníc, takže vytvoríme rovnicu
, ktorú vyriešime:



Získanú hodnotu premennej y dosadíme napr. do upravenej druhej rovnice:

Skúšku správnosti robíme dosadením vypočítaných hodnôt neznámych do obidvoch rovníc podobne ako v príklade
a
.
Riešením danej sústavy je usporiadaná dvojica
.
Z prvej rovnice si vyjadríme napr. neznámu
:


Z druhej rovnice si vyjadríme tiež neznámu
:
Keďže sa rovnajú ľavé strany oboch rovníc, tak sa rovnajú i pravé strany týchto rovníc, takže vytvoríme rovnicu
, ktorú vyriešime:


Získanú hodnotu premennej y dosadíme napr. do upravenej druhej rovnice:

Skúšku správnosti robíme dosadením vypočítaných hodnôt neznámych do obidvoch rovníc podobne ako v príklade
a
.Riešením danej sústavy je usporiadaná dvojica
.🟩 Samostatná práca
- Spracujte kapitoly z projektu "Sústava lineárnych rovníc - návrh osnovy" postupne od
- podkapitoly 2.4. : CAS a algoritmizácia
až po - kapitolu 3.2. : Didaktická analýza pojmu (vrátane tejto kapitoly).
- podkapitoly 2.4. : CAS a algoritmizácia
- Vytvorte pracovné listy pre rôzne typy sústavy lineárnych rovníc podľa priloženého vzoru. Otvorte si vzor - pracovný list Tu.
ZIP pre Overleaf si stiahnite Tu.

















![\small [x; y] = [ ; ]. \small [x; y] = [ ; ].](https://lms.umb.sk/filter/tex/pix.php/16d67f80b591b0de370f5302200b8910.png)
