Jordanova miera

Site: Virtuálna Univerzita Mateja Bela
Course: Planimetria a stereometria N
Book: Jordanova miera
Printed by: Hosťovský používateľ
Date: Monday, 20 May 2024, 8:00 AM

Topologické pojmy


Základné topologické pojmy - definície (Spracované podľa práce [1])

Nech  Z je základná množina, bod  A ∈ Z ,   \delta  je ľubovoľne zvolená nenulová úsečka. V priloženom applete množina  Z je pravidelný 7-uholník.
  1. Okolie bodu  A (presnejšie   \delta  -okolie bodu  A ) je množina všetkých bodov  X \in Z , pre ktoré platí, že úsečka  AX je menšia ako   \delta  .  O_Z(A; \delta) := \lbrace{X \in Z; AX < \delta}\rbrace
  2. Nech  U je podmnožina množiny  Z (  U \subset Z ). Množina  U sa nazýva ohraničená množina, ak existuje taký bod v  Z a také jeho   \delta  −okolie, pre ktoré platí, že  U je jeho podmnožinou. V priloženom applete množina  U je nekonvexný 7-uholník.
  3.  applet
  4. Nech  U je podmnožina množiny  Z (  U \subset Z ). Bod nazývame
    1. vnútorným bodom množiny  U , ak existuje také jeho   \delta  -okolie, ktoré je podmnožinou množiny  U .
    2. vonkajším bodom množiny  U , ak existuje také jeho   \delta  -okolie, ktorého prienik s množinou  U je prázdna množina.
    3. hraničným bodom množiny  U , ak pre každé jeho   \delta  -okolie platí, že obsahuje aspoň jeden bod množiny  U  a aspoň jeden bod, ktorý jej nepatrí.
  5. Hranica množiny  U je množinu všetkých jej hraničných bodov.
  6. Budeme hovoriť, že množina je
    1. uzavretá, ak každý jej hraničný bod jej patrí
    2. otvorená, ak aspoň jeden hraničný bod jej nepatrí.
  7. Dve množiny budeme nazývať neprekrývajúce sa, ak ich prienik neobsahuje žiaden vnútorný bod ani jednej z týchto množín.

Úlohy
  1. Daná je množina   M: \triangle ABC - (AB \cup AC \cup D) . Zistite, či množina  M je uzavretá alebo otvorená. Vyznačte hranicu množiny  M , ak základnou množinou je
    1.  \overleftrightarrow{ABC}
    2.  \overrightarrow{BCA}
  2. Otvorte si zadanie Tu
  3. Daný je štvorec ABCD. Určte hranicu množiny  \overrightarrow{ABC} ∩  \overrightarrow{CDA}- AD, ak základnou množinou je
    1.  \overleftrightarrow{ABC}
    2.  \overrightarrow{ABC} .
      Otvorte si zadanie Tu
   _________________________________________________________________________________________
    [1] Monoszová, G.: Planimetria - pomocný text ku prednáškam. Dostupné na: https://www.fpv.umb.sk/app/cmsFile.php?disposition=a&ID=20245
\( .\)

Miera (dĺžka) úsečky


Jordanova teória miery – Camill Jordan (1838 – 1922)

  1. Úsečku určenú bodmi  A,B budeme označovať symbolom  AB Mieru (dĺžku) úsečky  AB budeme označovať symbolom   \left| AB\right| .
  2. Pri meraní a určovaní dĺžky úsečky je nutné poznať konštrukciu prenášania úsečky  AB na danú polpriamku[1].
  3. Na určenie miery úsečky budeme potrebovať Archimedovu axiómu, ktorá je axiómou spojitosti Hilbertovho axiomatického systému.
  4. Vo všeobecnosti môžeme určiť dĺžku ľubovoľného jedno-rozmerného útvaru (1D). Napríklad čiara patrí do (1D), pretože na určenie bodu na nej je potrebný len jeden parameter/rozmer.

Archimedova axióma
Nech sú dané dve úsečky  AB,CD . Na polpriamke  \overrightarrow{AB} zostrojíme navzájom rôzne body  P_1, P_2, \cdot \cdot \cdot také, že
 AP_1 \simeq P_1P_2 \simeq \cdot \cdot \cdot \simeq P_iP_{i+1} \cdot \cdot \cdot \simeq CD .

Potom existuje jediné prirodzené číslo  n také, že bod  P_n \in AB  a  P_{n+1} \notin AB .

   _________________________________________________________________________________________
[1] Šedivý, O., Vallo, D.: Základy elementárnej geometrie. FPV UKF v Nitre 2009, str. 9. Dostupné na internete Tu.
\( .\)

Určovanie dĺžky úsečky


Pri prenášaní jednotkovej úsečky  e= CD na polpriamku  \overrightarrow{AB} podľa Archimedovej axiómy môžu nastať dva prípady:
  1. Úsečka  u=AB je celočíselným násobkom jednotkovej úsečky  e=CD , hovoríme, že jednotková úsečka  e a meraná úsečka  u súmerateľné.
  2. Meraná úsečka  a nie je celočíselným násobkom jednotkovej úsečky  e (Úsečka  e a meraná úsečka  u nie sú súmerateľné).

Postup merania
  1. Na polpriamku  \overrightarrow{AB} nanášame jednotkovú úsečku e=CD dokiaľ bude platiť  CD \subset AB - situáciu znázorňuje applet na červenej polpriamke.
  2. Podľa Archimedovej axiómy existuje jediné prirodzené číslo  n také, že bod  P_n \in AB  a bod  P_{n+1} \notin AB
  3. V prednastavenom applete je  P_n =2   P_{n+1} =3
  4. Veľkosť (miera) meranej úsečky u=AB bude zdola ohraničená počtom nanesených jednotkových úsečiek a zhora to bude číslo o 1 väčšie. V applete pohybuj posuvníkom  d a sleduj ako sa mení ohraničenie miery úsečky AB .
  5. Ak chceme meranie spresniť, rozdelíme jednotkovú úsečku na 10 zhodných častí (hovoríme, že zjemňujeme jednotkovú úsečku v desiatkovej číselnej sústave). Postup uvedený pod bodom 1 opakujeme pre jednotkovú úsečku   \frac{e}{10}  a polpriamku  \overrightarrow{A'B_1} , pričom bod A'=P_n, B_1=B je posledný krajný bod nanášanej úsečky  e .
  6. .

\( .\)


_________________________________________________________________________________________
[1] Literatúra Dostupné na: ...

Zjemnenie merania


Druhá fáza merania - zjemňovanie jednotkovej úsečky

Postup merania
  1. Jednotkovú úsečku  e=CD rozdelíme na 10 zhodných častí. "Nová" jednotková úsečka bude mať veľkosť  e/10=e_1 (zjemnili sme jednotkovú úsečku na desatinu).
  2. Na polpriamku  \overrightarrow{A'B_1} nanášame "novú" jednotkovú úsečku  e_1 , kde bod  A' je posledný bod z predchádzajúceho merania (nanášania úsečky  e=CD ). V prednastavenom applete je to bod označený číslicou 2.  V applete je to na polpriamke v strede.
  3. Nanášame dokiaľ bude platiť  e_1 \subset AB - situáciu znázorňuje applet na spodnej polpriamke. V prednastavenom applete je to bod označený desatinným číslom 2.7.
  4. Veľkosť (miera) meranej úsečky u=AB bude zdola ohraničená počtom nanesených jednotkových úsečiek plus   \frac{a_1}{10}  , kde  a_1  je počet nanesených nových jednotkových úsečiek  e_1 .
  5. Zhora to bude číslo o   \frac{1}{10} =0,1 väčšie. V applete pohybuj posuvníkom  d a sleduj ako sa mení ohraničenie miery úsečky AB .
  6. Ak chceme meranie spresniť, rozdelíme "novú" jednotkovú úsečku  e_1 opäť na 10 zhodných častí (zjemňujeme na   \frac{1}{100}  ). Postup uvedený opakujeme dovtedy, kým nedosiahneme požadovanú presnosť. Výsledkom bude zrejme reálne číslo vyjadrené desatinnom tvare.
Definícia
Ak desatinný rozvoj nájdeného reálneho čísla je
    • konečný resp. periodický - úsečky  a  e súmerateľné, alebo
    • nebude konečný ani periodický - úsečky budú nesúmerateľné

Príkladom dvojice nesúmerateľných úsečiek sú strana štvorca a uhlopriečka tohto štvorca.
\( .\)

Definícia miery úsečky

Dĺžka úsečky (veľkosť úsečky) je nezáporné reálne číslo, ktoré zisťujeme meraním.
Meranie je proces, pri ktorom porovnávame úsečku s tzv. jednotkovou úsečkou. Jednotková úsečka je úsečka, ktorej veľkosť je 1.
Miera úsečky je každé zobrazenie množiny  M všetkých úsečiek do množiny všetkých nezáporných reálnych čísel s vlastnosťami, ktoré sú uvedené v nasledovnom odseku.
Definícia - miera/dĺžka úsečky
Nech  M je množina všetkých úsečiek. Funkciu, ktorá má nasledujúce tri vlastnosti
  1. Pre každú úsečku  a \in M platí, že  f(a) \geq 0
  2. Ak  a, b sú dve zhodné úsečky, tak  f(a) = f(b)
  3. Ak  a + b je grafický súčet úsečiek  a, b , tak  f(a + b) = f(a) + f(b)
  4. nazývame miera úsečky.
Poznámky
  1. Z definície a prvej vlastnosti vyplýva, že každej úsečke prislúcha jediné kladné číslo, ktoré je jej dĺžkou.
  2. Dĺžka úsečky nezávisí od jej polohy.
  3. Jednotková úsečka má dĺžku 1.
Definície - vzdialenosť dvoch útvarov
  1. Pod vzdialenosťou dvoch bodov rozumieme dĺžku úsečky, pre ktorú spomínané body sú jej krajnými bodmi.
  2. Pod vzdialenosťou bodu  B od množiny U rozumieme minimum zo všetkých možných dĺžok  |BX| , kde  X \in U
     d(B, U) := min \lbrace{|BX|; X \in U}\rbrace
  3. Pod vzdialenosťou množín  U1, U2 rozumieme minimum zo všetkých možných dĺžok  |XY | , kde  X \in U_1 ,Y \in U_2
     d(U_1, U_2) := min \lbrace{|XY|; X \in U_1 \wedge  Y \in U_2 }\rbrace .
Cvičenia.
  1. Je daná úsečka  KL . Zostrojte trojuholník  ABC , ktorého strany majú veľkosť:  a=\left|  KL\right| ,  b=\frac{4}{3}\left|  KL\right| , c=\frac{5}{3}\left|  KL\right| . Úlohu vyriešte v Euklidovskej rovine.
    Návod: Najskôr úsečku rozdeľte na 3 rovnaké časti.
  2. Je daná úsečka  AB . Zostrojte trojuholník  ABC , ktorého strany majú veľkosť:  a=\frac{3}{2}\left|AB\right| ,  b=2\left| AB\right| , c= AB . Úlohu vyriešte v Poincare Disc.
    Návod: Najskôr úsečku rozdeľte na 2 rovnaké časti.

\( .\)


Miera v Poincare Disku

Nech  A, B sú ľubovoľné dva body patriace Poincare Disc. Hyperbolickú hPriamku AB označíme  l a "nevlastné" koncové body tejto priamky pomocou  P,Q .
Tieto body pomenujeme tak, aby platilo  P ∗ B ∗ A ∗ Q .
Nech A, B, P, Q sú navzájom rôzne kolineárne body také, že platí  P ∗ B ∗ A ∗ Q .
Dvojpomer usporiadanej štvorice bodov  A, B, P, Q je podiel deliacich pomerov  (ABP) a  (ABQ) ; (dvojpomer takejto štvorice bodov  A, B, P, Q označujeme  (ABPQ) ).
 (ABPQ) := \frac{(ABP)}{(BAQ)}
Príklad
Otvorte applet Tu
Úlohy
  1. Zostrojte body  L_1,L_2,... na osi  x :  OL_i=a .
        Applet
  2. Zostrojte kružnicu (prípadne aj nástroj na jej zostrojenie) určenú stredom a daným polomerom (číslom). Prázdny výkres Tu.
\( .\)

Miera rovinného útvaru


Rovinný útvar, ktorý je ohraničený a jeho hranica je jednorozmerný útvar sa nazýva merateľný útvar.
Množinu všetkých merateľných útvarov budeme označovať symbolom  \mathcal{M} .

Funkcia  f : \mathcal{M} \rightarrow \mathbb{R}_0^+ s vlastnosťami
  1. existuje útvar  \mathcal{U}_0 \in \mathcal{M} : f(\mathcal{U}_0) = 1
  2. pre ľubovoľné útvary  \mathcal{U}_1, \mathcal{U}_2 \in \mathcal{M} : (\mathcal{U}_1 \simeq \mathcal{U}_2 \Rightarrow f(\mathcal{U}_1) = f(\mathcal{U}_2))
  3. pre neprekrývajúce sa útvary  \mathcal{U}_1, \mathcal{U}_2 \in \mathcal{M} platí   f(\mathcal{U}_1 \cup \mathcal{U}_2)=f(\mathcal{U}_1) + f(\mathcal{U}_2)
  4. sa nazýva miera rovinného útvaru.

Útvar  \mathcal{U}_0 nazývame jednotkový útvar alebo jednotka miery.
Hodnotu  f(\mathcal{U}), ktorú funkcia  f priradí útvaru  \mathcal{U}, nazývame veľkosť’ útvaru  \mathcal{U}.
Veľkosť’ rovinného útvaru často nazývame aj obsah útvaru (bežne pre obsah útvaru  \mathcal{U} používame namiesto,  f(\mathcal{U}) označenie S( \mathcal{U}).
\( .\)


_________________________________________________________________________________________
[1] Literatúra Dostupné na: ...

Jadro a obal útvaru


Štvorcová sieť  S_e v euklidovskej rovine je systém navzájom rovnobežných priamok  a_n\in E_2  a kolmých priamok  b_m \perp a_n .
 S_e= \lbrace{(a_i  \parallel  a_j) \wedge (a_i \perp b_i);  i,j=1,2, \cdot \cdot \cdot }\rbrace ,
pričom platí, že vzdialenosť navzájom rovnobežných priamok je rovná veľkosti úsečky  e . Rozmer štvorcovej siete je číslo  \left| e \right|  .

                            Otvor applet Tu   

Nech  U je merateľný útvar v  E_2 umiestnený do štvorcovej siete. 

  1. Zjednotenie tých štvorcov štvorcovej siete, ktoré sú podmnožinou daného útvaru, nazývame jadro útvaru, označenie  J .
  2. Zjednotenie tých štvorcov štvorcovej siete, pre ktoré platí, že ich prienik s útvarom obsahuje aspoň jeden jeho vnútorný bod, nazývame obal útvaru, označenie  O .

                            
Nech  U je útvar umiestnený v štvorcovej sieti, nech  J je jadro a  O je obal útvaru  U . Potom zrejme  J \subset O  a teda platí
  S(J ) \leq S(U) \leq S(O)
\( .\)

Jordanova teória miery


Veta: Nech  f je funkcia miery a nech  U_1,U_2 sú merateľne útvary. Ak  U_1\subset U_2 , tak  f( \mathcal{U_1}) \leq f( U_2) .

Princíp merania merateľných útvarov v  E_2 pomocou tzv. Jordanovej teórie miery.
  1. Základom pre Jordanovu teóriu miery je pevne zvolená štvorcová sieť  S_e určená jednotkovou úsečkou  e .
  2. Jednotkou miery bude jeden štvorec (označenie  E ) zvolenej siete. Jeho obsah  S(E) určíme definitoricky vzťahom  S(E) \stackrel{\mathrm{def}}{=}\  e^2 .

               Otvor Tu

Obsah (veľkosť) meraného útvaru  U pri zvolenej jednotke  E budeme označovať S_E( U ), prípadne len  S(U )

Pomocou Jordanovej metódy môžeme odhadnúť obsah ohraničeného útvaru tak, že ho vhodne umiestnime do štvorcovej siete. Napr. pre rozmer  e=1dm .
  1. Spočítame všetky štvorčeky, ktoré patria jadru útvaru– to bude dolný odhad obsahu. 
  2. Potom spočítame všetky štvorčeky, ktoré obalu útvaru – to bude horný odhad obsahu.
  3. Ak by nám takýto odhad nestačil, zmenšíme rozmer štvorcovej siete. Napr. zvolíme menšiu jednotkovú úsečku  e_1=1cm .
\( .\)

Postup určenia obsahu útvaru


Pomocou Jordanovej metódy môžeme odhadnúť obsah ohraničeného útvaru  U tak, že ho vhodne umiestnime do štvorcovej siete.

V prvom kroku merania (určovania obsahu útvaru) si zvolíme štvorcovú sieť  S_{e_1} s rozmerom  e_1 . (Napríklad  1 dm ).
  1. Jednotka miery je štvorec  E_1 so stranou  e_1 a podľa dohovoru pre jeho veľkosť/obsah  S(E_1) platí  S(E_1)=(e_1)^2 .
  2. Určíme všetky štvorce, ktoré patria do jadra J_1
  3. Nech  n_1 je počet štvorcov siete, ktoré patria do jadra útvaru, potom pre obsah jadra útvaru platí
     S(J_1)=n_1 \cdot (e_1)^2
    čo predstavuje dolný odhad obsahu meraného útvaru.
  4. Podobne postupujeme pri určovaní obsahu obalu. Spočítame všetky štvorce, ktoré patria obalu  O_1 meraného útvaru  U .
  5. Nech  m_1 je počet štvorcov siete, ktoré patria do obalu útvaru, potom pre obsah jadra útvaru platí
     S(O_1)=m_1 \cdot (e_1)^2
    čo predstavuje horný odhad obsahu meraného útvaru.
  6. Po prvom meraní dôjdeme k záveru, že pre obsah  S(U) útvaru  U platí
     n_1 \cdot (e_1)^2 \leq S(U) \leq m_1 \cdot (e_1)^2
    čo predstavuje dolný odhad obsahu meraného útvaru. Ak nám takýto odhad nestačí, zjemníme štvorcovú sieť.


V druhom kroku merania zvolíme menšiu jednotkovú úsečku  e_2= \frac{1}{10} e_1 \Leftrightarrow e_1=10e_2  . (Napríklad   1cm ).
  1. Teraz jednotka miery je štvorec  E_2 , ktorý má 100 násobne menší obsah ako štvorec  E_1 . Pre jeho obsah platí  S(E_2)=\frac{1}{100}e_1  .
  2. Zrejme platí, že každý štvorec z jadra J_1 obsahuje 100 menších štvorcov zjemnenej štvorcovej siete.
  3.     
  4. Tieto menšie štvorce určite patria do jadra J_2, ktoré bolo vytvorené v zjemnenej sieti. Preto platí
     J_1 \subset J_2 \subset U  \Leftrightarrow S(J_1) \leq S(J_2) \leq S(U)
  5. Analogické vzťahy platia aj pre obsah obalu:
     U \subset O_2 \subset O_1  \Leftrightarrow S(U) \leq S(O_2) \leq S(O_1) .
  6. Z predchádzajúcich vzťahov a po  n krokoch zjemňovania siete dostaneme
     S(J_1) \leq  S(J_2) \leq \cdot \cdot \cdot S(J_n) \leq \cdot \cdot \cdot \leq S(U) \leq  \cdot \cdot \cdot \leq S(O_n) \cdot \cdot \cdot \leq S(O_2) \leq S(O_1)  .

Potom zrejme postupnosť   {S(J_n)}^ \infty _{i=1} je neklesajúca, zhora ohraničená a postupnosť   {S(O_n)}^ \infty _{i=1} je nerastúca, zdola ohraničená. Členy postupnosti  {S(J_n)}^ \infty _{i=1} sú dolné ohraničenia a členy postupnosti  {S(O_n)}^ \infty _{i=1} sú horné ohraničenia veľkosti útvaru  U a limity týchto postupností sa rovnajú hodnote S(U).
\( .\)

Seminárne cvičenie

Riešte úlohy
  1. Dané sú rôzne body  A,B,C . Určte množinu (šrafovaním)
    1.   \lbrace{X;XC \cap \overrightarrow{AB}=∅ }\rbrace
    2.  \lbrace{X;XC \cap \overleftarrow{AB} \neq ∅ }\rbrace
    3.   \lbrace{X; \overleftrightarrow{XC} \cap \overrightarrow{AB}=∅ }\rbrace
    4.   \lbrace{X; \overrightarrow{XC} \cap \overleftrightarrow{AB}=∅ }\rbrace
  2. Je daná úsečka  KL .
    1. Zostrojte trojuholník  ABC , ktorého strany majú veľkosť:  a=\left|  KL\right| ,  b=\frac{4}{3}\left|  KL\right| , c=\frac{5}{3}\left|  KL\right| . Úlohu vyriešte v Euklidovskej rovine.
      Návod: Najskôr úsečku rozdeľte na 3 rovnaké časti.
    2. Je daná úsečka  AB=KL . Zostrojte trojuholník  ABC , ktorého strany majú veľkosť:  a=\frac{3}{2}\left|AB\right| ,  b=2\left| AB\right| , c= AB . Úlohu vyriešte v Poincare Disku.
      Návod: Najskôr úsečku rozdeľte na 2 rovnaké časti.
    3. Je daná úsečka  AB=KL . Zostrojte trojuholník  ABC , ktorého strany majú veľkosť:  a=\frac{1}{2}\left|AB\right| , b=\frac{5}{4}\left| AB\right| , c= AB . Úlohu vyriešte v Poincare Disku.
  3. Daný je pravidelný 6-uholník  ABCDEF so stredom  S a ďalej sú dané body  X, Y , pričom bod  X leží na polpriamke  \overleftarrow{FA} a zároveň platí  |XF|: |AF | =1:1 . Bod  Y leží na polpriamke  \overleftarrow{BA} a zároveň platí   \mu(AYB)=-1  . Určte vzdialenosti
    1.  d(BY,\overleftarrow{CS})
    2.  d(XA,\overleftrightarrow{FE})
    3.  d(SX)
    4.  d(Y,\triangle{BCS})
    5.  d(BC,ED)
    6. Zadanie otvorte Tu
  4. a. Daný je trojuholník  ABC a body  D,G tak, že bod  D je stred strany  AC  a  G \in BD , pričom  BG : DG = 3 : 2 . Určte obsahy všetkých troch neprekrývajúcich sa častí, na ktoré je trojuholník ABC rozdelený (otvorte si zadanie), ak pre obsah trojuholníka platí  S_{ABC} = 12 .
    Zadanie otvorte Tu .
    b. Daný je trojuholník  ABC  a body  D, E, F také, že  D \in AB  E \in BC  F \in AE , pričom  AD : BD = 1 : 4   BE : CE = 2 : 1  F je stred strany   AE .  Určte obsahy všetkých štyroch vyznačených neprekrývajúcich sa častí, na ktoré je trojuholník ABC rozdelený (otvorte si zadanie), ak pre obsah trojuholníka platí  S_{ABC} = 30 .
    Zadanie otvorte Tu .
  5.  Daný je pravidelný 6-uholník  ABCDEF s jednotkovým obsahom. Určte obsahy jednotlivých neprekrývajúcich sa útvarov, na ktoré je šesťuholník rozdelený. (Dané sú dve rozdelenia. Riešte pre každé rozdelenie samostatne.)

    Zadanie otvorte Tu
  6. Rozdeľte obdĺžnik na 4 neprekrývajúce sa trojuholníky, ktorých obsahy tvoria  \frac{3}{8}; \frac{1}{3}; \frac{1}{6}; \frac{1}{8} z obsahu obdĺžnika.
  7. Odvoďte vzťah pre výpočet obsahu rovnostranného trojuholníka, ak je daný a) polomer  r jemu opísanej kružnice, b) polomer   \rho  jemu vpísanej kružnice.
  8. Odvoďte vzťah pre výpočet obsahu pravidelného 6-uholníka, ak je daný a) polomer  r jemu opísanej kružnice, b) polomer   \rho  jemu vpísanej kružnice.
  9. Vypočítajte obsah štvoruholníka, zadanie Tu.
  10. Vypočítajte obsah päťuholníka, zadanie Tu
\( .\)