Geometria a digitálne nástroje (kópia)
Conditions d’achèvement
Kružnica v duchu Euklida a Hilberta
Kružnica je jedným z najstarších geometrických útvarov známych ľudstvu. Od egyptských kruhových záhonov po kolesá babylonských vozov, jej tvar sprevádza civilizáciu tisícročia.
V modernej geometrii sa kružnica stáva miestom presného definovania vzdialenosti a symetrie.
🕰️ Historický rámec
Kružnica ako geometrický objekt sa objavuje už v mezopotámskych textoch zo 17. storočia pred n. l., kde bola základom pre delenie roka na 360 dní. V Euklidových Základoch (Kniha III) je kružnica definovaná čisto pomocou vzdialenosti od stredu – bez úvah o ploche kruhu. V starovekom Grécku bola kružnica považovaná za „dokonalý útvar“, pretože má najvyššiu symetriu spomedzi všetkých rovinných útvarov.
Kružnica ako geometrický objekt sa objavuje už v mezopotámskych textoch zo 17. storočia pred n. l., kde bola základom pre delenie roka na 360 dní. V Euklidových Základoch (Kniha III) je kružnica definovaná čisto pomocou vzdialenosti od stredu – bez úvah o ploche kruhu. V starovekom Grécku bola kružnica považovaná za „dokonalý útvar“, pretože má najvyššiu symetriu spomedzi všetkých rovinných útvarov.
Táto kapitola nadväzuje na Euklidovu definíciu kruhu a rozvíja ju pomocou Hilbertových axióm, pričom ponúka nový pohľad na polohové a metrické vzťahy v interakcii priamky a kružnice – tentokrát aj s podporou nástrojov ako GeoGebra.
Tretia "Kniha" v Euklidových Základoch sa zaoberá vlastnosťami kruhov. Euklides definuje kruh ako rovinný útvar ohraničený jednou zakrivenou čiarou s vlastnosťou, že všetky úsečky vedené od pevného bodu po ohraničujúcu čiaru sú zhodné. Ohraničujúca čiara sa nazýva kružnica a jej pevný bod sa nazýva stred. Táto definícia využíva intuitívne pojmy ako sú: zakrivená a ohraničujúca čiara.
Významný pokrok pri skúmaní závislosti medzi obvodom kruhu a jeho obsahom dosiahol grécky mysliteľ Archimedes, ktorý dokázal aproximovať Ludolfovo číslo
na niekoľko desatinných miest. Jeho štúdie sú predchodcom integrálneho počtu.
V Hilbertovom axiomatickom systéme, kde sú k dispozícii: primitívny pojem "medzi", axiómy usporiadania a axiómy zhodnosti, môžeme uviesť matematicky korektnejšiu definíciu.
Tretia "Kniha" v Euklidových Základoch sa zaoberá vlastnosťami kruhov. Euklides definuje kruh ako rovinný útvar ohraničený jednou zakrivenou čiarou s vlastnosťou, že všetky úsečky vedené od pevného bodu po ohraničujúcu čiaru sú zhodné. Ohraničujúca čiara sa nazýva kružnica a jej pevný bod sa nazýva stred. Táto definícia využíva intuitívne pojmy ako sú: zakrivená a ohraničujúca čiara.
Významný pokrok pri skúmaní závislosti medzi obvodom kruhu a jeho obsahom dosiahol grécky mysliteľ Archimedes, ktorý dokázal aproximovať Ludolfovo číslo
na niekoľko desatinných miest. Jeho štúdie sú predchodcom integrálneho počtu.V Hilbertovom axiomatickom systéme, kde sú k dispozícii: primitívny pojem "medzi", axiómy usporiadania a axiómy zhodnosti, môžeme uviesť matematicky korektnejšiu definíciu.
Definícia.
Množina všetkých bodov v rovine, ktoré majú od pevného bodu
vzdialenosť rovnú kladnému reálnemu číslu
sa nazýva kružnica so stredom
a polomerom
. Symbolicky
Množina všetkých bodov v rovine, ktoré majú od pevného bodu
vzdialenosť menšiu alebo rovnú číslu
sa nazýva kruh so stredom
a polomerom
. Symbolicky
Množina všetkých bodov v rovine, ktoré majú od pevného bodu
vzdialenosť rovnú kladnému reálnemu číslu
sa nazýva kružnica so stredom
a polomerom
. Symbolicky
Množina všetkých bodov v rovine, ktoré majú od pevného bodu
vzdialenosť menšiu alebo rovnú číslu
sa nazýva kruh so stredom
a polomerom
. Symbolicky
Bod
nazývame stred kružnice resp. stred kruhu a číslo
polomer kružnice resp. kruhu.
Ľubovoľné dva body
kružnice delia túto kružnicu na dve časti, ktoré nazývame oblúky kružnice alebo kružnicové oblúky.
Dva polomery
rozdelia kruh na dve časti, ktoré nazývame kruhové výseky.
Tetiva
rozdelí kruh na dve časti, ktoré nazývame kruhové odseky.
nazývame stred kružnice resp. stred kruhu a číslo
polomer kružnice resp. kruhu.
Ľubovoľné dva body
kružnice delia túto kružnicu na dve časti, ktoré nazývame oblúky kružnice alebo kružnicové oblúky.
Dva polomery
rozdelia kruh na dve časti, ktoré nazývame kruhové výseky.
Tetiva
rozdelí kruh na dve časti, ktoré nazývame kruhové odseky.
V práci [HVI, 2007] sa uvádza:
„Kruh nie je len plošným útvarom, ale aj nositeľom množstva zložitejších geometrických javov – výseky, odseky, výrezy, ktoré možno využiť pri diskusiách o obsahu a obvode.“
„Kruh nie je len plošným útvarom, ale aj nositeľom množstva zložitejších geometrických javov – výseky, odseky, výrezy, ktoré možno využiť pri diskusiách o obsahu a obvode.“
Definícia.
Geometrické útvary skúmame hlavne v polohových a metrických kategóriách. V tejto kapitole sa zameriame na vzájomnú polohu priamky a kružnice, vzájomnú polohu dvoch kružníc.
Z hľadiska metrického sa zameriame na vzťah medzi veľkosťou stredového uhla a obvodovými uhlami. Uvedieme aj základné vlastnosti mocnosti bodu ku kružnici.
Z hľadiska metrického sa zameriame na vzťah medzi veľkosťou stredového uhla a obvodovými uhlami. Uvedieme aj základné vlastnosti mocnosti bodu ku kružnici.
Je daná kružnica
a priamka
. Nech
je vzdialenosť priamky od stredu kružnice
.
Môžu nastať len tri prípady:
alebo
.
a priamka
. Nech
je vzdialenosť priamky od stredu kružnice
.
Môžu nastať len tri prípady:
alebo
.
- Ak má priamka
od stredu
kružnice
vzdialenosť
, tak priamka a kružnica nemajú spoločný bod. - Ak vzdialenosť je rovná polomeru, tak má priamka je dotyčnicou ku kružnici.
- Priamka, ktorá má s kružnicou jediný spoločný bod, sa nazýva dotyčnica kružnice. Dotyčnica je kolmá na polomer kružnice.
- Ak vzdialenosť je menšia ako polomer, tak priamka a kružnica majú dva rôzne spoločné body. Priamka sa nazýva sečnica kružnice.
Definície.
Dané dve kružnice
s rôznymi stredmi. Priamka (resp. úsečka)
)
sa nazýva stredná týchto dvoch kružníc.
Dané dve kružnice
s rôznymi stredmi. Priamka (resp. úsečka)
)
sa nazýva stredná týchto dvoch kružníc.














