Techniky vedeckých výskumov

Významová stavba vety a funkčný generatívny opis
Vzťah medzi gramatikou a sémantikou.
Prvopočiatky už v 30. rokoch 20. stor. – Pražský lingvistický krúžok vs Amerika, ktorá v tomto čase ešte sémantiku z lingvistického skúmania vylučovala.
Obsah – forma – význam (Dokulil, Daneš, 1958)
N. Chomský: povrchová a hĺbková syntax,
60.roky – o obsahu hovorí ako o mimojazykové štrukturácii obrazu skutočnosti, na rozdiel od významu, ktorý je jazykovou štrukturáciou a odráža obsah v jazykových formách.
Algebrická lingvistika: Novák, Sgall (1962, 1968) – snaha o spojenie výskumov v sémantike a v lingvistike = funkcionalizmus.

Teória slovesnej valencie a intencie, Pauliny (1943)
Valenčná teória Tesniera (1959) vychádza z centrálneho postavenia slovesa vo vete a rozlišuje vetné členy a jednotky, ktoré označujel ako aktanty a cirkumstanty. Vzťah medzi vetnými členmi a aktantmi vidí ako vzťah medzi výrazovými prostriedkami a ich funkciami.
Tesniere ruší rovnocennosť subjektu a predikátu v gramatickej štruktúre vety a subjekt pokladá za podobné doplnenie, akým je objekt. Tým súčasne zrovnoprávňuje ľavú a pravú stranu valenčnej štruktúry = monistické chápanie vetnej štruktúry.

Syntaktický dualizmus, Brinkmann, 1962, Jung, 1953, 1966 a i.
Teória, ktorá vysvetľuje to, ktoré slovesné doplnenia možno vynechať bez toho, aby veta prestala byť vetou. Miesto aktantov a cirkumstantov sa hovorí o obligátnych a fakultatívnych doplneniach.
O obligátnosti niektorých príslovkových určení pri istých sémantických okruhoch slovies, napr. Erben, 1964, Jung, 1953, 1966 a i. O obligátnych a fakultatívnych doplneniach hovorí aj Helbig a Schenkel, 1969.

Eliminačný test Helbiga – Schenkela
Teória, ktorá vysvetľuje to, ktoré slovesné doplnenia možno vynechať bez toho, aby veta prestala byť vetou. Miesto aktantov a cirkumstantov sa hovorí o obligátnych a fakultatívnych doplneniach.
O obligátnosti niektorých príslovkových určení pri istých sémantických okruhoch slovies, napr. Erben, 1964, Jung, 1953, 1966 a i. O obligátnych a fakultatívnych doplneniach hovorí aj Helbig a Schenkel, 1969.