Vektorový priestor

Lineárna závislosť vektorov

V predchádzajúcej kapitole sme pri definícii vektorového priestoru uviedli, že dvojica \small (V,+) je Abelova komutatívna grupa. To znamená, že binárna operácia "+" je komutatívna a asociatívna. Zároveň sme definovali násobenie skalárom. Pomocou týchto dvoch operácií pripomenieme pojmy: lineárna kombinácia, závislosť a nezávislosť vektorov, ktoré sú dôležité a potrebné pri geometrickej manipulácii s vektormi.
Definícia (Lineárna kombinácia vektorov.)
Nech je daných  n vektorov   \vec v_1,  \vec v_2, ... ,  \vec v_n . Každý vektor  \vec v vyjadrený v tvare  \vec v = c_1 \vec v_1 + c_2 \vec v_2 + … + c_n \vec v_n , kde  c_1, c_2, …, c_n sú reálne čísla, sa nazýva lineárna kombinácia vektorov  \vec v_1,  \vec v_2, ... ,  \vec v_n .
Príklady.
  1. V rovine je daný pravidelný 6-uholník \small ABCDEF . Nech \small  \vec u = D - A,\vec v = B - D,\vec w = F - B . Určte lineárnu kombináciu (vektor)  \vec u + \vec v +\vec w pomocou vrcholov 6-uholníka.

  2. Riešenie Tu.
  3. V rovine je daný šesťuholník, ktorého vrcholy sú určené vzťahmi:
     \small  A,\; A +  \vec u,\;  A + 2 \vec u +  \vec v, \; A + 2 \vec u + 2 \vec v, \; A +  \vec u + 2 \vec v, \; A +  \vec v .
    Dokážte, že tento šesťuholník je súmerný podľa stredu  \small S = A + \vec u + \vec v . Zadanie Tu. Riešenie Tu.
Definícia (Lineárna závislosť vektorov).
Vektory   \vec v_1,  \vec v_2, ... ,  \vec v_n; n \geq 1 voláme lineárne závislé, ak rovnica
 \vec{0} = c_1 \vec v_1 + c_2 \vec v_2 + … + c_n \vec v_n
je splnená tak, že aspoň jedno z čísel  c_1, c_2, …, c_n je rôzne od nuly.
Veta.
Ak sú vektory   \vec v_1,  \vec v_2, ... ,  \vec v_n lineárne závislé, tak aspoň jeden z nich je lineárnou kombináciou ostatných.
Definícia (Lineárna nezávislosť vektorov).
Vektory   \vec v_1,  \vec v_2, ... ,  \vec v_n; n \geq 1  voláme lineárne nezávislé, ak rovnica
  \vec{0} = c_1 \vec v_1 + c_2 \vec v_2 + … + c_n \vec v_n
je splnená len pre  c_1= c_2= …= c_n=0 .
Príklady.
  1. Nech vektory  \vec v_1, \vec v_2, , \vec v_3 sú lineárne nezávislé, potom aj vektory  \vec v_1, \vec v_1+\vec v_2, \vec v_2+ \vec v_3 sú nezávislé. Dokážte to. Riešenie Tu.
  2. Je daný pravidelný 6-uholník. Určte vektor: \vec w= \small 3 \cdot \overrightarrow{AB}+2 \cdot \overrightarrow{CD} +\overrightarrow{EF} . Riešenie Tu.
  3. Zistite lineárnu (ne)závislosť vektorov, ak
    •  \vec v_1=(1,1,1), \vec v_2=(1,1,0) , \vec v_3=(1,0,0) ,
    •  \vec v_1=(-1,2,1), \vec v_2=(1,0,-1) , \vec v_3=(1,1,-1) . Riešenie (str. 178) Tu .
    Využite Matrix calculator Tu.
Po zavedení pojmov lineárna závislosť a lineárna nezávislosť môžeme pristúpiť k pojmom dimenzia a báza vektorového priestoru. Predtým musíme zadefinovať lineárny obal  r vektorov a pridať niektoré vektorové axiómy. V ďalšom budeme uvažovať vektorový priestor \small V nad telesom \small T .
Definícia (Lineárny obal).
Nech \small V je vektorový priestor nad telesom \small T a nech sú dané vektory  \small \vec {v_1} , \cdot \vec {v_2}, \cdot \cdot \cdot, \vec {v_r} ∈ V . Potom množinu všetkých vektorov
 \small M = \lbrace a_1 \cdot \vec {v_1} + a_2 \cdot \vec {v_2}+ \cdot \cdot \cdot +a_r \cdot \vec {v_r};\;a_i \in T,\; v_i \in V \rbrace
nazývame lineárny obal vektorov   \vec {v_1} , \cdot \vec {v_2},  \cdot \cdot \cdot, \vec {v_r}  alebo podpriestor generovaný vektormi  \vec {v_1} , \cdot \vec {v_2}, \cdot \cdot \cdot, \vec {v_r} . Označujeme ho
\small  M =: \pmb[ \vec {v_1} , \cdot \vec {v_2}, \cdot \cdot \cdot, \vec {v_r}\pmb] .
Ak platí \small \pmb[\vec {v_1} , \cdot \vec {v_2}, \cdot \cdot \cdot, \vec {v_r}\pmb]= V , hovoríme, že vektory   \vec {v_1} , \cdot \vec {v_2}, \cdot \cdot \cdot, \vec {v_r} generujú vektorový priestor \small V .
Cvičenie.
  1. Zistite, či vektor \small \vec {u}=(1,1,-1) patrí do lineárneho obalu množiny  \small M= \lbrace{\vec {x}=(1;2;3),\vec {y}=(1;0;2),\vec {z}=(-2;1;0)}\rbrace.
    Dokážte, že ľubovoľný vektor \small \vec {u}=(a, b, c) ∈ \mathbb R^3 leží v lineárnom obale množiny  \small M pre ľubovoľnú trojicu \small (a, b, c) reálnych čísel.
  2. Je daná množina  \small M= \lbrace{(2,0,3),(4,1,4),(3,2,2)}⊂\mathbb{\pmb Z^3_5}\rbrace  . Rozhodnite, či je vektor \small \vec {u}=(1,2,3) prvkom lineárneho obalu množiny \small M.
    Množina obsahuje trojice prvkov telesa \small \mathbb{\pmb Z_5} zvyškových tried modulo 5.
  3. Zistite, či vektor \small \vec {u}=(7,2,-2) patrí do lineárneho obalu množiny  \small M= \lbrace{(1;0;-1),(2;1;0),(0;1;2),(5;2;-1)}\rbrace  . Ďalšie úlohy na Tu. Príklad riešenia Tu.
Riešenie.
Cvičenie 1
Hľadajme koeficienty \small α, β, γ, pre ktoré platí rovnosť
\small (a, b, c) = α (1, 2, 3) + β (1, 0, 2) + γ (−2, 1, 0).
Po úprave a porovnaní jednotlivých zložiek dostávame sústavu
\small 
\begin{eqnarray}
& \alpha &+ & \beta &- & 2& \gamma & = & a \\
2& \alpha & + &  & & & \gamma & =&  b \\
3& \alpha &+ &  2\beta &  &  & &=&  c
\end{eqnarray}
Napríklad Gaussovou eliminačnou metódou (Otvor Tu) zistíme, že sústava má riešenie pre ľubovoľné \small a, b, c ∈ R.
\small
  \begin{eqnarray}
\alpha &=\frac{2a+4b-c}{7} \\
\beta &=\frac{-3a-6b+5c}{7} \\
\gamma & =\frac{-4a-b+2c}{7}
\end{eqnarray}
Medzi týmito riešeniami je jedno triviálne pre \small a= b= c=0. Všetky ostatné sú netriviálne. Príkladom netriviálneho riešenia pre trojicu \small a=7; b= c=0 je \small α = 2, β = −3, γ = −4. Potom platí
2 (1, 2, 3) − 3 (1, 0, 2) − 4 (−2, 1, 0) = (7, 0, 0).
Existuje teda netriviálna lineárna kombinácia vektorov \small \vec {x},\vec {y},\vecb {z}, ktorá je rovná nulovému vektoru. Teda vektory \small \vec {x},\vec {y},\vec {z} sú lineárne závislé. Pozrite si prácu [Olšák, str. 24].
Cvičenie 2
  • Lineárny obal množiny \small M priestoru \small V je množina všetkých lineárnych kombinácií vektorov množiny \small M s koeficientmi z poľa. Teda stačí zistiť, či je možné vektor \small \vec {u}=(1,2,3) zapísať ako lineárnu kombináciu vektorov množiny \small M.
  • Vektor \small \vec {u}=(1,2,3) patrí do lineárneho obalu množiny \small M ak existujú prvky \small a,b,c \in \mathbb{\pmb Z_5} tak, aby
    \small a⋅(2,0,3)+b⋅(4,1,4)+c⋅(3,2,2)=(1,2,3).
    Pre každú vektorovú zložku získame rovnicu. Trojica nasledujúcich rovníc tvorí sústavu, ktorú vyriešime. Pozor – sústavu riešime nad \small \mathbb{\pmb Z_5} !
    \small 2a+4b+3c=1\\ \small \;\;\;\;\;\;\;\;b+2c=2\\\small 3a+4b+2c=1. Sčítaním prvej a druhej rovnice dostaneme
    \small 2a=3,
    lebo \small 4b+1b=0 (mod \;5),3c+2c=0 (mod \; 5) a sčítaním 3.r.+2.r. dostanme
    \small  3a+4c=0
    odkiaľ \small a=4, c=3a=2,b=2+3c=3. Sústava má v poli \small \mathbb{\pmb Z_5} riešenie. Vektor \small \vec {u}=(1,3,2) je lineárnou kombináciou vektorov množiny \small M. Preto \small \vec {u} \in [M].
\( .\)