Jordanova miera
Požiadavky na absolvovanie
Archimedes Meranie kruhu
Archimedov práca " Meranie kruhu" sa opiera o
Exhaustívna metóda
V Euklidových Základoch je princíp exhaustívnej metódy vyjadrený v prvej vete 10. knihy. Exhaustívna metóda je systematický spôsob riešenia problémov, pri ktorom sa skúmajú možné prípady pomocou iterácií. Aj keď je metóda spoľahlivá, jej nevýhodou je časová a výpočtová náročnosť pri veľkom počte možností.
Veta (Upravený text Veta1 Kniha X, Základy, pozrite si interpretáciu Tu ).
Ak máme veličiny
, pričom je
. Ak postupne od
odoberáme veličiny
, pričom
potom je po určitom počte krokov}
resp.
.
Ak máme veličiny
, pričom je
. Ak postupne od
odoberáme veličiny
, pričom
potom je po určitom počte krokov}
resp.
.Toto je moderná formulácia Eudoxovej exhaustívnej metódy, ktorú používal Eudoxos z Knidu a ktorú využil aj Archimedes pri výpočte obsahov a objemov.
Dôkaz (Pre obsah kruhu
využívaný Archimedom).
Prvé dve iterácie v Archimedovom dôkaze: Pravidelný 4- uholník a 8-uholník. Otvorte si interaktívny applet Tu.
Dôkaz (Pre obsah kruhu
využívaný Archimedom).
Cvičenie (Pre žiakov gymnázií).
Dokážte toto tvrdenie.
Dokážte toto tvrdenie.
- Ak vpíšeme do štyroch vzniknutých kruhových výsekov prirodzeným spôsobom rovnoramenné trojuholníky, odčítame opäť viac ako polovicu obsahu týchto výsekov atď.
- Od štvorca tak dôjdeme k pravidelnému osemuholníku, obdobným spôsobom k 16-uholníku atď.
Prvé dve iterácie v Archimedovom dôkaze: Pravidelný 4- uholník a 8-uholník. Otvorte si interaktívny applet Tu.
Poznámky. (Význam vety a dôkazu)
- Veta hovorí o postupnom priblížení k určitej veličine
tak, že v každom kroku odoberáme viac ako polovicu zostávajúcej hodnoty. - V dôkaze sa táto metóda aplikuje na "obsah kruhu" tým, že postupne vpisujeme pravidelné mnohouholníky s rastúcim počtom strán.
- Kľúčová myšlienka: Ak tento postup opakujeme dostatočne dlho, plocha pravidelného mnohouholníka sa môže priblížiť "ľubovoľne blízko" k obsahu kruhu.
- Toto je v podstate predchodca moderného pojmu limity a integrálneho počtu.
Archimedov odhad.
Archimedes približne určil hodnotu Ludolfovho čísla
metódou vpísaných a opísaných pravidelných mnohouholníkov. Použil 96-uholníky (vpísané aj opísané) a dospel k odhadu:
Otvorte si interaktívny applet Tu a nastavte hodnotu na
. Teda v desiatkovom zápise:
3,1408 <
< 3,1429,
čo predstavuje presnosť na dve desatinné miesta. V dnešnej terminológii vpísaných a opísaných regulárnych polygónov dosiahneme tieto hranice až pri hodnote
. Otvorte si interaktívny applet "Archimedes_ObsahObvodKruhu_Trivium" Tu a nastavte hodnotu na
.
metódou vpísaných a opísaných pravidelných mnohouholníkov. Použil 96-uholníky (vpísané aj opísané) a dospel k odhadu:
Otvorte si interaktívny applet Tu a nastavte hodnotu na
. Teda v desiatkovom zápise: 3,1408 <
< 3,1429, čo predstavuje presnosť na dve desatinné miesta. V dnešnej terminológii vpísaných a opísaných regulárnych polygónov dosiahneme tieto hranice až pri hodnote
. Otvorte si interaktívny applet "Archimedes_ObsahObvodKruhu_Trivium" Tu a nastavte hodnotu na
.Historický argument.
Archimedova metóda je popísaná v jeho diele „O meraní kruhu“ (Περὶ τοῦ κυκλίου μέτρου). Toto dielo sa zachovalo len čiastočne, ale jeho hlavná myšlienka sa dochovala v arabských a byzantských rukopisoch. Archimedes využil exhaustívnu metódu, ktorú prevzal od Eudoxa a ktorá je predchodcom infinitezimálneho počtu.
V diele postupne zdokonaľoval svoj odhad
zvyšovaním počtu strán mnohouholníkov, čím získaval čoraz presnejšie hodnoty. Originálny text, nájdete napríklad v:
V diele postupne zdokonaľoval svoj odhad
zvyšovaním počtu strán mnohouholníkov, čím získaval čoraz presnejšie hodnoty. Originálny text, nájdete napríklad v:
- [HEA] T. L. Heath: The Works of Archimedes (1897) – obsahuje preklady Archimedových spisov do angličtiny.
- [BER] J. L. Berggren, J. M. Borwein, P. B. Borwein: Pi: A Source Book (2004) – podrobne opisuje históriu výpočtov π. Niektoré kapitoly tejto práce sú dostupné Tu.
V tejto práci v kapitole " Archimedes. Measurement of Circle" sa popisuje metóda aproximácie aproximácie čísla
, ktorú použil Archimedes pri určovaní obsahu kruhu. Archimedes ohraničil hodnotu
použitím vpísaných a opísaných pravidelných mnohouholníkov. Použil 96-uholníky na získanie nasledujúcej aproximácie:
čo v desiatkovej sústave zodpovedá
Použitie vpísaných a opísaných mnohouholníkov. (Pozrite si prácu (BER, 2004) strana 9 až 14., výber Tu.)
Archimedes začal s pravidelným šesťuholníkom vpísaným do kruhu. Postupne zvyšoval počet strán mnohouholníkov a aplikoval vzťahy medzi dĺžkami ich strán a polomerom kruhu. Výpočet prebiehal pomocou rekurentných vzorcov na výpočet dĺžok strán postupne jemnejšie rozdelených mnohouholníkov. Použil nasledovné vzťahy pre polovičné uhly v pravouhlých trojuholníkoch vznikajúcich pri delení strán mnohouholníka (pozrite prácu (BEC,2012) str. 51):
,
kde
je dĺžka strany pravidelného
-uholníka vpísaného do kruhu. Vo svojich výpočtoch Archimedes využil znalosti gréckej matematiky v oblasti určovania približných hodnôt rôznych iracionálych čísel. Napríklad v Measurement of Circle použil aproximáciu druhej odmocniny čísla 3:
,
ktorá určuje odmocninu z troch až na 4 desatinné čísla.


