Afinná geometria - zobrazenia, vizualizácie, aplikácie
Completion requirements
Vektorový priestor
Dimenzia a báza
Nech
je vektorový priestor nad telesom
. Po zavedení pojmov lineárna závislosť a lineárna nezávislosť sme zadefinovali lineárny obal ako množinu všetkých lineárnych kombinácií
kde
sú vopred dané vektory priestoru
.
Teraz môžeme pristúpiť k pojmom dimenzia a báza vektorového priestoru. Predtým musíme a pridať niektoré vektorové axiómy.
je vektorový priestor nad telesom
. Po zavedení pojmov lineárna závislosť a lineárna nezávislosť sme zadefinovali lineárny obal ako množinu všetkých lineárnych kombinácií
kde
sú vopred dané vektory priestoru
.
Teraz môžeme pristúpiť k pojmom dimenzia a báza vektorového priestoru. Predtým musíme a pridať niektoré vektorové axiómy.
Axiómy dimenzie - rozmeru
- Nech vo vektorovom priestore
existuje maximálne
lineárne nezávislých vektorov, kde
je prirodzené číslo.
Číslo
nazývame dimenzia vektorového priestoru. Dimenziu značíme
. - Každá
- tica vektorov je už lineárne závislá. - Podmnožina
vektorového priestoru
je jeho báza práve vtedy, keď každý vektor
možno práve jediným spôsobom
vyjadriť ako lineárnu kombináciu
navzájom rôznych vektorov množiny
. Bázu značíme
. - Koeficienty
nazývame súradnice vektora v vzhľadom na bázu
. Označujeme
a čítame „súradnice vektora
vzhľadom na bázu
.
Definícia (Báza vektorového priestoru).
Vektorový priestor
nad telesom
je konečno-rozmerný, ak existuje taká konečná
množina vektorov
, že platí
.
Báza je množina
lineárne nezávislých vektorov,
ktorá generuje celý priestor
.
Vektorový priestor
nad telesom
je konečno-rozmerný, ak existuje taká konečná
množina vektorov
, že platí
.
Báza je množina
lineárne nezávislých vektorov,
ktorá generuje celý priestor
.
Príklad.
Majme množinu
všetkých usporiadaných dvojíc reálnych čísel a operácie:
- sčítanie po zložkách.
- násobenie skalárom
,
kde
sú ľubovoľné usporiadané dvojice reálnych čísel. Ukážte, že
množina
spolu s operáciami
je 2-rozmerný vektorový priestor. Nájdite aspoň jednu jeho bázu.
Majme množinu
všetkých usporiadaných dvojíc reálnych čísel a operácie:
- sčítanie po zložkách.
- násobenie skalárom
,
kde
sú ľubovoľné usporiadané dvojice reálnych čísel. Ukážte, že
množina
spolu s operáciami
je 2-rozmerný vektorový priestor. Nájdite aspoň jednu jeho bázu.
Pozrite si riešenie v samostatnom
súbore Tudim.
súbore Tudim.
Poznámky.
-
Vektorový priestor
je reprezentovaný množinou všetkých orientovaných úsečiek,
ktoré sú určené ľubovoľnou usporiadanou dvojicou bodov v klasickej euklidovskej rovine. -
Ak využijeme pravouhlý súradnicový systém s osami
a počiatkom
, tak jedno z umiestnení
vektora
môžeme znázorniť ako orientovanú úsečku
, kde bod
má
súradnice
. Všimnite si, že budeme rozlišovať zápis usporiadanej dvojice (okrúhle zátvorky) a súradnice bodu v
rovine (hranaté zátvorky). - V stredoškolskej matematike sa vektor priamo definuje ako orientovaná úsečka so šípkou smerujúcou od počiatku
súradnicového systému k
bodu
. Šípkou sa označuje “orientácia” vektora
. - V písomnom texte budeme vektor
označovať symbolom
.
Nech sú dané dva vektory
. V pravouhlom súradnicovom systéme usporiadané dvojice
reprezentujú tiež dva body
v euklidovskej rovine. Označme
. Zrejme
vektor
je súčtom vektorov
.
Uvažujme o trojuholníkoch
, ktoré prezentuje obrázok "Súčet vektorov".
Tieto trojuholníky sú zhodné:
. V dôsledku tejto zhodnosti ľahko určíme súradnice súčtu vektorov.
Pre súradnice vektora
, ktorý je súčtom vektorov
platí:
Súradnice vektora
určeného orientovanou úsečkou
, kde
určíme ako rozdiely súradníc bodov
tj.
. Vytvorili sme operáciu: odčítavanie bodov, pričom:
Rozdielom dvoch bodov je vektor.
Vektor určený orientovanou úsečkou
môžeme zapísať aj ako
.
. V pravouhlom súradnicovom systéme usporiadané dvojice
reprezentujú tiež dva body
v euklidovskej rovine. Označme
. Zrejme
vektor
je súčtom vektorov
.
Uvažujme o trojuholníkoch
, ktoré prezentuje obrázok "Súčet vektorov".
Tieto trojuholníky sú zhodné:
. V dôsledku tejto zhodnosti ľahko určíme súradnice súčtu vektorov.Pre súradnice vektora
, ktorý je súčtom vektorov
platí:
Súradnice vektora
určeného orientovanou úsečkou
, kde
určíme ako rozdiely súradníc bodov
tj.
. Vytvorili sme operáciu: odčítavanie bodov, pričom:
Rozdielom dvoch bodov je vektor.
Vektor určený orientovanou úsečkou
môžeme zapísať aj ako
.
Cvičenie.
Daný je vektorový priestor
.
1. Nájdite nejakú bázu
priestoru
a určite jeho dimenziu.
2. Určete súradnice vektora
vzhľadom k báze
, ak
.
Priestor
obsahuje štvorice prvkov telesa
zvyškových tried modulo 7.
Daný je vektorový priestor
.
1. Nájdite nejakú bázu
priestoru
a určite jeho dimenziu.
2. Určete súradnice vektora
vzhľadom k báze
, ak
.
Priestor
obsahuje štvorice prvkov telesa
zvyškových tried modulo 7.
Poznámka k cvičeniu.
Zápis
hovorí, že súradnice vektora
voči kanonickej báze sú
.
Súradnice vektora
voči kanonickej báze sú koeficienty lineárnej kombinácie vektorov kanonickej bázy dávajúcej vektor
, tj.
.
Súradnice vektora voči kanonickej báze predstavujú priamo zložky
vektora
.
hovorí, že súradnice vektora
voči kanonickej báze sú
.
Súradnice vektora
voči kanonickej báze sú koeficienty lineárnej kombinácie vektorov kanonickej bázy dávajúcej vektor
, tj.
.
Súradnice vektora voči kanonickej báze predstavujú priamo zložky
vektora
.
Riešenie cvičenia.
- Máme nájsť bázu vektorového priestoru
, ktorý je daný ako lineárny obal množiny generátorov
.
Aby množina vektorov bola bázou, musí byť ešte lineárne nezávislá. - Ak teda nájdeme bázu
musí pre súradnice vektora
platiť
.
Z tejto vektorovej rovnice vypočítame súradnice
. Najskôr treba upraviť maticu
na trojuholníkový tvar (Pozor, pracujeme nad telesom resp. poľom
zvyškových tried modulo 7!)
Po prvej iterácii
dostanme
.
Urobte ešte dve iterácie tak, aby ste dostali maticu
.
- Hodnosť matice je rovná 2, preto pre lineárny obal platí
.
Dimenzia je rovná 2 a aspoň jedna báza je určená lineárne nezávislou množinou vektorov
- Určte súradnice vektora
v tejto báze. Výpočet súradníc nájdete v "Sbírka řešených úloh" - dostupné Tu.
Veta (Existencia bázy).
Každý netriviálny konečno generovaný vektorový priestor má aspoň jednu konečnú bázu.
Každý netriviálny konečno generovaný vektorový priestor má aspoň jednu konečnú bázu.
Z vlastností hodnosti matíc ľahko odvodíme tvrdenie. Dôkaz nájdete napríklad v práci [HASa, 2020 ], str. 45-46].





